​Svätá Faustína - Milosrdenstvo Božie v mojej duši

Úvodná stránka - Svätá M. Faustyna Kowalska

​Home

ÚVOD

ŽIVOTOPIS 1. Sestra Mária Faustyna Kowalska (ďalej používame slovenskú podobu -Faustína Kowalska) je dnes známa na celom svete ako apoštolka Božieho milo­srdenstva.

Teológovia ju zaraďujú medzi významných mystikov Cirkvi.

Prišla na svet ako tretia z desiatich detí v chudobnej a nábožnej roľníckej rodine v obci Glogowiec. Na svätom krste vo farskom kostole v Swiniciach Warckich dostala meno Helena. Už v detstve si zamilovala modlitbu, bola pra­covitá, poslušná a citlivá voči ľudskej biede. Do školy chodila necelé tri roky: ako šestnásťročná opustila rodný dom, aby si v službe v Aleksandrowe a v Lodži zarobila na svoje živobytie a pomohla rodičom.
Hlas povolania pociťovala vo svojej duši už od siedmeho roku života (2 roky pred pristúpením k prvému svätému prijímaniu), ale rodičia nesúhla­sili s jej vstupom do kláštora. V tejto situácii sa Helenka snažila prehlušiť v sebe Božie volanie, ale vízia trpiaceho Krista a slová výčitky: „Dokedy ťa budem ešte trpieť a dokedy ma budeš zavádzať?"

(D 9) ju viedli k tomu, že sa pokúša­la nájsť si miesto v kláštore. Klopala na mnohé kláštorné brány, ale nikde ju neprijali. 1. augusta 1925 prekročila prah klauzúry v kláštore Kongregácie ses­tier Matky Božieho milosrdenstva vo Varšave na Žitnej ulici. Vo svojom Den-níčku vyznala: „Mala som pocit, že vstupujem do rajského života. Z môjho srdca vyvierala jedna ďakovná modlitba."(D 17)

Po niekoľkých týždňoch však prežívala veľké pokušenie prejsť do inej kon­gregácie, v ktorej by bolo viac času na modlitbu. Vtedy jej Pán Ježiš ukázal svo­ju doráňanú a utrápenú tvár a povedal: „Ty mi spôsobíš takúto bolesť, ak vystú­piš z tejto rehole. Tu som ťa povolal a nie niekde inde, tu som pripravil pre teba veľa milostí." (D 19)

V kongregácii dostala meno s. Mária Faustína. Noviciát si vykonala v Kra­kove a tam v prítomnosti biskupa St. Rosponda zložila prvé a po piatich rokoch večné rehoľné sľuby: čistoty, chudoby a poslušnosti. Pracovala v niekoľkých rehoľných domoch kongregácie, najdlhšie v Krakove, Plocku a Vilne, kde si plnila povinnosti kuchárky, záhradníčky a vrátničky.

Navonok nič neprezrádzalo jej neobyčajne bohatý mystický život. Horlivo si plnila svoje povinnosti, verne zachovávala všetky rehoľné predpisy, bola sústredená, vedela mlčať a pritom bola prirodzená, plná pokojnej radosti a žičlivej, nezištnej lásky k blížnemu.

DENNÍČEK SESTRY FAUSTINY 

Celý život sa dôsledne usilovala čoraz plnšie sa zjednotiť s Bohom a obe­tavo spolupracovať s Ježišom na diele záchrany duší. „Ježišu môj," vyznala v Denníčku, „Ty vieš, že od detstva som túžila stať sa veľkou sväticou, to zna­mená, túžila som Ťa milovať takou veľkou láskou, akou Ťa doteraz ešte žiad­na duša nemilovala." (D 1372)
Hĺbku jej duchovného života odhaľuje Denníček. Pozorné čítanie týchto zápiskov nám dáva obraz vysokého stupňa zjednotenia jej duše s Bohom: hlbo­ký vzťah Boha k jej duši, ako aj jej úsilie a zápasy na ceste ku kresťanskej doko­nalosti. Pán ju obdaroval veľkými milosťami: darom kontemplácie, hlbokého poznania tajomstva Božieho milosrdenstva, víziami, zjaveniami, skrytými stig-mami, darom proroctva a čítania v ľudských dušiach, a taktiež zriedkavým darom mystického sobáša. Takto veľmi obdarovaná písala: „Ani milosti, ani zjavenia, ani zanietenie, ani žiadne dary, ktorými bola obdarovaná (duša), ju neurobia dokonalou, len vnútorné zjednotenie mojej duše s Bohom (...). Moja svätosť a dokonalosť pramení z tesného zjednotenia mojej vôle s Božou vôľou." (D 1107)
​
Prísny spôsob života a vyčerpávajúce pôsty, ktoré si ukladala ešte pred vstú­pením do kongregácie, tak oslabili jej telo, že už v postuláte bolo treba poslať ju do Skolimowa pri Varšave, aby sa jej napravilo zdravie. Po prvom roku novi-ciátu prišli neobyčajne bolestné mystické skúsenosti, takzvaná temná noc, a potom duševné a morálne utrpenie, súvisiace s uskutočnením poslania, kto­ré dostala od Krista Pána. S. Faustína obetovala svoj život ako obetu za hrieš­nikov a z tohto dôvodu prežívala aj rôzne utrpenia, aby skrze ne zachraňova­la ich duše. V posledných rokoch života narastalo jej vnútorné utrpenie, tzv. noc ducha, ako aj bolesti tela. Postupujúca tuberkulóza napadla pľúca aj trá­viaci trakt. Kvôli tomu bola dvakrát na niekoľko mesiacov na liečení v nemoc­nici na Pradniku v Krakove. Fyzicky celkom vyčerpaná, ale duchom plne zre­lá, mysticky zjednotená s Bohom, zomrela v povesti svätosti 5. októbra 1938. Mala sotva 33 rokov, z toho 13 rokov prežila v reholi. Jej telo bolo uložené v hrobke na kláštornom cintoríne v Krakove - Lagiewnikoch a počas infor­mačného procesu v roku 1966 bolo prenesené do kaplnky.

Tejto jednoduchej, nevzdelanej, ale statočnej, Bohu bezhranične dôveru­júcej rehoľníčke zveril Pán Ježiš veľké poslanie: Posolstvo milosrdenstva pre celý svet: „Posielam ťa," povedal, „k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom. Nechcem trestať ubolené ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť a privinúť k svojmu milosrdnému srdcu. (D 1588) Si tajomníčkou môjho milosrdenstva. Vybral som si ťa do tohto úradu v tomto i budúcom živote (D 1605), (...) aby si dáva­la dušiam poznať moje veľké milosrdenstvo, ktoré mám pre ne, a povzbudzo­vala ich k dôvere v priepasť môjho milosrdenstva." (D 1567)

---

​ 
Svätá Faustína - Milosrdenstvo Božie v mojej duši


2. Poslanie s. Faustíny
V krátkosti možno povedať, že je založené na pri­pomínaní oddávna známej, ale zabúdanej pravdy viery o milosrdnej láske Boha k človeku a na odovzdaní nových foriem kultu Božieho milosrdenstva, ktorého praktizovanie má viesť k obnove náboženského života v duchu kresťanskej dôvery a milosrdenstva.
Denníček s. Faustíny, ktorý bol písaný počas posledných štyroch rokov jej života na výslovnú žiadosť Pána Ježiša, je formou denníka, v ktorom autorka priebežne i retrospektívne zaznamenávala predovšetkým „stretnutia" svojej duše s Bohom. Aby bolo možné z týchto zápiskov vybrať to, čo patrí k podstate jej poslania, bola potrebná ich vedecká analýza, ktorú vykonal známy a uznáva­ný teológ, kňaz, profesor Ignacy Róžycki. Krátky výťah tejto práce sa na­chádza v referáte Milosrdenstvo Božie: základné prvky pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu. V svetle tejto práce, ktoré bolo odovzdané prostredníctvom ses­try Faustíny, predchádzajúce publikácie, týkajúce sa pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu, obsahujú len jeho isté prvky a niekedy vyzdvihujú preň ne­podstatné veci, napríklad exponujú litánie alebo novénu, pričom si nevšímajú hodinu milosrdenstva. Upozorňuje na to aj kňaz Róžycki, ktorý píše: „Kým sa oboznámime s konkrétnymi formami pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu, treba si všimnúť, že medzi nimi nie sú známe a obľúbené novény ani litánie."
Podstatou odlišnosti týchto a nie iných modlitieb či náboženských praktík, ako nových foriem kultu Božieho milosrdenstva, sú s nimi spojené isté pri­sľúbenia, ktoré Pán Ježiš prisľúbil splniť pod podmienkou dôvery v Božiu dob­rotu a milosrdenstva voči blížnym. Kňaz I. Róžycki vymenováva päť foriem pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu.
a/ Obraz milosrdného Ježiša. Jeho podoba bola zjavená vo vízii, ktorú mala sestra Faustína 22. februára 1931 v cele plockého kláštora. „Večer, keď som bola v cele," píše v Denníčku, „uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na požehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. (...) Po chvíli mi Ježiš povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, dolu s nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba. (D 47) Chcem, aby tento obraz (...) bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom milosrdenstva." (D 49)
Obsah tohto obrazu sa teda veľmi úzko spája s liturgiou tejto nedele. Cir­kev číta v tento deň Evanjelium podľa sv. Jána o zjavení zmŕtvychvstalého Krista vo Večeradle a ustanovení sviatosti zmierenia. (J 20, 19-29) Tento obraz teda predstavuje zmŕtvychvstalého Spasiteľa, ktorý prináša ľuďom pokoj skrze odpustenie hriechov, za cenu svojho umučenia a smrti na kríži. Prame­ne krvi a vody, prúdiace zo srdca prebitého kopijou (na obraze neviditeľné),
ako aj jazvy po ranách ukrižovania, pripomínajú udalosti z Veľkého piatku. (J 19, 17-18, 33-37) Obraz milosrdného Ježiša teda spája v sebe tieto dve uda­losti z evanjelia, ktoré v celej plnosti hovoria o láske Boha k človeku.
Pre tento obraz Krista sú charakteristické dva lúče. Keď sa s. Faustína opý­tala Pána Ježiša na ich význam, vysvetlil: „Svetlý lúč predstavuje vodu, ktorá omilosťuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší (...). Šťastný, kto bude žiť v ich tieni." (D 299) Duše očisťuje sviatosť krstu a pokánie a naj-hojnejšie ju živí Eucharistia - teda tieto dva lúče znamenajú sväté sviato-sti a všetky milosti Ducha Svätého, ktorého biblickým symbolom je voda, ako aj nové prímerie Boha s človekom obsiahnuté v Kristovej krvi.
Obraz milosrdného Ježiša býva často nazývaný obrazom Božieho milo­srdenstva, čo je správne, pretože práve v paschálnom mystériu Krista sa naj­výraznejšie zjavila láska Boha k človeku.
Obraz nielenže predstavuje Božie milosrdenstvo, ale plní zároveň úlohu znaku, ktorý má pripomínať povinnosť kresťanskej dôvery voči Bohu a činnej lásky k blížnemu. Pod obrazom - podľa Kristovej vôle - sú umiestnené slová: „Ježišu, dôverujem v Teba."
„Tento obraz," povedal taktiež Pán Ježiš, „ má pripomínať požiadavky môj­ho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna." (D 742)
K takto chápanému kultu obrazu, ktorý je založený na základe kresťanskej dôvery a milosrdenstva, pripojil Pán Ježiš zvláštne prisľúbenia: večnú spásu, veľké pokroky na ceste kresťanskej dokonalosti, milosť šťastlivej smrti a všet­ky iné milosti, o ktoré ho budú ľudia s dôverou prosiť. „Cez ten obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša." (D 570)
b/ Sviatok Božieho milosrdenstva. Má najväčší význam medzi všetkými for­mami pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu, ktoré boli zjavené s. Faustíne. Po prvýkrát o ustanovení tohoto sviatku hovoril Pán Ježiš v Plocku v roku 1931, keď vyjadril svoju vôľu, týkajúcu sa vzniku obrazu: „Túžim, aby bol ustanove­ný Sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviat­kom milosrdenstva." (D 49)
Výber tejto nedele za Sviatok Božieho milosrdenstva má svoj hlboký teo­logický význam. Poukazuje na úzke spojenie, ktoré je medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a tajomstvom Božieho milosrdenstva. Tento súvis zdô­razňuje ešte novéna z Korunky k Božiemu milosrdenstvu, ktorá predchádza tomuto sviatku a začína sa na Veľký piatok.
Tento sviatok nieje len dňom zvláštneho zvelebovania Boha v tajomstve milosrdenstva, ale aj časom milosti pre všetkých ľudí. „Túžim," povedal Pán
Ježiš, „aby Sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. (D 699) Duše hynú napriek môjmu trpkému umuče­niu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky." (D 965)
Veľkosť tohto sviatku je vyjadrená veľkosťou neobyčajných prisľúbení, kto­ré Pán Ježiš s týmto sviatkom spojil. „Kto v tento deň pristúpi k prameňu živo­ta," povedal Kristus, „dosiahne úplné odpustenie hriechov aj trestov. (D 300) V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milo­stí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva (...) Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát." (D 699)
Aby sme mohli využiť tieto veľké dary, treba splniť podmienky pobožnos­ti k Božiemu milosrdenstvu (dôvera v Božiu dobrotu a činná láska k blížne­mu), ako aj byť v stave milosti posväcujúcej (po svätej spovedi) a hodne pri­jať sväté prijímanie. „Žiadna duša nenájde ospravedlnenie," vysvetlil Ježiš, „pokiaľ sa s dôverou neobratí k môjmu milosrdenstvu. Preto Druhá veľkonoč­ná nedeľa má byť Sviatkom milosrdenstva. Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam o mojom veľkom a nepreniknuteľnom milosrdenstve." (D 570)

c/ Korunka k Božiemu milosrdenstvu. Túto korunku nadiktoval Pán Ježiš s. Faustíne vo Vime 13.-14. septembra 1935 ako modlitbu na uprosenie a zmier­nenie Božieho hnevu (pozri D 474-476).
Keď sa modlíme túto korunku, obetujeme Bohu Otcu „telo a krv, dušu i bož­stvo" Ježiša Krista na uprosenie za hriechy svoje, blízkych i celého sveta. Takto zjednotení s Ježišovou obetou sa odvolávame na tú lásku, ktorou Nebeský Otec obdaroval svojho Syna a v ňom všetkých ľudí.
V tejto modlitbe prosíme o „milosrdenstvo pre nás i celý svet" a zároveň napĺňame skutok milosrdenstva. Ak sa veriaci modlia s dôverou a splnia pod­mienky dobrej modlitby (pokora, vytrvalosť, úmysel zhodný s Božou vôľou), môžu očakávať splnenie Kristových prisľúbení, ktoré sa týkajú zvlášť hodiny smrti: milosť obrátenia a pokojnej smrti dosiahnu nielen osoby, ktoré odrie­kajú túto korunku, ale taktiež umierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami. „Keď sa pri zomierajúcom budú modliť túto korunku," povedal Ježiš, „uzmieri sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplaví dušu." (D 811)
Základné prisľúbenie znie : „Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť (D 1541), (...), ak to bude v zhode s mojou vôľou." (D 1731) Lebo všetko, čo nie je v zhode s Božou vôľou, nie je dobré pre člo­veka a zvlášť pre jeho večné šťastie.
„Keď sa modlíš túto korunku," povedal na inom mieste Pán Ježiš, „pri­bližuješ ľudstvo ku mne. (D 929) Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, zahrnie moje milosrdenstvo v živote a zvlášť v hodine smrti." (D 754)

10 DENNIČEK SESTRY FAUSTÍNY 
d/ Hodina milosrdenstva. V októbri 1937 v Krakove, v okolnostiach, o ktorých s. Faustína bližšie nehovorí, odporučil Pán Ježiš uctiť si hodi­nu svojej smrti: „Vždy, keď budeš počuť, že hodiny odbíjajú tretiu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho, vzývaj jeho vše-mohúcnosť pre celý svet a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tejto chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu." (D 1572)
Pán Ježiš dosť presne určil aj spôsoby modlitby k tejto forme kultu Božieho milosrdenstva: „Snaž sa v tejto hodine," povedal s. Faustíne, „vykonať si krížovú cestu, ak ti to dovolia povinnosti. Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak vojdi aspoň na chvíľu do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš vojsť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu." (D 1572)

Kňaz Róžycki uvádza tri podmienky vyslyšania modlitieb, ktoré odriekame v tejto hodine:

1.v modlitbe sa treba obrátiť na Ježiša,
2.má sa konať o tretej hodine popoludní,
3.máme sa odvolávať na cenu a zásluhy Pánovho umučenia.

„V tejto hodine," prisľúbil Pán Ježiš, „vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých. Je to hodina, v ktorej sa dostalo milosti celému svetu - mi­losrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou." (D 1572)
e/ Šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu. Popri iných formách pobo­žnosti k Božiemu milosrdenstvu uvádza kňaz Róžycki aj tento spôsob: šírenie úcty k milosrdenstvu, lebo aj k nemu sa vzťahujú isté Kristove prisľúbenia. „Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem sudcom, ale milosrdným Spasiteľom." (D 1075) Základné prisľúbenie znie : „Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť (D 1541), (...), ak to bude v zhode s mojou vôľou." (D 1731) Lebo všetko, čo nie je v zhode s Božou vôľou, nie je dobré pre člo­veka a zvlášť pre jeho večné šťastie.

Podstatou kultu Božieho milosrdenstva je postoj kresťanskej dôvery voči Pánu Bohu a činnej lásky voči blížnemu. Pán Ježiš túži, aby mu jeho „stvorenia dôverovali" (D 1059) a aby konali skutky milosrdenstva: skutkom, slovom alebo modlitbou. „Milosrdenstvo svojim blížnym máš preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť." (D 742) Kristus túži, aby jeho ctitelia vyko­nali každý deň aspoň jeden skutok lásky k blížnemu.
Šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu nevyžaduje veľa slov, ale vždy kresťanský postoj viery, dôvery voči Bohu a ochotu byť stále milosrdnej­ším. Príklad takéhoto apoštolátu dávala vo svojom živote s. Faustína.
f/ Kult Božieho milosrdenstva smeruje k obnove náboženského života
v Cirkvi v duchu kresťanskej dôvery a milosrdenstva. V tomto kontexte
ÚVOD 
treba čítať aj ideu „novej rehoľnej spoločnosti", s ktorou sa stretávame na stránkach Denníčka. V mysli samotnej s. Faustíny táto Ježišova túž­ba postupne dozrievala a prešla istou evolúciou: od prísne kontemplač-nej rehole až po hnutie, ktoré tvoria činné kongregácie (ženské aj muž­ské) ako aj svetskí ľudia. Toto veľké nadnárodné spoločenstvo ľudí je jed­nou rodinou, ktorú spája Boh v tajomstve svojho milosrdenstva, túžba odrážať túto najvznešenejšiu Božiu vlastnosť vo svojom srdci a skutku ako aj jeho chválu vo všetkých dušiach. Je to spoločenstvo ľudí, ktoré rôz­nym spôsobom v závislosti od stavu a povolania (kňazského, rehoľného, svetského) žije evanjeliovým ideálom viery a milosrdenstva, ohlasuje slo­vom a životom nepochopiteľné tajomstvo Božieho milosrdenstva a vypro­suje Božie milosrdenstvo pre svet.
Poslanie s. Faustíny nachádza hlboké opodstatnenie v Svätom písme a dokumentoch Cirkvi, zvlášť významne korešponduje s encyklikou Svä­tého otca Jána Pavla II. Dives in Misericordia.
3. Zásady tretieho vydania Denníčka s. Faustíny. Prvé, kritické vyda­nie Denníčka s. Faustíny vyšlo v roku 1981 v spolupráci Kongregácie ses­tier Matky Božieho milosrdenstva s Vydavateľstvom kňazov mariánov z provincie sv. Stanislawa Kôstku z USA. Obsahuje šesť zošitov rukopi­su Denníčka s. Faustíny a zošit s názvom: Moja príprava na sväté prijí­manie. Vydanie bolo opatrené predhovorom arcibiskupa Andreja M. Des-kura a rozsiahlym úvodom otca Jerzyho Mrówczynského, ktorý sa dotýka hlavne samotného diela a chronologických údajov zo života s. Faustíny, vysvetlivkami, týkajúcimi sa obsahu Denníčka, menným, vecným zozna­mom a zoznamom miest.
Druhé vydanie Denníčka pripravilo Vydavateľstvo Apoštolátu mod­litby v roku 1987. V tejto edícii, ktorá mala populárny charakter, boli čias­točne vynechané zátvorky, v ktorých boli uvedené v rukopise chýbajúce písmená alebo rozlúštené skratky, ako aj zredigované poznámky, zozna­my a chronologické údaje.
Tretie vydanie Denníčka vychádza vo Vydavateľstve kňazov mariánov z poľskej provincie v spolupráci s Kongregáciou sestier Matky Božieho milosrdenstva. V zásade sa opiera o druhé vydanie. K tejto edícii napí­sal predhovor kardinál Andrej Deskur a úvod otca J. Mrówczynského bol nahradený týmto textom. Preto pokladáme za vhodné pri ďalšom vyda­ní tohto diela priblížiť čitateľom postavu samotnej autorky Denníčka a jej poslanie, a takto uľahčiť jeho čítanie. Boli opravené niektoré jazykové chyby a tiež doplnené aktuálne údaje vo vysvetlivkách.
Na väčšiu slávu Božieho milosrdenstva!
Krakov december 1991 s. M. Elžbieta Siepaková, KMBM
11
12
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
KALENDÁR ŽIVOTA SESTRY FAUSTÍNY
13
KALENDÁR ŽIVOTA
BLAHOSLAVENEJ S. MÁRIE FAUSTÍNY HELENY KOWALSKEJ Z KONGREGÁCIE MATKY BOŽIEHO MILOSRDENSTVA
25. VIII. 1905 Narodila sa v dedinke Glogowiec (dnes Koninské
vojvodstvo). 27. VIII. 1905 Krst vo farnosti Sv. Kazimíra vo Swiniciach
Warckich (Wroclawská diecéza). 1912 Prvýkrát počuje v duši hlas, ktorý ju pozýva
k dokonalejšiemu životu. 1814 Prvé sv. prijímanie. IX. 1917 Začína chodiť do základnej školy.
1921Pracuje u známych svojej rodiny - Bryszewských
v Aleksandrowe Lodzkom.
1922Vracia sa do rodného domu a oznamuje rodičom
svoj úmysel vstúpiť do kláštora - nesúhlas rodi­
čov.

jeseň 1922 Cestuje za prácou do Lodže. O. i. viac ako rok pra­cuje v obchode Marcjanny Sadowskej na Ul. Abra-mowského 29 (2. II. 1923 - 1. VII. 1924). VIL 1924 Cestuje do Varšavy s úmyslom vstúpiť do kláštora. Prihlasuje sa do rehoľného domu na Žytnej ul. 3/9. Predstavená Kongregácie Matky Božieho milo­srdenstva jej prisľúbi prijatie do kláštora, ale pred­tým odporúča Helene pracovať, aby si pripravila skromnú výbavu.
1, VIII. 1925 Po ročnej práci ako pomocnica v domácnosti sa opäť hlási u predstavenej kláštora na Žytnej ul. Konečne je prijatá a začína sa postulát (skúšobný čas v reholi).
23.1. 1926 Cesta do domu noviciátu v Krakove.
30. IV. 1926 Obliečka, dostáva habit a rehoľné meno - sestra
Mária Faustína.
III. - IV. 1927 Sestry Faustíny sa začínajú zmocňovať duchovné temnoty, budú trvať poldruha roka.
16. IV. 1928 Na Veľký piatok ubolenú novicku zahrnie žiara Božej lásky. Zabúda na prežité utrpenia, jasnejšie poznáva, ako veľmi trpel pre ňu Kristus.
30. IV. 1928 Po skončení noviciátu a osemdňových exercícií
skladá prvé rehoľné sľuby (dočasné).
6 - 10. X. 1928 V Kongregácii MBM sa koná generálna kapitula. Za generálnu predstavenú bola vybraná matka Michaela Moraczewská, ktorá bude po celý život s. Faustíny jej predstavenou. V ťažkých chvíľach jej bude pomocou a potešením. Cesta do rehoľného domu vo Varšave na Žytnej ul. s určením pracovať v kuchyni. Dočasný pobyt vo Vilne (zastupuje sestru, ktorá je na tretej probácii).
Je pridelená pracovať do novopostaveného domu kongregácie na Hetmanskej ul. vo Varšave. Na krátky čas bola poslaná do Kiekrza pri Pozna­ni (zastupuje v kuchyni chorú sestru). Je vo varšavskom dome kongregácie na Žytnej ul. Prichádza do domu kongregácie v Plocku. Pracu­je postupne v pekárni, kuchyni a v obchode s peči­vom.
Videnie Pána Ježiša, ktorý jej káže namaľovať obraz podľa vzoru, ktorý vidí. Pricestovanie do Varšavy na tretiu probáciu (päť­mesačnú), ktorú si sestry Kongregácie MBM konajú pred zložením večných sľubov. Ten istý mesiac exercície vo Walendowe pred začiatkom probácie. 18. IV. 1933 Vycestovanie do Krakova na osemdňové exercície
pred večnými sľubmi.
1. V. 1933 Skladá večné rehoľné sľuby (slávnosť viedol bis­kup Stanislaw Rospond). 25. V. 1933 Cesta do Vilna. 2.1. 1934 Prvýkrát sa vyberie k maliarovi E. Kazimirow-
14
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
KALENDÁR ŽIVOTA SESTRY FAUSTÍNY
15
skému, ktorý má maľovať obraz Božieho milo­srdenstva.
29. III. 1934 Obetuje sa za hriešnikov a zvlášť za tie duše, kto­ré stratili dôveru v Božie milosrdenstvo. VI. 1934 Bol dokončený obraz Božieho milosrdenstva. Sestra Faustína plače, že Pán Ježiš nie je taký pek­ný, ako ho videla.
12. VIII. 1934 S. Faustína veľmi zoslabla. Kňaz Michal Sopoč-
ko jej udeľuje sviatosť pomazania nemocných.
13. VIII. 1934 Zlepšenie zdravotného stavu s. Faustíny.
26. X. 1934 Cestou zo záhrady, keď išla s chovanicami na večeru (10. min. pred 18. hodinou), s. Faustína videla Pána Ježiša nad kaplnkou vo Vilne v takej podobe, ako ho videla v Plocku, t.j. s lúčmi - svet­lým a červeným. Lúče zaplavili kaplnku kongre­gácie, izolačnú miestnosť chovanie a potom sa ro­zišli na celý svet.
15. II. 1935 Správa o ťažkej chorobe matky a cesta do rodičov­ského domu v Glogowci. Cestou späť do Vilna sa zastavila vo Varšave, aby sa stretla s matkou gene­rálnou Michaelou Moraczewskou a niekdajšou novicmajsterkou s. Máriou Jozefou Brzozovou. 19. X. 1935 Cesta na osemdňové exercície do Krakova. 8.1. 1936 Vyberá sa k biskupovi Romualdovi Jalbrzykow-skému, metropolitovi vilenskému, a oznamuje mu, že Pán Ježiš žiada založiť novú spoločnosť. 21. III. 1936 Opúšťa Vilno a cestuje do Varšavy. 25. II. 1936 Je preložená do domu kongregácie vo Varšave. IV. 1936 Preložená do domu v obci Derdy (2 km od Walen-
dowa).
11. V. 1936 Cesta z Derd do Krakova na stály pobyt. 14. IX. 1936 Stretnutie s arcibiskupom Jalbrzykowským, kto­rý prechádzal Krakovom a navštívil dom kon­gregácie. 19. IX. 1936 Lekárske vyšetrenia v liečebnom ústave na Prad-
niku (dnes nemocnica Jána Pavla II.).
9. XII. 1936 - 27. III. 1937 Liečenie v nemocnici na Pradniku. 29. VII. - 10. VIII. 1937 PobytvRabke.
21. IV. 1938 Zhoršenie zdravotného stavu a opätovný odchod do nemocnice na Pradniku.
VIII. 1938 Posledný list s. Faustíny generálnej predstavenej, v ktorom odprosuje za všetky previnenia celého života a končí slovami: „Do videnia v nebi." 25. VIII. 1938 Prijíma sviatosť pomazania nemocných.
2. IX. 1938 Kňaz Sopočko počas návštevy u s. Faustíny
v nemocnici ju videl v extáze. 17. IX. 1938 Návrat z nemocnice do kláštora. 5. X. 1938 O 22.45 hod. sestra Mária Faustína Kowalská po dlhých utrpeniach, ktoré znášala s veľkou trpez­livosťou, odišla k Pánovi po odmenu. 7. X. 1938 Jej telo bolo pochované na rehoľnom cintoríne, ktorý sa nachádza v záhrade Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva v Krakove-La-giewnikoch v spoločnej hrobke. 21. X. 1965 V krakovskej arcidiecéze začiatok informačného
procesu vo veci beatifikácie sestry Faustíny. 25. XI. 1966 Prenesenie telesných pozostatkov s. Faustíny z kláštorného cintorína do kaplnky sestier Mat­ky Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiew-nikoch.
20. IX. 1967 Ukončenie diecézneho informačného procesu slávnostným zasadaním, ktoré viedol kardinál Karol Wojtyla. Akty procesu boli zaslané do Ríma.
31.1. 1968 Dekrétom Kongregácie pre záležitosti svätých bol otvorený beatifikačný proces služobnice Božej sestry Faustíny.
Prvý zošit
Milosrdenstvo Božie v mojej duši
DENNÍČEK
S. Faustína
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
19
Ó, Láska večná, kážeš mi maľovať svoj svätý obraz1 a odhaľuješ nám nepochopiteľný prameň milosrdenstva, požehnávaš toho, kto sa priblíži k Tvojim lúčom, a čierna duša sa premení na sneh.
Ó, sladký Ježišu, tu2 si si postavil trón svojho milosrdenstva, aby si potešoval hriešneho človeka a pomáhal mu, z otvoreného srdca, ako z čistého prameňa, plynie potešenie pre skrúšenú dušu i srdce.
Nech voči tomu obrazu úcta a sláva
z duše človeka plynúť nikdy neprestáva,
nech z každého srdca úcta k Božiemu milosrdenstvu plynie
teraz i na veky vekov a v každej hodine.
Ó, Bože môj,
keď hľadím do budúcnosti, zmocňuje sa ma strach, ale načo sa zamýšľať nad budúcnosťou? Pre mňa je drahá len prítomná chvíľa, lebo budúcnosť možno do mojej duše nepríde.
Čas, ktorý prešiel, nie je v mojej moci,
aby som niečo zmenila, opravila alebo pridala,
lebo to nedokázal ani mudrc, ani proroci,
a tak čo minulosť v sebe obsahuje, Bohu odovzdať.
Ó, prítomná chvíľa, ty mi patríš celá,
teba túžim využiť, nakoľko je to v mojej moci,
a hoci som slabá a malá,
dávaš mi milosť svojej všemohúcnosti.
A tak s dôverou v Tvoje milosrdenstvo kráčam životom ako malé dieťa, a dávam Ti každý deň ako obetu svoje srdce rozpálené láskou na Tvoju väčšiu slávu.
J. M. J.
Boh a duše Kráľ milosrdenstva, veď moju dušu
Sestra M. Faustína od Najsv. sviatosti
Vilno 28. VIL 1934
Ó, Ježišu môj, s dôverou k Tebe
vijem tisíce vencov a viem,
že rozkvitnú všetky,
a viem, že rozkvitnú všetky, keď ich
osvieti Božie slnko.
+ Ó, veľká Božia sviatosť, ktorá ukrývaš môjho Boha, Ježišu, buď so mnou v každej chvíli a môjho srdca sa nezmocní strach.
+ Vilno 28. VIL 1934 J. M. J. + Prvý zošitok
Boh a duše
Buď zvelebená, ó, Najsvätejšia Trojica, teraz i v každom čase. Buď zvelebená vo všetkých svojich dielach a stvoreniach. Nech je obdivova­ná a oslavovaná veľkosť Tvojho milosrdenstva, ó, Bože.
Mám zapísať3 stretnutia mojej duše s Tebou, ó, Bože, vo chvíľach Tvojho zvláštneho navštívenia. Mám písať o Tebe, ó, nepochopiteľný v milosrdenstve voči mojej biednej duši. Tvoja svätá vôľa je životom mojej duše. Tento príkaz som dostala od toho, ktorý mi tu na zemi zastu­puje Teba, Bože, ktorý mi vysvetľuje Tvoju svätú vôľu. Ježišu, vidíš, ako mi je ťažko písať, ako neviem jasne napísať, čo prežívam v duši. Ó, Bože, je možné napísať perom to, na čo neraz nenachádzam slová? Ale kážeš mi písať, ó, Bože, a to mi stačí.
20
DLNNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
21
Varšava 1. VIII. 1925
Vstup do kláštora
Nástojčivé Božie volanie, milosť povolania pre rehoľný život som cítila v sebe už od siedmich rokov. Vtedy som počula prvýkrát v duši Boží hlas. Bolo to pozvanie k dokonalejšiemu životu, ale tomuto hlasu milosti som nebola vždy poslušná. Nestretla som nikoho, kto by mi tie­to veci vedel vysvetliť.
8Keď som mala osemnásť rokov, naliehavo som prosila rodičov
o dovolenie vstúpiť do kláštora. Rodičia rozhodne odmietli. Po tomto
nesúhlase som žila prázdnym životom4 a nevenovala som žiadnu pozor­
nosť hlasu milosti napriek tomu, že moja duša nenachádzala v ničom
uspokojenie. Ustavičné volanie milosti bolo pre mňa veľkým utrpením,
ale snažila som sa ho prehlušiť rôznymi zábavami. Vyhýbala som sa vo
svojom vnútri Bohu a celou dušou som bola naklonená k stvoreniam.
Božia milosť v duši však zvíťazila.
9Raz som bola s jednou z mojich sestier na plese.5 Keď sa všetci naj­
lepšie zabávali, moja duša prežívala vo svojom vnútri múky. Vo chvíli,
keď som začala tancovať, zrazu som zbadala vedľa seba Ježiša, Ježiša
umučeného, obnaženého zo šiat, celého pokrytého ranami. Povedal mi
tieto slová: „Dokedy ťa budem ešte trpieť a dokedy ma budeš zavádzať?"
V tom okamihu stíchla ľúbezná hudba, spoločnosť, v ktorej som sa
nachádzala, mi zmizla z očí, zostal Ježiš a ja. Posadila som sa vedľa svo­
jej drahej sestry, chcela som to, čo sa dialo v mojej duši, zakryť bolením
hlavy. O chvíľu som potajomky opustila spoločnosť aj sestru a šla do
Katedrály sv. Stanislawa Kôstku. Začínalo už svitať, v katedrále bolo
málo ľudí. Nestarala som sa, čo sa okolo mňa deje, hodila som sa na
zem pred Najsvätejšiu sviatosť a prosila Pána, aby mi ráčil dať poznať,
čo mám ďalej robiť.
10Vtom som začula slová: „Ihneď odcestuj do Varšavy, tam vstúpiš do
kláštora." Vstala som od modlitby, odišla domov a zariadila potrebné
veci. Nakoľko som mohla, zverila som sa sestre s tým, čo sa odohralo
v mojej duši. Prosila som ju, aby sa za mňa rozlúčila s rodičmi a len tak,
v jedných šatách, bez ničoho, som pricestovala do Varšavy.
11Keď som vystúpila z vlaku a videla, ako každý ide svojou cestou,
zmocnil sa ma strach. Čo mám robiť? Kam sa obrátiť, keď tu nikoho
nepoznám? Povedala som Matke Božej: „Mária, sprevádzaj ma, veď
ma." V tej chvíli som začula v duši slová, aby som vycestovala za mes­
to, do jednej dedinky,6 kde nájdem bezpečný nocľah. To som aj urobi­
la a všetko som našla tak, ako mi Matka Božia povedala.
Na druhý deň ráno som pricestovala do mesta. Vošla som do prvého 12 kostola,7 ktorý som zbadala a začala som sa modliť o ďalšie poznanie Božej vôle. Sv. omše nasledovali jedna za druhou. Počas jednej sv. omše som začula slová: „Choďza týmto kňazom* a povedz mu všetko, on ti povie, čo máš ďalej robiť." Keď sv. omša skončila, šla som do sakristie, po­rozprávala všetko, čo sa udialo v mojej duši a prosila o pokyn, do kto­rého kláštora mám vstúpiť.
Kňaz sa v prvom okamihu začudoval, ale kázal mi, aby som veľmi 13 dôverovala, že Pán Boh to zariadi ďalej. „Zatiaľ ťa pošlem," povedal, „k jednej zbožnej žene,9 u ktorej zostaneš, kým nevstúpiš do kláštora." Keď som sa prihlásila u tejto ženy, prijala ma veľmi láskavo. V tom čase som hľadala kláštor, ale všade, kde som zaklopala na bránu, ma odmiet­li.10 Bolesť mi zovrela srdce a povedala som Pánu Ježišovi: „Pomôž mi, nenechávaj ma samotnú." Až som konečne zaklopala na našu bránu.11
Prišla ku mne matka predstavená,12 terajšia matka generálna Mi- 14 chaela. Po krátkom rozhovore mi kázala ísť za Pánom domu a opýtať sa, či ma prijme. Pochopila som hneď, že sa mám opýtať Pána Ježiša. Išla som do kaplnky s veľkou radosťou a opýtala som sa Ježiša: „Pane tohto domu, prijmeš ma?" Takto mi kázala opýtať sa jedna zo sestier.
Hneď som počula hlas: „Prijímam ťa, si v mojom srdci." Keď som sa vrátila z kaplnky, matka predstavená sa najprv opýtala: „No, prijal ťa Pán?" Odpovedala som, že áno. „Keď ťa prijal Pán, i ja ťa prijímam."
Také bolo moje prijatie. Bolo však ešte viacero príčin, pre ktoré som 15 musela viac ako rok zostať vo svete u tej zbožnej ženy,13 ale domov som sa už nevrátila.
V tom čase som musela bojovať s mnohými ťažkosťami, ale Boh nešetril svojimi milosťami. Začala sa ma zmocňovať čoraz väčšia túžba po Bohu. Aj keď tá žena bola veľmi zbožná, predsa nevedela pochopiť šťastie rehoľného života a vo svojej statočnosti mi začala plánovať iný život. Ja som však cítila, že moje srdce je také veľké, že ho nemôže napl­niť. Nato som sa obrátila celou roztúženou dušou k Bohu.
Bolo to v oktáve Božieho tela.14 Boh naplnil moju dušu vnútorným 16 svetlom, aby som ho lepšie spoznala, ako najvyššie dobro a krásu. Spo­znala som, ako veľmi ma miluje. Nekonečná je jeho láska ku mne. Bolo to v čase nešporov -jednoduchými slovami, ktoré prúdili zo srdca, som zložila Bohu sľub večnej čistoty. Od tej chvíle som mala pocit väčšej blíz­kosti s Bohom, svojím Ženíchom. Vo svojom srdci som si zriadila malý kútik, kde som vždy prebývala s Ježišom.
Konečne nadišiel okamih, keď sa pre mňa otvorila kláštorná brána 17 - bolo to prvého augusta15 večer. Cítila som sa nesmierne šťastná, mala
22
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
23
som pocit, že vstupujem do rajského života. Z môjho srdca vyvierala jedna ďakovná modlitba.
18Avšak po troch týždňoch som zbadala, že je tu málo času na mod­
litbu a na tie veci, ktoré zodpovedali želaniam mojej duše. Začala som
uvažovať, v myšlienkach som už hľadala nejaký prísnejší kláštor. Toto
pokušenie sa stupňovalo natoľko, že som sa to rozhodla oznámiť mat­
ke predstavenej.16 Pán Boh však okolnosti zariadil tak, že som sa k nej
nedostala. Večer som zašla do kaplnky17 prosiť Ježiša o vysvetlenie.
Žiadne som však nedostala, len sa ma zmocnil zvláštny nepokoj, kto­
rému som nerozumela. Napriek všetkému som sa rozhodla, že ráno po
sv. omši sa hneď obrátim na matku predstavenú a poviem jej o svojom
rozhodnutí.
19Keď som prišla do cely, sestry už boli uložené a svetlo zhasnuté. Bola
som utrápená a nespokojná. Hodila som sa na zem a začala som sa vrúc­
ne modliť o poznanie Božej vôle. Všade ticho ako v tabernákulu. Všet­
ky sestry ako biele hostie odpočívajú zavreté v Ježišovom kalichu, len
z mojej cely Boh počuje ston duše. Nevedela som, že bez dovolenia nie
je v cele dovolené po deviatej modliť sa.18 O chvíľu sa v mojej cele roz­
jasnilo a na záclone som uvidela veľmi zarmútenú tvár Pána Ježiša. Rany
na tvári boli otvorené a veľké slzy padali na prikrývku mojej postele.
Nechápajúc, čo to všetko má znamenať, opýtala som sa Ježiša: „Ježišu,
kto Ti spôsobil takú bolesť?" A Ježiš odpovedal: „Ty mi spôsobíš takú­
to bolesť, ak vystúpiš z tejto rehole. Tu som ťa povolal a nie niekde inde,
tu som pripravil pre teba veľa milostí." Odprosila som Pána Ježiša a ihneď
som zmenila svoje rozhodnutie.
Na druhý deň sme mali spoveď. Vyrozprávala som spovedníkovi všet­ko, čo sa odohralo v mojej duši. On19 mi povedal, že je to zjavná Božia vôľa, aby som zostala v tejto kongregácii a na inú reholu nesmiem ani len pomyslieť. Od tej chvíle sa cítim stále šťastná a spokojná.
20 Krátko nato som ochorela.20 Drahá matka predstavená ma poslala
ešte s dvoma sestrami21 na dovolenku do Skolimowa, kúsok za Varša­
vou. V tom čase som sa opýtala Pána Ježiša, za koho sa mám ešte mod­
liť. Ježiš mi odpovedal, že sa to dozviem nasledujúcu noc.
Uzrela som anjela strážcu, ktorý mi kázal, aby som ho nasledovala. Čoskoro som došla na hmlisté miesto, ktoré bolo naplnené ohňom, kde trpeli mnohé duše. Tieto duše sa vrúcne modlili, ale pomôcť si už ne­mohli. Plamene, ktoré ich pálili, sa ma nedotkli. Môj anjel strážca ma neopúšťal ani na chvíľu. Opýtala som sa tých duší, aké je ich najväčšie utrpenie. Odpovedali mi jednoznačne, že ich najväčším súžením je túž­ba po Bohu. Videla som i Božiu Matku, ako ich utešovala. Duše nazý-
vajú Máriu „Morská Hviezda". Ona im prináša ochladenie. Chcela som sa s nimi viac porozprávať, ale môj anjel strážca mi dal znamenie na odchod. Vyšli sme za dvere tohto väzenia plného utrpenia. Začula som vnútorný hlas, ktorý mi povedal: „Moje milosrdenstvo to nechce, ale spra­vodlivosť to prikazuje." Od tej chvíle som bližšie spätá s trpiacimi duša­mi.
29. IV. 1926
Koniec postulátu
Predstavení22 ma poslali do Krakova do noviciátu. V mojej duši zavlád- 21 la nepredstaviteľná radosť. Keď sme pricestovali do noviciátu,23 jedna sestra24 práve zomierala. Hneď aj zomrela. O niekoľko dní prišla nebo­há ku mne a kázala mi ísť za matkou novicmajsterkou25 a povedať jej, nech poprosí spovedníka kňaza Rosponda,26 aby dal za ňu odslúžiť jed­nu sv. omšu a pomodlil sa tri strelné modlitby. Najprv som povedala, že dobre, ale na druhý deň som začala rozmýšľať, že nepôjdem za mat­kou novicmajsterkou, lebo nechápem, či je to sen, alebo skutočnosť. A nešla som. Ďalšiu noc sa to zopakovalo ešte zreteľnejšie, nemala som žiadne pochybnosti. Ale ráno som sa rozhodla, že novicmajsterke to nepoviem. Až potom poviem, ak ju uvidím cez deň. Hneď som sa s ňou stretla na chodbe. Vyčítala mi, že som nešla hneď a moju dušu naplnil veľký nepokoj. Ihneď som teda šla a porozprávala jej všetko, čo sa pri­hodilo. Matka povedala, že túto záležitosť vybaví. Nato nastal v mojej duši pokoj. Na tretí deň prišla ku mne a povedala mi: „Pán Boh zaplať."
Počas mojej obliečky27 mi dal Boh poznať, ako veľmi budem trpieť. 22 Videla som jasne, k čomu sa zaväzujem. To utrpenie trvalo jednu minú­tu. Hneď nato naplnil Boh moju dušu veľkou radosťou.
Koncom prvého roka noviciátu sa začalo v mojej duši stmievať. 23 Nepociťovala som žiadnu radosť v modlitbe, rozjímanie som robila s veľ­kou námahou, začal sa ma zmocňovať strach. Vstúpila som hlbšie do seba a nevidela som nič, okrem veľkej biedy. Jasne som však videla aj veľkú Božiu svätosť, ale nemala som odvahu pozdvihnúť k nemu oči. Hodila som sa do prachu k jeho nohám a zobrala som o milosrdenstvo. Uplynulo takto skoro pol roka a môj duševný stav sa nemenil. Naša dra­há matka novicmajsterka28 ma povzbudzovala v týchto ťažkých chvíľach. Ale utrpenie stále viac narastalo. Blížil sa druhý rok noviciátu. Pri myš­lienke, že mám skladať sľuby, moju dušu chytala triaška. Čokoľvek som čítala, nerozumela som tomu, nemohla som rozjímať. Mala som pocit, že moja modlitba je Bohu nemilá. Keď som pristupovala k sv. sviatos­tiam, mala som pocit, že tým ešte viac urážam Boha. Ale spovedník29
24
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
25
mi nedovolil vynechať ani jedno sv. prijímanie. Boh zvláštne pôsobil v mojej duši. Nechápala som absolútne nič z toho, čo mi hovoril spo­vedník. Prosté pravdy viery sa mi stávali nepochopiteľné, moja duša sa trápila a nenachádzala nikde uspokojenie. V istej chvíli mi prišlo na um, že Boh ma zavrhol. Táto strašná myšlienka prenikla moju dušu skrz-naskrz. V tomto utrpení začala moja duša zomierať. Chcela som zomrieť, ale nemohla som. Keď som to povedala matke novicmajster-ke, odpovedala mi: „Sestra, berte na vedomie, že Boh vás určil k veľkej svätosti. Je to znamenie, že vás chce mať v nebi blízko pri sebe. Majte veľkú dôveru k Pánu Ježišovi."
Tá strašná myšlienka, že Boh ma zavrhol, je tou múkou, ktorou sku­točne trpia zatratení. Utiekala som sa k Ježišovým ranám, opakovala som slová viery, ale tieto slová mi spôsobovali ešte väčšie utrpenie. Išla som pred Najsvätejšiu sviatosť a začala som hovoriť Ježišovi: „Ježišu, Ty si povedal, že skôr zabudne matka na svoje nemluvňa než Boh na svoje stvorenie. Ježišu, počuješ, ako stoná moja duša? Počúvaj bolestné kvílenie svojho dieťaťa. Dôverujem Ti, ó, Bože, lebo nebo a zem sa pomi­nú, ale Tvoje slovo trvá naveky." Ani na chvíľu som však nenachádzala úľavu.
24 V jeden deň hneď po prebudení som sa postavila do Božej prítom­nosti a zrazu sa ma začalo zmocňovať zúfalstvo. Úplná temnota duše. Bojovala som, ako som vedela, celé dopoludnie. V popoludňajších hodi­nách sa ma začali zmocňovať naozaj smrteľné úzkosti, fyzické sily ma začali opúšťať. Rýchlo som vošla do cely, hodila som sa na kolená pred Ukrižovaným a začala som volať o milosrdenstvo. Ale Ježiš moje vola­nie nepočul. Cítila som, že ma úplne opúšťajú fyzické sily, padám na zem. Zúfalstvo ovládlo celú moju dušu, prežívala som skutočné pekel­né múky. V takom stave som zotrvala trištvrte hodiny. Chcela som ísť k novicmajsterke, ale nemala som síl. Chcela som kričať, hlas mi zamrel. Našťastie jedna zo sestier30 vošla do cely. Keď ma videla v takom div­nom stave, hneď dala vedieť novicmajsterke. Tá ihneď prišla. Len čo vošla do cely, prehovorila týmito slovami: „V mene svätej poslušnosti31 vstaňte, prosím, zo zeme." Ihneď ma nejaká sila zodvihla a postavila som sa vedľa milovanej novicmajsterky. V láskavom rozhovore ma poúčala, že to je Božia skúška. „Majte veľkú dôveru, sestra, Boh je vždy Otcom, aj keď skúša." Vrátila som sa k svojim povinnostiam, akoby som vstala z hrobu. Počas večernej pobožnosti začala moju dušu pohlcovať úplná temnota. Cítila som, že sa nachádzam v moci spravodlivého Boha a som predmetom jeho hnevu. V tejto strašnej chvíli som povedala: „Ježišu, ktorý sa prirovnávaš v evanjeliu k najnežnejšej matke, dôveru-
jem Tvojim slovám, lebo Ty si pravda a život. Ježišu, dôverujem Ti, pro­ti všetkej nádeji, napriek všetkým pocitom, ktoré mám vo vnútri, ktoré sú protirečivé nádeji. Rob so mnou, čo chceš, neopustím Ťa, lebo Ty si prameňom môjho života. A aké strašné sú tieto duševné múky, môže pochopiť len ten, kto sám prežíval podobné chvíle."
V noci ma navštívila Božia Matka s malým Ježiškom na rukách. Moju 25 dušu naplnila radosť a povedala som: „Mária, Matka moja, vieš, ako strašne trpím?" Božia Matka mi odvetila: „Viem, koľko trpíš, ale neboj sa. Spolucítim s tebou a vždy budem spolucítiť." Usmiala sa láskavo a zmizla. V duši som ihneď pocítila silu a veľkú odvahu. Ale trvalo to len jeden deň. Akoby sa peklo sprisahalo proti mne. Strašná nenávisť sa začala vtierať do mojej duše, nenávisť voči všetkému, čo je sväté a Božie. Mala som pocit, že tieto duševné útrapy budú stálym údelom môjho bytia. Obrátila som sa k Najsvätejšej sviatosti a hovorím Ježišo­vi: „Ježišu, Ženích mojej duše, nevidíš, ako moja duša umiera za Tebou? Ako sa môžeš skrývať pred srdcom, ktoré Ťa tak úprimne miluje? Od­pusť mi, Ježišu, nech sa stane vo mne Tvoja svätá vôľa. Budem trpieť tichučko ako holubica, nebudem sa žalovať. Nedovolím svojmu srdcu ani jeden ston bolestnej žaloby."
Koniec noviciátu. Utrpenie sa nezmenšuje. Fyzicky som tak zoslab- 26 la, že som bola oslobodená od všetkých duchovných cvičení,32 ostali mi iba strelné modlitby.33
Veľký piatok.34 Ježiš strháva moje srdce do ohňa svojej lásky. Bolo to počas večernej adorácie. Zrazu sa ma zmocnila Božia prítomnosť. Zabudla som na všetko. Ježiš mi dáva poznať, ako veľmi pre mňa trpel. Trvalo to veľmi krátko. Obrovská túžba. Túžba milovať Boha.
Prvé sľuby35
Vrúcna túžba obetovať sa pre Boha v činnej láske, ktorá by však bola neviditeľná aj pre najbližšie sestry.
Avšak aj po sľuboch vládla v mojej duši temnota, takmer pol roka. Počas modlitby Ježiš prenikol celú moju dušu. Temnota ustúpila. Poču­la som v duši slová: „Ty si moja radosť, ty si rozkoš môjho srdca." Od tej chvíle som cítila v srdci - čiže vo svojom vnútri - Najsvätejšiu Trojicu. Cítila som, že som zaliata Božím svetlom. Od tej chvíle moja duša pre­býva s Bohom ako dieťa so svojím milovaným otcom.
Raz mi Ježiš povedal: „Chôdza matkou predstavenou^ a popros, aby 28 ti dovolila sedem dní nosiť kajúcnu košeľu.11 Raz v noci vstaneš a prídeš do kaplnky." Povedala som, že dobre, ale mala som problém ísť za pred­stavenou. Večer sa ma Ježiš opýtal: „Dokedy to budeš odkladať?" Roz-
26
DENNICEK SESTRY FAUSTINY
PRVÝ ZOŠIT
27
hodia som sa, že pri prvom stretnutí o tom poviem matke predstavenej. Na druhý deň predpoludním som si všimla, že matka predstavená ide do refektára. Kuchyňa, refektár a izbička sestry Alojzy sú takmer pri sebe. Poprosila som matku predstavenú, aby sme vstúpili do izbičky ses­try Alojzy a povedala som, čo odo mňa žiada Pán Ježiš. Na to mi mat­ka odpovedala: „Sestra, nedovoľujem vám žiadne nosenie kajúcej koše­le. Vôbec nijaké. Ak vám Pán Ježiš dá silu ako obrovi, potom dám súhlas na tieto umŕtvovania." Poprosila som matku o prepáčenie, že som ju zdržala a vyšla som z izbičky. Vtom som uzrela Pána Ježiša, ktorý stál vo dverách kuchyne a povedala som: „Kážeš mi, aby som išla prosiť o tie umŕtvenia, a matka predstavená mi nechce dať povolenie." Ježiš mi rie­kol: „Bol som tu počas toho rozhovoru s predstavenou a viem všetko. Nežia­dam tvoje umŕtvenia, ale poslušnosť. Tým mi vzdáš veľkú chválu a sebe zís­kavaš zásluhu."
29Keď sa jedna z matiek dozvedela o mojom blízkom vzťahu k Páno­
vi Ježišovi, povedala mi, že žijem v klame. Hovorila, že Pán Ježiš takto
prebýva len so svätými, ale nie s takými hriešnymi dušami, ako som ja.
Od tej chvíle akoby som Ježišovi nedôverovala. V rannom rozhovore
som Mu povedala: „Ježišu, nie si nejaký klam?" Ježiš mi odpovedal:
,Moja láska nikoho neklame."
30Raz som rozmýšľala o Svätej Trojici, o Božej podstate. Cítila som
naliehavú túžbu dôkladne preskúmať a poznať, kto je ten Boh... V jed­
nom okamihu bol môj duch akoby uchvátený na druhý svet. Uzrela som
neprístupné svetlo a v ňom akoby tri svetelné pramene, ktoré som
nemohla pochopiť. Z toho svetla vychádzali slová v podobe hromu
a obklopovali nebo i zem. Nič z toho som nechápala a to ma veľmi
zarmútilo. Vtom z mora neprístupného svetla vyšiel náš milovaný Spa­
siteľ v nepochopiteľnej kráse, so žiariacimi ranami a bolo počuť hlas:
,Akýje Boh vo svojej podstate, nikto neprebáda, anjelský ani ľudský rozum."
Ježiš mi povedal: „Spoznávaj Boha rozjímaním o jeho dobrých vlastnos­
tiach. " Po chvíli urobil rukou znak kríža a zmizol.
31V istej chvíli som zbadala celé zástupy ľudí v našej kaplnke aj pred
kaplnkou, aj na ulici, lebo sa nemohli38 pomestiť. Kaplnka bola sláv­
nostne vyzdobená. Pri oltári stálo veľa kňazov, naše sestry a mnoho
iných. Všetci očakávali osobu, ktorá mala zaujať miesto na oltári. Zra­
zu som počula hlas, že ja mám zaujať miesto na oltári. Vyšla som z bytu,
čiže z chodby, aby som prešla cez dvor a išla do kaplnky za hlasom, kto­
rý ma volal. Zrazu všetci ľudia začali do mňa hádzať, čo kto mohol: bla­
to, kamene, piesok, metly. V prvom momente som sa zachvela, či ísť
ďalej, ale ten hlas ma volal ešte mocnejšie. Napriek všetkému som zača-
la kráčať odvážne. Keď som vstúpila na prah kaplnky, začali udierať do mňa aj predstavení, aj sestry, aj chovanice,39 dokonca rodičia, čím kto mohol. Či som chcela, alebo nie, rýchlo som musela vystúpiť na oltár. Len čo som zaujala určené miesto, ten istý ľud, chovanice, sestry, pred­stavení a rodičia, všetci začali vystierať svoje ruky a prosiť o milosti. Ja som im nemala za zlé, že do mňa hádzali tými rozličnými vecami. Bolo to zvláštne, že som cítila lásku práve voči osobám, ktoré ma prinútili rýchlejšie zaujať určené miesto. V tej chvíli moju dušu zalialo nepo­chopiteľné šťastie a počula som slová: „Rob, čo chceš, rozdávaj milosti ako chceš, komu chceš a kedy chceš." Nato videnie okamžite zmizlo.
V jednej chvíli som počula slová: „Choď za predstavenou a pros, aby 32
ti dovolila každý deň si vykonať hodinovú adoráciu počas deviatich dní. Pri
tejto adorácii sa snaž vo svojej modlitbe spájať s mojou Matkou. Modli sa
zo srdca v spojení s Máriou a tiež sa usiluj v tom čase si urobiť krížovú ces­tu. " Dostala som povolenie, ale nie na celú hodinu, len koľko mi čas dovolí po splnení povinností.
Novénu som mala vykonávať na úmysel za vlasť. Na siedmy deň nové- 3 3 ny som uvidela Matku Božiu medzi nebom a zemou vo svetlých šatách. Modlila sa s rukami zloženými na prsiach, zahľadená na nebo. Z jej srd­ca vychádzali ohnivé lúče. Jedny šli do neba a druhé prikrývali našu zem.
Keď som o niektorých týchto veciach hovorila spovedníkovi,40 pove- 34 dal mi, že to môže byť naozaj od Boha, ale že to môže byť aj klam. A pre­tože som mala časté zmeny, nemala som stáleho spovedníka. Navyše, bolo pre mňa veľkým problémom vypovedať tieto veci. Vrúcne som sa modlila, aby mi Boh dal túto veľkú milosť, čiže duchovného poradcu. Túto milosť som však dostala až po zložení večných sľubov, keď som prišla do Vilna. Totiž kňaza Sopočka.41 Boh mi dal vnútorne poznať ho už predtým, než som pricestovala do Vilna.42
Ó, keby som mala od začiatku duchovného poradcu, nepremárnila 35 by som toľko Božích milostí. Spovedník môže duši veľmi pomôcť, ale môže aj veľa pokaziť. Ó, ako veľmi musia spovedníci dávať pozor na pôsobenie Božej milosti v dušiach svojich penitentov. Je to veľmi dôleži­tá vec. Podľa milostí v duši možno poznať jej blízky vzťah s Bohom.
V jednej chvíli som bola povolaná pred Boží súd. Stála som pred 36
Pánom medzi štyrmi očami. Ježiš bol taký ako v umučení. O chvíľu rany
zmizli a zostalo ich iba päť: na rukách, nohách a boku. Okamžite som
videla celý stav svojej duše, tak ako na ňu hľadí Boh. Jasne som videla
všetko, čo sa Bohu nepáči. Nevedela som, že aj z tých malých tieňov sa
treba zodpovedať pred Pánom. Aká to bola chvíľa! Ježiš sa ma opýtal:
„Kto si?" Odpovedala som: „Som Tvoja služobnica, Pane." „Zasluhuješ
28
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
29
si ísť na jeden deň do očistcového ohňa." Okamžite som sa chcela vrhnúť do plameňov očistcového ohňa, ale Ježiš ma zadržal a povedal: „Čo chceš, trpieť teraz jeden deň, alebo krátky čas na zemi?" Odpovedala som: „Ježišu, chcem trpieť v očistci a chcem trpieť na zemi hoci aj do konca sveta naj­väčšie múky." Ježiš povedal: „Stačíjedno. Zídeš na zem a budeš trpieť veľa, ale krátko, a splníš moju vôľu a moje želania. Pomôže ti ju splniť jeden môj verný služobník. Teraz si opri hlavu na moje prsia, na moje srdce a načerpaj z neho silu a moc na všetky utrpenia, lebo nikde inde nenájdeš úľavu, pomoc ani útechu. Pamätaj, že budeš veľa, veľa trpieť, ale nech ťa to neľaká. Ja som s tebou."
37Krátko nato som ochorela.43 Fyzická slabosť bola pre mňa školou
trpezlivosti. Len Ježiš vie, koľko vôľového úsilia ma stálo, aby som si
plnila povinnosti.44
38Keď Ježiš chce očistiť dušu, používa prostriedky, aké sa mu zachce.
Najčistejší úmysel si sestry45 neraz zle vysvetľujú. Toto utrpenie je veľ­
mi bolestné. Boh ho však dopúšťa a treba ho prijať, lebo tým sa lepšie
pripodobňujeme Ježišovi. Jedno som nemohla dlhý čas pochopiť - že
Ježiš mi kázal, aby som hovorila o všetkom predstaveným a predstave­
ní mojim slovám neverili, ale prejavovali mi súcit, akoby som žila v kla­
me alebo pod vplyvom predstáv.
Z toho dôvodu, že by to mohol byť klam, rozhodla som sa vnútor­ne vyhýbať Bohu - lebo som mala strach z ilúzií. Ale Božia milosť ma prenasledovala na každom kroku. A vtedy, keď som to najmenej oča­kávala, Boh sa mi prihováral.
39 + Jedného dňa mi Ježiš povedal, že zošle trest na jedno mesto v našej
vlasti najkrajšie. Trest mal byť podobný tomu, ktorým Boh potrestal
Sodomu a Gomoru. Videla som veľký Boží hnev, zmocnila sa ma triaš­
ka a prenikla moje srdce. Mlčky som sa modlila. Po chvíli mi Ježiš pove­
dal: „Dieťa moje, spájaj sa počas obety tesne so mnou a obetuj Nebeskému
Otcovi moju krv a rany na odčinenie za hriechy tohto mesta. Opakuj to bez
prestania počas celej sv. omše. Rob tak sedem dní." Na siedmy deň som
uvidela Ježiša v jasnom oblaku a začala som prosiť, aby sa pozrel na
mesto a celú našu krajinu. Ježiš pozrel na mňa s láskou. Keď som vide­
la Jeho žičlivosť, začala som pokorne prosiť o požehnanie. Vtom Ježiš
riekol: „Pre teba požehnávam celú krajinu," a urobil rukou veľký znak
kríža nad našou vlasťou. Keď som videla Božiu dobrotu, moju dušu napl­
nila veľká radosť.
40
+ Rok 1929 V jednej chvíli počas sv. omše som cítila Božiu blízkosť zvláštnym
spôsobom napriek tomu, že som sa bránila a odvracala od Boha. Neraz som od Boha utekala, lebo som nechcela byť obeťou zlého ducha, ako mi neraz hovorili, že ňou som. Tá neistota trvala dlhší čas. Počas sv. omše sa pred sv. prijímaním konalo obnovenie sľubov.46 Keď sme vsta­li z kľačadiel a začali odriekať formulu sľubov, zrazu Ježiš stál vedľa mňa v bielom rúchu, prepásaný zlatým pásom. Povedal mi: „ Udeľujem ti več­nú lásku, aby tvoja čistota zostala nepoškvrnená a na dôkaz, že nebudeš nikdy pociťovať nečisté pokušenia." Ježiš sňal zo seba zlatý pás a prepá-sal ním moje bedrá. Od tej chvíle nepociťujem žiadne pokušenia proti cnosti ani v srdci, ani v mysli. Neskôr som pochopila, že je to jedna z naj­väčších milostí, ktorú mi vyprosila najsvätejšia Panna Mária. O túto milosť som ju prosila dlhé roky. Od toho času pociťujem väčšiu zbož­nosť k Matke Božej. Ona ma naučila vnútorne milovať Boha a ako mám vo všetkom plniť jeho svätú vôľu. Si mojou radosťou, Mária, lebo cez Teba Boh zostúpil na zem a do môjho srdca.
Raz som videla istého Božieho služobníka v nebezpečenstve ťažkého 41 hriechu, ku ktorému malo o chvíľu dôjsť. Začala som prosiť Boha, aby dopustil na mňa všetky pekelné múky, všetky utrpenia, aké len chce, a skrze ne prosím, aby tento kňaz bol vytrhnutý a oslobodený z príleži­tosti spáchať hriech. Ježiš vyslyšal moju prosbu a odrazu som pocítila na hlave tŕňovú korunu. Jej tŕne sa mi vrývali až do mozgu. Trvalo to tri hodiny, ale Boží služobník bol oslobodený od hriechu a Boh posilnil jeho dušu zvláštnou milosťou.
+ Raz, bolo to na Vianoce, som pocítila, že ma obklopuje všemo- 42 húcnosť, Božia prítomnosť. A opäť som sa vyhýbala vnútorne stretnúť s Pánom. Prosila som matku predstavenú o povolenie ísť na Józeflnek,47 aby som navštívila sestry. Matka predstavená nám dala povolenie a hneď po obede sme sa začali chystať. Sestry na mňa už čakali pri bráne. Ja som sa ešte rozbehla do cely po pelerínu. Keď som sa vracala a pre­chádzala okolo malej kaplnky, uzrela som na prahu Pána Ježiša. Pove­dal mi tieto slová: „ Choď, ale ja ti odnímam tvoje srdce. "Zrazu som pocí­tila, že nemám vo svojej hrudi srdce. Sestry ma napomenuli, prečo nejdem rýchlejšie, že už je pokročilý čas, tak som ihneď išla s nimi. Začal ma však trápiť veľký nepokoj. Nejaká túžba sa zmocnila mojej duše, ale nikto o tom nevedel, len sám Boh, čo sa dialo v mojej duši.
Keď sme si chvíľu posedeli na Józefinku, povedala som sestrám: „Poďme domov." Prosili, aby sme si aspoň chvíľku oddýchli, ale môj duch sa nemohol upokojiť. Ospravedlňovala som sa, že sa musíme vrá­tiť skôr, než sa zotmie. Je to dobrý kúsok cesty, a tak sme sa hneď vrá­tili domov. Keď nás na chodbe stretla matka predstavená, opýtala sa:
30
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
31
„Sestry, ešte ste nešli, alebo ste sa už vrátili?" Odpovedala som, že už sme sa vrátili, lebo som sa nechcela vracať večer. Vyzliekla som sa a ihneď som šla do malej kaplnky. Len čo som vošla, Ježiš mi povedal: „Choď za matkou predstavenou a povedz jej, že si sa nevrátila preto, aby si bola pred večerom doma, ale preto, že som ti zobral srdce." Hoci ma to veľa stálo, išla som za predstavenou a povedala som úprimne dôvod, pre kto­rý som sa tak skoro vrátila a odprosila som Pána za všetko, čo sa mu nepáči. V tej chvíli Ježiš zalial moju dušu veľkou radosťou. Pochopila som, že mimo Boha niet nikde uspokojenia.


Raz som videla dve sestry, ako vstupujú do pekla
43Raz som videla dve sestry, ako vstupujú do pekla. Nevýslovná bo­
lesť mi zovrela dušu, prosila som Boha za ne a Ježiš mi povedal: „Choď
za matkou predstavenou a povedz jej, že tieto dve sestry sa nachádzajú
v príležitosti vykonať ťažký hriech." Na druhý deň som o tom povedala
predstavenej. Jedna z nich sa už snaží a druhá prežíva veľký boj.
44Raz mi Ježiš povedal: „Opustím tento dom..., lebo sú v ňom veci, ktoré
sa mi nepáčia." Hostia vyšla z tabernákula, spočinula na mojich rukách
a ja som ju s radosťou vložila do tabernákula. Zopakovalo sa to druhý
raz, ja som s ňou urobila to isté. Zopakovalo sa to tretí raz, ale hostia sa
premenila na živého Pána Ježiša. Ježiš mi povedal: „Ja tu už dlhšie nezo­
stanem. "V mojej duši sa zrazu prebudila sila lásky k Ježišovi a poveda­
la som: „A ja Ťa nepustím, Ježišu, z tohto domu." Ježiš opäť zmizol
a hostia spočinula na mojich rukách. Opäť som ju vložila do kalicha
a zamkla v tabernákulu. A Ježiš s nami zostal. Snažila som sa po tri dni
konať si vynahradzujúcu adoráciu.
45Raz mi Ježiš povedal: „Povedz matke generálnej, že v tomto dome... sa
páchajú takéto veci..., ktoré sa mi nepáčia a ktoré ma veľmi urážajú. "Nepo­
vedala som o tom matke hneď, ale nepokoj, ktorý Pán na mňa dopustil,
mi nedovolil ani chvíľu čakať. Okamžite som napísala matke generálnej
a do mojej duše vstúpil pokoj.
46Často som na svojom tele pociťovala umučenie Pána Ježiša. Aj keď
bolo neviditeľné, tešila som sa z toho, lebo Ježiš to tak chcel. Trvalo to
len krátke obdobie. Tieto bolesti zapaľovali moju dušu ohňom lásky voči
Bohu a nesmrteľným dušiam. Láska vydrží všetko, láska pretrvá smrť,
láska sa nebojí ničoho...
47 + 22. februára 1931
Večer, keď som bola v cele, uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na požehnanie a druhou sa dotýkal ode­vu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. Mlčky som sa zahľadela na Pána,
moja duša bola preniknutá bázňou, ale aj veľkou radosťou. Po chvíli mi Ježiš povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, dolu s nápi­som: Ježišu, dôverujem v Teba. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný naj­prv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete.
Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubu- 48 jem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi a zvlášť v hodine smr­ti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju chválu."
Keď som to povedala spovedníkovi,48 dostala som odpoveď, že sa to 49 týka mojej duše. Povedal mi: „Maľuj Boží obraz vo svojej duši." Keď som odišla zo spovednice, začula som slová: ,JMôj obraz v tvojej duši už je. Túžim, aby bol ustanovený Sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom milosrdenstva.
+ Túžim, aby kňazi ohlasovali toto moje veľké milosrdenstvo voči hrieš- 50 nym dušiam. Nech sa nebojí ku mne priblížiť žiaden hriešnik, Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vyliať na ľudské duše."
Ježiš sa mi žaloval týmito slovami: „Nedôvera duší mi ide roztrhnúť vnútro. Ešte viac ma bolí nedôvera vyvolenej duše, napriek mojej nevyčer­pateľnej láske mi nedôverujú, ba ani moja smrť im nestačí. Beda duši, kto­rá ich zneužije."
Keď som povedala matke predstavenej,49 čo Boh odo mňa žiada, pove- 51 dala mi, že nech to Ježiš dá zreteľnejšie poznať cez nejaké znamenie.
Prosila som Pána Ježiša o nejaké znamenie ako svedectvo, že je naozaj Boh a môj Pán a od neho pochádzajú tieto požiadavky. Nato som počula takýto vnútorný hlas: predstaveným dám poznať milosťami, ktoré udelím skrze tento obraz."
Keď som sa chcela vyhýbať týmto vnútorným vnuknutiam, Boh mi 52 povedal, že bude v deň súdu žiadať odo mňa veľký počet duší.
Bola som unavená zo všetkých ťažkostí, ktoré som mala preto, že Ježiš hovoril so mnou a žiadal maľovať obraz. Pevne som sa rozhodla, že ešte pred večnými sľubmi poprosím otca Andrasza,50 aby ma oslo­bodil od vnútorných vnuknutí a povinnosti namaľovať obraz. Keď otec Andrasz vypočul moju spoveď, dal mi takúto odpoveď: „Neoslobodzu-jem vás, sestra, od ničoho. Nesmiete sa vyhýbať vnútorným vnuknu­tiam, ale o všetkom musíte hovoriť spovedníkovi. Bezpodmienečne, abso­lútne bezpodmienečne. Inak sa, sestra, dostanete na scestie napriek tým veľkým Božím milostiam. Občas sa spovedáte u mňa, ale pamätajte, že musíte mať stáleho spovedníka, čiže duchovného poradcu."
Nesmierne ma to zarmútilo. Myslela som si, že sa oslobodím od všet- 53 kého, a tu opačne - jasný príkaz, ísť za Ježišovou požiadavkou. A opäť
32
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
33
trápenie, lebo nemám stáleho spovedníka. Ak sa nejaký čas spovedám u niektorého, nemôžem mu odhaliť svoju dušu, čo sa týka milostí. Ne­výslovné tým trpím. Prosím Ježiša, aby niekomu inému udelil tieto milos­ti, lebo ja ich neviem využiť a len ich márnim. Ježišu, buď ku mne milo­srdný, nezveruj mi také veľké veci, vidíš, že som slabý, neschopný prášok. Ale Ježišova dobrota je nekonečná. Prisľúbil mi viditeľnú pomoc na zemi a v krátkom čase som ju dostala vo Vilne. Spoznala som, že tou Bo­žou pomocou je kňaz Sopočko. Prv než som pricestovala do Vilna, pozna­la som ho vo vnútornom videní. Videla som ho raz v našej kaplnke medzi oltárom a spovednicou. Vtom som začula v duši hlas: „Toto je tá viditeľ­ná pomoc pre teba na zemi. On ti pomôže splniť moju vôlii na zemi." 54 + Raz, utrápená tými neistotami, som sa opýtala Ježiša: „Ježišu, si môj Boh alebo nejaká vidina? Lebo predstavení mi hovoria, že bývajú rôzne klamy a vidiny. Ak si môj Pán, tak ma, prosím Ťa, požehnaj." Vtom urobil Ježiš nado mnou veľký znak kríža a ja som sa prežehnala. Keď som sa mu ospravedlnila za tú otázku, Ježiš mi povedal, že tou otáz­kou som mu neurobila žiadnu nepríjemnosť. Pán mi povedal, že sa mu veľmi páči moja dôvera.
55 + Duchovná rada, ktorú mi udelil otec Andrasz, S J:
„Po prvé: Sestra, nesmieš sa vyhýbať tým vnútorným vnuknutiam, ale o všetkom treba vždy hovoriť spovedníkovi. Ak spoznáš, že tie vnú­torné vnuknutia sa týkajú vecí osožných tvojej duši alebo iným dušiam, treba za tým ísť. Nesmieš ich zanedbávať, ale vždy po dohode so svojím spovedníkom.
Po druhé: Ak sa tieto vnuknutia nezhodujú s vierou a s duchom Cir­kvi, treba ich okamžite odmietať, lebo to je od zlého ducha.
Po tretie: Ak sa tie vnuknutia netýkajú duší vôbec a zvlášť ich dobra, tak si ich veľmi nepripúšťaj k srdcu a vôbec im nevenuj pozornosť.
Neriaď sa však v tomto sama. Či tak, alebo inakšie, lebo môžeš zísť na scestie napriek veľkým Božím milostiam. Pokora, pokora a vždy pokora, lebo sami zo seba nič nemôžeme. To všetko je len Božia milosť.
Hovoríš mi, že Boh žiada od duší veľkú dôveru, tak teda prejav túto dôveru práve ty prvá.
Ešte niečo: prijmi to všetko s pokojom."
Slová jedného zo spovedníkov:51 „Sestra, Boh ti pripravuje veľa zvlášt­nych milostí, ale usiluj sa, aby tvoj život bol čistý ako slza pred Pánom, a nevšímaj si, čo si kto o tebe bude myslieť. Nech ti stačí Boh, on sám, jediný."
Ku koncu noviciátu mi spovedník52 povedal: „Kráčaj životom a rob
dobre, aby som mohol na stránky tvojho života napísať: prešla životom konajúc dobro. Nech to Boh v tebe vykoná."
Inokedy mi spovedník povedal: „Správaj sa voči Bohu ako vdova z evanjelia. Hoci vložila do pokladnice malý peniaz - zavážil u Boha viac než veľké obety druhých."
Inokedy som dostala takéto ponaučenie: „Usiluj sa o to, aby každý, kto sa s tebou stretne, odchádzal šťastný. Rozsievaj okolo seba vôňu šťas­tia, lebo si si od Boha vzala veľa, tak aj dávaj veľa druhým. Nech odchá­dzajú od teba všetci šťastní, hoc by sa iba dotkli lemu tvojho rúcha.53 Zapamätaj si dobre tieto slová, ktoré ti teraz hovorím."
Inokedy mi povedal: „Dovoľ, aby Boh voviedol loď tvojho života do hlbočín, do nepreniknuteľných hlbín vnútorného života."
Niekoľko slov z porady s matkou novicmajsterkou na konci novi­ciátu: „Sestra, nech zvláštnou vlastnosťou tvojej duše je jednoduchosť a pokora. Kráčaj životom ako dieťa, vždy plná dôvery, vždy plná jed­noduchosti a pokory, so všetkým spokojná, zo všetkého šťastná. Tam, kde sa druhé duše boja, prechádzaj pokojne vďaka jednoduchosti a poko­re. Zapamätaj si na celý život, že ako vody tečú z hôr do doliny, tak aj Božie milosti stekajú len na pokorné duše."
Ó, môj Bože, chápem dobre, že žiadaš odo mňa, aby som bola 56 v duchovných veciach ako dieťa, lebo stále to odo mňa žiadaš cez svo­jich zástupcov.
Utrpenia a ťažkosti na začiatku rehoľného života mi naháňali strach a odoberali odvahu. Preto som sa neustále modlila, aby ma Ježiš posil­nil a dal mi silu svojho ducha, aby som mohla splniť vo všetkom jeho svätú vôľu, lebo od začiatku som poznala a poznám svoju slabosť. Viem dobre, čím som sama zo seba, preto Ježiš odhalil očiam mojej duše celú priepasť biedy, ktorou som. Skrze to dobre chápem, že čokoľvek je v mojej duši dobré, je to iba jeho svätá milosť. To poznanie mojej bie­dy mi dáva zároveň poznať priepasť Tvojho milosrdenstva. V mojom vnútornom živote sa pozerám jedným okom do priepasti svojej biedy a ničoty, ktorou som, a druhým okom sa dívam do priepasti Tvojho milo­srdenstva, Bože.
Ó, Ježiš môj, Ty si životom môjho života, Ty vieš dobre, že netúžim 57 po ničom inom, ako oslavovať Tvoje meno a aby duše poznali Tvoju dobrotivosť. Prečo sa Ti, Ježišu, duše vyhýbajú - tomu nerozumiem. Ó, keby som mohla svoje srdce pokrájať na najmenšie kúsky a takto Ti obe­tovať, Ježišu, každý kúsok, akoby celé srdce, aby som Ti mohla aspoň čiastočne nahradiť srdcia, ktoré Ťa nemilujú. Milujem Ťa, Ježišu, kaž­dou kvapkou svojej krvi a preliala by som ju rada za Teba, aby som Ti
34
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
35
dala dôkaz svojej úprimnej lásky. Ó, Bože, čím viac Ťa poznám, tým si pre mňa nepochopiteľnej ši, ale to, že Ťa nechápem, mi dáva poznať, aký si veľký, Bože. A to, že Ťa nechápem, zapaľuje moje srdce novým plameňom k Tebe, Pane. Od chvíle, v ktorej si dovolil, Ježišu, ponoriť pohľad mojej duše v Tebe, odpočívam a netúžim po ničom. Našla som svoje predurčenie vo chvíli, keď sa moja duša ponorila v Tebe, v jedi­nom predmete mojej lásky. Všetko je ničím v porovnaní s Tebou. Utr­penia, ťažkosti, pokorenia, neúspechy, podozrievania, ktoré ma stretajú, sú triesky, ktoré rozpaľujú moju lásku k Tebe, Ježišu.
Moje túžby sú šialené a nedosiahnuteľné. Túžim zatajiť pred Tebou, že trpím. Túžim za svoju námahu a dobré skutky nikdy nebyť odmeňo­vaná. Ó, Ježišu, Ty sám si mi odmenou, Ty mi stačíš, Poklad môjho srd­ca. Túžim spolucítiť s utrpením blížnych, svoje utrpenia skrývať v srd­ci nielen pred blížnymi, ale aj pred Tebou, Ježišu.
Utrpenie je veľká milosť. Utrpením sa duša pripodobňuje Spasiteľovi, v utrpení sa kryštalizuje láska. Čím väčšie utrpenie, tým sa stáva láska čistejšou.
58 + Raz v noci prišla ku mne jedna z našich sestier, ktorá zomrela pred
dvoma mesiacmi. Bola to sestra prvého chóru. Uvidela som ju v hroz­
nom stave. Celá v plameňoch, tvár bolestne vykrivená. Trvalo to chvíľ­
ku a zmizla. Triaška sa zmocnila mojej duše, lebo som nevedela, kde trpe­
la, či v očistci, alebo v pekle. Zdvojnásobila som svoje modlitby za ňu.
Na druhú noc prišla znovu, ale videla som ju ešte v hroznejšom stave,
v strašnejších plameňoch, na tvári sa jej zračilo zúfalstvo. Veľmi ma pre­
kvapilo, že po modlitbách, ktoré som za ňu obetovala, som ju uzrela
v horšom stave. Opýtala som sa: „Nepomohli ti moje modlitby?" Odpo­
vedala mi, že jej moja modlitba nijako nepomohla a ani nepomôže. Opý­
tala som sa: „A modlitby, ktoré kongregácia obetovala za teba, ti tiež
nepomohli?" Odpovedala mi, že vôbec. Tieto modlitby išli na úžitok iným
dušiam. Odpovedala som jej, že ak jej moje modlitby nepomáhajú, tak
ju prosím, aby za mnou neprichádzala. Okamžite zmizla. Neprestala som
sa však modliť. Po nejakom čase opäť prišla ku mne v noci, ale už v inom
stave. Už nebola v plameňoch ako predtým, tvár mala usmiatu a oči jej
žiarili radosťou. Povedala mi, že mám skutočnú lásku k blížnemu, že
mnoho duší malo osoh z mojich modlitieb a povzbudzovala ma, aby som
neustávala v modlitbách za duše trpiace v očistci. Povedala mi, že ona
už nezostane dlho v očistci. Podivné sú Božie súdy.
59 1933
V istej chvíli som začula v duši hlas: „Vykonaj novénu za vlasť. Táto
novéna sa bude skladať z Litánií ku všetkým svätým. Popros spovedníka o dovolenie." Na nasledujúcej spovedi som dostala povolenie a hneď večer som začala novénu.
Ku koncu litánií som videla veľké svetlo a v ňom Boha Otca. Pred 60 tým svetlom a zemou som uvidela Ježiša pribitého na kríž tak, že ak sa Boh chcel pozrieť na zem, musel hľadieť cez Ježišove rany. Pochopila som, že pre Ježiša Boh žehná zem.
Ježišu, ďakujem Ti za tú veľkú milosť, čiže za spovedníka, ktorého si 61 mi sám ráčil vybrať a dal si mi ho poznať vo videní skôr, než som sa s ním zoznámila.54 Keď som išla na spoveď k otcovi Andraszovi, myslela som si, že budem oslobodená od vnútorných vnuknutí. Otec mi povedal, že ma od nich nemôže oslobodiť, ale mám sa modliť o poradcu.
Po krátkej a vrúcnej modlitbe som druhýkrát videla kňaza Sopočka v našej kaplnke medzi spovednicou a oltárom. Vtedy som bola v Kra­kove. Tieto dve videnia ma posilnili na duchu tým viac, že som ho vide­la tak isto, ako som ho videla vo videní vo Varšave na tretej probácii.55 Tak isto aj v Krakove. Ježišu, ďakujem Ti za túto veľkú milosť.
Zmocňuje sa ma strach, keď neraz počujem, ako niektorá duša hovo­rí, že nemá spovedníka, čiže poradcu. Lebo viem, aké veľké škody som sama musela znášať, keď som nemala túto pomoc. Bez duchovného poradcu možno ľahko zísť z cesty.
Ó, život, všedný a monotónny, koľko je v tebe pokladov. Žiadna hodi- 62 na sa nepodobá druhej, takže všednosť a monotónnosť sa stráca, keď pozerám na všetko okom viery. Milosť, ktorú dostávam v tejto hodine, sa nezopakuje v ďalšej. Dostanem ju v inej hodine, ale už nie tú istú. Čas plynie a nikdy sa nevracia. Čo so sebou nesie, sa nikdy nezmení, pečatí sa pečaťou naveky.
+ Kňaza Sopočka musí Boh veľmi milovať. Hovorím to preto, lebo 63 som zažila, ako veľmi mu je Boh naklonený v istých chvíľach. Keď to vidím, nesmierne sa teším, že Pán má takýchto vyvolených.
Výlet na Kalváriu56
Keď som pricestovala do Vilna na dva mesiace, aby som zastupova­la jednu sestru,57 ktorá odcestovala na tretiu probáciu, zdržala som sa trochu dlhšie ako dva mesiace. Jedného dňa mi matka predstavená58 chcela urobiť radosť. Dala mi dovolenie, aby som v spoločnosti jednej sestry59 vycestovala na kalváriu, na tzv. prechádzanie cestičiek. Veľmi som sa tomu potešila. Mali sme cestovať loďou, hoci to bolo blízko. Bolo to však želanie matky predstavenej. Večer mi Ježiš povedal: ,Ja si pra­jem, aby si zostala doma." Odpovedala som: „Ježišu, veď už je všetko pri-
36
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
37
pravené, aby sme ráno mohli cestovať. Čo ja teraz urobím? A Pán mi odpovedal: „Ten výlet bude na škodu tvojej duši." Odpovedala som Ježišo­vi: „Ty si s tým predsa môžeš poradiť, zariaď okolnosti tak, aby sa sta­lo podľa Tvojej vôle." V tej chvíli zazvonil zvonček na večerný odpoči­nok. Jedným pohľadom som sa rozlúčila s Ježišom a odišla som do cely.
Ráno sa ukazoval pekný deň. Moja spoločníčka sa tešila, že budeme mať veľký zážitok, budeme si môcť všetko prehliadnuť. Ja som si však bola istá, že nepocestujeme. Hoci doteraz nebolo žiadnej prekážky, aby sa necestovalo.
Najprv sme mali prijať sv. prijímanie a hneď po poďakovaní odces­tovať. Zrazu sa počas sv. prijímania pekné počasie zmenilo na úplne iný deň. Nevedno odkiaľ, oblaky zakryli celú oblohu a začal padať prudký dážď. Všetci sa čudovali, že z takého počasia kto by čakal dážď a že sa to v takom krátkom čase zmenilo.
Matka predstavená povedala: „Je mi ľúto, sestry, že nemôžete ces­tovať." Odpovedala som: „Matička, to nič, že necestujeme, Božia vôľa je, aby sme zostali doma." Ale nikto nevedel, že to bolo výslovné Ježišo­vo želanie, aby som zostala doma. Celý deň som prežila v sústredenos­ti a rozjímaní, ďakovala som Pánovi za to, že ma zadržal doma. V ten deň mi Boh udelil mnoho nebeských radostí.
65 V noviciáte, keď ma matka novicmajsterka určila do detskej kuchy­ne, veľmi ma trápilo, že som si nevedela poradiť s hrncami. Boli veľmi veľké. Najťažšie pre mňa bolo zlievať zemiaky, niekedy sa mi polovica vysypala. Keď som o tom povedala matke novicmajsterke, povedala mi, že si pomaly zvyknem a naučím sa to. Ale tento problém neustupoval, pretože som každým dňom strácala sily. Nemala som síl, a tak som sa radšej vytratila, keď sa mali zemiaky zlievať. Sestry si ale všimli, že sa vyhýbam tejto práci. Boli veľmi prekvapené. Nevedeli, že som sa nemoh­la spoliehať na svoje sily a pomáhať im napriek všetkej svojej horlivos­ti. Na poludnie pri spytovaní svedomia som sa žalovala Bohu na nedo­statok síl. Vtom som začula v duši tieto slová: „Odo dneška to bude pre teba veľmi ľahké. Posilním tvoju silu." Večer, keď sa blížil čas zlievania zemiakov, ponáhľala som sa prvá, dôverujúc Pánovým slovám. S úpl­nou ľahkosťou som zobrala hrniec a celkom dobre som ho zliala. Ale keď som zodvihla pokrievku, aby sa zemiaky odparili, uvidela som v hrn­ci namiesto zemiakov veľké puky červených ruží. Boli také krásne, že ťažko o tom písať. Ešte nikdy som také nevidela. Veľmi ma to prekva­pilo. Nechápala som ich význam, ale v tej chvíli som začula v duši hlas: „Tvoju ťažkú prácu premieňam na kytice najkrajších kvetov a ich vôňa sa vznáša k môjmu trónu." Od tej chvíle som sa snažila variť a zlievať zemia-
ky nielen v týždni,60 keď som mala službu, ale usilovala som sa aj dru­hé sestry zastupovať v tejto práci. A nielen v tejto práci, ale v každej ťaž­kej práci som sa prvá snažila ísť na pomoc, lebo som sa presvedčila, ako veľmi sa to Bohu páči.
Ó, nevyčerpaný poklad čistoty úmyslov, ktorá všetky naše činnosti 66 robíš dokonalými a tak veľmi milými Bohu.
Ó, Ježišu, Ty vieš, aká som slabá, preto buď vždy pri mne, riaď moje skutky, celú moju bytosť. Ty môj najlepší Majster! Ježišu, naozaj sa ma zmocňuje strach, keď vidím svoju biedu, ale hneď sa upokojujem, keď vidím Tvoje nepreniknuteľné milosrdenstvo, ktoré je o celú večnosť väčšie ako moja bieda. A tento postoj ma zahaľuje do Tvojej moci. Cítim radosť, ktorá plynie z toho, že sa poznávam, ó nezmeniteľná Pravda, ktorá naveky trváš.
Krátko po prvých sľuboch som ochorela.61 Napriek láskavej a sta- 67 rostlivej opatere predstavených a lekárskym zákrokom som sa necítila ani lepšie, ani horšie. Vtedy som sa dozvedela, že hovoria o mne, že predstieram. A tu sa moje utrpenie zdvojnásobilo. Trvalo to dosť dlho. Jedného dňa som sa žalovala Ježišovi, že som bremenom pre sestry. On mi odpovedal: „Nežiješ pre seba, ale pre duše. Z tvojich bolestí budú mať úžitok druhé duše. Tvoje dlhotrvajúce utrpenie im dá svetlo a silu prijímať moju vôľu."
Najväčším utrpením pre mňa bol pocit, že moje modlitby nie sú 68 Bohu milé, ani dobré skutky. Neodvážila som sa pozrieť na nebo. To mi spôsobovalo veľké utrpenie. Keď som bola v kaplnke na spoločných duchovných cvičeniach, matka predstavená62 ma po skončení zavolala k sebe a povedala mi: „Sestra, proste Boha o milosť a útechu, lebo naozaj sama vidím aj sestry mi hovoria, že už pohľad na vás vzbudzuje ľútosť. Naozaj neviem, čo mám s vami robiť. Prikazujem vám, aby ste sa ničím netrápili." Ale tieto porady s matkou predstavenou mi neprinášali žiad­nu úľavu ani žiadne objasnenie veci. Ešte väčšia temnota mi zakrývala Boha. Hľadala som pomoc v spovednici, ale ani tu som ju nenachádza­la. Bohabojný kňaz mi chcel pomôcť, ale bola som taká biedna, že som nedokázala ani pomenovať svoje utrpenia, a to ma ešte viac trápilo. Smr­teľný smútok prenikal moju dušu do tej miery, že som ho nemohla skryť, ale bolo to vidieť navonok. Stratila som nádej. Noc čoraz čiernejšia. Kňaz, u ktorého som sa spovedala, mi povedal: „Sestra, vidím vo vás zvláštne milosti a som s vami úplne spokojný. Prečo sa tak trápite?" Ale ja som to vtedy nechápala a nesmierne som sa čudovala, keď som ako pokánie dostala odriekať Te Deum alebo Magnificat. Niekedy som muse­la večer rýchlo behať po záhrade alebo desaťkrát denne sa nahlas smiať.
38
DENNÍČEK SESTRY FAUSTINY
PRVÝ ZOŠIT
39
Tieto pokánia ma veľmi prekvapovali, ale ten kňaz mi aj tak veľmi nepo­mohol. Boh očividne chcel, aby som ho zvelebovala utrpením. Kňaz ma utešoval, že som v tomto stave Bohu milšia, než keby som oplývala naj­väčšími radosťami: „Aká je to veľká Božia milosť, sestra, že v tomto terajšom stave vaša utrápená duša neuráža Boha, ale snažíte sa cvičiť v cnostiach. Pozerám sa do vašej duše a vidím v nej Božie úmysly a zvláštne milosti. Keď to vo vás vidím, vzdávam vďaku Pánovi." Ale napriek všetkému moja duša prežívala múky a trápenia, že sa to nedá vypovedať. Bola som ako slepý, ktorý dôveruje sprievodcovi a drží sa pevne jeho ruky. Ani na chvíľu som neodstupovala od poslušnosti, kto­rá bola mojou záchranou v tejto skúške ohňom.
69+ Ježišu, večná Pravda, posilni moje slabé sily. Ty, Pane, všetko
môžeš. Viem, že moje úsilie bez Teba je ničím. Ó, Ježišu, neskrývaj sa
predo mnou, lebo nemôžem bez Teba žiť. Počuj volanie mojej duše,
Pane, Tvoje milosrdenstvo sa ešte nevyčerpalo, a tak sa zľutuj nad mojou
biedou. Tvoje milosrdenstvo presahuje um anjelov aj ľudí dohromady
a hoci sa mi zdá, že ma nepočuješ, predsa som svoju dôveru vložila do
mora Tvojho milosrdenstva. Viem, že moja nádej nebude sklamaná.
70Len Ježiš vie, aké ťažké a namáhavé je plniť si povinnosti, keď je duša
v takom stave vnútorného utrpenia, fyzické sily sú oslabené a rozum
zatemnený. V tichosti srdca som si opakovala: „Ó, Kriste, Tebe rozko­
še, sláva a česť, a mne utrpenie. Kráčam za Tebou a nezmeškám ani
jeden krok, aj keď tŕne zraňujú moje nohy."


Láskavo sa ma Pán Ježiš opýtal: „Dcéra moja, komu nesieš tie kvety ?
71Poslali ma na liečenie do domu v Plocku. Mala som šťastie, že som
mohla vyzdobovať kaplnku kvetmi. Bolo to v Bialej.63 Sestra Tekla nema­
la vždy čas, a tak som kaplnku často ozdobovala sama. V jeden deň som
natrhala najkrajšie ruže, aby som vyzdobila izbu istej osobe. Keď som
sa priblížila k verande, zbadala som na nej stáť Pána Ježiša. Láskavo
sa ma opýtal: „Dcéra moja, komu nesieš tie kvety?" Mlčanie bolo mojou
odpoveďou Pánovi, lebo v tej chvíli som spoznala, že mám voči tej oso­
be jemnú úctivú náklonnosť. Predtým som si to neuvedomila. Ježiš
ihneď zmizol. V tej chvíli som hodila kvety na zem a išla som pred
Najsv. sviatosť. Moje srdce bolo plné vďačnosti za túto milosť seba­
poznania.
Ó, božské Slnko, pri Tvojich lúčoch duša vidí najmenší prášok, kto­rý sa Ti nepáči.
72 Ježišu, Pravda večná, Život náš, pokorne prosím a žobrem o Tvoje
milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov. Najsladšie srdce môjho Pána,
plné ľútosti a nepreniknuteľného milosrdenstva, pokorne Ťa prosím za
úbohých hriešnikov. Ó, najsvätejšie srdce, prameň milosrdenstva, z kto-
rého vytryskujú lúče nepochopiteľných milostí na celé ľudstvo, pokor­ne Ťa prosím o svetlo pre úbohých hriešnikov. Ó, Ježišu, spomeň si na svoje horké umučenie a nedovoľ, aby hynuli duše vykúpené tak draho­cennou Tvojou najsvätejšou krvou. Ó, Ježišu, keď rozjímam o tejto veľ­kej cene Tvojej krvi, teším sa z jej veľkosti, lebo jedna kvapka by vystači­la za všetkých hriešnikov. Hoci hriech je priepasťou hnevu a nevďačnosti, predsa je za nás položená s ničím neporovnateľná cena. Preto nech kaž­dá duša dôveruje v Pánovo umučenie, nech dôveruje v milosrdenstvo. Boh svoje milosrdenstvo nikomu neodmietne. Nebo a zem sa pominú, ale Božie milosrdenstvo sa nevyčerpá. Ó, aká radosť horí v mojom srd­ci, keď vidím tú Tvoju nepochopiteľnú dobrotu, ó, Ježišu môj. Túžim priviesť všetkých hriešnikov k Tvojim nohám, aby oslavovali Tvoje milo­srdenstvo na večné veky.
Ježišu môj, aj keď je naokolo temná noc a tmavé oblaky mi zakry- 73 vajú obzor, predsa viem, že slnko nezhasína. Ó, Pane, aj keď Ťa nemôžem pochopiť a nerozumiem Tvojmu pôsobeniu - predsa dôve­rujem Tvojmu milosrdenstvu. Ak je to Tvoja vôľa, Pane, aby som na­vždy žila v tejto temnote, buď pochválený. O jedno Ťa prosím, Ježišu môj, nedovoľ mi, aby som Ťa čímkoľvek urazila. Ó, Ježišu môj, len Ty poznáš túžby a bolesti môjho srdca. Teším sa, že môžem aspoň trošku trpieť pre Teba. Keď cítim, že utrpenie je nad moje sily, vtedy sa utie­kam k Pánovi v Najsv. sviatosti a hlbokým mlčaním sa prihováram Pánovi.
74
Spoveď jednej z našich chovanie
Nejaká sila začala naliehať na mňa, aby som sa snažila o zavedenie toho sviatku a aby bol namaľovaný obraz. Nenachádzala som pokoj. Niečo ma celkom preniklo, pochytil ma strach, či to nie je klam. Tieto neistoty pochádzali vždy zvonka, lebo v hĺbke duše som cítila, že je to Pán, ktorý preniká moju dušu. Spovedník, u ktorého som sa vtedy spo­vedala, mi hovoril, že to býva, že niekto má vidiny. Cítila som, že tento kňaz akoby sa bál spovedať ma. Boli to pre mňa múky. Zbadala som, že ľudia mi veľmi nepomôžu. Tým viac som sa utiekala k Pánovi Ježišovi, k tomu najlepšiemu Majstrovi. Raz sa ma zmocnila neistota, či hlas, kto­rý ku mne hovorí, je od Pána - v tej chvíli som to povedala Pánovi vnú­torným hlasom, bez hovorenia. Odrazu nejaká sila prenikla moju dušu - povedala som: „Ak si naozaj mojím Bohom, ktorý prebýva so mnou a hovorí ku mne, tak Ťa prosím, Pane, aby tá chovanica64 ešte dnes išla na spoveď. Toto znamenie ma uistí." V tej istej chvíli toto dievča popro­silo o spoveď.
40
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
41
Duši nemôže dať pokoj kňaz, ktorý ho sám nemá.
7 5 Matka triedy bola prekvapená jej náhlou zmenou, ale hneď sa posta­rala o kňaza. Dievča si s veľkou ľútosťou vykonalo spoveď. Vtom som začula v duši hlas: „Teraz mi už veríš?" A opäť zvláštna sila prenikla moju dušu a posilnila ma tak, až som sama bola prekvapená, že som mohla hoci len na chvíľu upadnúť do pochybností. Avšak tieto pochybnosti vždy prichádzali zvonka a to ma uspôsobovalo tak, že som sa hlbšie uza­tvárala do seba. Keď moja duša vycíti neistotu kňaza pri spovedi, vtedy neodkrývam hlbšie svoju dušu, len sa obviňujem z hriechov. Duši nemôže dať pokoj kňaz, ktorý ho sám nemá.
Ó, kňazi, vy jasné sviece, ktoré osvecujete duše, nech vaše svetlo nie je nikdy zatemnené! Pochopila som, že vtedy to nebola Božia vôľa, aby som svoju dušu odkryla do hĺbky. Boh mi dal túto milosť neskôr.
76Ježišu môj, riaď môj rozum, vezmi si celkom do vlastníctva celú moju
bytosť, zatvor ma v hĺbke svojho srdca a chráň ma pred útokom nepria­teľa. V Tebe je moja jediná nádej. Hovor mojimi ústami, keď budem so zámožnými a učenými ja, najväčšia bieda, aby poznali, že táto záležitosť je Tvoja a pochádza od Teba
77
Temnota a pokušenia - slepá poslušnosť bola pre mňa jedinou cestou, po ktorej som mala kráčať, a jedinou záchranou.

Môj rozum bol zvláštnym spôsobom zatemnený, žiadna pravda sa mi nezdala jasná. Keď mi niekto hovoril o Bohu, moje srdce bolo ako kameň. Nezmohla som sa ani na jeden pocit lásky voči nemu. Keď som sa snažila vôľou zotrvávať pri Bohu, prežívala som múky a mala som pocit, že tým ho podnecujem k ešte väčšiemu hnevu. Rozjímať som vôbec nemohla tak, ako som rozjímala predtým. Pociťovala som v duši veľkú prázdnotu a ničím som ju nemohla zaplniť. Začala som trpieť hla­dom a túžbou po Bohu, ale videla som celú svoju nemohúcnosť. Skúša­la som pomaly čítať vetu za vetou, a takto rozjímať, ale aj to bolo már­ne. Nič som nechápala z toho, čo som prečítala. Pred očami mojej duše bola neustále celá priepasť mojej biedy. Keď som vošla na nejaké cviče­nie do kaplnky, vždy som prežívala väčšie múky a pokušenia. Neraz som celú sv. omšu bojovala s rúhavými myšlienkami, ktoré sa mi tlačili na pery. Pociťovala som odpor ku sv. sviatostiam. Mala som pocit, že si neodnášam zo sviatostí nijaký úžitok. Pristupovala som k nim len z poslušnosti voči spovedníkovi.

Aj keby si ma zabil, budem Ti dôverovať !

Táto slepá poslušnosť bola pre mňa jedinou cestou, po ktorej som mala kráčať, a jedinou záchranou. Keď mi kňaz vysvetľoval, že sú to Božie skúšky a že „v tomto stave, v akom sa nachádzaš, nielen že neurážaš Boha, ale si mu veľmi milá. Je to zna­menie, že Boh ťa nesmierne miluje a veľmi ti dôveruje, keď ťa navšte­vuje takýmito skúškami." Ale tieto slová ma nijako nepotešovali, mala
som pocit, že sa vôbec na mňa nehodia. Jedna vec ma prekvapovala. Neraz sa stalo, keď som strašne trpela a priblížila sa k sv. spovedi, že naraz tie strašné múky ustupovali. Akonáhle som sa však od mriežky vzdialila, všetky múky udreli na mňa ešte s väčšou zúrivosťou. Vtedy som sa hodila dolu tvárou na zem pred Najsv. sviatosť a opakovala som tieto slová: Keď som sa takto odovzdala, tie strašné múky ustúpili.
65 Zdalo sa mi, že v tých bolestiach zomieram. Najstrašnejšia myšlienka pre mňa bola tá, že Boh ma zavrhol. A potom nasledovali iné myšlienky: „Načo sa mám usilovať o cnosti a dobré skutky? Načo sa umŕtvovať a obetovať? Načo skladať sľuby? Načo sa modliť? Načo sa zasväcovať a obetovať? Načo robiť zo seba obetu na každom kroku? Načo, keď ma Boh už za­vrhol? Načo tá námaha?" Len sám Boh vie, čo sa dialo v mojom srdci.

Keď som bola tak strašne ubitá tými utrpeniami, vošla som do kapln- ky a z hĺbky duše som povedala tieto slová: „Rob so mnou, ó, Ježišu, čo sa Ti páči. Ja Ťa budem všade zvelebovať. A nech sa stane všetka Tvo­ja vôľa vo mne, ó, Pane a Bože môj, a ja budem oslavovať Tvoje neko­nečné milosrdenstvo.

Keď som sa takto odovzdala, tie strašné múky ustúpili.
" Keď som sa takto odovzdala, tie strašné múky ustúpili. Vtom som uzrela Ježiša, ktorý mi povedal: „Ja som vždy v tvo­jom srdci. "Nepredstaviteľná radosť prenikla moju dušu a naplnila ju veľ­kou Božou láskou, ktorou sa zapálilo moje úbohé srdce. Vidím, že Boh nikdy nedopustí na nás viacej, ako môžeme uniesť. Ó, nebojím sa ničo­ho. Ak zosiela na dušu veľké utrpenie, vtedy ju posilňuje ešte väčšou milosťou, hoci ju vôbec nepozorujeme. Jeden akt viery v takých chvíľach vzdáva Bohu viac chvály než mnohé hodiny strávené v radostnej mod­litbe.
Teraz vidím, že ak Boh chce držať dušu v temnote, tak ju neosvie-ti ani žiadna knižka, ani spovedník.
Teraz vidím, že ak Boh chce držať dušu v temnote, tak ju neosvie-ti ani žiadna knižka, ani spovedník. Príčinou utrpenia sú duše, ktoré sa riadia iba vlastnou vôlou. ( Čím je duša k Bohu temnejšia tým je bezpečnejšia. Ale zlim temnotam sa vyhne iba ten, kto hľadá jedine Boha ( Božiu vôlu)

Pann Mária, Matka moja a Pani moja, do tvojho Nepoškvrneného srdca zverujem Ti moju dušu i telo, život aj moju smrť, aj to, čo po nej príde. Všetko odovzdávam do Tvojich nepoškvrnených rúk, ó, Matka moja. Zakry svojím panenským plášťom moju dušu a udeľ mi milosť čistého srdca, duše i tela. Chráň ma svojou mocou pred všetký­mi nepriateľmi a zvlášť pred tými, ktorí svoju zlobu zakrývajú maskou cnosti. Ó, krásna Ľalia, si pre mňa zrkadlom, ó, Matka moja!

Ježišu, božský Väzeň lásky, keď rozjímam o Tvojej láske a o tom, ako si sa obetoval za mňa, presahuje to moje chápanie. Skrývaš svoj nepo­chopiteľný majestát a znižuješ sa ku mne úbohej. Ó, Kráľ slávy, hoci utajuješ svoju krásu, predsa pohľad mojej duše roztrháva závoj. Vidím anjelské chóry, ktoré Ti neprestajne vzdávajú chválu a všetky nebeské mocnosti, ktoré Ťa ustavične zvelebujú a neprestajne hovoria: „Svätý, svätý, svätý."
Ó, kto pochopí Tvoju lásku a Tvoje nepochopiteľné milosrdenstvvoči nám? Ó, Väzeň lásky, zatváram svoje úbohé srdce do tohto taber-nákula, aby Ťa ustavične, dňom i nocou, adorovalo. Nepoznám pre­kážku v tejto adorácii a hoci budem fyzicky vzdialená, moje srdce je vždy s Tebou. Nič nemôže byť prekážkou mojej lásky k Tebe. Pre mňa neexistujú prekážky. Ó, Ježišu môj, budem Ťa potešovať za všetok nevďak, rúhanie, ľahostajnosť, nenávisť bezbožníkov a svätokrádeže. Ó, Ježišu, túžim horieť ako čistá obeta obetovaná pred trónom Tvojej skrýše. Neprestajne Ťa úpenlivo prosím za umierajúcich hriešnikov.

81Ó, Svätá Trojica, buď zvelebená - nedeliteľná, jediný Bože, za ten
veľký dar a testament milosrdenstva. Ježišu môj, aby som Ti vynahra-
dila za tých, čo sa rúhajú, budem mlčať, keď ma budú nevinne karhať,
aby som Ti takto aspoň čiastočne vynahradila. Spievam Ti vo svojej duši
neprestajný hymnus a nikto to ani netuší, ani to nepochopí. Spev mojej
duše poznáš iba Ty, ó, Stvoriteľ môj a Pán.
82Nedovolím, aby ma vír práce pohltil natoľko, že by som zabudla
na Boha. Všetky voľné chvíle strávim pri nohách Majstra ukrytého
v Najsv. sviatosti. On ma učí od najmladších rokov.
83Napíš toto: „Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prídem ako
kráľ milosrdenstva.

Skôr ako nadíde deň spravodlivosti, ľuďom bude danéznamenie na nebi
Zhasne všetko svetlo na nebi a bude veľká tma po celej zemi.

Skôr ako nadíde deň spravodlivosti, ľuďom bude danéznamenie na nebi
Zhasne všetko svetlo na nebi a bude veľká tma po celej zemi.
Vtedy sa objaví na nebi znak kríža a z otvorov, kde boli prebité ruky a nohy Spasi­teľa, bude vychádzať veľké svetlo, ktoré bude po nejaký čas osvetľovať zem. Bude to krátko pred posledným dňom."
84 Ó, krv a voda, ktorá si vytryskla z Ježišovho srdca ako prameň milosrdenstva pre nás, dôverujem v Teba.

Viľno 2. VIII. 1934
V piatok po sv. prijímaní som bola v duchu prenesená pred Boží trón. Tam som videla nebeské mocnosti, ktoré bez prestania zvelebujú Boha. Za trónom som videla svetlo neprístupné stvoreniam, môže tam vstu­povať len vtelené Slovo, ako prostredník. Keď Ježiš vstúpil do tohto svet­la, začula som slová: „Napíš hneď, čo počuješ: Som pánom vo svojom bytí a nepoznám rozkazy ani potreby Ak povolávam stvorenia k bytiu je to prie­pasť môjho milosrdenstva. "V tej chvíli som sa videla v našej kaplnke ako predtým, na svojom kľačadle. Svätá omša sa skončila. Tieto slová som mala už napísané.
86 + Keď som videla svojho spovedníka, ako veľmi má trpieť pre toto dielo, ktoré Boh cez neho uskutočňuje, znepokojilo ma to na chvíľu.
Povedala som Pánovi: „Ježišu, to je predsa Tvoja záležitosť, prečo takto s ním zaobchádzaš? Zdá sa, akoby si mu sťažoval, a predsa žiadaš, aby konal."
„Napíš: Dňom i nocou môj pohľad spočíva na ňom. A že dopúšťam tie­to ťažkosti, to je preto, aby som rozmnožil jeho zásluhy. Odmeňujem ho nie za úspešný výsledok, ale za trpezlivosť a námahu, na ktorú sa podujíma pre mňa."
Vilno 26. X. 1934 87

V piatok, keď som išla s chovanicami67 zo záhrady na večeru, bolo to desať minút pred šiestou, spozorovala som Pána Ježiša nad našou kaplnkou v podobe, ako som ho videla prvýkrát. Tak ako je namaľova­ný na obraze. Dva lúče, ktoré vychádzali z Ježišovho srdca, prikrývali našu kaplnku a izolačku, potom celé mesto a rozišli sa na celý svet. Trva­lo to asi štyri minúty a zmizlo. Jedno z detí, ktoré išlo spolu so mnou trochu za druhými, videlo tiež lúče, ale nevidelo Ježiša a nevidelo odkiaľ lúče vychádzajú. Dievča bolo veľmi rozrušené a rozprávalo o tom dru­hým dievčatkám. Tie sa z nej začali smiať, že mala halucinácie a mož­no to bolo svetlo z lietadla. Ona však pevne trvala na svojom a hovori­la, že ešte nikdy v živote také lúče nevidela. Keď dievčatká namietali, že to bol možno reflektor, odpovedala, že svetlo reflektora pozná. Také lúče nikdy nevidela. Dievčatko sa po večeri obrátilo na mňa a poveda­lo mi, že ju tie lúče tak rozrušili, že nevie, kam sa má podieť. Stále chce­la o tom rozprávať a pritom Pána Ježiša ani nevidela. A stále mi pripo­mínala lúče, čím mi robila problém, lebo som jej nemohla povedať, že som videla Pána Ježiša. Modlila som sa za tú dušičku, aby jej Pán Boh udelil milosti, ktoré tak veľmi potrebovala. Moje srdce sa zaradovalo, že sám Ježiš sa dáva poznať vo svojom diele. Aj keď som mala kvôli tomu veľké nepríjemnosti, pre Ježiša sa dá zniesť všetko.
Keď som išla na adoráciu, pocítila som Božiu blízkosť. Po chvíli som 88 videla Ježiša a Máriu. Toto videnie naplnilo moju dušu radosťou. Opý­tala som sa Pána: „Aká je Tvoja vôľa, Ježišu, v tej veci, na ktorú sa ma spovedník káže opýtať?" Ježiš mi odpovedal: „Moja vôľa je, aby tu zostal, a nech sa sám neuvoľňuje." Opýtala som sa Ježiša, či môže byť nápis: „Kristus, Kráľ milosrdenstva." Ježiš mi odpovedal: „Som kráľom milo­srdenstva. "A nepovedal Kristus. „Túžim, aby ten obraz bol verejne vysta­vený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa je Sviatkom milosrdenstva. Skrze vtelené slovo dávam poznať priepasť môjho milosrdenstva."
Okolnosti sa tak zvláštne zbehli, že ako Pán žiadal, tak sa aj stalo. 89
44

DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT


Prvú verejnú úctu vzdali obrazu zástupy68 na Druhú veľkonočnú nede­ľu. Tri dni bol vystavovaný verejnosti a dostávalo sa mu verejnej úcty, pretože bol umiestnený v Ostrej Brame, na štíte okna. Bolo ho vidieť z veľkej diaľky. V Ostrej Brame sa počas tých troch dní slávilo zakon­čenie jubilea vykúpenia sveta -1900 rokov od umučenia Spasiteľa. Teraz vidím, že dielo vykúpenia je spojené s dielom milosrdenstva, ktoré žia­da Pán.
90 Raz som videla vo vnútornom videní svojho spovedníka, ako veľa
bude trpieť.
Priatelia ťa opustia a všetci sa budú stavať proti tebe a fyzické sily ti ubudnú. Videla som ťa ako hrozno, ktoré si vybral Pán a je vhodené do lisu utrpenia. Tvoja duša, otče, bude v istých chvíľach naplnená pochyb­nosťami vzhľadom na to dielo i mňa.

Videla som, akoby sa sám Boh postavil proti nemu. Opýtala som sa Pána, prečo tak s ním zaobchádza, akoby mu sťažoval, čo prikazuje. Pán povedal: „Zaobchádzam s ním tak kvôli svedectvu, že to dielo je moje. Povedz mu, nech sa ničoho nebojí, môj pohľad je obrátený na neho dňom i nocou. Toľko korún bude v jeho korune, koľko duší sa spasí skrze toto die­lo. Nie za úspech v práci, ale za utrpenie odmeňujem."

91 Ježišu môj, len Ty vieš, koľké prenasledovania trpím len preto, že
som Ti verná a pevne stojím pri Tvojich požiadavkách. Ty si moja sila
- podopieraj ma, aby som vždy verne splnila všetko, čo odo mňa žiadaš.
Sama zo seba nič nemôžem, ale ak ma Ty posilňuješ, všetky ťažkosti sú
pre mňa ničím. Ó, Pane, vidím dobre, že môj život je od prvej chvíle,
keď Ťa moja duša začala spoznávať, ustavičným bojom a to čoraz urput­
nejším. Každé ráno sa v rozjímaní pripravujem na celodenný boj.
Sv. prijímanie je pre mňa zárukou, že zvíťazím a tak to aj býva. Bojím
sa dňa, v ktorom nedostanem sv. prijímanie. Chlieb mocných mi dáva
všetku silu k uskutočňovaniu diela a mám odvahu plniť všetko, čo žia­
da Pán. Odvaha a sila, ktorá je vo mne, nie je moja, ale toho, ktorý pre­
býva vo mne - Eucharistia.

Ježišu môj, aké veľké môžu byť nedorozumenia. Keby nebolo Eucharistie, neraz by som nemala odvahu ísť ďalej po ceste, ktorú si mi určil.
92 Pokora je každodenný chlieb. Chápem, že nevesta prijíma všetko, čo
sa týka jej ženícha, a tak rúcho potupy musí prikryť aj mňa. Vo chvíľach,
keď veľmi trpím, snažím sa mlčať. Nedôverujem jazyku, v takých
chvíľach je náchylný hovoriť o sebe a má mi predsa slúžiť na oslavova­
nie Boha za toľké dobrodenia a dary, ktoré som dostala. Keď prijímam
Ježiša vo sv. prijímaní, prosím ho vrúcne, aby ráčil vyliečiť môj jazyk,
aby som ním neurážala ani Boha, ani blížnych. Túžim, aby môj jazyk ustavične oslavoval Boha. Chyby jazyka sú veľké. Duša nedosiahne svä­tosť, ak si nebude dávať pozor na svoj jazyk.

+ Skrátený katechizmus o rehoľných sľuboch

O. Čo je sľub?

O. Sľub je dobrovoľné prisľúbenie dané Bohu, že budeme konať dokonalejšie skutky.
O. Či sľub vo veci, ktorá je prikázaná desatorom, je záväzný?
O. Áno. Vykonávanie skutku vo veciach prikázaných desatorom má dvojnásobnú hodnotu a zásluhu, jeho zanedbanie je naproti tomu zasa dvojnásobným previnením a zlom, lebo ak sa sľub poruší, vtedy sa pripočítava k hriechu proti desatoru navyše hriech svä­tokrádeže.
O. Prečo majú rehoľné sľuby takú vysokú hodnotu?
O. Lebo tvoria základ rehoľného života, schváleného Cirkvou, v kto­rom členovia spojení v rehoľnom spoločenstve sa zaväzujú neustá­le sa usilovať o dokonalosť skrze tri rehoľné sľuby - chudoby, čis­toty a poslušnosti - podľa zákonov.

O. Čo znamená usilovať sa o dokonalosť?

O. Usilovať sa o dokonalosť znamená, že rehoľný stav sám osebe nevyžaduje už dosiahnutú dokonalosť, ale zaväzuje pod hriechom ku každodennému úsiliu pri nadobúdaní tejto dokonalosti. A teda rehoľník, ktorý sa nechce zdokonaľovať, zanedbáva hlavnú povin­nosť svojho stavu.
O. Čo sú to rehoľné sľuby slávnostné?
O. Rehoľné sľuby slávnostné sú také záväzné, že jedine sám Sv. otec v mimoriadnych prípadoch môže od nich dišpenzovať.
O. Čo sú to jednoduché sľuby?
O. Sú to sľuby menej záväzné - z večných a ročných sľubov dišpen-zuje Sv. stolica.

O. Aký je rozdiel medzi sľubom a cnosťou?

O. Sľub zahŕňa len to, čo je pod hriechom prikázané, cnosť sa napro­ti tomu pozdvihuje vyššie a uľahčuje splnenie sľubu, a naopak -nedodržaním sľubu sa uráža a zraňuje cnosť.
O. K čomu zaväzujú rehoľné sľuby?
O. Rehoľné sľuby zaväzujú usilovať sa o cnosti a celkom sa podro­biť predstaveným a rehoľným pravidlám, mocou čoho rehoľník odovzdáva svoju osobu v prospech rehole a zrieka sa všetkých práv na ňu a na svoje činnosti, ktoré zasväcuje Božej službe.


DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT

O sľube chudoby

Sľub chudoby je dobrovoľné zrieknutie sa vlastníckeho alebo užíva­teľského práva s cieľom zapáčiť sa Bohu.
O. Aké predmety sa týkajú sľubu chudoby?
O. Všetok majetok a predmety patriace kongregácii. To, čo sa odovzdalo, veci alebo peniaze len čo boli prijaté, už na ne nemá právo. Všetky milodary alebo dary, ktoré sa kedy odovzdali z vďač­nosti alebo z iného dôvodu, podľa zákona patria kongregácii. Všetky príjmy za prácu alebo dokonca dôchodok nie je možné používať bez porušenia sľubu.
O. Kedy sa nedodržuje alebo poruší sľub ako siedme prikázanie?
O. Nedodržuje sa, ak sa bez dovolenia vec, ktorá patrí rehoľnému domu, berie pre seba alebo pre niekoho iného. Keď sa bez povo­lenia ponechá nejaká vec s cieľom privlastnenia. Keď sa bez splnomocnenia predá alebo vymení nejaká vec patriaca kongre­gácii. Keď sa daná vec na používanie mení na iný cieľ, než predstavený nariadil. Ak sa niekomu niečo dáva alebo čokoľvek prijíma bez dovolenia. Keď sa pre nedbanlivosť niečo ničí alebo kazí. Keď sa pri sťahovaní z jedného rehoľného domu do dru­hého berie niečo bez dovolenia. V prípade nedodržania sľu­bu chudoby je rehoľník zaviazaný taktiež k reštitúcii voči kon­gregácii.

O cnosti chudoby

Je to evanjeliová cnosť, ktorá núti srdce oslobodiť sa od pripútanos-ti k časným veciam, k čomu je rehoľník na základe rehoľných sľubov prísne zaviazaný.
O. Kedy sa prehrešuje proti cnosti chudoby?
O. Keď túži po veciach opačných tejto cnosti. Keď sa pripútava k nejakej veci, keď sa používajú zbytočné veci.
O. Koľko je stupňov chudoby a ktoré sú to?
O. V praktickom živote sú štyri stupne chudoby. Ničím nedispono­vať bez závislosti na predstavených (presný predmet sľubov). Vyhýbať sa prepychu, uspokojovať sa s nutnými vecami (tvorí cnosť). Ochotne sa rozhodovať pre najchudobnejšie veci, a to s vnútorným uspokojením - ako cela, odev, jedlo atď. Tešiť sa z nedostatku.

O sľube čistoty

O. K čomu zaväzuje sľub čistoty?
O. Zaväzuje zriecť sa manželstva a vyhýbať sa všetkému, čo je zaká­zané šiestym alebo deviatym prikázaním.
O. Či prehrešenie sa proti cnosti je porušením sľubu?
O. Každá neúcta proti cnosti je zároveň porušením sľubu, lebo tu nie je taký rozdiel medzi sľubom a cnosťou ako pri chudobe ale­bo poslušnosti.
O. Je každá zlá myšlienka hriešna?
O. Každá zlá myšlienka nie je hriešna, stane sa hriešnou až vtedy, keď sa zapojí rozum a vôľa v nej nájde zaľúbenie a súhlas.
O. Jestvuje okrem hriechov proti čistote ešte niečo, čo škodí cnosti?
O. Cnosti škodí sloboda zmyslov, sloboda fantázie a sloboda citov, dôvernosť a sentimentálne priateľstvá.
O. Aké sú spôsoby zachovania cnosti?
O. Vnútorné pokušenia premáhať Božou prítomnosťou a okrem toho bojom bez strachu. Vonkajšie pokušenia zase vyhýbaním sa príležitosti. Celkovo je sedem hlavných spôsobov. Strážiť zmys­ly; vyhýbať sa príležitosti; vyhýbať sa záhaľke; rýchle unikať pokušeniam; vyhýbať sa všetkým priateľstvám, zvlášť v rámci toho istého rehoľ. domu; duch umŕtvovania; vyznanie pokušení pred spovedníkom.
Okrem toho je päť spôsobov na zabezpečenie cnosti: pokora, duch modlitby, zachovávanie skromnosti, vernosť regule, úprimná zbožnosť k naj sv. Panne Márii.

O sľube poslušnosti

Sľub poslušnosti je vyšší ako dva predchádzajúce, lebo on vlastne tvorí zápalnú obetu. Je najpotrebnejší, lebo tvorí a oživuje celé rehoľné telo.
O. K čomu zaväzuje sľub poslušnosti?
O. Rehoľník sľubom poslušnosti sľubuje Bohu, že zákonitým pred­staveným bude vo všetkom, čo mu na základe regúl rozkážu, poslušný. Sľub poslušnosti robí rehoľníka závislým od predsta­veného na základe regúl počas celého jeho života a vo všetkých jeho záležitostiach. Rehoľník sa prehrešuje ťažkým hriechom pro­ti sľubu vždy, keď neposlúchne rozkaz daný na základe posluš­nosti alebo regúl.


O cnosti poslušnosti

Cnosť poslušnosti siaha vyššie ako sľub, zahŕňa reguly, zákony a dokonca aj rady predstavených.
O. Je cnosť poslušnosti nutná pre rehoľníka?
O. Cnosť poslušnosti je pre rehoľníka nutná v tom zmysle, že hoci by konal dobre proti poslušnosti, jeho skutky sa budú považovať za zlé alebo bez zásluhy.
O. Je možné ťažko zhrešiť proti poslušnosti?
O. Hreší sa ťažko, keď sa pohŕda mocou alebo rozkazom predsta­veného. Keď z neposlušnosti vznikne duchovná alebo dočasná škoda pre kongregáciu.
O. Aké priestupky ohrozujú sľub?
O. Predsudky a antipatie voči predstavenému, reptanie a kritizova­nie, pomalosť a nedbanlivosť.

Stupne poslušnosti

Rýchle a úplné vykonanie. Poslušnosť vôle, keď vôľa nakloní rozum podrobiť sa rozhodnutiu predstaveného. Sv. Ignác podáva okrem toho tri uľahčujúce prostriedky. V predstavenom, nech by bol akýkoľvek, vždy hľadať Boha. Každý rozkaz alebo názor predstaveného ospravedlňovať vo svojom vnútri. Každý rozkaz prijímať ako Boží bez zbytočného pre­triasania alebo zamýšľania sa nad ním. Hlavný prostriedok - pokora.

Pokornému nič nie je ťažké.

Ó, Pane môj, rozpáľ moju lásku k Tebe, aby uprostred búrok, utrpe­nia a skúšok môj duch neustal.Vidíš, aká som slabá. Láska všetko môže.
95 + Hlbšie poznanie Boha a zdesenie duše
Na začiatku sa Boh dáva poznať ako svätosť, spravodlivosť, dobro­ta - čiže milosrdenstvo. Duša to nespozná všetko naraz, ale len postup­ne, v zábleskoch, keď sa Boh priblíži. A netrvá to dlho, lebo by neznies­la toto svetlo. Počas modlitby duša pocíti záblesk svetla, ktorý jej zne­možňuje modliť sa doterajším spôsobom. Môže sa namáhať, ako chce, a nútiť k predchádzajúcej modlitbe, všetko bude zbytočné.

Je úplne ne­možné, aby sa ďalej modlila tak ako predtým, než dostala toto svetlo. Svetlo, ktoré sa dotklo duše, je v nej živé a nič ho nemôže prehlušiť ani zatemniť. Ten záblesk poznania Boha priťahuje dušu a rozpaľuje jej lás­ku k nemu. Ale ten istý záblesk dáva duši zároveň poznať, čím je a celé svoje vnútro vidí vo vyššom svetle a to ju vydesí a znepokojí. Nezostá­va však v tomto zdesení, ale začína sa očisťovať, koriť sa a ponižovať pred Pánom.

Čím je svetlo silnejšie a prenikavejšie, tým viac sa duša kryštalizuje. Ak duša verne a statočne odpovedala na tieto prvé milos­ti, Boh ju napĺňa svojimi útechami, dáva sa jej citeľným spôsobom. Duša vstupuje niekedy akoby do dôvernej blízkosti s Bohom a nesmierne sa teší. Myslí si, že už dosiahla určený stupeň svätosti, lebo chyby a nedo­statky sú v nej uspané a ona si myslí, že ich už nemá. Nič sa jej nezdá ťažké, na všetko je pripravená. Začína sa ponárať v Bohu a ochutnáva Božie rozkoše. Je nesená milosťou a vôbec si neuvedomuje, že môže prísť čas skúšok. A tento stav naozaj netrvá dlho. Prídu iné chvíle. Musím ešte pripomenúť, že duša vernejšie odpovedá Božej milosti, ak má osvieteného spovedníka, ktorému sa so všetkým zveruje.

+ Božie skúšky v duši, ktorú si Boh zvlášť zamiloval. Pokušenia a temnoty, satan
Láska duše nieje ešte taká, ako Boh žiada. Duša odrazu stráca Božiu prítomnosť. Objavia sa v nej rôzne chyby a nedostatky, s ktorými musí viesť urputný boj. Všetky chyby sa zviditeľnia, ale jej ostražitosť je veľ­ká. Namiesto bývalej Božej prítomnosti nastúpila nuda a duchovná šuchotá. Nevie prežívať duchovné cvičenia, nemôže sa modliť ani tak ako predtým, ani ako v poslednom čase. Vrhá sa na všetky strany a nena­chádza uspokojenie. Boh sa pred ňou ukryl a ona nenachádza útechu v stvorení, stvorenie ju nedokáže potešiť.

Duša vášnivo túži po Bohu, ale vidí svoju biedu, začína pociťovať Božiu spravodlivosť. Vidí, akoby stratila všetky Božie dary. Jej rozum je akoby zatemnený, temnota sa zmocňuje celej duše, prežíva múky, ktoré si nemožno predstaviť. Duša sa pokúša o svojom stave povedať spovedníkovi, ale nenachádza pocho­penie. Upadá do ešte väčšieho nepokojazačína svoje dielo.

Viera je v ohni utrpenia, boj je veľký, duša sa namáha a vôľou zotr- 97 váva pri Bohu. Satan postupuje z Božieho dopustenia ešte ďalej, nádej a láska je podrobená skúške. Sú to strašné pokušenia, Boh však dušu potajomky podopiera. Ona o tom nevie, lebo inak by to nevydržala. A Boh vie, čo môže na dušu dopustiť. Duša je pokúšaná neverou voči zjaveným pravdám, k neúprimnosti voči spovedníkovi. Satan jej hovo­rí: „Pozri, nikto ťa nechápe, načo o tom všetkým hovoriť?" Znejú jej v ušiach slová, ktorých sa desí a zdá sa jej, že ich vyslovuje proti Bohu. Vidí to, čo by nechcela vidieť. Počuje to, čo by nechcela počuť a je straš­né v takých chvíľach nemať skúseného spovedníka. Sama nesie celé bre­meno, avšak nakoľko je to v jej moci, má sa snažiť o osvieteného spo­vedníka, lebo sa môže pod tým bremenom zlomiť a často to býva nadpriepasťou.

Všetky tieto skúšky sú ťažké a namáhavé. Boh ich nedopúšťa na dušu, ktorej by predtým nedal milosť hlbšie prebývať s ním a ktorá by nezakúsila Božiu sladkosť. Boh má v tom svoj plán, ktorý je pre nás nevyspytateľný. Boh často podobným spôsobom pripravuje dušu na ďalšie zámery a veľké diela. A chce ju vyskúšať ako čisté zlato, ale to ešte nie je koniec skúšky. Je ešte skúška nad skúšky - duša sa cíti úplne opustená Bohom.

+ Skúška nad skúšky, absolútne opustenie - zúfalstvo

Duša vychádza víťazne z predchádzajúcich skúšok a aj keď sa môže ešte potknúť, statočne bojuje a s hlbokou pokorou volá k Pánovi: „Zachráň ma, lebo hyniem." A ešte je schopná bojovať.
Teraz sa zmocní duše strašná temnota. Duša vidí v sebe len hriechy. Jej pocit je strašný. Vidí sa Bohom úplne opustená, cíti, akoby bola pred­metom jeho nenávisti a k zúfalstvu má iba krok. Bráni sa, ako môže, pokúša sa prebudiť vieru, ale modlitba je pre ňu ešte väčším utrpením, zdá sa jej, že dráždi Boha k ešte väčšiemu hnevu, stojí na štíte, siahajú­com až do neba, ktorý je nad priepasťou.

Duša sa odvážne vrhá k Bohu a cíti sa odstrčená. Všetky utrpenia a múky sveta sú ničím v porovnaní s týmto pocitom, v ktorom je stále pohrúžená - cíti sa odmietnutá Bohom. Nikto jej nemôže poskytnúť úľa­vu. Vidí, že je celkom sama, nemá nikoho, kto by ju bránil. Dvíha sa k nebu, ale vie, že to nie je pre ňu - všetko je pre ňu stratené. Z temno­ty upadá do ešte väčšej temnoty, zdá sa jej, že navždy stratila Boha. Boha, ktorého tak milovala. Táto myšlienka jej spôsobuje utrpenie, ktoré sa nedá opísať. Avšak ona sa s tým nezmieruje, pokúša sa pozrieť na nebo, ale márne - to jej spôsobuje ešte väčšie utrpenie.
99

Nikto takú dušu neosvieti, ak ju Boh chce udržať v temnote. To odvrhnutie od Boha cíti živo a prenikavo. Zo srdca sa jej vydierajú bolest­né stony, také bolestné, že ich nepochopí žiaden duchovný, iba ak sám tým prešiel. Vtom duša zakúsi ešte utrpenie od zlého ducha. Satan sa jej posmieva: „Vidíš, budeš ďalej verná? Tu máš odplatu, si v našej moci." Satan má však len taký vplyv na dušu, koľko mu Boh dovolí. A Boh vie, koľko môžeme vydržať. „Čo z toho, že si sa umŕtvovala? Čo z toho, že si verná regule? Načo všetka tá námaha? Si zavrhnutá Bohom." To slo­vo „zavrhnutá" sa stáva ohňom, ktorý preniká každý nerv. Prebodáva skrz-naskrz celú jej bytosť. Prichádza najťažšia chvíľa skúšky. Duša už nehľadá pomoc nikde, ponára sa sama do seba a stráca všetko spred očí,
akoby prijala tú bolesť zavrhnutia. Je to chvíľa, pre ktorú neviem nájsť vhodné slová. Je to agónia duše. Keď táto chvíľa prvýkrát prichádzala na mňa, bola som z nej vytrhnutá silou svätej poslušnosti. Novic-majsterka, ktorú vyľakal pohľad na mňa, ma poslala na spoveď. Spo­vedník ma však nechápe, nepociťujem ani trošku úľavy. Ó, Ježišu, daj nám skúsených kňazov.

Keď som povedala, že prežívam v duši pekelné múky, odpovedal mi, že je pokojný, čo sa týka mojej duše, lebo v nej vidí veľkú Božiu milosť. Ale ja som nič z toho nepochopila a ani najmenší lúč svetla neprenikol do mojej duše.
Teraz už začínam pociťovať nedostatok fyzických síl a už si neviem 100 poradiť s povinnosťami. Utrpenie sa ďalej nedá ukrývať. Aj keď neho­vorím ani slova o tom, ako trpím, bolesť, ktorá sa odráža na mojej tvá­ri ma prezrádza. Predstavená povedala, že sestry chodia za ňou a hovo­ria, že keď sa pozrú v kaplnke na mňa, zmocňuje sa ich ľútosť nado mnou, tak strašne vyzerám. Avšak napriek úsiliu moja duša nieje schop­ná ukryť toto utrpenie.

Ježišu, len Ty vieš, ako duša stoná v tomto utrpení. Je zahalená temnotou a predsa túži a dychtí po Bohu ako vyschnuté ústa po vode. Umiera a usychá, umiera smrťou bez smrti, to znamená, že zomrieť nemôže. Jej námahy sú márne, je pod rukou mocnára. Teraz duša vstu­puje pod moc spravodlivého. Prestávajú všetky vonkajšie pokušenia, všetko, čo ju obklopuje, zmĺkne, tak ako umierajúci stráca všetko, čo je vonkajšie - celá duša je sústredená pod mocou spravodlivého a trojná­sobne svätého Boha. Naveky zavrhnutá. To je najťažšia chvíľa a len Boh môže dušu takto skúšať, lebo len on vie, že duša to môže vydržať. Keď je duša preniknutá skrz-naskrz týmto pekelným ohňom, upadá akoby do zúfalstva. Moja duša zakúsila túto chvíľu, keď som bola celkom sama v cele. Keď duša začala upadať do zúfalstva, cítila som, že začínam umierať, ale chytila som krížik a kŕčovito ho stisla v ruke. Cítila som, že duša sa mi oddelí od tela a hoci som túžila ísť za predstavenými, už som nemala fyzických síl. Vyslovila som posledné slová: „Dôverujem Tvojmu milosrdenstvu." Zdalo sa mi, akoby som vzbudila u Boha ešte väčší hnev a upadla som do zúfalstva. Už iba sem-tam sa z duše vydral bolestný ston, bezútešný ston. Moja duša bola v agónii - mala som pocit, že v tomto stave už zostanem, lebo vlastnými silami by som sa z neho nedostala. Každá spomienka na Boha mi spôsobuje more neopísa­teľného utrpenia, a predsa je v duši niečo, čo sa vrhá k Bohu, ale zdá sa jej, že len kvôli tomu, aby viac trpela. Spomienka na predchádzajú­cu lásku, ktorou ju Boh zahŕňal, je pre ňu novým druhom utrpenia. Jeho
52
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY

53
zrak ju preniká skrz-naskrz a pod jeho pohľadom je v duši všetko spálené.
102Trvalo dlhšiu chvíľu, kým jedna zo sestier vošla do cely a našla ma
takmer mŕtvu. Zľakla sa a išla za novicmajsterkou, ktorá mi mocou svä­
tej poslušnosti prikázala vstať zo zeme. Ihneď som pocítila fyzické sily
a zodvihla som sa celá rozochvená. Novicmajsterka hneď spoznala celý
stav mojej duše a hovorila mi o nepochopiteľnom Božom milosrden­
stve. Povedala: „Netrápte sa, sestra, kvôli ničomu, prikazujem vám
mocou poslušnosti." Hovorila mi: „Teraz vidím, že Boh vás, sestra, povo­
láva k veľkej svätosti. Pán vás chce mať blízko pri sebe, keď také veci
dopúšťa a to tak skoro. Sestra, buďte verná Bohu, lebo to je znamenie,
že vás chce mať vysoko v nebi." Ale nechápala som z tých slov nič.
103Keď som vošla do kaplnky, cítila som, akoby všetko z mojej duše
spadlo, akoby som až teraz vyšla z Božej ruky. Cítila som nedotknuteľ­
nosť svojej duše, cítila som, že som maličké dieťa. Vtom som vnútorne
uzrela Pána, ktorý mi povedal: „Neboj sa, dcéra moja, ja som s tebou."
V tej chvíli zmizli všetky temnoty a múky, zmysly sa zaliali nepochopi­
teľnou radosťou, sily duše naplnili svetlom.
104Ešte chcem spomenúť, že hoci moja duša bola už preniknutá lúčmi
jeho lásky, na mojom tele ešte dva dni zostali stopy predchádzajúceho
utrpenia. Tvár smrteľne bledá a oči podliate krvou. Len Ježiš vie, ako
som trpela. Oproti skutočnosti je slabé to, čo som napísala. Nedokážem
to vypovedať, mám pocit, že som sa vrátila z druhého sveta. Cítim
nechuť voči všetkému, čo je stvorené. Viniem sa k Božskému srdcu ako
nemluvňa k matkiným prsiam. Pozerám na všetko iným pohľadom. Uve­
domujem si, čo Pán vykonal jedným slovom v mojej duši, tým žijem.
Keď si spomeniem na predchádzajúce utrpenie, mráz mi chodí po chrb­
te. Neverila by som, že je možné takto trpieť, keby som to sama neza­
žila. Je to utrpenie skrz-naskrz duchovné.
105V týchto všetkých utrpeniach a bojoch som však nezanedbávala sv.
prijímanie. Keď som mala pocit, že nemôžem prijímať, išla som pred
sv. prijímaním k novicmajsterke. Povedala som jej, že nemôžem ísť na
sv. prijímanie, že mám pocit, že nemôžem pristúpiť. Ona mi však nedo­
voľovala zanedbávať sv. prijímanie. Išla som a pochopila som, že ma
zachránila len poslušnosť.

Sama novicmajsterka mi neskôr povedala, že tieto skúšky prešli u mňa rýchlo len preto, že som bola poslušná. Bolo to len silou posluš­nosti, že som to tak statočne prekonala. Pravda je, že sám Pán ma vyvie­dol z tohto utrpenia, ale vernosť poslušnosti sa mu páčila. Aj keď sú to strašné veci, žiadna duša sa ich nemá zbytočne ľakať, lebo Boh nám
nedá viac, než unesieme. Na druhej strane, možno nikdy na nás nedo- 106 pustí podobné múky. Píšem to preto, že ak by sa Pánovi páčilo nejakú dušu viesť cez takéto utrpenie, nech sa nebojí, ale nech je vo všetkom, čo od nej závisí, verná Bohu. Boh duši neukrivdí, lebo je láska sama a v tej nepochopiteľnej láske ju povolal k bytiu. Hoci, keď som bola v tých útrapách, nechápala som to.
Ó, Bože môj, poznala som, že nie som z tejto zeme. Pán vlial toto 107 poznanie do mojej duše vo veľkej miere. Prebývam viac v nebi než na zemi, hoci v ničom nezanedbávam svoje povinnosti.

V tých chvíľach som nemala duchovného vodcu a nepoznala som 108 žiadne vedenie. Prosila som Pána, ale nedával mi vodcu. Sám Ježiš je mojím Majstrom od detstva až doteraz. Previedol ma cez všetky prale­sy a nebezpečenstvá. Vidím jasne, že len Boh ma mohol previesť cez také veľké nebezpečenstvo bez nijakej škody a straty. Moja duša zosta­la nedotknutá a vždy som zvíťazila nad všetkými ťažkosťami, ktoré nebo­lo možné pochopiť. Vychádzala (...)70. Pán mi napokon predsa dal vod­cu, ale neskôr.
Po týchto utrpeniach je duša veľmi čistá a veľmi blízka Bohu. Hoci 109 musím ešte spomenúť, že aj v tých duchovných utrpeniach je blízko pri Bohu, ale je slepá. Jej pohľad je zahalený temnotou. Boh je takejto trpiacej duši bližšie, lenže celé tajomstvo tkvie v tom, že ona o tom nevie. Ona tvrdí, že Boh ju nielen opustil, ale že je predmetom jeho nenávis­ti. Aká ťažká choroba zraku duše, ktorá oslnená Božím svetlom tvrdí, že ho niet, a zatiaľ je také silné, že ju oslepuje. Neskôr som predsa pozna­la, že v týchto chvíľach jej je Boh bližšie než inokedy, lebo s obvyklou pomocou milosti by tieto skúšky nevydržala. Pôsobí tu Božia všemo-húcnosť a mimoriadna milosť, lebo inak by sa zlomila pod prvým úderom.
Ó, Boží Majster, je to len Tvoje dielo v mojej duši. Ty, ó, Pane, sa 110 nebojíš postaviť dušu na okraj strašnej priepasti, kde sa ona ľaká a má strach a opäť ju povolávaš k sebe. To sú Tvoje nepochopiteľné ta­jomstvá.
Keď som sa v týchto duševných mukách snažila obviňovať v spove- 111 di z čo najmenších vecí, kňaz bol prekvapený, že som nepáchala väčšie priestupky. Povedal mi tieto slová: „Sestra, ak ste v tomto trápení tak verná Bohu, už to je svedectvom, že Boh vás podporuje svojou zvlášt­nou milosťou. Keď to nechápete, je to aj dobre." Bolo to však zvláštne, že ma v týchto veciach spovedníci nemohli ani pochopiť, ani upokojiť, až kým som nestretla o. Andrasza a neskôr kňaza Sopočka.
+ Niekoľko slov o spovedi a spovedníkoch. Spomeniem iba moje skú- 112

senosti, ktoré som prežila vo vlastnej duši. Sú tri prípady, kedy duša nemá úžitok zo spovede, z tých výnimočných chvíľ.
Po prvé. Že spovedník málo pozná mimoriadne cesty a prejavuje údiv, ak mu duša odhalí veľké tajomstvá, ktoré Boh koná v duši. Už ten­to jeho údiv citlivú dušu znepokojuje. Tá vybadá, že spovedník váha vysloviť svoj názor. Ak to duša spozoruje, neupokojí ju to, ale po spo­vedi má ešte viac pochybností ako pred ňou. Vycíti, že spovedník ju upo­kojuje, ale sám nemá istotu. Alebo - čo sa mi stalo, že spovedník ktorý nemôže preniknúť niektoré tajomstvá duše - odmieta ju spovedať, pre­javuje istú obavu, keď sa taká duša priblíži k spovednici. Ako môže duša v takom stave načerpať upokojenie v spovednici, keď sa jej dotýka kaž­dé kňazovo slovo? Podľa mňa, v takých chvíľach zvláštneho Božieho navštívenia, ktoré spovedník v duši nechápe, má jej odporučiť nejakého skúseného a osvieteného spovedníka. Alebo sám načerpať svetlo, aby dal duši to, čo ona potrebuje, a nie jej priamo odmietnuť spoveď. Takto ju vystavuje veľkému nebezpečenstvu a nejedna duša môže opustiť ces­tu, na ktorej ju Boh práve chcel mať. Je to veľmi dôležité. Sama som zažila, že už som začala byť neistá, napriek zvláštnym Božím darom, a aj keď ma upokojoval sám Boh, vždy som túžila mať pečať Cirkvi.
Druhá vec. To, že spovedník nedovolí úprimne sa vyspovedať, preja­vuje netrpezlivosť. Duša vtedy urníkne a nehovorí všetko. Potom nemá zo spovede úžitok. Ešte menej úžitku má, keď sa stane, že spovedník začí­na dušu skúšať, a nepoznajú. Namiesto toho, aby duši pomohol, tak jej škodí. Preto, lebo ona vie, že spovedník ju nepozná, lebo jej nedovolil cel­kom sa odkryť ani čo do milostí, ani čo do biedy. A tak skúšanie nie je vhodné. Zažila som niektoré skúšky, z ktorých som sa smiala. Lepšie túto vec vyjadrím slovami, že spovedník je lekár duše. Ako môže lekár, keď nepozná chorobu, dať vhodný liek? Nikdy. Alebo nebude mať nijaký žia­duci účinok, alebo dá príliš silný, ktorý zväčší chorobu. A niekedy - Bože chráň - môže nastať smrť, pretože dá príliš silný liek. Hovorím to zo skú­senosti, lebo v istých prípadoch ma priamo sám Pán podržal.
Tretia vec. Stáva sa, že spovedník neraz podceňuje malé veci. V duchovnom živote nejestvujú maličkosti. Niekedy zdanlivá malič­kosť odhalí dôležitú vec a pre spovedníka je lúčom svetla v poznaní duše. Veľa duchovných odtieňov sa skrýva v malých veciach.
Nikdy nepostavíme krásnu veľkú budovu, ak odhodíme malé tehly. Boh od niektorej duše žiada veľkú čistotu, tak jej zosiela hlbšie pozna­nie biedy. Osvietená svetlom zhora lepšie spozná, čo sa Bohu páči a čo nie. Veľkosť hriechu závisí od poznania a svetla duše, tak isto aj od nedo­konalosti. Aj keď duša vie, čo presne patrí do sviatosti zmierenia, čiže
hriech - tie malé veci majú veľký význam v úsilí o svätosť a spovedník to nemôže podceňovať. Spovedníkova trpezlivosť a láskavosť otvára ces­tu k najhlbším tajomstvám duše. Duša akosi mimovoľne odhaľuje svo­ju priepastnú hĺbku. Cíti sa silnejšia a odolnejšia, statočnejšie bojuje, viac sa snaží, pretože si uvedomuje, že sa bude za to zodpovedať.
Spomeniem ešte jednu vec, čo sa týka spovedníka. On neraz musí skúšať, musí cvičiť, musí poznať, či má do činenia so slamou, či so žele­zom, či s čistým zlatom. Každá z týchto troch duší potrebuje odlišné cvičenie. Spovedník si musí, a to bezpodmienečne, urobiť o každej jasný úsudok, aby vedel, koľko môže v určitých chvíľach a situáciách uniesť. Čo sa mňa týka, neskôr, po mnohých skúsenostiach, keď som spoznala, že nie som pochopená, neodkrývala som svoju dušu a neda­la som si narušiť svoj vnútorný pokoj. Ale to bolo až vtedy, keď už všet­ky tie milosti boli pod úsudkom múdreho, vzdelaného a skúseného spo­vedníka. Teraz viem, ako sa mám v niektorých prípadoch riadiť.
Túžim povedať ešte tri slová duši, ktorá túži rozhodne sa usilovať 113 o svätosť a prinášať ovocie, čiže mať úžitok zo spovede.
Po prvé, úplná úprimnosť a otvorenosť. Ani najväčší a najmúdrejší spovedník nemôže nasilu vliať do duše to, po čom túži, ak duša nebu­de úprimná a otvorená. Neúprimná, uzavretá duša sa vystavuje veľké­mu nebezpečenstvu v duchovnom živote a sám Pán Ježiš sa neudeľuje takej duši vyšším spôsobom, lebo vie, že by nemala úžitok zo zvláštnych milostí.
Po druhé, pokora. Duša nemá náležitý úžitok zo sviatosti zmierenia, ak nie je pokorná. Pýcha udržuje dušu v temnote. Duša nevie a nechce dôkladne preniknúť do hĺbky svojej biedy, pretvaruje sa a vyhýba všet­kému, čo by ju malo vyliečiť.
Po tretie, poslušnosť. Neposlušná duša nedosiahne žiadne víťazstvo, hoci by ju aj sám Ježiš spovedal. Najskúsenejší spovedník nijako nepo­môže takejto duši. Neposlušná duša sa vystavuje veľkému nešťastiu a nijako nepostúpi v dokonalosti a neporadí si v duchovnom živote. Boh dušu hojne obsypáva milosťami, ale len poslušnú dušu.
Ó, aké milé sú hymny, ktoré plynú z trpiacej duše! Celé nebo sa nad- 114 chýna takou dušou - zvlášť, keď sa jej dotkol Boh. Vyspevuje k nemu svoje trúchlivé žalospevy. Jej krása je veľká, lebo plynie z Boha. Ide pra­lesom života zranená Božou láskou. Jednou nohou sa dotýka zeme.
+ Keď duša vyšla z týchto bolestí, je hlboko pokorná a veľmi čistá. 115 Bez rozmýšľania vie akosi lepšie, čo má v danej chvíli robiť a čo zane­chať. Vie vycítiť aj letmý dotyk milosti a je Bohu veľmi verná. Zďaleka ho poznáva a ustavične sa z neho teší. Veľmi rýchlo ho odhaľuje v iných
56
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT
57
dušiach a vo svojom okolí. Duša je očistená samým Bohom. Boh ako čistý Duch vovádza dušu do čisto duchovného života. On sám túto dušu najprv pripravil a očistil, čiže urobil ju schopnou tesne prebývať so sebou. Ona duchovným spôsobom prebýva s Pánom v láskyplnom spo­činutí. Hovorí s Pánom bez použitia zmyslov. Boh napĺňa dušu svojím svetlom. Jej osvietený rozum vidí jasne a rozlišuje stupne v duchovnom živote. Vidí, kedy sa spájala s Bohom nedokonalým spôsobom, kde sa zúčastňovali zmysly a duchovnosť bola spojená so zmyslami, hoci aj vyšším a zvláštnym spôsobom - avšak nedokonalým. Jestvuje vyššie a dokonalejšie spojenie s Pánom - to je nadzmyslové - to je rozumové. Vtedy je duša bezpečnejšia pred klamom, jej duchovnosť je hlbšia a čis­tejšia. V živote, kde sú zmysly, je väčšie nebezpečenstvo klamú. Opatr­nosť duše, ako aj spovedníkov, musí byť väčšia. Sú chvíle, v ktorých aj Boh vovádza dušu do čisto duchovného stavu. Zmysly hasnú a sú ako­by mŕtve. Duša je čo najužšie zjednotená s Bohom, je ponorená v bož­stve. Jej poznanie je úplné a dokonalé, nie čiastočné ako predtým, ale celkové a úplné. Teší sa z toho, ale chce ešte hovoriť o tých chvíľach skúšky. Vtedy treba, aby spovedníci mali s takou dušou trpezlivosť. Ale najväčšiu trpezlivosť musí mať duša sama so sebou.
116Môj Ježišu, Ty vieš, čo prežíva moja duša pri spomienke na tieto
utrpenia. Neraz som sa čudovala, že anjeli a svätí sedia ticho pri takom
utrpení duše. Oni nás však v týchto chvíľach zvlášť milujú. Moja duša
neraz volala po Bohu ako malé dieťa, keď matka zakryje svoju tvár a ono
ju nemôže poznať a kričí zo všetkých síl. Ó, Ježišu môj, buď pochvále­
ný za tieto skúšky lásky. Tvoje milosrdenstvo je veľké a nepochopiteľ­
né. Všetko, ó, Pane, čo si si prichystal pre moju dušu, je preniknuté Tvo­
jím milosrdenstvom.


Chráňme sa pridávať jazykom iným utrpenie, lebo Pánovi sa to nepáči
117Ešte tu spomeniem, že naše okolie by nám nemalo pridávať vonkajšie
utrpenia, lebo skutočne, keď má duša kalich naplnený až po okraj, môže
sa stať, že práve tá kvapôčka, ktorú pridáme do jej kalicha, bude už pri­
veľa a kalich horkosti sa preleje. A kto bude za takúto dušu zodpoved­
ný? Chráňme sa pridávať iným utrpenie, lebo Pánovi sa to nepáči.
Keby sestry alebo predstavení vedeli alebo tušili, že duša prežíva takéto skúš­
ky a napriek tomu by jej ešte sami pridávali utrpenie, smrteľne by hreši­
li a sám Boh by sa takej duše zastal.

Nehovorím tu o prípadoch, ktoré sú
z prirodzenosti hriechom, ale hovorím o veci, ktorá by v inom prípade
nebola hriechom. Chráňme sa mať takéto duše na svedomí. Je to veľká
chyba v rehoľnom aj v bežnom živote. Keď vidíme trpiacu dušu, vždy jej
chceme pridať ešte viac. Nehovorím o všetkých, ale sú takí. Dovoľujeme
si vynášať rozličné súdy a hovoríme tam, kde by sme nemali.
Jazyk je malý úd, ale robí veľké veci. Rehoľníčka, ktorá nemlčí, nikdy 118 nedosiahne svätosť, čiže nebude svätá. Nech sa nemýli - iba že by cez ňu hovoril Duch Boží, vtedy nesmie mlčať. Ale aby sme počuli Boží hlas, musíme mať ticho v duši, čiže sústredenosť v Bohu. Je možné veľa hovo­riť a pritom neprerušiť mlčanie, ale je možné aj málo hovoriť a pritom vždy rušiť mlčanie. Ó, akú nenahraditeľnú škodu spôsobuje nezachova-nie mlčania. Veľa krivdy sa spôsobuje blížnym, ale najviac vlastnej duši.
Podľa môjho chápania a skúseností, regula o mlčaní by mala byť na 119 prvom mieste. Boh sa nedáva duši utáranej, ktorá ako trúd v úli veľa bzučí, ale zato nevyrába med. Duša táradla je vo svojom vnútri prázd­na. Nemá v sebe ani základné cnosti, ani dôverný vzťah s Bohom. Ne­možno tu hovoriť o hlbšom živote, o sladkom pokoji a tichu, v ktorom prebýva Boh. Duša, ktorá nezažíva sladkosť vnútorného ticha, je nepo­kojný duch a narušuje aj druhým toto ticho.
Videla som mnohé duše v pekelných priepastiach pre jazyk
Videla som mnohé duše v pekelných priepastiach za nezachovanie mlčania. Samé mi to pove­dali, keď som sa ich opýtala, čo bolo príčinou ich záhuby. Boli to zasvä­tené duše rehoľných osôb. Bože môj, aká bolesť, veď mohli byť nielen v nebi, ale dokonca sväté. Ó, Ježišu, Milosrdenstvo, chvejem sa, keď si pomyslím, že sa budem zodpovedať za svoj jazyk. V jazyku je život, ale i smrť, neraz jazykom zabíjame, páchame skutočnú vraždu, a to máme ešte pokladať za malú vec? Naozaj nechápem takéto svedomie. Pozna­la som istú osobu, ktorá, keď sa dozvedela od inej istú vec, ktorá sa o nej hovorí..., ťažko ochorela a stratila veľa krvi a preliala veľa sĺz. Malo to smutné následky.

Spôsobil to jazyk a nie meč. Ó, môj Ježišu mlčiaci, maj milosrdenstvo s nami.
Odbočila som na tému mlčania, no nie o tom chcem hovoriť, ale 120 o živote duše s Bohom a o jej odpovedaní na milosť. Keď bola duša očis­tená a Pán s ňou dôverne prebýva, duša začína celou silou smerovať k Bohu. Avšak ona sama zo seba nič nemôže. Tu iba Boh usporadúva všetko, duša o tom vie a uvedomuje si to. Ešte žije vo vyhnanstve a dob­re chápe, že ešte môžu prísť aj zamračené a daždivé dni, ale ona sa má už inak na to všetko pozerať než doteraz. Neubezpečuje sa vo falošnom pokoji, ale pripravuje sa do boja. Vie, že je z rytierskeho rodu. Teraz si všetko lepšie uvedomuje. Vie, že je kráľovského rodu, dotýka sa jej všet­ko, čo je veľké a sväté.
+ Rad milostí, ktoré Boh vylieva na dušu po týchto skúškach ohňom. 121 Teší sa z úzkeho zjednotenia s Bohom. Má veľa videní zmyslových i nad-zmyslových, počuje veľa nadprirodzených slov, neraz aj zreteľných prí­kazov. Avšak napriek týmto milostiam sama sebe nestačí. Tým menej, že ju Boh navštevuje týmito milosťami, lebo ju ohrozujú rôzne nebež-
58
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
59
pečenstvá a ľahko môže upadnúť do klamú. Má prosiť o duchovného poradcu. Ale nielen sa modliť o usmerňovateľa, ale treba sa snažiť aj hľadať takého vodcu, ktorý sa vyzná vo veci. Musí poznať cesty, po kto­rých má dušu viesť do boja. Dušu, ktorá je zjednotená s Bohom, treba pripravovať na veľké a urputné boje.
+ Po týchto očisteniach a skúškach Boh prebýva v duši zvláštnym spôsobom, ale duša nie vždy spolupracuje s týmito milosťami. Nie že by sama od seba nechcela spolupracovať. Naráža však na také veľké vonkajšie aj vnútorné ťažkosti, že naozaj je potrebný zázrak, aby sa táto duša udržala vo výšinách. Nutne potrebuje vodcu. Moju dušu často napĺňali pochybnosťami, neraz som sa i ja sama strachovala, lebo som si myslela, že som nevedomá, nevyznám sa v mnohých veciach, a tým skôr vo veciach duchovných. Keď sa pochybnosti zväčšovali, hľadala som svetlo u spovedníka alebo u predstavených. Ale nedostávala som to, po čom som túžila.
122Keď som sa odkryla predstaveným, jedna z nich71 spoznala moju
dušu i cestu, po ktorej ma Boh chce viesť. Keď som sa prispôsobila jej
pokynom, začala som rýchlo postupovať po ceste dokonalosti. Ale netr­
valo to dlho. Keď som odkryla hlbšie svoju dušu, nedostala som to, po
čom som túžila. Predstavenej sa zdali tie milosti nepravdepodobné, tak
som už viac nemohla od nej načerpať. Hovorila mi, že nieje možné, aby
Boh takto prebýval so stvorením. „Bojím sa o vás, sestra, či to nieje neja­
ký klam. Poraďte sa s nejakým kňazom." Ale spovedník ma nepocho­
pil a povedal: „Sestra, bude lepšie, ak si o týchto veciach pohovoríte
s predstavenými." A tak som chodila od predstavených k spovedníkovi,
od spovedníka k predstaveným, a nenachádzala som uspokojenie. Tie
Božie milosti začali byť pre mňa veľkým utrpením. Hovorila som pria­
mo Pánovi: „Ježišu, ja sa Ťa bojím, či nie si nejaký prízrak." Ježiš ma
vždy upokojoval, ale ja som bola vždy nedôverčivá. Zvláštne, čím viac
som mu nedôverovala, tým viac mi dokazoval, že on je tvorcom týchto
vecí.
123+ Keď som videla, že od predstavených nedostávam nijaké upoko­
jenie, rozhodla som sa nehovoriť nič o týchto čisto vnútorných veciach.
Navonok som sa snažila, tak ako dobrá rehoľníčka, o všetkom hovoriť
s predstavenými, ale o potrebe duše už budem hovoriť len v spovedni­
ci. Z mnohých a to veľmi oprávnených príčin som poznala, že žena
nie je povolaná rozlišovať takéto tajomstvá. Vystavila som sa nejedné-
mu nepotrebnému utrpeniu. Dlhší čas ma pokladali za akoby posadnutú
zlým duchom a pozerali na mňa s poľutovaním. Predstavená začala byť
voči mne ostražitá. Do uší sa mi dostávalo, že sestry sa dívajú na mňa
ako na takú. Obzor okolo mňa sa zatemnil. Začala som sa vyhýbať Božím milostiam, ale nebolo to v mojej moci. Náhle sa ma zmocňova­la taká veľká sústredenosť, že aj proti vôli som sa ponárala v Bohu a Pán si ma držal pri sebe.
V prvých chvíľach je moja duša vždy trochu vyľakaná, ale neskôr ju 124 napĺňa zvláštny pokoj a sila.
+ Všetko sa dalo ešte zniesť. Ale keď ma Pán požiadal, aby som maľo- 12 5 vala obraz, teraz už naozaj začínajú hovoriť i pozerať na mňa ako na nejakú hysterickú a blúznivú, a už trochu hlasnejšie. Jedna zo sestier prišla, aby sa so mnou dôverne porozprávala. Začala ma ľutovať. Hovo­rí mi: „Sestra, počúvam, že hovoria o vás, že blúznite, že máte nejaké videnia. Úbohá sestra, bráňte sa pred tým." Bola to úprimná duša a čo počula, to mi s úprimnosťou povedala. Takéto veci som musela počú­vať každý deň. Ako ma to trápilo, vie len sám Boh. Ale rozhodla som sa všetko v tichosti znášať, ani sa neospravedlňovať, keď sa ma vypyto­vali. Jedných moje mlčanie dráždilo, najmä tých zvedavejších. Druhé -hlbšie mysliace - hovorili, že sestra Faustína musí byť predsa blízko Boha, keď má silu vydržať toľko utrpenia. Videla som pred sebou akoby dve skupiny sudcov. Usilovala som sa o vnútornú aj vonkajšiu tichosť. Neho­vorila som nič, čo sa týkalo mojej osoby, hoci sa ma niektoré sestry pria­mo pýtali. Moje ústa zmĺkli. Trpela som ako holubica, nesťažovala som sa. Avšak niektoré sestry akoby mali potešenie, keď ma akýmkoľvek spô­sobom trápili. Dráždila ich moja trpezlivosť, ale Boh mi dával toľko vnú­tornej sily, že som to znášala s pokojom.
+ Poznala som, že od nikoho v týchto chvíľach nemôžem očakávať 127 pomoc. Začala som sa modliť a prosiť Pána o spovedníka. Túžila som, aby mi nejaký kňaz povedal jediné: buď pokojná, si na dobrej ceste, ale­bo - zahoď to všetko, lebo to nepochádza od Boha. Ale tak rozhodného kňaza, ktorý by mi v Pánovom mene povedal tieto jasné slová, som nena­chádzala. Takže ďalej neistota. Ó, Ježišu, ak je to Tvoja vôľa, aby som žila v takejto neistote, nech je požehnané Tvoje meno. Prosím Ťa, Pane, sám riaď moju dušu a buď so mnou, lebo sama zo seba som ničím.
Tak už ma odsudzujú zo všetkých strán. Už nie je vo mne nič, čo by 128 ušlo pozornosti sestier. Ale postupne sa všetko nejako vyčerpalo a zača­li ma nechávať na pokoji. Moja utrápená duša si trochu oddýchla. Pozna­la som, že v tých prenasledovaniach bol Pán pri mne. Trvalo to krátko. Znovu vybuchla veľká búrka. Teraz sa ich predchádzajúce podozrenia zmenili akoby na istotu a znovu musím počúvať tú istú pesničku. Takto sa to Pánovi páči. Ale zvláštne, že začali už aj vonkajšie neúspechy.72 To prinášalo mnohé rôzne utrpenia, o ktorých vie iba Boh. Snažila som
60
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
61
sa však, ako som len mohla, robiť všetko s najčistejším úmyslom. Teraz vidím, že na mňa striehli ako na zlodeja všade: v kaplnke, pri povin­nostiach, v cele.73 Teraz už viem, že okrem Božej prítomnosti je so mnou vždy aj prítomnosť ľudská. Tá ľudská prítomnosť ma skutočne neraz veľmi trápila. Boli chvíle, keď som rozmýšľala, či sa mám vyzliecť pri umývaní alebo nie. Naozaj, moja úbohá posteľ, aj ona bola veľakrát kontrolovaná. Neraz som sa musela smiať, keď som sa dozvedela, že ani posteľ nenechajú na pokoji. Jedna zo sestier mi sama povedala, že kaž­dý večer sa pozerala na mňa do cely, čo tam robím.
Ale predstavení sú vždy predstavení. A hoci ma osobne ponižovali a neraz napĺňali rôznymi pochybnosťami, predsa mi vždy dovoľovali to, čo žiadal Pán. Aj keď nie vždy tak, ako som prosila, ale iným spôsobom uspokojovali Pánove požiadavky a dovoľovali mi pokánia a prísnosti.
129V istý deň sa jedna z matiek na mňa tak nahnevala a tak ma poni­
žovala, že som si myslela, že už to nevydržím. Hovorí mi: „Čudácka,
hysterická, vizionárka, vypadni z mojej izby, nech ťa už nevidím." Na
hlavu sa mi sypalo všetko, čo len bolo možné. Keď som prišla do cely,
padla som na tvár pred krížom, pozrela na Ježiša a nemohla som vypo­
vedať už ani jedno slovo. Ale pred inými som to skrývala a predstierala
som, akoby sa medzi nami nebolo nič nestalo. Satan vždy využíva také­
to chvíľky, začali mi prichádzať na um myšlienky znechutenia - za ver­
nosť a úprimnosť - tu máš odmenu. Ako môžem byť úprimná, keď sa
stretávam s takým nepochopením. Ježišu, Ježišu, už nevládzem. Spad­
la som znova na zem pod tým bremenom, zalial ma pot a začal sa ma
zmocňovať nejaký strach. Nemám sa o koho vnútorne oprieť. A vtedy
som začula v duši hlas: „Neboj sa, ja som s tebou." Nejaké zvláštne svet­
lo osvietilo môj rozum a poznala som, že sa nesmiem poddávať takým
smútkom. Nejaká sila ma naplnila a vyšla som z cely s novou odvahou
trpieť.
130Avšak začala som sa trochu opúšťať.74 Nevenovala som pozornosť
tým vnútorným vnuknutiam, snažila som sa rozptyľovať. Ale aj napriek
hluku a rozptýleniu som videla, čo sa dialo v mojej duši. Boží hlas je
výrečný a nič ho nemôže prehlušiť. Začala som sa vyhýbať stretnutiu
s Pánom vo svojej duši, lebo som nechcela byť obeťou klamú. Ale Pán
ma nejako prenasledoval svojimi darmi a naozaj, prežívala som strie­
davo utrpenie i radosť. Rôzne videnia a milosti, ktoré mi Boh udelil
v tomto čase, nespomínam, lebo to mám zapísané na inom mieste.75
Spomeniem len to, že tieto rôzne utrpenia dosiahli už vrchol a rozhod­
la som sa, že pred večnými sľubmi skončím so svojimi pochybnosťami.
Po celý čas probácie som sa modlila o svetlo pre kňaza, pred ktorým
som mala odkryť skrz-naskrz celú dušu. Prosila som Boha, aby mi On sám v tom pomohol a dal mi milosť vypovedať najtajnejšie veci, aké sú medzi mnou a Pánom. Nech ten kňaz rozhodne akokoľvek, bola som pripravená prijať to akoby od samého Ježiša. Nezáleží na tom, aký súd nado mnou vynesie, túžim len po pravde a rozhodnej odpovedi na isté otázky. Som celkom odovzdaná Bohu a moja duša túži po pravde. Dlhšie už nemôžem žiť v pochybnostiach. Hoci som v duši mala takú veľkú istotu, že tieto veci pochádzajú od Boha, že by som za ne dala aj život, predsa som okrem toho všetkého dávala prednosť úsudku spovedníka. Rozhodla som sa, že budem konať tak, ako on uzná a podľa pokynov, ktoré mi udelí. Vidím že to bude chvíľa, ktorá rozhodne o tom, ako mám konať po celý život. Viem, že od nej bude závisieť všetko. Nezáleží na tom, či mi povie zhodne s mojimi vnuknutiami, alebo celkom opačne, už mi na tom nezáleží. Túžim poznať pravdu a ísť za ňou.
Ježišu, Ty mi môžeš pomôcť. A už od tejto chvíle som začala. Ukry- 131 vam v duši všetky milosti a čakám na toho, ktorého mi Pán pošle. Bez najmenších pochybností vo svojom srdci som prosila Pána, aby mi sám ráčil pomáhať v týchto chvíľach a vtedy akási odvaha vstúpila do mojej duše.
Musím ešte spomenúť, že sú niektorí spovedníci, ktorí pomáhajú duši 132 a sú akoby duchovnými otcami, ale len dovtedy, kým je všetko v poriad­ku. Keď sa duša ocitne vo väčších problémoch, vtedy sú akoby bezrad­ní a nemôžu alebo nechcú dušu pochopiť. Snažia sa jej čo najrýchlejšie zbaviť, ale ak je duša pokorná, tak aspoň trochu vždy získa. Sám Boh neraz vrhne lúč svetla do hĺbky duše za jej pokoru a vieru. Neraz spo­vedník povie to, čo vôbec nemal v úmysle povedať a sám si to neuve­domí. Ó, nech duša verí, že sú to slová samého Pána. Aj keď musíme veriť, že každé slovo v spovednici je Božie, ale to, čo som spomenula vyššie, je priamo od Boha. Duša cíti, že kňaz nie je závislý od seba - hovo­rí to, čo by nechcel povedať. Takto Boh odmeňuje vieru. Pocítila som to na sebe veľakrát. Istý kňaz, veľmi učený a veľmi vážený - niekedy mi to vyšlo, že som išla k nemu na spoveď - bol vždy prísny a oponoval mi v týchto veciach, ale raz mi povedal: „Pamätaj, že ak Boh žiada, aby si to robila, tak sa netreba protiviť. Boh chce byť niekedy práve takto chvále­ný. Buď pokojná, ak Boh začal - Boh dokončí, ale hovorím ti, vernosť Bohu a pokora, ešte raz pokora. Zapamätaj si, čo som ti dnes povedal." Potešila som sa a pomyslela som si, že možno ma ten kňaz pochopil. Avšak okolnosti sa vyvinuli tak, že už viac som sa uňho nespovedala.
+ Raz ma zavolala jedna zo starších matiek, akoby z jasného neba 133 hrom udrel, ani som nevedela, o čo ide. Ale zakrátko som pochopila, že
62
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT
63
to je kvôli veci, ktorá vôbec odo mňa nezávisí. Hovorí mi, nech si vyho­dím z hlavy, že by Pán Ježiš so mnou takto dôverne prebýval, s takou úbohou, s takou nedokonalou. „Pán Ježiš prebýva len so svätými duša­mi, zapamätaj si." Priznala som, že má veľkú pravdu, lebo som úbohá, ale predsa dôverujem Božiemu milosrdenstvu. Keď som sa stretla s Pánom, pokorila som sa a povedala som: „Ježišu, Ty s takými úbohý­mi vraj neprebývaš?"
„Buďpokojná, dcéra moja, práve skrze takú biedu chcem zjaviť moc svojho milosrdenstva." Poznala som, že matka ma chcela len ponížiť.
134+ Ó, môj Ježišu, dal si mi v krátkom živote veľa skúseností, pocho­
pila som mnohé veci, dokonca také, že teraz sa čudujem. Ó, ako dobre
je odovzdať sa vo všetkom Bohu a dovoliť mu, aby v celej plnosti konal
v duši.
135Počas tretej probácie mi Pán dal poznať, že chce, aby som sa mu obe­
tovala, aby mohol robiť so mnou, čo sa mu páči. Mám vždy stáť pred
ním ako obeta. V prvom momente som sa zľakla, cítila som sa veľmi
biedna, dobre sa poznám. Opýtala som sa Pána ešte raz: „Som samá
bieda, ako môžem byť rukojemníčka?"
„Dnes tomu nerozumieš. Zajtra počas adorácie ti dám poznať." Srdce i dušu som mala rozochvené. Tieto slová mi utkveli hlboko v duši. Božie slovo je živé. Keď som prišla na adoráciu, pocítila som v duši, že som vstúpila do svätyne živého Boha, ktorého majestát je veľký a nepocho­piteľný. A Pán mi dal poznať, čím je aj najčistejší duch pred ním. Hoci navonok som nevidela nič, Božia prítomnosť ma prenikla skrz-naskrz. V tej chvíli bol môj rozum zvláštne osvietený. Pred očami mojej duše prebiehala vízia, ako bol Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade. Najprv teles­né utrpenia a všetky okolnosti, ktoré ich zväčšujú, duševné utrpenia v celom rozsahu, i tie, o ktorých nikto nebude vedieť. V tom videní bolo všetko: nevinné obviňovanie, strata dobrého mena. Napísala som to len v krátkosti, ale poznanie bolo také jasné, že to, čo som neskôr prežíva­la, sa v ničom nelíšilo od chvíle, keď som dostala poznanie. Moje meno má byť „obeta". Keď sa videnie skončilo, po čele mi stekal studený pot.
136 Ježiš mi dal poznať, že aj keď s tým nebudem súhlasiť, aj tak sa
môžem spasiť, a milosti, ktoré mi udeľoval, nezmenší. Naďalej bude
v dôvernej blízkosti so mnou tak, že aj keď nebudem súhlasiť s obetou,
kvôli tomu sa nezmenší Božia štedrosť. Pán mi dal poznať, že celé tajom­
stvo závisí odo mňa, od môjho dobrovoľného súhlasu s obetou. V tom­
to dobrovoľnom a vedomom skutku je celá moc a hodnota pred jeho
majestátom. Aj keď by sa nič z toho, za čo som sa obetovala, neusku­
točnilo, pred Pánom je všetko už akoby vykonané. V tej chvíli som spo-
znala, že vstupujem do spojenia s nepochopiteľným majestátom. Cítim, že Boh čaká na moje slovo, na môj súhlas. Vtom sa môj duch pohrúžil v Pánovi a povedala som: „Rob so mnou, čo sa Ti páči, poddám sa Tvo­jej vôli. Tvoja sv. vôľa je od dnešného dňa mojím pokrmom. Budem ver­ná Tvojim požiadavkám s pomocou Tvojej milosti. Rob so mnou, čo sa Ti páči. Pokorne Ťa prosím, ó, Pane, buď so mnou v každej chvíli môj­ho života."
A keď som prijala vôľou i srdcom túto obetu, Božia prítomnosť ma 137 prenikla skrz-naskrz. Moja duša bola ponorená v Bohu a zalialo ju také veľké šťastie, že ani čiastočne to neviem opísať. Cítila som, že ma obklo­puje jeho majestát. Bola som zvláštne zliata s Bohom. Videla som, že má vo mne veľké zaľúbenie a môj duch zase spočinul v ňom. Vedomá si tohto zjednotenia s Bohom cítim, že som zvlášť milovaná a aj ja milu­jem celou silou svojej duše. Pri tej adorácii sa uskutočnilo veľké tajom­stvo. Tajomstvo medzi mnou a Pánom. Mala som pocit, že zomriem od lásky pod jeho pohľadom. Aj keď som s ním hovorila veľa, bolo to bez slov. Pán mi povedal: „Si rozkoš môjho srdca. Od dnešného dňa každý naj­menší skutok má v mojich očiach veľké zaľúbenie, čokoľvek budeš robiť." V tej chvíli som sa cítila premenená. Obal tela je ten istý, ale duša iná, prebýva v nej Boh s celým svojím zaľúbením. Nie pocit, ale vedomá sku­točnosť, ktorú mi nemôže nič zatemniť. Medzi mnou a Bohom sa nad­viazalo veľké tajomstvo. Odvaha a moc naplnila moju dušu. Keď som skončila adoráciu, pokojne som sa pozrela do očí všetkému, čoho som sa predtým tak veľmi bála.
Keď som vyšla na chodbu, hneď som sa stretla s veľkým utrpením 138 a ponížením skrze jednu osobu. Prijala som to s odovzdanosťou vyššej vôli a hlboko som sa privinula do najsv. Ježišovho srdca. Dala som mu poznať, že som pripravená na to, na čo som sa obetovala. Utrpenie ako­by vyrastalo spod zeme. Sama matka Malgorzata sa tomu čudovala. Dru­hým veľa vecí prejde, lebo naozaj nie je hodno na to obracať pozornosť, ale čo ja urobím, nič neujde pozornosti. Každé slovo je analyzované, každý krok sledovaný. Jedna sestra mi povedala: „Sestra, pripravte sa na prijatie kríža, ktorý vás čaká od matky predstavenej. Tak mi je vás ľúto." A ja sa v duši na to teším, už dávno som pripravená. Keď si všimla moju odvahu, začudovala sa tomu. Teraz vidím, že duša zo seba veľa nemôže, ale s Bohom môže všetko. Hľa, čo dokáže Božia milosť. Je málo duší, ktoré sú vždy vnímavé voči Božím vnuknutiam, a ešte menej je duší, ktoré by Božie vnuknutia verne nasledovali.
Avšak duša verná Bohu nemôže sama riešiť svoje vnuknutia, musí ich 139 dávať pod kontrolu veľmi vzdelaného a múdreho kňaza. Kým sa neubez-
64
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
65
pečí, nech zostáva v nedôvere. Tým vnuknutiam a všetkým vyšším milos­tiam nech sama nedôveruje, lebo sa môže vystaviť veľkým stratám.
Aj keď duša hneď rozlišuje falošné vnuknutia od toho, čo je Božie, nech je vždy opatrná, lebo mnohé veci sú neisté. Boh má rád a teší sa z toho, keď duša nedôveruje Jemu samotnému, pre neho samého pre­to, že ho miluje. Keď je opatrná a pýta sa a sama hľadá pomoc, aby si overila, či je to naozaj Boh, čo v nej pôsobí. A keď sa utvrdí skrze múd­reho spovedníka, nech je spokojná a odovzdá sa Bohu podľa Ježišových pokynov, čiže podľa pokynov spovedníka.
140 Čistá láska je schopná veľkých činov a nezlomia ju ťažkosti ani pro­
tivenstva, ak je láska mocná - ani veľké protivenstva. Je vytrvalá aj v jed­
notvárnom každodennom, namáhavom živote. Vie, že aby sa Bohu
zapáčila, je potrebné jedno: aby sa aj najmenšie veci konali z veľkej lás­
ky - láska a vždy láska.
Čistá láska neblúdi, má zvlášť veľa svetla a neurobí nič, čo by sa Bohu nepáčilo. Je vynaliezavá v konaní toho, čo je Bohu milé a nikto sa jej nevyrovná. Je šťastná, keď sa môže obetovať a horieť ako čistá obeta. Čím viac vydáva zo seba, tým je šťastnejšia. Nikto nedokáže vycítiť nebezpečenstvo z takej diaľky ako ona. Vie stŕhať masky a vie, s kým má do činenia.
141+ Ale moje trápenia sa už končia. Pán mi dáva sľubovanú pomoc,
vidím ju v dvoch kňazoch - v otcovi Andraszovi a kňazovi Sopočkovi.
Počas exercícií pred večnými76 sľubmi som bola po prvý raz úplne uspo­
kojená77 a neskôr ma kňaz Sopočko viedol tým istým smerom - tak sa
splnilo Pánovo prisľúbenie.
142Keď som bola uspokojená a poučená ako pokračovať po Božích ces­
tách, môj duch sa zaradoval v Pánovi. Mala som pocit, že nekráčam, ale
bežím, rozviazali sa mi krídla k letu. Začala som sa vznášať k samej žia­
re slnka a neznížim sa, kým nespočiniem v tom, v ktorom utonula moja
duša naveky. Celkom som sa oddala vplyvu milosti, Boh sa veľmi znižu­
je k mojej duši. Nevzďaľujem sa, ani nenachádzam slov, ale toniem
v ňom, ako vo svojom jedinom poklade. Som s Pánom jedno, akosi sa
stráca priepasť medzi nami, Stvoriteľom a stvorením. Niekoľko dní bola
moja duša akoby v ustavičnej extáze. Božia prítomnosť ma ani na chvíľu
neopúšťala. A moja duša zotrvávala v ustavičnom ľúbostnom spojení
s Pánom. Ale neprekážalo mi to pri plnení povinností. Cítila som, že
som sa premenila na lásku, horela som celá, ale bez ujmy. Ustavične
som tonula v Bohu, Boh ma silne a mocne priťahoval k sebe. Chvíľami
som si neuvedomovala, že som na zemi. Tak dlho som obmedzovala
Božiu milosť a bála sa jej, teraz sám Boh skrze otca An. odstránil všet-
ky ťažkosti. Môj duch sa obrátil k Slnku a v jeho lúčoch rozkvitol pre neho samého, už nerozu- (preruší a od nového odstavca začína nová myšlienka).
+ Veľa Božích milostí som premárnila, lebo som sa obávala klamú. 143 Boh ma tak mocne priťahoval k sebe, že často nebolo v mojej moci vzdo­rovať jeho milosti. Keď som bola náhle ponorená v ňom, Ježiš ma tak napĺňal svojím pokojom, že neskôr, aj keď som sa chcela znepokojovať, tak som nemohla. Vtom som začula v duši slová: „Aby si bola pokojná, že ja som pôvodcom všetkého, čo som od teba žiadal, udelujem ti taký hlbo­ký pokoj, že hoci by si sa chcela znepokojovať a strachovať, dnes to nebude v tvojej moci, ale láska bude zalievať tvoju dušu, až úplne zabudneš na seba."
Neskôr mi dal Ježiš druhého kňaza78 a kázal mi pred ním odhaliť 144 svoju dušu. Aj keď som to v prvej chvíli robila trochu váhavo, Ježiš ma prísne napomenul a to vyvolalo v mojej duši hlbokú pokoru. Pod jeho vedením moja duša rýchlo napredovala v Božej láske a mnohé Pánove želania boli navonok splnené.79 Neraz som sa zamýšľala nad jeho odva­hou a hlbokou pokorou.
Ó, aká úbohá je moja duša, ktorá premárnila toľko milostí. Utekala 145 som pred Bohom a on ma prenasledoval svojimi milosťami. Najčastejšie som zakusovala Božie milosti, keď som to najmenej očakávala. Od chví­le, keď mi Pán dal duchovného vodcu, som vernejšia milosti. Vďaka poradcovi a jeho bdelosti nad mojou dušou som poznala, čo je to vede­nie a ako sa na to pozerá Ježiš. Za najmenšiu chybu ma Ježiš napomí­nal a zdôrazňoval mi, že veci, ktoré predstavujem spovedníkovi, súdi on sám: ,A každá neúcta voči nemu sa týka mňa samého."
Keď moja duša pod jeho vedením začala prežívať hlbokú sústrede­nosť a pokoj, často som počula v duši slová: „Posilňuj sa do boja," neraz viackrát opakované.
+ Ježiš mi často dával poznať, čo sa mu na mojej duši nepáči. Neraz ma napomínal pre zdanlivé maličkosti, ktoré mali v podstate veľký význam. Vystríhal ma a cvičil ako majster. Veľa rokov ma vychovával sám až do chvíle, keď mi dal duchovného poradcu. Predtým mi sám dával poznať, čomu som nerozumela, teraz mi káže na všetko sa opýtať spovedníka. Často mi hovorí takto: „A ja ti odpoviem jeho ústami, buď pokojná. "Ešte sa mi nestalo, že by som niekedy dostala odpoveď proti­rečivú tomu, čo žiadal odo mňa Pán, ak som to predstavila poradcovi.80 Neraz sa mi stalo, že Ježiš mi najprv niektoré veci prikazoval a nikto o tom predsa nevedel, a keď som sa priblížila k mriežke, to isté mi pri­kázal spovedník - no nebolo to často.
66
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT
67
+ Moja duša dlhý čas dostávala veľa svetla a vnuknutí a spovedníci upevnili jej pokoj a jeho pôvod. Jej láska je teraz veľká a Ježiš jej dáva poznať, že je čas, aby to, čo dostala, premenila na skutky. Duša pozná­va, že Pán s ňou počíta. Toto poznanie jej dáva silu. Vie, že aby zostala verná, bude sa musieť neraz vystaviť rôznym ťažkostiam. Dôveruje však Bohu a vďaka tejto dôvere prichádza tam, kam ju Boh volá. Ťažkosti ju neľakajú, sú pre ňu ako každodenný chlieb. Vôbec jej nenaháňajú strach, ani ju neodstrašujú ako rytiera, ktorý je neustále v boji a rinčanie zbra­ní ho neľaká. Nebojí sa, ale načúva, z ktorej strany nepriateľ útočí, aby mohla zvíťaziť. Nič nerobí naslepo, ale všetko skúma. Hlboko sa zamýšľa a nespolieha sa na seba, ale sa vrúcne modlí a obracia o radu na skúse­ných a múdrych rytierov. Takto si počínajúc takmer vždy víťazí.
Bývajú útoky, keď duša nemá čas sa ani zamyslieť, ani požiadať
0 radu, ani na nič. Vtedy treba bojovať na život a na smrť. Niekedy je
dobre utiekať sa do rany Ježišovho srdca a neodpovedať ani jedným slo­
vom - takto je nepriateľ už premožený.
V čase pokoja duša vynakladá námahu tak isto ako v čase boja. Musí sa cvičiť, a to veľmi, lebo inak nemožno hovoriť o víťazstve. Čas pokoja považujem za čas prípravy na víťazstvo. Duša musí neprestajne bdieť -bdelosť, ešte raz bdelosť. Duša, ktorá sa zamýšľa, dostáva veľa svetla. Rozptýlená duša vystavuje sama seba pádu a nech sa nečuduje, že padá. Ó, Duchu Boží, duchovný vodca, múdry je ten, koho Ty vycvičíš. Ale aby mohol Boží Duch pôsobiť v duši, je potrebná tichosť a sústredenosť.
146Modlitba. Duša sa do každého boja vyzbrojuje modlitbou. Nech sa
nachádza v akomkoľvek stave, má sa modliť. Musí sa modliť duša čistá
a pekná, lebo inak by stratila svoju krásu. Musí sa modliť duša, ktorá
sa usiluje o čistotu, lebo inak by ju nedosiahla. Musí sa modliť duša, kto­
rá sa práve obrátila, lebo inak by opäť upadla. Musí sa modliť duša hrieš­
na, ponorená do hriechov, aby sa mohla zodvihnúť. Niet duše, ktorá
by sa nemusela modliť, lebo každá milosť prichádza cez modlitbu.
147Spomínam si, že najviac svetla som dostala pri adoráciách. Konala
som si ich každý deň vyše pol hodiny počas celého pôstu, ležiac krížom
pred Najsvätejšou sviatosťou. V tom čase som spoznala hlbšie seba
1 Boha. Napriek tomu, že som mala veľa prekážok na vykonávanie takej­
to modlitby, aj keď som mala povolenie od predstavených. Nech duša
vie, že na to, aby sa modlila a vytrvala v modlitbe, musí sa vyzbrojiť
trpezlivosťou a statočne prekonávať vonkajšie i vnútorné ťažkosti. Vnú­
torné ťažkosti - znechutenie, ľahostajnosť, ťažkopádnosť, pokušenia.
Vonkajšie - ľudské ohľady, rešpektovanie chvíle, ktorá je určená na mod­
litbu. Sama som to zažila, že ak som si nevykonala modlitbu v čase, kto-
rý bol na ňu určený, neskôr som si ju tiež nevykonala, lebo povinnosti mi nedovolili. Ak som ju vykonala, tak s veľkou námahou, lebo myseľ mi odbiehala k povinnostiam. Stretávala som sa ešte s jednou ťažkosťou. Stávalo sa mi, že keď si moja duša dobre vykonala modlitbu a vyšla z nej s hlbokým vnútorným sústredením, druhí jej prekážali v sústredenosti. Takže je potrebná trpezlivosť, aby sa vytrvalo v modlitbe. Neraz sa mi stávalo, že moja duša bola hlbšie ponorená v Bohu a odniesla si viac ovocia z modlitby. Vtedy ma Božia prítomnosť sprevádzala celým dňom. Aj pri práci som bola viac sústredená. Robila som všetko s väčšou dôkladnosťou aj som sa viac usilovala pri plnení povinností. A predsa sa stávalo, že práve vtedy ma najviac napomínali, že som nesvedomitá, voči všetkému ľahostajná. Menej sústredené duše totiž chcú, aby sa im aj iní podobali, lebo takto sú pre nich ustavičnou výčitkou.
Ušľachtilá a jemná duša môže byť aj veľmi jednoduchá, ale s jem- 148 ným citom. Taká duša vo všetkom hľadá Boha, všade ho nachádza, vie Boha nájsť aj v najskrytejších veciach. Všetko má pre ňu význam, voči všetkému má veľkú úctu, za všetko Bohu ďakuje, zo všetkého si vie odniesť pre dušu úžitok a všetku chválu prináša Bohu. Jemu dôveruje a nie je zmätená, keď príde čas skúšok. Ona vie, že Boh je vždy najlep­ším Otcom a na ľudské ohľady veľa nedbá. Za najmenším vanutím Ducha Svätého ide verne, teší sa duchovnému hosťovi a drží sa ho ako dieťa matky. Tam, kde sa iné duše zastavujú a majú strach, ona prechá­dza bez strachu a ťažkostí.
Keď Pán sám chce byť pri duši a viesť ju, odstráni všetko, čo je von- 149 kajšie. Keď som ochorela a preniesli ma na izolačnú izbu, mala som kvôli tomu veľa nepríjemností. V izolačnej miestnosti sme ležali dve cho­ré. Za sestrou N... chodili sestry, aby ju navštívili, ku mne nikto nena-zrel. Je pravda, že to bola jedna izolačka, ale každá sme mali svoju celu. Zimné večery boli dlhé, sestra N... mala svetlo, rádiové slúchadlá, a ja som si ani meditáciu nemohla pripraviť, lebo som svetlo nemala.
Takto prešli skoro dva týždne. Raz večer som sa žalovala Pánovi, že mám toľké utrpenie, ani meditáciu si nemôžem pripraviť, lebo nemám svetlo. Pán mi povedal, že každý večer bude prichádzať a dávať mi body na rannú meditáciu. Body boli vždy z jeho bolestného umučenia. Hovo­ril mi: „Rozjímaj o mojom utrpení pred Pilátom. "A tak som postupne celý týždeň meditovala nad jeho bolestným umučením. Od tej chvíle vstú­pila do mojej duše veľká radosť a už som netúžila ani po návštevách, ani po svetle. Ježiš mi stačil namiesto všetkého. Predstavení sa veľmi starali o chorých, a predsa to Pán tak zariadil, že som sa cítila opuste­ná. Ale ten najlepší Majster, aby mohol sám konať, odstráni všetko, čo
68
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
69
je stvorené. Neraz som prežívala rôzne prenasledovania a utrpenia. Sama matka M.81 mi povedala: „Sestra, na vašej ceste utrpenie priam vyrastá spod zeme. Pozerám sa na vás ako na ukrižovanú, avšak spozorovala som, že Pán Ježiš chce tým niečo povedať. Buďte verná Pánovi."



Svätá Terezka, povedz mi, budem v nebi ?

150 + Chcem napísať o jednom sne, ktorý som mala o sv. Terezke Ježiš­
kovej. Bola som ešte novicka a mala som isté ťažkosti, s ktorými som si
nevedela poradiť. Boli to ťažkosti vnútorné, ale boli spojené s vonkajší­
mi. Vykonala som si veľa novén k rôznym svätým, avšak situácia sa stá­
vala čoraz ťažšou. Moje utrpenie bolo preto také veľké, že už som neve­
dela, ako ďalej žiť. Odrazu mi prišlo na um, aby som sa modlila k sv.
Terezke Ježiškovej. Začala som novénu k tejto svätej, lebo ešte pred vstú­
pením do kláštora som prechovávala voči nej veľkú úctu. Teraz som
v nej trochu poľavila. V týchto ťažkostiach som sa opäť so všetkou hor­
livosťou začala modliť. Na piaty deň novény sa mi prisnila sv. Terezka,
ale akoby bola ešte na zemi.
Ukryla predo mnou skutočnosť, že je svätá. Začala ma utešovať, aby som sa pre túto vec tak netrápila, ale viacej
dôverovala Bohu. Povedala mi, že aj ona veľa trpela. Ja som jej veľmi
nechcela veriť, že veľa trpela, a hovorila som jej, že sa mi zdá, že ona
vôbec netrpí. Ale sv. Terezka ma presviedčala, že trpela veľa. Povedala
mi: „Sestra, uvidíš, že na tretí deň túto vec vyriešiš najlepšie, ako sa dá."
Keď som jej nechcela veľmi veriť, vtedy mi dala poznať, že je svätá. V tej
chvíli moju dušu naplnila radosť a hovorím jej: „Ty si svätá." A ona mi
hovorí: „Áno, som svätá. Ver, že tú záležitosť na tretí deň vyriešiš." Pove­
dala som jej: „Svätá Terezka, povedz mi, budem v nebi?" Odpovedala,
že budem v nebi. „A budem svätá?" Odpovedala mi, že budem svätá.
„Ale, Terezka, budem taká svätá ako Ty, na oltároch?" A ona mi odpo­
vedala: „Áno, budeš svätá ako ja, ale musíš dôverovať Pánu Ježišovi."
Opýtala som sa jej, či otec a matka budú v nebi, či (nedokončené). Odpo­
vedala: „Budú." A potom som sa opýtala: „Moje sestry a bratia budú
v nebi?" Povedala mi, aby som sa za nich veľa modlila a nedala mi istú
odpoveď. Pochopila som, že potrebujú veľa modlitieb.

To je sen a príslovie hovorí: „Sen je vidina a Boh viera." Na tretí deň som tú ťažkú záležitosť predsa vyriešila tak, ako mi povedala, celkom ľahko. Splnilo sa doslova všetko, čo sa týkalo tejto veci, tak ako mi pove­dala. Bol to sen, ale mal svoj význam.

151 + Raz, keď som bola so sestrou v kuchyni, trochu sa na mňa
nahnevala. Za trest mi kázala sadnúť si na stôl a sama veľmi pracova­
la, upratovala a drhla, a ja som sedela. Sestry prichádzali a čudovali sa,
že sedím na stole. Každá povedala, čo chcela. Jedna, že som lenivec,
druhá, že čo je to za čudáka. Bola som vtedy postulantka. Hovorili: „Aká to bude sestra?" Avšak zísť som nemohla, lebo tá sestra mi prikázala pod poslušnosťou,83 že mám sedieť, až kým nepovie, že môžem zísť. Naozaj, koľko ma to vtedy stálo sebazaprenia, vie len sám Boh. Mysle­la som si, že zhorím od hanby. Boh sám neraz dopúšťal takéto veci pre moje vnútorné zdokonalenie. Ale toto poníženie mi Pán vynahradil veľ­kou radosťou. Počas vďakyvzdávania som ho videla vo veľkej kráse. Ježiš pozrel na mňa láskavo a povedal: „Neboj sa utrpenia, dcéra moja, ja som s tebou."
Raz v noci84 som mala službu. Práve som prežívala veľké utrpenie 152 v duši kvôli maľovaniu obrazu. Už som nevedela, čoho sa mám pridŕžať. Ustavičné nahováranie, že je to len klam, potom zas jeden kňaz pove­dal, že možno Boh chce, aby mu ľudia vzdávali úctu práve cez tento obraz, tak sa treba snažiť, aby bol namaľovaný. Moja duša bola veľmi unavená. Keď som vošla do kaplnky, priblížila som svoju hlavu k taber-nákulu, zaklopala som a povedala: „Ježišu, pozri, aké mám ťažkosti kvô­li maľovaniu obrazu." Z tabernákula som počula hlas: „Dcéra moja, tvo­je utrpenie už nebude trvať dlho."
Jedného dňa som uvidela dve cesty: jedna bola široká, vysypaná pies- 153 kom a kvetmi, plná radosti, hudby a rôznych potešení. Ľudia išli touto cestou, tancovali a zabávali sa - a keď prišli na koniec, ani si nevšimli, že už je koniec. Na konci cesty bola strašná priepasť, čiže pekelná prie­pasť. Duše naslepo padali do priepasti. Ako išli, tak do nej padali. Bolo ich tak veľa, že ich nebolo možné spočítať. Videla som aj druhú cestu či skôr cestičku, lebo bola úzka, pokrytá tŕním a kameňmi. Ľudia, kto­rí po nej šli, mali v očiach slzy a ich údelom boli rôzne bolesti. Jedni padali na kamene, ale hneď vstávali a išli ďalej. Na konci cesty bola nád­herná záhrada plná šťastia všetkého druhu a tieto duše tam všetky vchá­dzali. Hneď v prvej chvíli zabúdali na svoje utrpenia.
Keď bola adorácia u sestier rodinárok,85 išla som večer s jednou 154 z našich sestier na túto adoráciu. Hneď ako som vošla do kaplnky, Božia prítomnosť sa zmocnila mojej duše. Modlila som sa tak ako v istých chvíľach, bez hovoreného slova. Zrazu som uvidela Pána, ktorý mi pove­dal: „Pamätaj, že ak zanedbáš záležitosť s maľovaním obrazu a tým aj celého diela milosrdenstva, budeš sa v deň súdu zodpovedať za veľký počet duší." Po týchto Pánových slovách moju dušu naplnila nejaká obava a strach. Nevedela som sa sama v sebe upokojiť. Zneli mi tie slová: áno, v deň Božieho súdu sa mám zodpovedať nielen za seba, ale aj za iné duše. Tie slová sa mi vryli hlboko do srdca. Keď som sa vrátila domov, vošla som k malému Ježišovi,86 padla na tvár pred Najsv. sviatosťou
70
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
71
a povedala Pánovi: „Urobím všetko, čo bude v mojej moci, ale prosím Ťa, buď vždy pri mne a daj mi silu plniť Tvoju svätú vôľu, lebo Ty všet­ko môžeš, no ja sama zo seba nič."
155+ Od istého času sa mi stáva, že cítim v duši, keď sa niekto za mňa
modlí. Okamžite to cítim a naopak, keď nejaká duša prosí o modlitbu
mňa, aj keď mi to nehovorí, tiež to cítim v duši. Pociťujem to takým spô­
sobom, že cítim znepokojenie, akoby ma niekto volal. Keď sa modlím,
prichádza pokoj.
156+ Raz som veľmi túžila pristúpiť k sv. prijímaniu, ale mala som isté
pochybnosti a nepristúpila som. Strašne som preto trpela. Mala som
pocit, že mi srdce pukne od bolesti. Pohrúžila som sa do práce plná hor­
kosti v srdci. Odrazu stál pri mne Ježiš. Povedal: „Dcéra moja, nevyne­
chávaj sv. prijímanie. Iba vtedy, keď vieš dobre, že si ťažko zhrešila. Okrem
toho nech ťa nič neodradí, žiadne pochybnosti, od toho, aby si sa spojila so
mnou v mojom tajomstve lásky. Tvoje malé chyby sa stratia v mojej láske
ako steblo slamy vhodené ho veľkého ohňa. Pamätaj, že mi spôsobuješ
veľký smútok, keď ma opúšťaš vo sv. prijímaní."
157+ Večer, keď som vošla do malej kaplnky, začula som v duši slová:
„Dcéra moja, rozjímaj nad týmito slovami: a keď bol v úzkosti, ešte vrúc­
nejšie sa modlil." Keď som sa začala hlbšie zamýšľať, dostala som veľa
svetla do duše. Spoznala som, ako veľmi potrebujeme vytrvalosť v mod­
litbe. Od takej ťažkej modlitby neraz závisí naša spása.
158+ Krátky čas som zastupovala jednu zo sestier88 v Kiekrzi.87 Raz
popoludní som išla cez záhradu a zastala som na brehu jazera. Dlhú
chvíľu som sa zamýšľala nad týmto živlom. Náhle som uzrela vedľa seba
Pána Ježiša, ktorý mi láskavo povedal: „To všetko som stvoril pre teba,
nevesta moja, a pamätaj, že všetky nádhery sú nič oproti tomu, čo som ti
pripravil vo večnosti." Moja duša bola zaliata takou veľkou radosťou,
že som tam zostala až do večera. Zdalo sa mi, že som tam len krátku
chvíľku. V ten deň som mala voľno, bol určený na jednodňové exercí-
cie,89 tak som mala úplnú slobodu oddať sa modlitbe. Ó, aký je Boh
nekonečne dobrý, prenasleduje nás svojou dobrotou. Najčastejšie
sa stáva, že Pán mi udeľuje najväčšie milosti vtedy, keď ich vôbec neoča­
kávam.
159 + Ó, svätá Hostia, Ty si pre mňa v zlatom kalichu zavretá,
aby som veľkou pustatinou vyhnanstva
prešla čistá, nepoškvrnená, nedotknutá - nech to urobí sila Tvojej lásky.
Ó, svätá Hostia, urob si príbytok v mojej duši, najčistejšia láska môjho srdca, a Tvoje svetlo nech rozoženie temnotu -Ty neodmietneš milosť pokornému srdcu.
Ó, svätá Hostia - Ty si údiv neba
aj keď ukrývaš svoju krásu
a predstavuješ sa mi v omrvinke chleba,
ale pevná viera pretrháva tento závoj.
+ Deň „krucjaty",90 ktorý je piaty deň v mesiaci, pripadol na prvý pia- 160 tok. Dnes je môj deň, aby som držala stráž pred Pánom Ježišom. V tom­to dni mám Pánovi vynahrádzať všetky znevažovania a neúctu, modliť sa, aby sa v tento deň nespáchala žiadna svätokrádež. Môj duch bol v ten­to deň rozpálený zvláštnou láskou k Eucharistii. Mala som pocit, že som sa premenila na oheň. Keď som sa priblížila k sv. prijímaniu, kňaz mi podával Pána Ježiša a druhá hostia sa mu zachytila o rukáv. Nevedela som, ktorú prijať. Keď som tak chĺľu uvažovala, kňaz mi netrpezlivo poky­nul rukou, aby som prijala. Keď som prijala tú hostiu, ktorú mi podal, druhá mi padla do rúk. Kňaz išiel na koniec balustrády podávať ďalej sv. prijímanie a ja som po celý ten čas držala Pána Ježiša v rukách. Keď sa kňaz opäť priblížil, podala som mu hostiu, aby ju vzal do ka­licha. V prvom momente, keď som prijala Pána Ježiša, nemohla som predsa hovoriť, že druhý spadol, až keď som požila. Keď som mala hostiu v rukách, pocítila som takú silu lásky, že po celý deň som nemoh­la nič ani jesť, ani prísť k sebe. Z hostie som začula slová: „Túžil som spočinúť v tvojich rukách, nielen v tvojom srdci, "av tej chvíli som odrazu uzrela malého Ježiška. Ale keď sa ten kňaz priblížil, videla som zase hostiu.
161
Ó, Mária, Nepoškvrnená Panna, čistý krištáľ pre moje srdce, Ty si moja sila, ó, mocná kotva, Ty si záštita a ochrana slabého srdca.
Ó, Mária, Ty si čistá a neporovnateľná,
Panna a Matka zároveň,
si krásna ako slnko, ničím nepoškvrnená,
nič nie je možné porovnať s obrazom Tvojej duše.
DENNIČEK SESTRY FAUSTÍNY
Tvoja krása tak očarila oko Trojnásobne Svätého, že zostúpil z neba a zanechal trón večného mesta, prijal telo a krv z Tvojho srdca a deväť mesiacov sa ukrýval v panenskom srdci.
Ó, Matka, Panna, nikto to nepochopí,
že nesmierny Boh sa stáva človekom,
to iba z lásky a svojho nepreniknuteľného milosrdenstva,
skrze Teba, Matka, je nám dané žiť s ním naveky.
Ó, Mária, Matka Panna a Brána nebeská, skrze Teba prišla k nám spása, všetky milosti cez Tvoje ruky pre nás vytryskávajú a jedine verné nasledovanie Teba ma posvätí.
Ó, Mária, Panna - najkrajšia Ľalia,
Tvoje srdce bolo pre Ježiša prvým tabernákulom na zemi,
a to preto, že Tvoja pokora bola najhlbšia,
a preto si vyvýšená nad chóry anjelov aj nad svätých.
Ó, Mária, moja sladká Matka,
zverujem Ti dušu, telo i svoje úbohé srdce,
buď ochrankyňou môjho života,
a zvlášť v hodine smrti, v poslednom boji.
162 J. M. J.
Ježišu, dôverujem v Teba
Strana vnútornej kontroly duše. Podrobné spytovanie svedomia - spá­jať sa s milosrdným Kristom. Praktické cvičenie - vnútorné ticho, prís­ne zachovávanie mlčania.
Svedomie
Január Boh a duša, mlčanie. 41 víťazstiev, 4 pády.
Strelná modlitba: A Ježiš mlčal. Február Boh a duša, mlčanie. 36 víťazstiev, 3 pády.
Strelná modlitba: Ježišu, dôverujem v Teba. Marec Boh a duša, mlčanie. 51 víťazstiev, 2 pády.
Strelná modlitba: Ježišu, rozpáľ moje srdce láskou.
PRVÝ ZOŠIT
Boh a duša, mlčanie. 61 víťazstiev, 4 pády. Strelná modlitba: S Bohom môžem všetko. Boh a duša, mlčanie. 92 víťazstiev, 3 pády. Strelná modlitba: V jeho mene je moja sila. Boh a duša, mlčanie. 64 víťazstiev, 1 pád. Strelná modlitba: Všetko pre Ježiša. Boh a duša, mlčanie. 62 víťazstiev, 8 pádov. Strelná modlitba: Spočiň, Ježišu, v mojom srdci. Boh a duša, mlčanie. 88 víťazstiev, 7 pádov. Strelná modlitba: Ježišu, Ty vieš... Boh a duša, mlčanie. 99 víťazstiev, 1 pád. Strelná modlitba: Ježišu, skry ma vo svojom srdci. Boh a duša, mlčanie. 41 víťazstiev, 3 pády. Strelná modlitba: Mária, spoj ma s Ježišom. Tuje už iná strana - exercície. Boh a duša, mlčanie. Víťazstiev, pádov. Strelná modlitba: Ó, môj Ježišu, Milosrdenstvo. Boh a duša, mlčanie. Víťazstiev, pádov. Strelná modlitba: Vitaj, živá Hostia.
Rok 1937 163
Všeobecné cvičenie
+ Koľkokrát vydýchnem, koľkokrát moje srdce udrie, koľkokrát moja krv zapulzuje v mojom tele, toľko tisíckrát túžim zvelebovať Tvoje milo­srdenstvo, ó, Najsvätejšia Trojica.
+ Túžim sa celá premeniť na Tvoje milosrdenstvo a byť živým obra­zom Teba, ó, Pane. Nech tá najvznešenejšia Božia vlastnosť, jeho ne­pochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych.
Pomôž mi, ó, Pane, aby moje oči boli milosrdné, aby som nikdy neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale hľadala to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné, a prichádzala im na pomoc.
Pomôž mi, aby môj sluch bol milosrdný, aby som bola naklonená potrebám svojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči boles­tiam a stonaniu blížnych.
Pomôž mi, Pane, aby môj jazyk bol milosrdný, aby som nikdy neho­vorila hanlivo o blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpus­tenia.
74
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
75
Pomôž mi, Pane, aby moje ruky boli milosrdné a plné dobrých skut­kov, aby som vedela svojim blížnym robiť len dobre, a sama si vyberala ťažšie, namáhavejšie práce.
Pomôž mi, aby moje nohy boli milosrdné, aby som sa vždy ponáhľa­la pomáhať blížnym, premáhajúc svoju vlastnú únavu a ustatosť. Moje pravé odpočinutie je v službe blížnym.
Pomôž mi, Pane, aby moje srdce bolo milosrdné, aby som vedela spo-lucítiť s každým utrpením svojich blížnych. Nikomu neodmietnem svo­je srdce. Budem prebývať úprimne aj s tými, o ktorých viem, že zneu­žijú moju dobrotu a sama sa ukryjem v najmilosrdnejšom Ježišovom srdci. O vlastných utrpeniach budem mlčať. Nech si Tvoje milosrden­stvo odpočinie vo mne, ó, Pane môj.
+ Sám mi kážeš, aby som sa cvičila v troch stupňoch milosrdenstva: po prvé: skutok milosrdenstva - akéhokoľvek druhu, po druhé: milo­srdné slovo - ak nebudem môcť skutkom, tak slovom; tretím je modlit­ba. Ak nebudem môcť milosrdenstvo preukázať skutkom ani slovom, vždy môžem modlitbou. Modlitbou dosiahnem aj tam, kam sa nemôžem dostať fyzicky.
Ó, Ježišu môj, premeň ma v seba, lebo Ty všetko môžeš.
(Ďalšie 4 strany prázdne.)
164 + J. M. J.
Probácia pred večnými sľubmi91
Dozvedela som sa, že mám cestovať na probáciu. V mojom srdci sa rozliala radosť pri pohľade na takú nepochopiteľnú milosť, akou je več­ný sľub. Išla som pred Najsv. sviatosť. Keď som sa ponorila do ďakov­nej modlitby, začula som v duši slová: „Dieťa moje, ty si mojou rozko­šou, ty si úľavou môjho srdca. Udeľujem ti toľko milostí, koľko dokážeš uniesť. Vždy, keď mi budeš chcieť urobiť radosť, hovor svetu o mojom veľ­kom a nepreskúmateľnom milosrdenstve."
165 Niekoľko týždňov predtým, než som dostala oznámenie, že budem mať probáciu, vošla som raz na chvíľu do kaplnky. Ježiš mi povedal: „Vtej­to chvíli predstavení oznamujú, ktoré sestry majú mať večné sľuby. Nie všet­ky dostanú túto milosť, ale samé sú si na vine. Kto nevyužíva malé milosti, nedostáva veľké. Ale tebe, dieťa moje, je táto milosť daná." Radostný údiv sa zmocnil mojej duše. Pred niekoľkými dňami mi jedna zo sestier pove­dala, že nebudem mať tretiu probáciu. Sama sa o to postará, aby ma nepri­pustili k sľubom. Nič som jej neodpovedala, ale boli to veľmi nepríjem­né chvíle. Snažila som sa, ako som len vedela, svoju bolesť ukryť.
Ó, Ježišu, aké predivné sú Tvoje diela. Teraz vidím, že ľudia sami zo seba veľa nemôžu - lebo probáciu som mala, tak ako mi Ježiš povedal.
V modlitbe vždy nachádzam svetlo a silu ducha. Hoci neraz bývajú 166 ťažké a veľmi nepríjemné chvíle, až nie je možné pochopiť, že toto sa môže diať v kláštore. Boh tak neraz dopúšťa, ale deje sa to vždy preto, aby sa v duši prejavila cnosť alebo aby vzrástla. Na to sú nepríjemnosti.
Dnes (november 1932) som pricestovala do Varšavy na tretiu pro- 167 báciu. Po srdečnom zvítaní s drahými matkami som na chvíľku vošla do malej kaplnky. Zrazu Božia prítomnosť zaliala moju dušu a počula som slová: „Dcéra moja, túžim, aby tvoje srdce bolo utvorené podľa vzoru môjho milosrdného srdca. Musíš byť celá presiaknutá mojím milosrden­stvom. "
Drahá matka novicmajsterka92 sa ma hneď opýtala, či som si v tom­to roku vykonala exercície. Odpovedala som, že nie. „Musíte si teda, sestra, vykonať najprv aspoň trojdňové exercície."
Vďaka Bohu vo Walendowe93 boli osemdňové exercície, a tak som ich mohla využiť. Nastali problémy s odchodom. Veľmi sa proti tomu stavala istá osoba a už som nemala cestovať. Po obede som vošla na päť­minútovú adoráciu. Vtom som uzrela Pána Ježiša, ktorý mi povedal: „Dcéra moja, pripravujem ti veľa milostí. Dostaneš ich na exercíciách, kto­ré zajtra začneš." Odpovedala som: „Ježišu, veď exercície sa už začali a ja nemám cestovať." Odpovedal mi: „Ty sa priprav na to, že zajtra zač­neš exercície a tvoj odchod vybavím s predstavenými ja". A Ježiš náhle zmi­zol. Premýšľala som, ako sa to stane. Ale v jednej chvíli som sa vzdala všetkých úvah o tom, ako sa to stane, a tú chvíľku času som venovala modlitbe o svetlo k Duchu Sv., aby mi dal spoznať všetku moju biedu, ktorou som. Po chvíli som vyšla z kaplnky za svojou prácou. O malú chvíľku ma volá k sebe matka generálna94 a hovorí mi: „Sestra, ešte dnes idete s matkou Waleriou do Walendowa, aby ste hneď zajtra mohli začať exercície. Tak to dobre vyšlo, že matka Waleria tam ide, pôjdete spolu." Za necelé dve hodiny som bola už vo Walendowe. Na chvíľku som sa zamyslela a spoznala som, že takto zariadiť veci môže jedine Ježiš.
Keď ma zbadala osoba, ktorá bola tak veľmi zaujatá proti mojim 168 exercíciám, prejavila svoj údiv a nespokojnosť. Ja som si to však nevší­mala, srdečne som sa jej uklonila a išla som za Pánom pre pokyny, ako mám postupovať počas exercícií.
Môj rozhovor s Pánom Ježišom pred začiatkom exercícií. Ježiš mi 169 povedal, že tieto exercície budú trochu iné ako ostatné. „Budeš sa usilo­vať o hlboký pokoj v prebývaní so mnou. Čo sa toho týka, zbavím ťa každej neistoty. Viem, že teraz, keď s tebou hovorím, si pokojná, a vo chvíli, keď prestanem hovoriť, začneš vyhľadávať pochybnosti. Vedz však to, že tak upev-
76
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
77
ním tvoju dušu, že aj keby si sa chcela znepokojovať, nebude to v tvojej moci. Ako dôkaz, že ti to hovorím ja, pôjdeš na druhý deň exercícií na spoveď k tomu kňazovi, ktorý má exercície -pôjdeš za ním hneď, ako skončí kon-siderácia. Predstav mu svoje obavy, ktoré máš vo vzťahu voči mne. Ja ti odpo­viem jeho ústami a vtedy sa tvoje obavy stratia. V týchto exercíciách zacho­vaj také prísne mlčanie, ako keby nič okolo teba neexistovalo. Hovoriť budeš iba so mnou a so spovedníkom. Predstavených budeš prosiť iba o pokánie." Nesmierne som sa potešila, že Pán Ježiš mi prejavil toľko svojej dob­roprajnosti a takto sa ku mne znižuje.
170Prvý deň exercícií. Ráno som sa snažila byť v kaplnke prvá. Pred
meditáciou som mala ešte chvíľu času na modlitbu k Duchu Svätému
a najsvätejšej Matke. Vrúcne som prosila Božiu Matku, aby mi vypro­
sila vernosť vnútorným vnuknutiam a aby som verne splnila všetku Božiu
vôľu. Tieto exercície som začala so zvláštnou odvahou.
171Boj o zachovanie mlčania. Ako to obyčajne býva, na exercície sa zídu
sestry z rôznych domov. Jedna zo sestier, s ktorou som sa dávno nevi­
dela, prišla do cely a hovorí mi, že mi chce niečo povedať. Nič som jej
neodpovedala a ona zbadala, že nechcem prerušiť mlčanie. Odpoveda­
la mi: „Sestra, nevedela som, že ste taká čudácka." A odišla. Pochopila
som, že tejto osobe nešlo o nič iné, len o uspokojenie zvedavej sebalás-
ky. Ó, Bože, udržuj ma vo vernosti.
172Otec,95 ktorý dával exercície, bol z Ameriky. Na krátky čas pricesto­
val do Poľska a okolnosti sa tak zbehli, že dával exercície u nás. V tom
človeku sa odrážal veľký vnútorný život. Jeho osobnosť vyjadrovala veľ­
kosť ducha. Tento kňaz sa vyznačoval sústredenosťou a vnútorným seba­
ovládaním. Napriek veľkým cnostiam, ktoré mal, bolo pre mňa ťažké
odhaliť mu svoju dušu, čo sa týka milostí, lebo, čo sa týka hriechov, to
je vždy ľahké. Ale čo sa týka milostí, to ma stojí naozaj veľké úsilie, a to
ešte nepoviem všetko.
173Pokušenia satana počas meditácie. Ovládol ma zvláštny strach, že
ma kňaz nepochopí a nebudem mať dosť času, aby som mu mohla všet­
ko vyrozprávať. Ako mu ja o tom všetkom poviem? Keby ešte otcovi
Bukowskému,96 to by som ľahšie dokázala, ale tohto jezuitu vidím prvý­
krát. Tu som si spomenula na radu otca Bukowského. Povedal mi, že
keď si robím exercície, tak si mám svetlo, ktoré mi Boh zosiela, aspoň
v krátkosti zapísať a podať mu o tom aspoň krátku správu. Môj Bože,
poldruha dňa mi prešlo tak ľahko - teraz sa začína boj na život a na smrť.
O pol hodiny má byť konsiderácia a potom mám ísť na spoveď. Satan
mi nahovára, že ak predstavení povedali, že ten môj vnútorný život je
klam - načo sa mám pýtať a trápiť spovedníka? Predsa ti m. X97 pove-
dala, že s takými úbohými dušami Pán Ježiš takýmto spôsobom nepre-býva. To isté ti odpovie aj tento spovedník. Načo máš o tom hovoriť, veď to nie sú hriechy. Matka X ti predsa jasne povedala, že to celé pre­bývanie s Pánom Ježišom je rojčenie, čistá hystéria. Načo máš o tom hovoriť ešte tomuto spovedníkovi? Urobíš lepšie, ak to všetko zahodíš ako klam. Pozri, toľko poníženia sa ti už dostalo a veľa ťa ešte čaká, aj sestry vedia o tom, že si hysterická. Ježišu, zakričala som celou silou svojej duše. Vtom otec začal prednášku. Hovoril krátko, akoby sa ponáhľal. Keď prednáška skončila, posadil sa do spovednice. Pozerám, žiadna zo sestier nejde. Vyskočila som zo svojho kľačadla a už som pri 174 mreži. Nebol čas na žiadne rozmýšľanie. Namiesto toho, aby som otco­vi povedala o svojich pochybnostiach, ktoré mi spôsobili vo vzťahu k Pánu Ježišovi, začala som hovoriť o všetkých týchto pokušeniach, kto­ré sú vyššie popísané. Spovedník zrazu vybadal celú moju situáciu a pove­dal: „Sestra, vy nedôverujte Pánu Ježišovi preto, lebo tak milostivo s vami zaobchádza. Nuž čo, sestra, buďte úplne spokojná, Ježiš je vaším maj­strom a prebývanie s Ježišom nie je ani hystéria, ani snívanie, ani klam. Vedzte, že ste na dobrej ceste. Snažte sa byť verná týmto milostiam a nevyhýbajte sa im. S predstavenými vôbec nie je potrebné o týchto vnútorných milostiach hovoriť, jedine na priamy príkaz Pána Ježiša, a to sa prosím najprv poraďte so spovedníkom. Ale ak Pán Ježiš žiada niečo, čo je vonkajšie, tak po dohode so spovedníkom musíte to, čo žiada Pán, splniť, aj keď by vás to neviem čo stálo. Na druhej strane musíte o všet­kom hovoriť spovedníkovi. Žiadnej inej cesty pre vás niet. Modlite sa o duchovného vodcu, lebo inak tie veľké Božie dary premárnite. Ešte raz opakujem, buďte pokojná - ste na dobrej ceste. Nevšímať si nič, ale byť vždy verná Pánu Ježišovi, nezáleží na tom, čo kto o vás povie. Prá­ve s takými úbohými dušami Pán Ježiš prebýva. Čím viac sa budete znižovať, tým viac sa Pán Ježiš bude s vami spájať."
Keď som odišla od mreže, nepochopiteľná radosť zaliala moju dušu. 175 Vzdialila som sa na osobitné miesto v záhrade, aby som sa skryla pred sestrami a mohla svoje srdce celkom vyliať Bohu. Božia prítomnosť ma prenikla skrz-naskrz a v jednom okamihu sa celá moja ničota ponorila v Bohu. V tej chvíli som pocítila, čiže rozlíšila tri božské osoby, prebý­vajúce vo mne, a v duši som mala taký veľký pokoj, že sama sebe som sa veľmi čudovala, ako som sa mohla tak znepokojovať.
+ Predsavzatie: Vernosť vnútorným vnuknutiam aj keby ma to malo 176 neviem čo stáť. Nič nerobiť sama, bez predchádzajúcej dohody so spo­vedníkom.
+ Obnova sľubov. Už od rána, hneď ako som sa prebudila, moja duša 177
78
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
79
sa celá ponorila v Bohu. V tom oceáne lásky. Cítila som, že som celá v ňom ponorená. Počas sv. omše sa moja láska k nemu zosilňovala. Po obnovení sľubov a sv. prijímaní som zrazu uvidela Pána Ježiša, ktorý mi láskavo povedal: „Dcéra moja, pozeraj sa na moje milosrdné srdce." Keď som sa zahľadela na najsv. srdce, vyšli z neho tie isté lúče, aké sú na obraze - ako krv a voda. Pochopila som, aké veľké je Pánovo milo­srdenstvo. Ježiš opäť povedal láskavo: „Dcéra moja, hovor kňazom o mo­jom nepochopiteľnom milosrdenstve. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vylievať na duše a duše nechcú veriť v moju dobrotu." Odrazu Ježiš zmizol. Ale môj duch bol po celý deň ponorený v Božej prítom­nosti, ktorú som pociťovala napriek ruchu a rozhovorom, aké zvyčajne bývajú po exercíciách. Vôbec mi to neprekážalo. Môj duch bol v Bohu napriek tomu, že navonok som sa zúčastňovala rozhovorov a dokonca som bola navštíviť Derdy.98
178 Dnes začíname tretiu probáciu." Všetky tri sme sa zišli u m. Margi­
ty, lebo druhé sestry mali tretiu probáciu v noviciáte. Matka Margita
začala modlitbou a vysvetlením, na čom je táto probácia založená. Spo­
menula, aká veľká je milosť večných sľubov. Odrazu som sa nahlas roz­
plakala. V jednom okamihu sa zjavili pred očami mojej duše všetky
Božie milosti, videla som sa úbohá a nevďačná voči Bohu. Sestry ma
začali napomínať, prečo som sa tak rozplakala, ale matka novic-
majsterka sa ma zastala a povedala, že sa nečuduje.

Keď prešla hodina, išla som pred Najsv. sviatosť a vo svojej biede a ničote som prosila o milosrdenstvo, aby bola uzdravená a očistená moja úbohá duša. Vtom som počula slová: „Dcéra moja, celá tvoja bieda zhorela v ohni mojej lásky ako jedno steblo vhodené do nepredstaviteľného ohňa. Svojím ponížením priťahuješ na seba a iné duše celé more môjho milosrdenstva." Odpovedala som: „Ježišu, sprav moje biedne srdce podľa Tvojho Božského srdca."
179Po celý čas probácie mojou povinnosťou bolo pomáhať sestre v skla­
de so šatami.100 Táto povinnosť mi poskytla veľa príležitostí cvičiť sa
v cnostiach. Neraz som išla zo trikrát s bielizňou k sestrám a nič im
nevyhovovalo. Ale spoznala som aj veľké cnosti niektorých sestier, kto­
ré vždy prosili, aby sme im dávali tie najbiednejšie veci, aké sme mali
v celom sklade. Obdivovala som ich ducha pokory a umŕtvovania.
180+ Počas adventu sa v mojej duši prebudila veľká túžba po Bohu. Môj
duch sa vrhal k nemu celou svojou silou, akú má vo svojom bytí. V tom
čase mi Pán udelil veľa svetla na spoznanie jeho najvznešenejších vlast­
ností.
Prvou dobrou vlastnosťou, ktorú mi dal Pán poznať, je jeho svätosť.
Táto svätosť je taká veľká, že sa pred ňou trasú všetky sily a mocnosti. Čistí duchovia si zakrývajú svoju tvár, sú ponorení v ustavičnej adorácii a vyjadrujú úctu jediným slovom: „Svätý." Božia svätosť je vyliata na Božiu Cirkev a na každú v nej žijúcu dušu - nie však v rovnakej miere. Sú duše skrz-naskrz preniknuté Bohom a sú aj duše ledva žijúce.
Druhé poznanie, ktoré mi Pán udelil, je jeho spravodlivosť. Je taká veľká a prenikavá, že siaha do hĺbky skutočnej podstaty a všetko pred ním stojí v obnaženej pravde. Bez neho by nič nemohlo jestvovať.
Treťou veľkou vlastnosťou je láska a milosrdenstvo. Pochopila som, že najvznešenejšou vlastnosťou je láska a milosrdenstvo. Ona spája stvo­renie so Stvoriteľom. Najväčšiu lásku a priepasť milosrdenstva pozná­vam vo vtelení Slova, v jeho vykúpení. Spoznala som, že táto vlastnosť je u Boha najväčšia.
Dnes som upratovala izbu jednej sestre. Napriek tomu, že som sa 181 snažila upratať ju čo najlepšie, ona po celý čas upratovania chodila za mnou a hovorila: „Tu je prášok, tam fliačik na podlahe." Na každý jej pokyn som upratovala aj desaťkrát to isté, len aby som ju uspokojila. Nie práca unavuje, ale tie zbytočné reči a požiadavky. Vôbec jej nestači­lo moje celodenné mučeníctvo, ale išla sa sťažovať novicmajsterke: „Pro­sím, matka, čo je to za nešikovnú sestru, že robí tak pomaly?" Na dru­hý deň som išla robiť tú istú prácu bez jediného slova. Keď ma znova začala prenasledovať, pomyslela som si: „Ježišu, je možné byť tichou mučeníckou - nie od práce ubúda síl, ale od mučeníctva."
Spoznala som, že niektoré osoby majú zvláštny dar trápiť druhých. 182 Trápia, ako len môžu. Úbohá duša, ktorá sa im dostane pod ruku, nič jej nepomôže, najlepšie veci obrátia naopak.
+ Štedrý deň
Dnes som sa tesne spájala s Božou Matkou, prežívala som spolu s ňou to, čo ona prežívala vo svojom vnútri. Večer pred lámaním oblát­ky som vošla do kaplnky, aby som sa v duchu podelila s blízkymi oso­bami a prosila som Božiu Matku o milosti pre nich. Môj duch bol celý ponorený v Bohu. Počas polnočnej omše som videla malého Ježiška v hostii, môj duch sa celý ponoril do neho. Hoci bol maličké dieťa, jeho majestát prenikal moju dušu. Hlboko ma preniklo tajomstvo, že sa Boh tak veľmi znížil, že sa tak nepochopiteľne obetoval. Celé sviatky to bolo živé v mojej duši. Ó, nikdy nepochopíme, ako veľmi sa Boh znížil - čím viac o tom rozjímam (nedokončená myšlienka).
V jedno ráno po sv. prijímaní som počula hlas: „Túžim, aby si ma 183
80
DENNÍČEK SESTRY FAUSTINY
PRVÝ ZOŠIT
81
sprevádzala, keď pôjdem k chorým." Odpovedala som, že dobre, ale po chvíli som rozmýšľala, ako to urobím, veď sestry druhého chóru101 necho­dia sprevádzať Najsv. sviatosť, vždy idú sestry direktorky. Pomyslela som si, že Ježiš to zariadi. O malú chvíľu prišla matka Rafaela po mňa a hovo­rí: „Sestra, budete chodiť s Pánom Ježišom, keď kňaz pôjde k chorým." A po celý čas ako som bola na probácii, vždy som chodila so svetlom, sprevádzajúc Pána. Ako Ježišov rytier, snažila som sa vždy opásať želez­ným opaskom,102 lebo veď tak obyčajne by sa nepatrilo ísť popri Kráľo­vi. A to umŕtvovanie som obetovala za chorých.
184 + Svätá hodina. Počas tejto hodiny som sa snažila rozjímať o Páno­
vom umučení. Ale moju dušu zaliala radosť a zrazu som videla malého
Ježiška. Jeho majestát ma prenikal a povedala som: „Ježišu, Ty si taký
maličký, ale ja viem, že Ty si môj Stvoriteľ a Pán." Ježiš mi odpovedal:
„Som, a preto prebývam s tebou ako dieťa, aby som ťa naučil pokore a jed­
noduchosti. "
Všetky utrpenia a ťažkosti som viazala ako kyticu pre Ježiša k dňu nášho večného sobáša. Nič pre mňa nebolo ťažké, keď som si pripo­menula, že je to pre môjho Ženícha, ako dôkaz mojej lásky k nemu.
185+ Moje ticho pre Ježiša. Usilovala som sa o veľkú tichosť pre Ježiša.
Uprostred najväčšieho hluku Ježiš vždy nachádzal v mojom srdci ticho,
i keď ma to neraz veľa stálo. Ale čo už môže byť veľké pre Ježiša, pre
toho, ktorého som milovala celou silou svojej duše?
186+ Dnes mi Ježiš povedal: „Túžim, aby si hlbšie poznala moju lásku,
ktorou horí moje srdce k dušiam. Pochopíš to, keď budeš rozjímať o mojom
umučení. Vzývaj moje milosrdenstvo pre hriešnikov. Túžim po ich spáse. Ak
sa so skrúšeným srdcom a s vierou pomodlíš za nejakého hriešnika nasle­
dovnú modlitbu, dám mu milosť obrátenia. Modlitba znie:
187Ó, krv a voda, ktorá si ako prameň milosrdenstva vytryskla pre nás
z Ježišovho srdca - dôverujem v Teba."
188Posledné dni fašiangov. Keď som si vykonala svätú hodinu, videla
som Pána Ježiša, ako trpel pri bičovaní. Ó, sú to nepredstaviteľné múky.
Ako strašne Ježiš pri bičovaní trpel. Ó, úbohí hriešnici, ako sa stret­
nete v deň súdu s Ježišom, ktorého teraz tak mučíte? Jeho krv stekala
na zem a telo na niektorých miestach začalo opadávať. A na jeho chrb­
te som videla pár kostí vyčnievajúcich z tela von... Ježiš ticho stonal
a vzdychal.
189Jedného dňa mi dal Ježiš spoznať, ako mu je milá duša, ktorá verne
zachováva regulu. Za zachovanie reguly dostane duša väčšiu odmenu
než za pokánie a veľké umŕtvovanie. Ale ak robí niečo, hoci malé, okrem
reguly, aj za to dostane svoju odmenu - ale regulu to neprevýši.
Počas jednej adorácie ma Pán požiadal, aby som sa mu odovzdala 190 ako obeta na isté utrpenie. Malo byť zadosťučinením Božej záležitosti a to nielen všeobecne za hriechy sveta, ale zvlášť za urážky spáchané v tomto dome. V tej chvíli som povedala, že dobre, som pripravená. Ježiš mi dal poznať, koľko budem trpieť a v jedinom okamihu som videla pred očami duše celé utrpenie. Zjavovalo sa postupne a vždy sa ukázalo, čo bude ďalej. Moje úmysly nebudú uznané, rôzne posudzovanie a nedô­vera, poníženia a protivenstva rôzneho druhu - všetko to nevymenová-vam. Všetko sa zjavilo pred očami mojej duše ako temná búrka, z ktorej sa o chvíľu spustia hromy, čakajú len na môj súhlas. Moja prirodzenosť sa na chvíľu zachvela. Vtom zazvonil zvonček na obed. Vyšla som z kapln­ky celá rozochvená a nerozhodná. Avšak tá obeta je neustále predo mnou, lebo som sa ešte nerozhodla prijať ju, ani som ju Pánovi neodmietla. Chcela som sa odovzdať do jeho vôle. Ak ma o to sám požiada, tak už som pripravená. Ale Ježiš mi dal poznať, že ja musím sama, dobrovoľne súhlasiť a prijať to s plným vedomím, lebo inak by táto obeta nemala žia­den význam. Celá jej moc je obsiahnutá v mojom dobrovoľnom akte voči nemu. Pán mi dal zároveň poznať, že je to v mojej moci. Môžem to uro­biť, ale môžem aj neurobiť. V tej chvíli som odpovedala: „Ježišu, prijí­mam všetko, čokoľvek na mňa zošleš, dôverujem Tvojej dobrotivosti." V tej chvíli som pocítila, že týmto aktom som vzdala Bohu veľkú chvá­lu. Avšak vyzbrojila som sa trpezlivosťou. Keď som vyšla z kaplnky, hneď som sa stretla so skutočnosťou. Nechcem to podrobne opisovať, ale bolo toho toľko, koľko som vládala uniesť, viac by som ani kvapku neuniesla.
+ V jedno ráno som počula v duši slová: „Choďza matkou generál- 191 noum a povedz, že tá vec v tom a tom dome sa mi nepáči." O akú vec ide, nemôžem povedať, ani dom, ale matke generálnej som to povedala, hoci ma to veľa stálo.
V istej chvíli som prijala na seba strašné pokušenie, ktorým trpela 192 jedna z našich chovanie vo varšavskom dome. Bolo to pokušenie spá­chať samovraždu. Sedem dní som trpela, po siedmich dňoch jej Ježiš udelil milosť. Vtedy som i ja prestala trpieť. Je to veľké utrpenie. Často si beriem na seba utrpenie našich chovanie. Ježiš mi to dovoľuje - a spo­vedníci tiež.104
Moje srdce je stálym Ježišovým príbytkom. Okrem Ježiša nikto 193 nemôže doň vstúpiť. Z Ježiša čerpám silu do boja so všetkými ťaž­kosťami a protivenstvami. Túžim sa premeniť na Ježiša, aby som sa moh­la dokonale darovať dušiam. Bez Ježiša by som sa k dušiam nepribližo­vala, lebo viem, čím som sama zo seba. Vdychujem Boha do seba, aby som ho mohla dať dušiam.
82
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
83
+ 27. III.
Túžim sa namáhať, pracovať, obetovať za naše dielo záchrany nesmr­teľných duší. Nezáleží na tom, ak tá námaha skráti môj život, veď on mi už nepatrí, ale je majetkom kongregácie. Túžim byť užitočná celej Cirkvi tým, že budem verná kongregácii.
195 Ó, Ježišu, dnes je moja duša akoby zatemnená utrpením. Ani jeden
lúč svetla. Búrka zúri a Ježiš spí. Ó, Majster môj, nebudem Ťa budiť,
nepretrhnem Ti sladký sen. Verím, že Ty ma bez môjho vedomia posil­
ňuješ.
Celé hodiny Ťa adorujem - ó, živý Chlieb - uprostred veľkej suchoty duše. Ó, Ježišu, láska čistá, nepotrebujem útechu, živím sa Tvojou vôľou. Ó, mocný, Tvoja vôľa je cieľom môjho bytia. Mám pocit, že celý svet mi slúži a je závislý odo mňa. Ty, Pane, rozumieš mojej duši vo všetkých jej túžbach.
Ježišu, keď Ti sama nemôžem spievať hymnus lásky, tak obdivujem spev serafínov - tých, ktorých si si tak veľmi zamiloval. Túžim ako oni tonúť v Tebe. Takej láske nič nekladie prekážky, lebo nad ňou nemá silu žiadna moc. Je podobná blesku, ktorý osvetľuje temnotu, ale nezostáva v nej. Ó, Majster môj, stvárňuj sám moju dušu podľa svojej vôle a svo­jich dávnych zámerov.
196Istá osoba akoby si dala za úlohu cvičiť ma v cnostiach rôznym spô­
sobom. Raz ma zastavila na chodbe. Začala tým, že nemá dôvod ma
napomínať, ale rozkázala mi, aby som celú pol hodinu stála na chodbe
oproti malej kaplnke.105 Mala som čakať na m. predstavenú, a keď sa
skončí rekreácia,106 mala som sa obviniť z rôznych vecí, ktoré mi roz­
kázala, aby som sa z nich obvinila. Hoci som vo svojej duši nemala
o nich ani poňatia, predsa som poslúchla. Čakala som celú pol hodinu
na predstavenú. Každá sestra, ktorá prechádzala okolo mňa, pozerala
na mňa s úsmevom. Keď som sa obvinila u matky predstavenej,107 posla­
la ma k spovedníkovi. Pri spovedi kňaz ihneď zbadal, že to nevyplýva
z mojej duše a že ja o takých veciach nemám najmenšieho poňatia. Začu­
doval sa, že tá osoba mi mohla dať taký príkaz.
197Ó, Cirkev Božia, ty si najlepšou matkou, len ty dokážeš vychovávať
a dávať duši rásť. Ó, akú veľkú lásku a úctu mám voči Cirkvi - najlepšej
matke.
198V istej chvíli mi Pán povedal: „Dcéra moja, tvoja dôvera a láska zadržia­
va moju spravodlivosť. Nemôžem trestať, lebo mi v tom brániš. Ó, akú veľ­
kú moc má duša plná dôvery."
199Rozmýšľam o večných sľuboch a kto je ten, ktorý sa túži spojiť so
mnou. Táto myšlienka mi zaberá celé hodiny rozjímania o ňom. Ako sa
to stane, veď Ty si Boh, a ja Tvoje stvorenie, Ty si nesmrteľný Kráľ, a ja žobrácka a bieda sama. Ale teraz mi je už všetko jasné - veď tú priepa­sť vyplní Tvoja milosť, Pane, a láska. Tá láska preklenie priepasť, ktorá je medzi Tebou a mnou, Ježišu.
Ó, Ježišu, ako hlboko raní dušu, keď sa snaží byť vždy úprimná a tu 200 jej vyčítajú falošnosť a správajú sa k nej s nedôverou. Ó, Ježišu, aj Ty si prežil takéto utrpenie, aby si zadosťučinil svojmu Otcovi.
Túžim ukryť sa tak, aby žiadne stvorenie nepoznalo moje srdce. 201 Ježišu, Ty jediný poznáš moje srdce a celé ho vlastníš. Nikto nevie o našom tajomstve, jediným pohľadom si vzájomne rozumieme. Od chvíle nášho spoznania som šťastná. Tvoja veľkosť je mojou plnosťou. Ó, Ježišu, ak som na poslednom mieste a dokonca nižšie ako najmlad­šie postulantky, vtedy sa cítim na svojom mieste. Nevedela som, že do tých bezvýznamných kútikov umiestnil Pán toľko šťastia. Teraz chápem, že aj vo väzení môže vytryskovať z čistej hrude celá plnosť lásky k Tebe, Pane. Vonkajšie veci nemajú význam pre čistú lásku, ona preniká všet­ko. Ani brány väzenia, ani brány neba nemajú voči nej moc. Ona pri­chádza k samému Bohu a nič ju nemôže zničiť. Neexistujú pre ňu pre­kážky, je slobodná ako kráľovná a má voľný vstup všade. Samotná smrť musí pred ňou skloniť hlavu...
Dnes pricestovala ku mne moja rodná sestra.108 Keď mi vyroz- 202 právala o svojich úmysloch, vydesila som sa, či je to možné. Pekná dušička pred Bohom, a predsa prišla na ňu veľká temnota a nevedela si poradiť. Všetko videla čierne. Dobrý Boh mi ju dal do opatery na dva týždne, aby som mohla na nej pracovať. Koľko obetí ma táto duša stá­la, vie len sám Boh. Za nijakú dušu som nepriniesla pred Boží trón toľko obetí, utrpenia a modlitieb ako za ňu. Cítila som, že som prinúti­la Boha, aby jej udelil milosť. Keď nad tým všetkým uvažujem, vidím naozajstný zázrak. Teraz vidím, akú veľkú moc má u Boha modlitba príhovoru.
Teraz, v pôstnej dobe, pociťujem často umučenie Pána Ježiša na svo- 203 jom tele. Všetko, čo Ježiš pretrpel, prežívam hlboko vo svojom srdci, hoci navonok sa moje utrpenie nijako neprezrádza - vie o ňom iba spovedník.
Krátky rozhovor s matkou novicmajsterkou.109 Opýtala som sa jej na 204 niektoré podrobnosti o tom, ako postupovať vo vnútornom živote. Táto sv. matka mi odpovedala na všetko veľmi jasne. Povedala mi: „Sestra, ak budete ďalej takto pracovať s Božou milosťou, tak ste iba na krok od úzkeho zjednotenia s Bohom. Vy viete, sestra, v akom význame to hovo­rím. Nech je vaším znakom vernosť Pánovej milosti. Nie všetky duše Boh vedie takouto cestou."
84
DENNÍČEK SESTRY FAUSTINY
PRVÝ ZOŠIT
85
205Zmŕtvychvstanie. Dnes počas zmŕtvychvstania som videla Pána
Ježiša vo veľkom svetle. Priblížil sa ku mne a povedal: „Pokoj vám, deti
moje," pozdvihol ruku a žehnal. Rany na rukách a nohách boli neza­
kryté, ale jasne žiarili. Pozrel na mňa s takou láskou, že moja duša celá
spočinula v ňom. Povedal mi: „Berieš si veľký podiel na mojom utrpení,
preto ti dám aj veľký podiel na mojej sláve a radosti." Zdalo sa mi, že celé
zmŕtvychvstanie trvá jednu minútu. Zvláštna sústredenosť naplnila moju
dušu a trvalo to počas celých sviatkov. Ježišova láskavosť je taká veľká,
že sa to nedá vypovedať.
206Na druhý deň po sv. prijímaní som počula hlas. „Dcéra moja, dívaj sa
do priepasti môjho milosrdenstva a vzdávaj tomuto môjmu milosrdenstvu
chválu a česť. Urob to takto - zober všetkých hriešnikov z celého sveta a ponor
ich do priepasti môjho milosrdenstva. Túžim sa dávať dušiam, túžim po
dušiach, dcéra moja. V deň môjho sviatku - na Sviatok milosrdenstva -prej-
deš celý svet a budeš privádzať zamdlené duše k prameňu môjho milo­
srdenstva. Ja ich vyliečim a posilním."
207Dnes som sa modlila za istú zomierajúcu dušu. Zomierala bez
sviatostí, hoci po nich vrúcne túžila. Bolo však už prineskoro. Je to jed­
na príbuzná - teta. Bola to Bohu milá duša. V tej chvíli priestor pre nás
prestal existovať.
208Ó, vy malé každodenné obety, ste pre mňa ako poľné kvety, ktorými
zasypávam nohy milovaného Ježiša. Ja tieto maličkosti neraz prirovná­
vam k hrdinským cnostiam, a to pre ich neustálu prítomnosť - vyžadu­
jú hrdinstvo.
209V utrpení nehľadám pomoc u stvorenia. Boh mi je všetkým. Hoci
sa mi neraz zdá, že ani Pán ma nepočuje. Vtedy sa vyzbrojujem trpez­
livosťou a mlčaním ako holubica, ktorá sa nežaluje ani nesmúti, keď jej
berú deti. Chcem sa vznášať až k samej žiare slnka a nechcem sa zasta­
vovať v hmlách. Neustanem, lebo som sa oprela o Teba, Sila moja.
210Vrúcne prosím Pána, aby ráčil posilniť moju vieru, aby som sa v kaž­
dodennom jednotvárnom živote nenechala viesť ľudskou náladou, ale
duchom. Ó, ako všetko ťahá človeka k zemi. Živá viera však drží duše
vo vyšších sférach a vlastnej láske predurčuje jej patričné miesto - čiže
posledné.
211Opäť prichádza strašná temnota do mojej duše. Mám pocit, že som
pod vplyvom klamú. Keď som išla na spoveď, aby som načerpala svet­
lo a pokoj, nenašla som ho. Spovedník110 mi narobil ešte väčšie pochyb­
nosti, než som mala predtým. Povedal mi: „Nemôžem spoznať, aká moc
na vás pôsobí, sestra, možno Boh a možno aj zlý duch." Keď som odišla
zo spovednice, začala som rozmýšľať nad jeho slovami. Čím som viac
rozmýšľala, tým viac sa moja duša ponárala do tmy. Čo robiť, Ježišu? Keď sa Ježiš láskavo približoval ku mne, bála som sa. Si naozaj Ježiš? Na jednej strane ma priťahuje láska a na druhej strane strach. Aké je to utrpenie, nedokážem opísať.
Keď som sa opäť vybrala na spoveď, dostala som odpoveď: „Sestra, 212 nerozumiem vám, bude lepšie, ak sa nebudete u mňa spovedať." Môj Bože, musím si robiť také násilie, kým niečo poviem o mojom vnútor­nom živote, a tu dostávam odpoveď - nechápem vás, sestra.
Keď som odišla zo spovednice, utrpenie na mňa doľahlo celou silou. 213 Išla som pred Najsv. sviatosť a povedala som: „Ježišu, zachráň ma, vidíš, aká som slabá." Vtom som počula slová: „Na exercíciách pred sľubmi ti poskytnem pomoc." Povzbudená týmito slovami som začala napredovať a už som si nepýtala radu od nikoho. Nemala som však dostatočnú seba­dôveru. Rozhodla som sa, že s tými pochybnosťami raz navždy skončím. So zvláštnym pocitom som očakávala exercície, ktoré mali byť pred več­nými sľubmi. Už niekoľko dní predtým som neustále prosila Boha o svet­lo pre kňaza, ktorý ma mal spovedať, aby už raz kategoricky rozhodol, či áno alebo nie. A už si myslím: budem raz navždy spokojná. Ale trá­pila som sa, či bude chcieť niekto vypočuť všetky tie veci. Rozhodla som sa vôbec na to nemyslieť a celkom dôverovať Pánovi. Zneli mi tie slová: „na exercíciách".
Všetko je už pripravené. Zajtra ráno máme cestovať do Krakova na 214 exercície. Dnes som vošla do kaplnky poďakovať Bohu za nespočetné milosti, ktoré mi udelil počas týchto piatich mesiacov. Moje srdce bolo veľmi dojaté pri pohľade na toľké milosti a starostlivosť predstavených.
„Dcéra moja, buď spokojná, všetky záležitosti beriem na seba. Ja sám 215 budem vybavovať s predstavenými aj so spovedníkom. S tou istou jednodu­chosťou a dôverou hovor s otcom Andraszom, ako hovoríš so mnou."
Dnes sme pricestovali do Krakova (18. IV. 1933). Aká radosť, že sa 216 opäť nachádzam tu, kde som sa učila robiť prvé kroky v duchovnom živote. Drahá matka novicmajsterka111 je stále rovnaká - veselá a plná lásky k blížnemu. Vošla som na chvíľu do kaplnky, radosť mi zaliala dušu. V jednom okamihu som si pospomínala na celé more milostí, kto­ré som tu dostávala ako novicka.
Dnes sme sa začali všetky chystať, aby sme išli na hodinu do novi- 217 ciátu. Matka novicmajsterka Jozefa prehovorila pár slov a pripravila prie­beh exercícií. Keď sa nám drahá matka prihovorila, mala som pred oča­mi všetko dobré, čo pre nás urobila. V duši som cítila voči nej veľkú vďačnosť. Akási bolesť mi zovrela srdce, že už poslednýkrát som v novi-ciáte. Už mám bojovať s Ježišom, pracovať s Ježišom, trpieť s Ježišom,
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY 
jedným slovom - žiť aj zomierať s Ježišom. Novicmajsterka už nebude chodiť krok za krokom za mnou, aby ma tu poučila, tu vystríhala, tam napomenula, povzbudila, či pohanila. Mám taký zvláštny strach byť sama. Ježišu, vymysli na to niečo. Hoci budem mať predstavenú, áno, to je pravda, ale človek je už viacej sám.
Krakov 21. IV. 1933
218
+ Na väčšiu Božiu slávu
Osemdňové exercície pred večnými sľubmi
Dnes začínam duchovné cvičenia. Ježišu, Majster môj, veď ma, riad ma podľa svojej vôle. Očisti moju lásku, aby Ťa bola hodná, urob so mnou to, po čom túži Tvoje najmilosrdnejšie srdce. Ježišu, zostaneme počas týchto dní sami medzi štyrmi očami až do chvíle nášho spojenia - udržuj ma, Ježišu, v sústredenosti ducha.
219Večer mi Pán povedal: „Dcéra moja, nech ťa nič neľaká ani nemýli,
zachovávaj hlboký pokoj. Všetko je v mojich rukách, všetko ti dám porozu­
mieť ústami otca Andrasza. Buď voči nemu ako dieťa."
220Chvíľa pred Najsv. sviatosťou. Ó, Pane a Stvoriteľu môj večný, akú
vďaku Ti vzdám za veľkú milosť, že mňa úbohú si ráčil vybrať za svoju
nevestu a spájaš ma so sebou večným putom. Najmilovanejší Poklad
môjho srdca, vzdávam Ti všetky zvelebovania a vďakyvzdania svätých
duší a všetkých anjelských chórov. Zvlášť sa spájam s Tvojou Matkou.
Ó, Mária, Matka moja, pokorne Ťa prosím, prikry moju dušu svojím panenským plášťom v tejto dôležitej chvíli môjho života. Aby som sa takto stala milšia Tvojmu Synovi, aby som mohla hodne oslavovať milo­srdenstvo Tvojho Syna pred celým svetom a po celú večnosť.
221Dnes som nemohla pochopiť meditáciu. Môj duch bol zvláštne pono­
rený v Bohu. Nemohla som sa prinútiť, aby som rozmýšľala o tom, čo
hovoril otec na duchovných cvičeniach. Často nie je v mojej moci rozjí­
mať podľa bodov, môj duch je s Pánom a to je moja meditácia.
222Niekoľko slov z poučenia s matkou novicmajsterkou Máriou Joze-
fou. Vysvetlila mi mnohé veci a upokojila ma, čo sa týka vnútorného
života, že som na dobrej ceste. Poďakovala som sa Pánu Ježišovi za túto
veľkú milosť, lebo ona bola prvá z predstavených, ktorá mi v týchto
veciach nerobila pochybnosti. Ó, aký je Boh nekonečne dobrý.
223Živá Hostia, moja jediná sila, prameň lásky a milosrdenstva, zasiah-
ni celý svet, posilňuj slabé duše. Ó, požehnaná chvíľa a okamih, v kto­
rom nám Ježiš zanechal svoje najmilosrdnejšie srdce.
PRVÝ ZOŠIT
Trpieť a nesťažovať sa, potešovať druhých. Svoje vlastné utrpenia 224 ponárať do najsvätejšieho Ježišovho srdca.
Všetok čas voľný od povinností strávim pri nohách Najsv. sviatosti. Pri nohách Pána budem hľadať svetlo, útechu a silu. Neustále budem preukazovať Bohu vďačnosť za všetko milosrdenstvo voči mne. Nikdy nezabudem na dobrodenia, ktoré mi Pán preukázal a zvlášť za milosť povolania.
Skryjem sa medzi sestrami ako maličká fialka medzi ľaliami. Chcem kvitnúť pre svojho Stvoriteľa a Pána. Chcem zabudnúť na seba a celkom sa obetovať za nesmrteľné duše -je to pre mňa rozkoš.
+ Niektoré moje predsavzatia: 225
Čo sa týka svätej spovede - budem si vyberať to, čo ma najviac ponižu­je a stojí. Neraz maličkosť stojí viac ako niečo väčšieho. Pri každej spo­vedi si budem spomínať na umučenie Pána Ježiša a takto si budem vzbu­dzovať ľútosť srdca. Nakoľko to bude možné z milosti Božej, vždy sa budem cvičiť v dokonalej ľútosti. Tejto ľútosti budem venovať viac času. Kým pristúpim k mreži, najskôr vstúpim do otvoreného a najmilosrd-nejšieho Vykupiteľovho srdca. Keď odídem od mreže, vzbudím si vo svojej duši veľkú vďačnosť voči Svätej Trojici za tento nádherný a nepo­chopiteľný zázrak milosrdenstva, ktorý sa uskutočňuje v mojej duši. Cítim, že čím je moja duša biednejšia, tým viac ma pohlcuje more Božie­ho milosrdenstva a dáva mi silu a veľkú moc.
Rehoľné predpisy, v ktorých častejšie upadám, sú: niekedy preruším 226 mlčanie, neposlúcham hlas zvončeka, niekedy sa miešam do cudzích povinností - vynaložím čo najväčšie úsilie, aby som sa polepšila.
Vyhýbať sa šomrajúcim sestrám. Ak nie je možné sa im vyhnúť, tak aspoň mlčať vedľa takej. Takto jej dať najavo, ako veľmi nepríjemné je počúvať také veci.
Nebrať do úvahy ľudské ohľady, ale všímať si, čo mi hovorí svedo­mie. Boha mať za svedka všetkých svojich skutkov. Uvedomovať si prí­tomnosť a v prítomnej chvíli postupovať a robiť všetko tak, ako by som chcela robiť vo chvíli smrti. Preto v každej veci mať na zreteli Boha.
Vyhýbať sa domýšľaniu,112 že na niektoré veci by som dostala povo­lenie. Hovoriť predstaveným aj o malých veciach, pokiaľ je to možné, podrobne. Vernosť v cvičeniach, nežiadať bezdôvodne o uvoľnenie z cvičení. Po rekreácii mlčať. Vyhýbať sa žartom a vtipným slovám, ktoré by rozosmievali druhých a viedli k prerušeniu mlčania. Mať veľkú úctu aj voči najmenším predpisom. Nedať sa pohltiť vírom prá­ce, pri práci sa na chvíľu zastaviť a pozrieť na nebo. Hovoriť málo s ľuď­mi, ale veľa s Bohom. Vyhýbať sa dôvernostiam, málo sa starať o to, kto je so mnou a kto je proti mne, nezdôverovať sa so svojimi zážitkami. Vyhýbať sa hlasnému rozprávaniu pri plnení povinností. V utrpení zacho­vávať pokoj a rovnováhu. V ťažkých chvíľach sa utiekať k Ježišovým ranám - hľadať v nich útechu, úľavu, svetlo, posilnenie.


Ani najmenšiu vec nebudem robiť
sama
227+ V skúškach sa budem snažiť vidieť milujúcu Božiu ruku. Nič nie
je také trvalé ako utrpenie - ono je vždy verným spoločníkom duše.
Ó, Ježišu, v láske k Tebe sa nedám nikomu predbehnúť.

228+ Ježišu, ukrytý v Najsvätejšej sviatosti. Vidíš, dnes odchádzam
z noviciátu113 a skladám večné sľuby. Ježišu, Ty vieš, aká som slabá
a maličká, a tak od dnešného dňa zvláštnym spôsobom prechádzam do
Tvojho noviciátu. Som naďalej novicka, ale Tvoja novicka, Ježišu. Ty
budeš mojím Majstrom až do posledného dňa. Budem každý deň cho­
diť k Tvojim nohám na prednášky.
Ani najmenšiu vec nebudem robiť
sama, bez toho, aby som sa najprv neporadila s Tebou ako so svojím
Majstrom. ( skrze poslušnosť cez spovedníka )
Porovnaj - sila poslušnosti -
Ježišu, ako veľmi sa teším, že sám si ma pritiahol a prijal do
svojho noviciátu, čiže do tabernákula. Tým, že zložím večné sľuby, ešte
nebudem dokonalou rehoľníčkou - nie, nie. Som naďalej maličká a sla­
bá Ježišova novicka a budem sa usilovať o dokonalosť ako v prvých
dňoch noviciátu. Budem sa snažiť o taký postoj duše, aký som mala
v prvý deň, keď sa pre mňa otvorila kláštorná brána.

S dôverou a prostotou malého dieťaťa sa Ti dnes odovzdávam, Pane Ježišu, Majster môj. Prenechávam Ti úplnú slobodu vo vedení mojej duše. Veď ma cestami, ktorými budeš chcieť, ja ich nebudem skúmať. Pôjdem s dôverou za Tebou. Tvoje milosrdné srdce môže všetko.
229 Malá novicka Ježišova - s. Faustína
+ Na začiatku duchovných cvičení mi Ježiš povedal: „Na týchto exer-cíciách ja sám budem viesť tvoju dušu. Chcem ťa upevniť v pokoji a lás­ke. " Tak prešli prvé dni. Na štvrtý deň ma začali trápiť pochybnosti, či môj pokoj nie je falošný. Vtom som počula slová:



Dcéra moja, predstav si, že si vládkyňou celej zeme a máš možnosť rozhodovať o všetkom, ako sa ti páči.

Vtom som počula slová: „ Dcéra moja, predstav si, že si vládkyňou celej zeme a máš možnosť rozhodovať o všetkom, ako sa ti páči. Môžeš konať akékoľvek dobro, aké sa ti zapáči. Vtom zaklope na tvoje dvere malé dieťa. Celé sa trasie a so slzami v očiach, ale s veľkou dôve­rou v tvoju dobrotu, prosí o kúsok chleba, aby neumrelo od hladu. Ako by si sa k tomu dieťaťu zachovala? Odpovedz mi, dcéra moja. "Povedala som: „Ježišu, dala by som mu všetko, o čo ma prosí, ale aj tisíckrát viac.
" Pán mi povedal: „Tak ja zaobchádzam s tvojou dušou. V týchto exercíciách ti udeľujem nielen pokoj, ale aj také uspôsobenie duše, že keby si sa aj chce­la znepokojovať, nebudeš môcť. Moja láska zavládla v tvojej duši a chcem,
aby si sa v nej upevnila. Priblíž svoj sluch k môjmu srdcu, zabudni na všet­ko a rozjímaj o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Moja láska ti dá silu a odvahu, akú potrebuješ v týchto veciach."
Ježišu, živá Hostia, Ty si mojou Matkou, Ty si mi všetkým. S pros totou a láskou, s vierou a dôverou budem prichádzať k Tebe, Ježišu. Budem sa s Tebou deliť o všetko ako dieťa s milujúcou matkou - s rados­ťou i bolesťou -jedným slovom - so všetkým.
Keď rozmýšľam o tom, že Boh sa so mnou spája skrze sľuby, čiže ja 231 s ním - nikto nedokáže pochopiť, čo prežíva moje srdce. Už teraz mi Boh dáva poznať celú veľkosť svojej lásky, ktorou ma miloval už od vekov.
Ja som ho začala milovať až v čase. Jeho láska bola veľká, čistá a bez­podmienečná. Moja láska k nemu pramení z toho, že ho poznávam. Čím viac ho poznávam, tým vrúcnejšie a mocnejšie ho milujem a moje skut­ky sú dokonalejšie. Ale keď si spomeniem, že za pár dní sa mám stať s Pánom jedno skrze večný sľub, moju dušu zalieva nepochopiteľná radosť. Vôbec to nedokážem opísať. Keď som prvýkrát spoznala Pána, zrak mojej duše spočinul v ňom naveky. Vždy, keď sa Pán ku mne priblíži - vtedy ho hlbšie spoznávam - v mojej duši rastie dokonalejšia láska.


Dcéra moja, povedz mu všetko a odhaľ pred ním svoju dušu
+ Pred spoveďou som počula v duši slová: „Dcéra moja, povedz mu všetko a odhaľ pred ním svoju dušu, ako to robíš predo mnou. Neboj sa ničo­ho, pre tvoje uspokojenie staviam tohto kňaza medzi mňa a tvoju dušu. Slo­vá, ktoré ti povie, sú moje. Odhaľ pred ním najtajnejšie veci, ktoré máš v duši. Ja mu dám svetlo na poznanie tvojej duše."

Keď som sa priblížila k mreži spovednice, pocítila som v duši veľkú 233 ľahkosť hovoriť o všetkom, až som sa sama tomu čudovala. Jeho odpo­vede naplnili moju dušu hlbokým pokojom. Jeho slová boli, sú a zosta­nú navždy ohnivými stĺpmi, ktoré rozsvietili a budú osvetľovať moju dušu v snahe o najvyššiu svätosť.
Tie pokyny od otca Andrasza, ktoré som dostala, mám zapísané na inej strane tohto zošita.114
Po skončení spovede môj duch utonul v Bohu a tri hodiny som zo- 234 trvávala v modlitbách. Zdalo sa mi to ako pár minút. Odvtedy nekla­diem prekážky milosti, ktorá pôsobí v mojej duši. Ježiš vedel, prečo som sa bála s ním115 prebývať. Vôbec ho to neurážalo. Odkedy ma otec ubez­pečil, že to nie je žiaden klam, ale Božia milosť, snažím sa byť Bohu ver­ná vo všetkom. Teraz vidím, že málo kňazov chápe celú hĺbku Božieho pôsobenia v mojej duši. Od tej chvíle mám krídla rozviazané k letu a túžim sa vznášať k samej žiare slnka. Môj let sa nezastaví, kým nespo-činie v ňom naveky. Ak letíme veľmi vysoko, tak všetok opar, hmla
90
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
91
a oblaky zostanú dolu a celá zmyslová podstata musí byť podriadená duchu.
235Ó, Ježišu, túžim po spáse duší, nesmrteľných duší. V tejto obete,
o ktorej nikto nebude mať ani tušenia, dám slobodu môjmu srdcu.
Budem sa ničiť a nepozorovane spaľovať svätým ohňom Božej lásky.
Božia prítomnosť mi pomáha, aby moja obeta bola dokonalá a čistá.
236Ó, aké mylné býva zdanie a nespravodlivé posudzovanie. Ó, ako čas­
to býva cnosť utláčaná len preto, lebo je tichá. Správať sa láskavo voči
tým, čo stále pichajú, vyžaduje veľké sabazaprenie. Človek cíti, že mu
krvi ubúda a rany nevidieť. Ó, Ježišu, čo všetko nám odhalí až posled­
ný deň? Aká je to radosť, že nič z našej námahy sa nestratí.
237Svätá hodina. V tejto hodine adorácie som poznala celú priepasť svo­
jej biedy. Všetko, čo je vo mne dobré, je Tvoje, Pane, ale preto, že som
taká úbohá a maličká, mám právo spoliehať sa na Tvoje nekonečné milo­
srdenstvo.
238Večer. Ježišu, zajtra ráno mám skladať večné sľuby.116 Prosila som
celé nebo i zem a všetko, čo existuje som vzývala o pomoc ďakovať Bohu
za tú veľkú a nepochopiteľnú milosť. Vtom som počula slová: „Dcéra
moja, tvoje srdce je pre mňa nebom." Ešte chvíľka modlitby a treba ute­
kať. Človeka všade vyháňajú, lebo všetko pripravujú na zajtrajší deň,
kaplnku aj refektár, sálu aj kuchyňu, a my máme ísť spať. Ale o spánku
ani reči. Radosť mi odňala spánok. Rozmýšľala som: Aké to bude v nebi,
keď už tu, v tomto vyhnanstve, Boh tak napĺňa moju dušu?
239Modlitba počas sv. omše v deň večných sľubov. Kladiem Ti dnes svo­
je srdce na paténu, na ktorej je položené Tvoje srdce, Ježišu - a obetu­
jem sa dnes s Tebou Bohu, Tvojmu aj môjmu Otcovi, ako obeta lásky
a zvelebovania. Otče milosrdenstva, zhliadni na obetu môjho srdca,
ale cez ranu Ježišovho srdca.
l.V. 1933
Spojenie s Ježišom v deň večných sľubov
Ježišu, Tvoje srdce je oddnes mojím vlastníctvom a moje srdce zase patrí len Tebe. Už len pomyslenie na Tvoje meno, Ježišu, je rozkoš pre moje srdce. Naozaj by som ani chvíľu nevedela žiť bez Teba. Dnes spo­činula moja duša v Tebe ako vo svojom jedinom poklade. Moja láska nepozná prekážky, keď mám dávať dôkazy svojmu milovanému.
Slová Pána Ježiša počas večných sľubov: ,flevesta moja, naše srdcia sú spojené naveky. Pamätaj, komu si dala sľuby... "všetko sa nedá vypo­vedať.
Moja prosba v čase, keď som si ľahla krížom pod čierne smútočné plátno.117 Prosila som Pána, aby mi udelil milosť neurážať ho nikdy žiadnym, ani najmenším hriechom, ani nedokonalosťou, dobrovoľne a vedome.
Ježišu, dôverujem v Teba, milujem Ťa z celého srdca. V najťažších chvíľach si Ty mojou Matkou.
Z lásky k Tebe, Ježišu, umieram dnes celkom sebe a začínam žiť pre väčšiu slávu Tvojho sv. mena.
+ Láska, ó, Najsvätejšia Trojica, z lásky sa Ti obetujem ako obeta zvelebovania, ako zápalná obeta úplného obetovania sa. Touto obetou túžim vyvyšovať Tvoje meno, Pane. Vrhám sa ako maličký ružový púčik k Tvojim nohám. Vôňu tohto kvetu nech len Ty poznáš.
Tri prosby v deň večných sľubov. Ježišu, viem, že v dnešný deň mi 240 nič neodmietneš.
Prvá prosba. Ježišu, môj najdrahší Ženích, prosím Ťa o víťazstvo Cirkvi, zvlášť v Rusku a Španielsku. O požehnanie pre S v. otca Pia XI. a celého duchovenstva, o milosť obrátenia tvrdošijných hriešnikov. O zvláštne požehnanie a svetlo Ťa prosím, Ježišu, pre kňazov, u ktorých sa budem v živote spovedať.
Druhá prosba. O požehnanie pre našu kongregáciu, o veľkú horli­vosť v kongregácii. Požehnaj, Ježišu, matku generálnu a matku novic-majsterku, celý noviciát, všetkých predstavených a mojich najdrahších rodičov. Udeľ, Ježišu, svoju milosť našim chovaniciam. Posilni ich svo­jou milosťou tak, aby tie, ktoré opúšťajú naše domy, Ťa už neurazili žiad­nym hriechom. Ježišu, prosím Ťa za moju vlasť, chráň ju pred útokom nepriateľov.
Tretia prosba. Ježišu, prosím Ťa za duše, ktoré najviac potrebujú modlitbu. Prosím Ťa za umierajúcich, buď k nim milosrdný. Takisto Ťa prosím, Ježišu, o vyslobodenie všetkých duší z očistca.
Ježišu, zverujem Ti jednotlivé osoby, mojich spovedníkov, osoby za ktoré sa modlím, istú osobu..., otca Andrasza, kňaza Czaputu aj toho kňaza, s ktorým som sa zoznámila vo Vilne,118 ktorý má byť mojím spo­vedníkom, istú dušu... a istého kňaza, istého rehoľníka, ktorému - Ty vieš, Ježišu, ako veľmi som mu vďačná - a všetky osoby zverené do mojej modlitby. Ježišu, Ty v tento deň môžeš urobiť všetko pre tých, za kto­rých Ťa prosím. Za seba, prosím Ťa, Pane - premeň ma celkom na seba, udržuj ma ustavične vo svätej horlivosti na Tvoju chválu, daj mi milosť a silu ducha plniť vo všetkom Tvoju svätú vôľu.
Ďakujem Ti, môj najdrahší Ženích za poctu, ktorú si mi daroval. Zvlášť za kráľovské erby, ktoré ma oddnes ozdobujú a ktoré nemajú ani
92
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
93
241
242
243
244
anjeli: kríž, meč a tŕňovú korunu. Ježišu môj, nadovšetko Ti ale ďaku­jem za Tvoje srdce. Ono je pre mňa všetkým.
Božia Matka, najsvätejšia Mária, Matka moja, teraz si ešte viac mojou Matkou, lebo Tvoj milovaný Syn je mojím Ženíchom. Obaja sme teda Tvojimi deťmi. Kvôli Synovi ma musíš milovať. Mária, Matka moja naj­drahšia, veď môj vnútorný život, aby bol Tvojmu Synovi milý.
+ Svätý, všemohúci Bože, vo chvíli tejto veľkej milosti, ktorou ma spájaš so sebou, ja, maličké nič, sa s najväčšou vďačnosťou vrhám k Tvo­jim nohám ako maličký a neznámy kvietok. Vôňa tohto kvetu lásky sa každý deň bude vznášať k Tvojmu trónu.
Vo chvíľach boja a utrpenia, temnoty a búrok, túžby a smútku, vo chvíľach ťažkých skúšok, vo chvíľach, v ktorých ma ani žiadne stvore­nie nepochopí, a dokonca ma budú odsudzovať a budú mnou opovr­hovať, budem pamätať na deň večných sľubov, na ten deň nepochopi­teľnej Božej milosti.
l.V. 1933
Zvláštne predsavzatia z exercícií
Láska k blížnemu:
1.ochota pomáhať sestrám,
2.nehovoriť o neprítomných a brániť dobré meno blížneho,
3.tešiť sa z úspechu blížneho.
+ Ó, Bože, ako veľmi túžim byť malým dieťatkom. Ty si mojím Otcom, Ty vieš, aká som maličká a slabá. Preto Ťa prosím, drž ma pri sebe v každej chvíli môjho života a zvlášť v hodine smrti. Ježišu, viem, že Tvoja dobrota prevyšuje dobrotu najnežnejšej matky.
Za každé poníženie Pánu Ježišovi poďakujem a zvlášť sa pomod­lím za osobu, ktorá mi dala príležitosť pokoriť sa. Budem sa obeto­vať za duše. Nebudem počítať žiadnu obetu. Ako malý koberec sa chcem rozostrieť pod nohami sestier, po ktorom môžu nielen cho­diť, ale aj svoje nohy môžu doň utierať. Pod nohami sestier je moje miesto. Budem sa o ne starať tak, že to ľudské oko nezbadá. Stačí, že to Boh vidí.
Začali opäť všedné dni. Slávnostné chvíle večných sľubov skončili, ale v duši zostala veľká Božia milosť. Cítim, že celá patrím Bohu, cítim, že som jeho dieťaťom. Cítim, že som celá Božím vlastníctvom. Preží­vam to dokonca fyzickým a citeľným spôsobom. Som úplne a so všet­kým spokojná, lebo viem, že vecou Ženícha je myslieť na mňa. Úplne som na seba zabudla. Moja dôvera nemá hraníc v jeho najmilosrdnej-
šom srdci. Neustále som s ním spojená. Vidím, ako by Ježiš nemohol byť šťastný bezo mňa a ja bez neho. Aj keď dobre chápem, že Boh je sám v sebe šťastný a k svojmu šťastiu nepotrebuje nijaké stvorenie. Jeho dobrota ho však prinútila, aby sa dával stvoreniu - a to s takou nepo­chopiteľnou štedrosťou.
Ježišu môj, hľa, teraz sa budem snažiť o česť a chválu Tvojho mena. 245 Budem bojovať až do dňa, v ktorom mi sám povieš: dosť. Každej duši, ktorú si mi, Ježišu, zveril, sa budem snažiť pomáhať modlitbou a obe­tou, aby v nej mohla pôsobiť Tvoja milosť. Ó, veľký milovník duší, Ježišu môj, ďakujem Ti za veľkú dôveru, že si ráčil dať do našej opatery tieto duše. Dni plné monotónnej práce a všednosti, vôbec nie ste pre mňa také jednotvárne, lebo každý okamih mi prináša nové milosti a príleži­tosť konať dobro.
+ 25. IV. 1933 246
Mesačné povolenia
Keď budem prechádzať okolo kaplnky, vstúpim do nej.
Vo chvíľach, keď nemám povinnosti, pomodlím sa.
Niečo malého prijať, dať, požičať.
ísť na druhé raňajky a olovrant.
Niekedy nebudem môcť ísť na rekreáciu.
Niekedy nebudem môcť byť na spoločných cvičeniach.
Niekedy nebudem môcť byť na večerných a ranných modlitbách.
Niekedy zostať po deviatej na chvíľku pri svojej práci
a niekedy si po deviatej vykonať cvičenia. Keď budem mať chvíľu času, niečo si zapíšem alebo poznačím. Telefonovať. Vyjsť z domu.
Keď som v meste, vojdem do kostola. Navštíviť choré sestry.
Vstúpiť do ciel iných sestier v prípade potreby. Niekedy sa napiť vody mimo časového rozvrhu.
Malé sebazápory
Korunka k Božiemu milosrdenstvu s rozopätými rukami.
V sobotu desiatok ruženca s rozopätými rukami.
Niekedy nejaká modlitba ležiac krížom.
Vo štvrtky svätá hodina.
V piatky nejaký väčší sebazápor za umierajúcich hriešnikov.
94
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
95
247Ježišu, priateľ osamelého srdca, Ty si mojím prístavom, mojím poko­
jom, Ty si moja jediná záchrana. Ty si upokojenie vo chvíli bojov a mora
pochybností. Ty si jasným lúčom, ktoré osvecuje cestu môjho života. Ty
si všetkým pre osamotenú dušu. Ty rozumieš duši, aj keď ona mlčí. Ty
poznáš naše slabosti a ako dobrý lekár utešuješ a liečiš, chrániš od boles­
ti ako dobrý znalec.
248Slová kňaza Biskupa120 počas obradov k sestrám, skladajúcim večné
sľuby: „Prijmi túto sviecu do ruky na znak nebeského osvietenia a roz­
pálenej lásky."
Pri podávaní obrúčky: „Oddávam ťa Ježišovi Kristovi, Synovi naj­vyššieho Otca, ktorý nech ťa zachová čistú. Prijmi tento prsteň na znak večnej zmluvy, ktorú uzatváraš s Kristom, Ženíchom panien. Nech je pre teba prsteňom viery, znakom Ducha Sv., aby si sa nazývala nevesta Kristova, a ak mu budeš verne slúžiť, aby si bola naveky korunovaná."
249+ Ježišu, dôverujem v Teba, dôverujem v more Tvojho milosrden­
stva, Ty si mojou Matkou.
250+ Tento rok, 1933., je pre mňa istým spôsobom slávnostnejší, pre­
tože v tomto jubilejnom roku Pánovho umučenia som zložila večné sľu­
by. Svoju obetu som zvláštnym spôsobom spojila s obetou ukrižovaného
Krista, aby som sa takto stala Bohu milšou. Všetky svoje záležitosti vyko­
návam s Ježišom, skrze Ježiša, v Ježišovi.
251Po večných sľuboch som ešte po celý máj zostala v Krakove. Môj
odchod závisel od rozhodnutia, či pôjdem do Rabky alebo do Vilna. Až
sa ma raz opýtala matka generálna121: „Sestra, čože sedíte tak ticho
a nikam sa nevyberáte?" Odpovedala som: „Chcem, aby to bola čistá
Božia vôľa. Kam mi matička rozkáže, budem vedieť, že je to pre mňa
čistá Božia vôľa, bez môjho pričinenia."
Matka generálna mi na to odpovedala: „Veľmi dobre." Na druhý deň ma volá k sebe a hovorí mi: „Sestra, túžili ste po čistej Božej vôli, nuž idete do Vilna." Poďakovala som a čakám, v ktorý deň mi prikážu ces­tovať. Ale nejaká radosť a strach zároveň prenikli moju dušu. Cítila som, že Boh mi tam pripravuje veľké milosti, ale aj veľké utrpenia. Do 27. mája som zostala v Krakove. Nemala som stále povinnosti, len som chodila pomáhať do záhrady. Vyšlo to tak, že som pracovala sama, tak som si mohla vykonávať celý mesiac jezuitské exercície. Aj keď som sa zúčastňovala spoločných rekreácií, predsa som si vykonala jezuitské duchovné cvičenia. Dostala som v nich veľa Božieho svetla.
252 + Prešli štyri dni od večných sľubov. Snažila som sa vykonať si svä­
tú hodinu. Bol prvý štvrtok v mesiaci. Len čo som vošla do kaplnky, pre­
nikla ma skrz-naskrz Božia prítomnosť. Cítila som jasne, že Pán je pri
mne. Po chvíli som ho videla celého pokrytého ranami. Povedal mi: „Pozri, komu si sa oddala." Pochopila som význam tých slov a odpove­dala som: „Ježišu, milujem Ťa viac, keď Ťa vidím takého zraneného a zničeného, než keby som Ťa videla v majestáte." Ježiš sa pýta: „Pre­čo?" Odpovedala som: „Veľký majestát ma desí, lebo som maličké nič, a Tvoje rany ma priťahujú k Tvojmu srdcu a hovoria mi o Tvojej veľkej láske ku mne." Po tomto rozhovore bolo ticho. Zahľadela som sa do jeho svätých rán a cítila som sa šťastná, trpiac spolu s ním. Hoci som trpela, necítila som bolesť. Prežívala som šťastie, lebo som spoznala hĺb­ku jeho lásky a hodina mi ubehla ako minúta.
+ Nesúdiť nikdy nikoho, voči iným mať zhovievavé oko, ale voči sebe 253 prísne. Bohu odovzdávať všetko a vo vlastných očiach sa cítiť tým, čím som - to je najväčšou biedou a ničotou. V utrpení byť trpezlivá a pokoj­ná, viem, že všetko časom prejde.
+ O chvíľach, ktoré som prežívala počas večných sľubov, netreba 254 hovoriť.
Som v ňom a on je vo mne. Vo chvíli, keď mi kňaz Biskup dával obrúčku, Boh prenikol celú moju bytosť. Nedokážem to vyjadriť, preto ponechávam túto chvíľu v mlčaní. Od večných sľubov je moje prebýva­nie s Bohom také blízke, aké nebolo nikdy predtým. Cítim, že milujem Boha a cítim, že on miluje mňa. Odkedy ho moja duša zakúsila, nedo­kázala by bez neho žiť. Milšia mi je hodina pri oltári strávená v najväčšej duchovnej šuchote než sto rokov rozkoše vo svete. Radšej budem v kláš­tore odstrkovaná a nič neznamenajúca než vo svete kráľovná.
+ Keď budem konať nejaké dobro, skryjem sa pred ľudským zrakom, 255 aby sám Boh bol mojou odplatou. Ako malá fialka ukrytá v tráve nezra­ní ľudskú nohu, ktorá po nej šliape, ale svojou vôňou sa snaží urobiť radosť osobe, ktorá po nej šliape, a pritom celkom zabúda na seba. Hoci z prirodzenosti je to veľmi ťažké, ale Božia milosť pomáha.
+ Ďakujem Ti, Ježišu, za veľkú milosť, že si mi dal poznať celú prie- 256 päsť mojej biedy. Viem, že som priepasťou ničoty a keby ma nepodo-pierala Tvoja svätá milosť, v jednom okamihu by som sa premenila na ničotu. A tak Ti s každým úderom srdca ďakujem, Bože, za Tvoje veľ­ké milosrdenstvo voči mne.
Zajtra mám odcestovať do Vilna. Dnes som bola na spovedi u otca 257 Andrasza. Tento kňaz má v sebe veľkého Božieho ducha, rozviazal mi krídla k letu - do najväčších výšok. Upokojil ma vo všetkom a prikázal mi veriť v Božiu prozreteľnosť. „Dôveruj a choď smelo." Po tejto spo­vedi som pocítila v sebe zvláštnu Božiu silu. Otec zdôrazňoval, aby som bola verná Božej milosti. Povedal: „Sestra, ak si naďalej zachováte jed-
96
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
97
noduchosť a poslušnosť, nič zlého sa vám nestane. Dôverujte Bohu, ste na dobrej ceste a v dobrých rukách - v Božích rukách."
258 + Večer som zostala v kaplnke trochu dlhšie. Rozprávala som sa
s Pánom o istej duši. Posmelená jeho dobrotou som povedala: „Ježišu,
dal si mi otca, ktorý ma pochopil v tých vnuknutiach a znovu mi ho
berieš. Čo si tam počnem v tom Vime. Nikoho nepoznám, ešte aj reč
tamojších ľudí je mi cudzia." Pán mi riekol: „Neboj sa, nenechám ťa
samu." Moja duša spočinula v ďakovnej modlitbe za všetky milosti, kto­
ré mi Pán udelil prostredníctvom otca Andrasza.
Odrazu som si spomenula na videnie, v ktorom som videla tohto kňa­za medzi spovednicou a oltárom a dúfala som, že ho niekedy stretnem. Ožili predo mnou slová, ktoré som vtedy počula: „On ti pomôže splniť moju vôľu na zemi."
259Dnes 27. (mája 1933) odchádzam do Vilna. Keď som vyšla pred dom
a pozrela sa na celú záhradu, dom a noviciát, zrazu mi začali z očí tiecť
slzy. Spomenula som si na všetky dobrodenia a milosti, ktoré mi Pán
udelil. Vtom som pri kvetinovom záhone nečakane uzrela Pána. Pove­
dal: „Neplač, som vždy s tebou." Božia prítomnosť, ktorá ma obklopila,
keď Pán Ježiš hovoril, trvala po celý čas, kým som cestovala.
260Mala som povolenie zastaviť sa v Czenstochowej. Prvýkrát som vide­
la Matku Božiu, keď som ráno o piatej hodine išla na odhalenie obra­
zu. Bez prestania som sa modlila do jedenástej hodiny. Mala som pocit,
že som ešte len prišla. Tamojšia matka predstavená122 poslala po mňa
sestru, aby som prišla na raňajky, lebo sa obávala, že zmeškám vlak.
Božia Matka mi povedala veľa. Odovzdala som jej večné sľuby. Cítila
som, že som jej dieťaťom a ona mojou Matkou. Nič mi neodmietla, o čo
som ju prosila.
261+ Dnes som už vo Vilne. Maličké chalúpky - roztrúsené - tvoria kláš­
tor. Po veľkých jozefovských budovách mi tieto chalúpky pripadajú tro­
chu zvláštne. Sestier je iba osemnásť. Maličké domčeky, ale veľká blíz­
kosť duší, spolupatričnosť. Sestry ma prijali veľmi srdečne. Veľmi ma
to povzbudilo a dodalo silu znášať ťažkosti, ktoré ma čakali. Sestra Jus-
tina123 pred mojím príchodom dokonca vydrhla dlážku.
262+ Keď som prišla na poďakovanie, Ježiš mi dal svetlo, ako mám
prebývať s niektorými osobami. Videla som, že budem vystavená roz­
ptyľovaniu, lebo moja práca v záhrade ma núti udržiavať kontakty so
svetskými ľuďmi. Preto som sa celou silou privinula k najsladšiemu
Ježišovmu srdcu.
263+ Prišiel spovedný týždeň. Na moju veľkú radosť som zbadala kňa-
za, ktorého som poznala už predtým, než som prišla do Vilna, z vnú­torného videnia. Vtom som v duši počula slová: „To je môj verný služob­ník, on ti pomôže splniť moju vôľu tu na zemi." Ale nedala som sa mu poznať, tak ako si to Pán želal. Nejaký čas som bojovala s milosťou. V každej spovedi ma zvláštnym spôsobom prenikala Božia milosť, ale neodkrývala som pred ním svoju dušu. Mala som v úmysle sa pred tým­to kňazom nespovedať. Po tomto rozhodnutí vstúpil do mojej duše straš­ný nepokoj. Boh ma prísne napomínal. Keď som pred týmto kňazom odkryla celú svoju dušu, Ježiš vylial na ňu celé more milostí. Teraz chá­pem, čo znamená vernosť jednej jedinej milosti, ktorá privádza so sebou mnoho ďalších.
+ Ó, Ježišu môj, drž si ma pri sebe, pozri, aká som slabá. Sama neu- 264 robím dopredu ani krok. Ježišu, musíš byť stále pri mne ako matka pri slabom dieťati - ba ešte viac.
Začali sa dni práce, bojov a utrpenia. Všetko beží podľa kláštorného 265 poriadku. Človek vždy zostáva novicom, musí sa učiť a poznávať veľa vecí. Aj keď regula je tá istá, každý kláštor má svoje zvyky. Každá zme­na je maličký noviciát.
Sviatok Matky Božieho milosrdenstva124
Dnes som dostala veľkú a nepochopiteľnú milosť, čisto vnútornú, za ktorú som Bohu vďačná v tomto živote i vo večnosti...
Ježiš mi povedal, že najviac sa mu páčim, keď rozjímam nad jeho 267 bolestným umučením. Vtedy moja duša dostáva najviac svetla. Kto sa chce naučiť pravdivej pokore, nech rozjíma o Ježišovom umučení. Keď rozjímam nad umučením Ježiša, začínam chápať mnohé veci, ktoré som predtým nemohla pochopiť. Chcem sa podobať Tebe, Ježišu, Tebe ukrižovanému, umučenému, pokorenému. Vtlač do mojej duše a do môj­ho srdca svoju pokoru. Ježišu, milujem Ťa na zbláznenie. Teba zniče­ného, takého, akého Ťa popisuje prorok,125 ako by v Tebe nemohol spo­znať ľudskú podobu pre veľkú bolesť. V takomto stave Ťa milujem, Ježišu, šialene. Večný a nevyspytateľný Bože, čo z Teba urobila láska?...
11.X. 1933-štvrtok 268
Snažila som sa vykonať si sv. hodinu, ale začala som s veľkými ťaž­kosťami. Nejaká túžba začala trápiť moje srdce. Môj rozum bol tak zatem­nený, že som nemohla pochopiť jednoduché modlitbové formuly. Tak prešla jedna hodina modlitby, alebo skôr boja. Rozhodla som sa modliť druhú hodinu, ale vnútorné utrpenie sa zväčšilo. Veľká šuchotá a nechuť. Rozhodla som sa modliť tretiu hodinu pokľačiačky bez toho, aby som sa
98
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
99
opierala. Moje telo sa začalo domáhať oddychu. Ja som však v ničom nepovolila. Rozopäla som ruky a hoci som nevyslovovala žiadne slová, silou vôle som zotrvávala v modlitbe. Po chvíli som stiahla z prsta prs­tienok a prosila som Ježiša, aby sa naň pozrel. Je znakom nášho večného spojenia. Obetovala som Pánu Ježišovi to, čo som cítila v deň večných sľubov. Po chvíli cítim, ako moje srdce začína zalievať vlna lásky. Náhle stíšenie ducha, zmysly tíchnu, Božia prítomnosť preniká dušu. Viem iba jedno - jestvuje Ježiš a ja. Uzrela som ho v takej podobe, ako som ho videla v prvej chvíli po večných sľuboch. Vtedy som si tiež vykoná­vala svätú hodinu. Náhle stál Ježiš predo mnou obnažený zo šiat, celé telo pokryté ranami. Oči sa mu topili v slzách a krvi, tvár celá pošpate-ná, pokrytá pľuvancami. Vtom mi povedal: „Nevesta sa musí podobať svoj­mu ženíchovi." Pochopila som tieto slová do hĺbky. Tu niet žiadnych pochybností. Mám sa podobať Ježišovi v utrpení a pokore. ,Fozri, čo uro­bila so mnou láska ľudských dusí. Dcéra moja, v tvojom srdci nachádzam všetko, čo mi odmieta také veľké množstvo duší. Tvoje srdce je pre mňa odpo­činkom. Často ponechávam veľké milosti na koniec modlitby."
269Raz, keď som si vykonala novénu k Duchu Svätému za svojho spo­
vedníka, Pán mi povedal: „Dal som ti ho poznať11^ skôr, než ťa predstave­
ní sem poslali. Ako budeš zaobchádzať so spovedníkom, tak budem zaob­
chádzať ja s tebou. Ak sa budeš pred ním ukrývať, aj keby išlo o moju
najmenšiu milosť, tak i ja sa ukryjem pred tebou a zostaneš sama." Kona­
la som tak, ako si Boh želal, a hlboký pokoj zavládol v mojej duši. Teraz
rozumiem, ako Boh ochraňuje spovedníkov a ako sa ich zastáva.
270Rada kňaza dr. Sopočka:
„Bez pokory sa nemôžeme páčiť Bohu. Cvič sa v treťom stupni poko­ry. To znamená, ak ti niečo vyčítajú, nielen že sa neospravedlňuj a nevy­hlasuj za nevinnú, ale teš sa z poníženia.
Ak veci, ktoré mi hovoríš, naozaj pochádzajú od Boha, priprav svoju dušu na veľké utrpenie. Zažiješ neuznanie, prenasledovanie. Budú na teba hľadieť ako na hysterickú, čudácku, ale Boh svojimi milosťa­mi nebude šetriť. Pravé Božie diela sa vždy stretávajú s ťažkosťami a vyznačujú sa utrpením. Ak Boh bude chcieť niečo uskutočniť, skôr či neskôr to napriek ťažkostiam uskutoční. Ty sa zatiaľ vyzbroj veľkou trpezlivosťou."
271 Keď kňaz dr. Sopočko odcestoval do Svätej zeme, našu kongregáciu
spovedal otec Dabrowski, SJ.127 Na jednej spovedi sa ma opýtal, či som
si vedomá vyššieho života v mojej duši, ktorý dosahuje nesmierne vyso­
ký stupeň. Odpovedala som, že som si vedomá toho, čo sa deje v mojom
vnútri. Na to mi otec odpovedal: „Sestra, nesmiete to v duši ničiť ani
sama meniť. Nie každá duša sa vyznačuje takým veľkým šťastím vyššie­ho života. U vás, sestra, je to viditeľné, lebo to dosahuje vysoký stu­peň. Dávajte si pozor, aby ste nepremárnili tieto veľké Božie milosti, veľká..." (pretrhnutá myšlienka).
Tento otec ma predtým mnohokrát skúšal. Keď som mu hovorila, že 272 Pán žiada odo mňa tieto veci,128 vysmial sa zo mňa a kázal mi prísť na spoveď o ôsmej večer. A keď som prišla o ôsmej, rehoľný brat už zamy­kal kostol. Povedala som mu, aby dal otcovi vedieť, že som prišla, lebo mi kázal prísť o tomto čase. Statočný brat išiel a dal to otcovi vedieť. Ten mu kázal povedať mi, že otcovia v tomto čase nepočúvajú spovede. Vrátila som sa domov naprázdno a už som sa viac u neho nespoveda-la. Vykonala som však za neho hodinovú adoráciu a nejaké sebazápo-ry, aby som mu vyprosila Božie svetlo na poznávanie duší. Keď kňaz dr. Sopočko odcestoval a on ho zastupoval, bola som nútená ísť k nemu na spoveď. Teraz však to, čo nechcel predtým uznať, zobral vážne a zavä­zuje ma k veľkej vernosti voči vnútorným vnuknutiam. Takto Boh neraz dopúšťa, ale vo všetkom nech je zvelebený. Ale je potrebná veľká milosť, aby človek nezakolísal.
Ročné exercície
Ježišu môj, opäť sa blíži chvíľa, v ktorej zostanem sama spolu s Tebou. Ježišu, prosím Ťa z celého srdca, daj mi poznať, čo sa Ti na mne nepáči. Zároveň mi daj poznať, čo mám robiť, aby som Ti bola milšia. Neod-mietni mi túto milosť a buď so mnou. Ja viem, že bez Teba, Pane, moja námaha nestojí za veľa. Ó, ako sa teším z Tvojej veľkosti, Pane. Čím viac Ťa poznám, tým vrúcnejšie po Tebe túžim a želám si byť s Tebou.
Ježiš mi dal poznať samu seba. V Božom svetle vidím svoju hlavnú 274 chybu - pýchu a jej odtienok - uzatváranie sa do seba. Chýba mi jedno­duchosť vo vzťahu k matke predstavenej.129
Druhé svetlo sa týka rozprávania. Niekedy príliš veľa hovorím. Mož­no by sa vec dala vybaviť dvoma, troma slovami, ale ja na to míňam pri­veľa času. Ježiš si praje, aby som tento čas premenila na odpustkové modlitby za duše trpiace v očistci. Pán mi hovorí, ako sa budeme v deň súdu zodpovedať za každé slovo.
Tretie svetlo sa týka našich regúl. Málo sa vyhýbam príležitostiam, ktoré vedú k nedodržaniu regúl, zvlášť mlčania. Budem konať tak, ako by regula bola napísaná len pre mňa. Nebudem sa starať, čo robia dru­hí, len nech ja konám tak, ako si Boh praje.
Predsavzatie: Keď bude Ježiš odo mňa žiadať niečo, týkajúce sa von­kajších záležitostí, pôjdem o tom ihneď povedať predstaveným. Pri
100
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
101
stretnutiach s predstavenou sa budem snažiť o otvorenosť a detskú úprimnosť.
275Ježiš miluje skryté duše. Ukrytý kvet má v sebe najviac vône.
Budem sa snažiť vo svojom vnútri vytvoriť zátišie pre Ježišovo srdce.
V ťažkých a bolestných chvíľach Ti spievam hymnus dôvery, ó, Stvo-
riteľu môj. Moja dôvera k Tvojmu milosrdenstvu je hlboká ako
priepasť.
276Od chvíle, v ktorej som si zamilovala utrpenie, prestalo byť pre mňa
utrpením. Utrpenie je stálym pokrmom mojej duše.
277Nebudem sa rozprávať s istou osobou, lebo viem, že Ježišovi sa to
nepáči a ona nemá z toho žiaden úžitok.
27 8 Pri nohách Pána. Ježišu ukrytý, Láska večná, Život náš, Boží Blázon, že si zabudol na seba a vidíš iba nás. Kým si stvoril nebo a zem, najprv si nosil nás vo svojom srdci. Ó, Láska, ó, hĺbka Tvojho poníženia, ó, Tajomstvo šťastia - prečo Ťa tak málo ľudí pozná? Prečo nenachádzaš odozvu? Ó, Láska božská, prečo ukrývaš svoju krásu? Ó, nepochopi­teľný a nesmierny, čím lepšie Ťa poznám, tým si pre mňa nepochopi­teľnej ši, ale preto, že Ťa nemôžem pochopiť, viac chápem Tvoju veľ­kosť. Nezávidím oheň serafínom, lebo v mojom srdci uchovávam väčší dar. Oni Ťa s nadšením obdivujú, ale Tvoja krv sa spája s mojou. Lás­ka - to je nebo, ktoré sme dostali už tu na zemi. Ó, prečo sa ukrývaš vo viere? Láska pretrháva oponu. Nie si skrytý pred zrakom mojej duše, lebo sám si ma pritiahol do lona tajuplnej lásky naveky. Tebe patrí chvá­la a sláva, nerozlučná Trojica - jediný Bože, po všetky veky.
279Boh mi dal poznať, na čom je založená skutočná láska a dal mi svet­
lo, ako ju prejavovať v živote. Skutočná láska k Bohu je založená na plne­
ní Božej vôle. Ak chceme Bohu prejaviť lásku skutkom, treba, aby všet­
ky naše skutky, hoc i najmenšie, vyplývali z lásky k Bohu. Pán mi
povedal: „Dieťa moje, najviac sa mi páčiš v utrpení. Vo svojich telesných
alebo duševných bolestiach nehľadaj útechu v stvorení. Chcem, aby vôňa
tvojho utrpenia bola čistá, bez akýchkoľvek prímesí. Prajem si, aby si sa
odpútala nielen od stvorenia, ale aj sama od seba. Dcéra moja, chcem sa
opájať láskou tvojho srdca - láskou čistou, panenskou - nepoškvrnenou, bez
žiadneho zatemnenia. Čím viac si zamiluješ utrpenie, tým bude tvoja lás­
ka ku mne čistejšia."
280Ježiš žiada, aby sa Sviatok Božieho milosrdenstva slávil v prvú nede­
ľu po Veľkej noci. S vnútornou sústredenosťou a vonkajším umŕtvova-
ním som tri hodiny nosila opasok a neprestajne som sa modlila za hrieš­
nikov a milosrdenstvo pre celý svet. Ježiš mi povedal: „Môjpohľad dnes
so zaľúbením spočíva na tomto dome."
Cítim dobre, že moje poslanie sa smrťou nekončí, ale len začína. Ó, 281 pochybujúce duše, poodhalím vám závoj neba, aby som vás presvedči­la o Božej dobrote, aby ste už viac nezraňovali nedôverou najsladšie Ježišovo srdce. Boh je láska a milosrdenstvo.
V istej chvíli mi Pán povedal: „Moje srdce je dojaté veľkým milosr- 282 denstvom k tebe, moje najdrahšie dieťa, keď som ťa videl roztrhanú na kús­ky od veľkej bolesti, ktorú si trpela v ľútosti nad svojimi hriechmi. Hľa, vidím tvoju lásku takú čistú a úprimnú, že ti dávam prvenstvo medzi pannami. Si moja česť a chvála môjho umučenia. Vidím každé poníženie tvojej duše a nič neunikne mojej pozornosti - pokorných vyvyšujem až po svoj trón, lebo tak to chcem."
Bože, vo Svätej Trojici jediný. Túžim ťa tak milovať, ako Ťa ešte žiad- 283 na ľudská duša nemilovala. Hoci som veľmi biedna a maličká, svoju dôveru som zakotvila hlboko v priepasti Tvojho milosrdenstva, Bože a Stvoriteľu môj. Napriek svojej veľkej biede sa neľakám ničoho, ale mám nádej, že budem spievať pieseň chvály naveky. Nech žiadna duša nepochybuje, hoci by bola najbiednejšia. Kým žije, každá môže dosiah­nuť veľkú svätosť, lebo sila Božej milosti je veľká. Záleží len na nás, aby sme neodporovali Božiemu pôsobeniu.
Ó, Ježišu, keby som sa mohla postaviť pred Teba ako hmla, zakryla 284 by som zem, aby Tvoj sv. zrak nevidel strašné zločiny. Ježišu, keď hľa­dím na svet a jeho ľahostajnosť voči Tebe, neustále sa mi tlačia slzy do očí, ale keď sa pozerám na ľahostajnú dušu, ktorá sa zasvätila Bohu, krváca mi srdce.
1934 285
Raz som prišla do cely taká unavená, že som si musela na chvíľu odpo­činúť, kým som sa začala vyzliekať. Keď som už bola vyzlečená, jedna zo sestier ma prosila, aby som jej priniesla horúcu vodu. Napriek únave som sa rýchlo obliekla a priniesla vodu, ktorú si želala, hoci od kuchyne do cely bol dobrý kúsok a blata po členky. Keď som vošla do svojej cely, uzrela som nádobu s Najsvätejšou sviatosťou a počula som hlas: „Vezmi túto nádobu a prenes ju do tabernákula. "V prvej chvíli som zaváhala, no keď som sa priblížila a dotkla nádoby, počula som slová: „S akou láskou sa približuješ ku mne, s takou láskou sa približuj ku každej zo sestier. Čokoľ­vek robíš im, mne robíš." Po chvíli som videla, že som sama.
+ Raz, keď sa konala adorácia za našu vlasť, bolesť mi prenikla dušu. 286 Začala som sa modliť nasledujúcim spôsobom: Najmilosrdnejší Ježišu, prosím Ťa na príhovor Tvojich svätých a zvlášť na príhovor Tvojej naj­milšej Matky, ktorá Ťa odmalička vychovávala, prosím Ťa, požehnaj
102
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
103
moju vlasť. Ježišu, nehľaď na naše hriechy, ale pozri na slzy malých detí, na hlad a zimu, ktorými trpia. Ježišu, pre tieto neviniatka udeľ mi milosť, o ktorú Ťa prosím pre moju vlasť. V tej chvíli som uvidela Pána Ježiša, ktorý mal oči plné sĺz a povedal mi: „Vidíš, dcéra moja, ako veľmi mi je ich ľúto, ale pamätaj na to, že oni držia svet."
287 + Ježišu môj, keď sa pozerám na život duší, vidím, že mnohí Ti slúžia s istou nedôverou. V istých chvíľach, zvlášť keď je príležitosť preukázať Bohu lásku, vidím, že práve vtedy tieto duše utekajú z bojového poľa. Ježiš mi raz povedal: „Chceš aj ty, dieťa moje, takto konať?" Odpovedala som Pánovi: „Ó, nie, neodídem z bojového poľa, hoc by mi smrteľný pot zarosil čelo, nevypustím meč z ruky, kým nespočiniem pri nohách Sv. Trojice. Vo všetkom, čo robím, sa nespolieham na svoje sily, ale na Božiu milosť. S Božou milosťou môže duša víťazne prejsť aj cez naj­väčšie ťažkosti.
28 8 + Raz som sa veľmi dlho rozprávala s Ježišom o našich chovaniciach. Posmelená jeho dobrotou, spýtala som sa ho, či má medzi našimi cho-vanicami aj také duše, ktoré by boli potešením pre jeho srdce. Pán mi odpovedal, že má, „ale ich láska je slabá, preto ti ich dávam do zvláštnej opatery - modli sa za ne".
Ó, Bože veľký, obdivujem Tvoju dobrota. Ty si Pán nebeských zástu­pov, a tak sa znižuješ k úbohému stvoreniu. Ó, ako vrúcne Ťa túžim milo­vať každým úderom môjho srdca. Nestačí mi zem, nebo je primalé a ves­mír je ničím, len Ty jediný mi stačíš, večný Bože. Len Ty jediný môžeš naplniť hĺbku mojej duše.
289 Najšťastnejšie chvíle pre mňa sú, keď zostanem sama s mojím
Pánom. V týchto chvíľach poznávam Božiu veľkosť a svoju biedu.
Raz mi Ježiš povedal: „Nečuduj sa, keď ťa niekedy nevinne posudzujú. Ja som z lásky k tebe ako prvý vypil tento kalich nevinného utrpenia."
290Raz ma tak rozrušili myšlienky na večnosť a jej tajomstvá, že moja
duša sa začala báť. Keď som ešte chvíľu nad tým uvažovala, začali ma
trápiť rôzne neistoty. Vtom mi Ježiš povedal: „Dieťa moje, neboj sa domu
svojho Otca. Márne skúmanie prenechaj múdrym tohto sveta. Ja ťa chcem
vždy vidieť ako malé dieťa. Na všetko sa jednoducho pýtaj spovedníka a ja
ti odpoviem jeho ústami."
291Raz som stretla osobu, ktorá mala v úmysle spáchať ťažký hriech.
Prosila som Pána, aby na mňa dopustil najväčšie útrapy, len aby tá duša
bola zachránená. Odrazu som pocítila na hlave strašnú bolesť tŕňovej
koruny. Trvalo to dosť dlho, ale tá osoba zostala v Božej milosti. Ó,
Ježišu môj, ako ľahko je možné posvätiť sa - treba len trošku dobrej vôle.
Ak Ježiš zbadá v duši trošku dobrej vôle, ponáhľa sa dať sa tejto duši
a nič ho nemôže zadržať, ani chybné kroky, ani pády - celkom nič. Ježiš sa ponáhľa duši na pomoc a ak je duša Božej milosti verná, tak vo veľ­mi krátkom čase môže dosiahnuť najvyššiu svätosť, akú stvorenie na zemi len môže dosiahnuť. Boh je veľmi štedrý a nikomu neodmieta svo­ju milosť - dáva viac, ako my od neho prosíme. Vernosť vnuknutiam Ducha Svätého je najkratšia cesta.
+ Keď duša úprimne miluje Boha, nemá sa vo svojom duchovnom 292 živote báť ničoho. Nech sa odovzdá vplyvu milosti a nech sa neobme­dzuje v spájaní s Pánom.
+ Keď ma Ježiš očaril svojou krásou a pritiahol k sebe, vtedy som 293 zbadala, čo sa mu v mojej duši nepáči. Rozhodla som sa za každú cenu to odstrániť a s pomocou milosti som to hneď urobila. Táto veľkoduš­nosť sa Pánovi páčila a od tej chvíle mi Boh začal udeľovať vyššie milos­ti. Vo vnútornom živote nad ničím nemudrujem, nerozoberám, akými cestami ma Boží Duch vedie. Stačí mi, že viem, že som milovaná a milu­jem. Čistá láska mi dáva poznať Boha a pochopiť mnohé tajomstvá. Spovedník je pre mňa prorokom, jeho slovo je pre mňa sväté - hovorím o svojom duchovnom poradcovi.130
Raz mi Pán povedal: „Buďako žobrák, ktorý sa neodťahuje, ak dosta- 294 ne väčšiu almužnu, ale o to srdečnejšie ďakuje. Aj ty, ak ti udeľujem väčšie milosti, tak sa nevyhováraj, že nie si ich hodna. Ja o tom viem, ale radšej sa teš a raduj a ber toľko pokladov z môjho srdca, koľko dokážeš uniesť, lebo vtedy sa mi viacpáčiš. A ešte niečo ti poviem - neber tie milosti len pre seba, ale aj pre blížnych, to znamená, povzbudzuj duše, s ktorými sa stre­távaš, k dôvere v moje nekonečné milosrdenstvo. Ó, ako veľmi milujem duše, ktoré mi úplne dôverujú - urobím pre ne všetko."
+ V tej chvíli sa ma Ježiš opýtal: „Dieťa moje, ako ti idú exercícieľ1 295 Odpovedala som: „Ježišu, veď Ty vieš, ako mi idú."
,Áno, viem, ale chcem to počuť z tvojich úst a tvojho srdca."
„Ó, Majster môj, keď ma Ty vedieš, všetko mi ide ľahko. Prosím Ťa, Pane, nikdy ma neopúšťaj." Ježiš mi povedal: ,Áno, vždy budem s tebou, ak budeš vždy ako malé dieťa. Neboj sa ničoho, ako som bol tvojím začiat­kom, budem aj tvojím koncom. Nespoliehaj sa na stvorenie ani v najmenšej veci, lebo to sa mi nepáči. Ja sám chcem byť v tvojej duši. Dám ti posilne­nie a svetlo do duše. Dozvieš sa z úst môjho zástupcu, že ja som v tebe a nepokoj sa rozplynie ako hmla v lúčoch slnka."
+ Najvyššie Dobro, túžim Ťa milovať, ako ťa ešte nikto na zemi nemi- 296 loval. Túžim Ťa zvelebovať každou chvíľou môjho života a svoju vôľu úzko spájať s Tvojou sv. vôľou. Môj život nie je monotónny a šedivý. Je pestrý ako záhrada voňavých kvetov. Ani neviem, ktorý kvet mám skôr
104
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
105
odtrhnúť: ľaliu utrpenia, ružu lásky k blížnemu alebo fialku pokory? Nebudem vyratúvať tieto poklady, ktorých mám na každý deň hojne. Je veľká vec, keď dokážeme využiť prítomnú chvíľu.
297+ Ježišu, Svetlo najvyššie, daj mi poznať seba a prenikni svojím svet­
lom moju temnú dušu a vyplň sebou priepasť mojej duše, lebo len Ty
sám (...)
298Ó, Ježišu môj, Život, Cesta a Pravda, prosím Ťa, drž si ma pri sebe,
ako matka drží malé dieťa na svojich prsiach, lebo som nielen nero­
zumné, slabé dieťa, ale aj hromada biedy a ničoty.
299 + Tajomstvo duše
Keď mi raz spovedník kázal opýtať sa Pána Ježiša, čo znamenajú dva lúče na obraze,131 povedala som, že dobre, opýtam sa Pána.
Počas modlitby som vo svojom vnútri počula slová: „Tie dva lúče zna­menajú krv a vodu - svetlý lúč predstavuje vodu, ktorá omilosťuje duše, čer­vený lúč znamená krv, ktorá je životom duší...
Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomie­rajúce srdce bolo kopijou prerazené na kríži.
Tie lúče zakrývajú dušu pred hnevom môjho Otca. Šťastný, kto bude žiť v ich tieni, lebo spravodlivá Božia ruka ho nezasiahne. Túžim, aby Druhá veľkonočná nedeľa bola Sviatkom milosrdenstva.
300 + Pros môjho verného služobníka,132 aby v tento deň povedal celému sve­
tu o mojom veľkom milosrdenstve. Kto v tento deň pristúpi k prameňu živo­
ta, dosiahne úplné odpustenie hriechov aj trestov.
+ Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobratí s dôverou k môjmu milosr­denstvu.
+ Ó, ako veľmi ma zraňuje nedôvera duše. Taká duša vyznáva, že som svätý a spravodlivý, ale neverí, že som milosrdenstvo, nedôveruje v moju dob­rotu. Aj satani zvelebujú moju spravodlivosť, ale neveria v moju dobrotu.
Moje srdce sa raduje z mena milosrdenstvo.
301Povedz, že milosrdenstvo je najvznešenejšou vlastnosťou Boha. Všetky
diela mojich rúk sú korunované milosrdenstvom."
302+ Ó, Láska večná, túžim, aby Ťa poznali všetky duše, ktoré si stvoril.
Keby som bola kňazom, ustavične by som hovorila o Tvojom milosr­
denstve hriešnym dušiam, ktoré upadli do zúfalstva. Keby som bola misi­
onárom, niesla by som svetlo viery do vzdialených krajín, aby Ťa moh­
li poznať aj tieto duše. Mohla by som pre ne zomrieť mučeníckou
smrťou, akou si pre mňa a pre ne zomrel Ty. Ó, Ježišu, viem veľmi dob­
re, že môžem byť kňazom, misionárom, kazateľom, môžem zomrieť
mučeníckou smrťou, úplným sebazničením a obetovaním sa z lásky k Tebe, Ježišu, a k nesmrteľným dušiam.
Veľká láska dokáže malé veci premieňať na veľké. Iba láska dáva 303 našim skutkom hodnotu. Čím bude naša láska čistejšia, tým oheň utr­penia bude mať v nás menej čo stráviť a utrpenie prestane byť pre nás utrpením. Stane sa nám rozkošou. Z Božej milosti som teraz dostala také uspôsobenie srdca, že nikdy nie som taká šťastná, ako keď trpím pre Ježiša, ktorého milujem každým záchvevom srdca.
Keď som raz prežívala jedno veľké utrpenie, utiekla som od povin­nosti k Pánu Ježišovi a prosila som ho, aby mi dal svoju silu. Po krátkej modlitbe som sa vrátila k povinnostiam plná nadšenia a radosti. Vtom mi jedna zo sestier hovorí: „Určite máte, sestra, dnes veľa radosti, lebo ste taká rozžiarená. Boh vám istotne nedáva žiadne utrpenia, iba samé potechy." Odpovedala som: „Veľmi sa mýlite, sestra. Práve vtedy, keď veľa trpím, aj moja radosť je väčšia a keď menej trpím, aj moja radosť je menšia." Ale táto duša mi dala poznať, že ma nepochopila. Snažila som sa jej to vysvetliť: „Keď trpíme veľa, máme veľkú príležitosť preu­kázať Bohu, že ho milujeme. Keď trpíme málo, máme málo príleži­tostí, aby sme prejavili Bohu svoju lásku. Keď netrpíme vôbec, naša lás­ka nie je ani veľká, ani čistá. Z Božej milosti môžeme dôjsť k tomu, že utrpenie sa pre nás zmení na rozkoš, lebo láska dokáže v čistých dušiach konať takéto veci."
+ Ježišu môj, nádej moja jediná, ďakujem Ti za tú knihu, ktorú si 304 otvoril pred očami mojej duše. Tou knihou je Tvoje umučenie, na kto­ré si sa podujal z lásky ku mne. Z tej knihy som sa naučila, ako milovať Boha a duše. V tej knihe sú obsiahnuté nevyčerpateľné poklady. Ó, Ježišu, ako málo duší Ťa chápe v Tvojom mučeníctve lásky. Ó, aký veľ­ký je oheň najčistejšej lásky, ktorý horí v Tvojom najsv. srdci. Šťastná duša, ktorá pochopila lásku Ježišovho srdca.
Mojou najväčšou túžbou je, aby duše spoznali, že Ty si ich večným 305 šťastím, aby uverili v Tvoju dobrotu a oslavovali Tvoje nekonečné milo­srdenstvo.
Prosila som Boha o milosť, aby ma upevnil a posilnil voči vplyvom, 306 ktoré ma neraz chcú odviesť od ducha reguly a malých zákonov. Sú to malé mole, ale chcú v nás zničiť vnútorný život. Určite ho zničia, ak si je duša vedomá týchto malých priestupkov, a napriek tomu ich pod­ceňuje a pokladá za malé veci. Ja nevidím v predpisoch nič malého. Nezáleží na tom, že sa vystavujem nepríjemnostiam a uštipačným poznámkam, len nech je môj duch v zhode s duchom regúl, sľubov a rehoľných zákonov.
106
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
107
Ó, Ježišu môj, rozkoš môjho srdca, Ty poznáš moje túžby. Chcela by som sa ukryť pred ľudským zrakom, žiť, akoby som nežila. Chcem žiť čistá ako poľný kvet. Chcem, aby moja láska bola vždy obrátená k Tebe ako kvet, ktorý sa vždy obracia k slnku. Túžim, aby vôňa a svie­žosť kvetu môjho srdca bola vždy zachovaná len pre Teba. Chcem žiť pod Tvojím Božím pohľadom, lebo Ty sám mi stačíš. Keď som s Tebou, ó, Ježišu, nebojím sa ničoho, lebo nič mi nemôže uškodiť.
+ Rok 1934
V istej chvíli počas Veľkého pôstu som uzrela nad našou kaplnkou a nad domom veľké svetlo a veľkú tmu. Videla som boj týchto dvoch mocností...
308 Zelený štvrtok 1934. Ježiš mi povedal: „Túžim, aby si dala samu seba
ako obetu za hriešnikov, zvlášť za tie duše, ktoré stratili nádej v Božie mi­
losrdenstvo. "
Boh a duše. Akt sebaobetovania
309 Pred tvárou neba a zeme, pred všetkými chórmi anjelov, pred najsv.
Pannou Máriou, pred všetkými nebeskými mocnosťami vyhlasujem
Bohu v Trojici jedinému, že dnes v zjednotení s Ježišom Kristom, Vyku­
piteľom duší, sa dávam dobrovoľne ako obeta za obrátenie hriešnikov
a zvlášť za tie duše, ktoré stratili nádej v Božie milosrdenstvo. Táto obe­
ta je založená na tom, že prijímam s úplnou odovzdanosťou Božej vôli
všetky utrpenia, strach a hrôzu, ktorými sú naplnení hriešnici, a ja im
na výmenu dávam všetky potechy mojej duše, ktoré plynú z prebývania
s Bohom. Jedným slovom, obetujem za nich všetko: sv. omše, sv. prijí­
mania a umŕtvovania, modlitby. Nebojím sa úderov - úderov Božej spra­
vodlivosti, lebo som spojená s Ježišom. Ó, Bože môj, túžim Ti takto
vynahradiť za duše, ktoré nedôverujú Tvojej dobrotivosti. Dôverujem
proti všetkej nádeji v more Tvojho milosrdenstva. Pane a Bože môj, môj
podiel na veky, táto obeta nie je založená na mojich silách, ale spolie­
ham na moc, ktorá plynie zo zásluh Ježiša Krista. Každý deň budem
opakovať tento akt obety nasledujúcou modlitbou, ktorú si ma sám
naučil, Ježišu.
Ó, krv a voda, ktorá si vytryskla vtedy ako prameň milosrdenstva pre nás z Ježišovho srdca, dôverujem v Teba.
S. M. Faustína od Najsvätejšej sviatosti Zelený štvrtok počas sv. omše dňa 29. III. 1934
„Dávam ti spoluúčasť na vykúpení ľudského rodu. Si pre mňa úľavou 310 vo chvíli môjho umierania."
Keď som od svojho spovedníka133 dostala povolenie vykonať tento 311 akt obetovania, v krátkom čase som spoznala, že tento akt bol Bohu milý. Hneď som pocítila jeho účinky. Odrazu bola moja duša ako ska­la: vyprahnutá, plná bezútešnosti a nepokoja. Rôzne rúhania a kliatby sa mi tisnú do uší. V mojom srdci zavládla nedôvera a zúfalstvo. Hľa, stav úbožiakov, ktorý som prijala na seba. V prvej chvíli som sa tých ukrutností veľmi zľakla, ale pri prvej spovedi som sa upokojila.
+ Keď som sa raz išla spovedať mimo kláštora, dostala som sa na 312 sv. omšu, ktorú slúžil môj spovedník.134 Po chvíli som videla na oltári malého Ježiška, ktorý milo a radostne vystieral k nemu rúčky. Kňaz však o chvíľu vzal krásne Dieťa do rúk, polámal ho a zaživa zjedol. V prvej chvíli som voči tomu kňazovi cítila odpor kvôli takému zaobchádzaniu s Ježišom. Hneď som ale bola osvietená v tejto veci a spoznala som, že tento kňaz je Bohu veľmi milý.
+ Raz som bola u maliara,135 ktorý maľuje obraz. Videla som, že 313 nie je taký pekný ako Ježiš. Veľmi ma to zarmútilo, ale ukryla som to hlboko vo svojom srdci. Keď sme odišli od maliara, matka predsta­vená136 zostala v meste vybaviť rôzne veci. Ja som sa sama vrátila do­mov. Hneď som sa vybrala do kaplnky a veľmi som plakala. Povedala som Pánovi: „Kto Ťa namaľuje takého pekného, aký si?" Vtom som počula slová: „Nie v kráse farby ani štetca je veľkosť toho obrazu, ale v mojej milosti."
+ Keď som raz popoludní prišla do záhrady, anjel strážny mi povedal: 314 „Modli sa za umierajúcich." Hneď som sa začala modliť ruženec za umie­rajúcich spolu so záhradníčkami. Keď sme sa domodlili ruženec, začali sme rôzne modlitby za umierajúcich. Potom sa chovanice začali veselo rozprávať. Napriek ich vrave som začula v duši slová: „Modli sa za mňa." Nerozumela som dobre tým slovám, vzdialila som sa o pár krokov od chovanie a rozmýšľala som, kto by to mohol byť, čo mi káže modliť sa. Vtom som začula slová: „Som sestra137..." Táto sestra bola vo Varšave a ja vo Vilne. „Modli sa za mňa, kým ti poviem, že máš prestať. Zomieram." Hneď som sa začala za ňu vrúcne modliť k umierajúcemu Ježišovmu srdcu. Nedala mi vydýchnuť, modlila som sa od tretej hodiny do piatej. O piatej som počula slová: „Ďakujem." Pochopila som, že už zomrela. Ale na druhý deň počas sv. omše som sa znova vrúcne modlila za jej dušu. Popoludní prišla správa, že sestra... o tej a tej hodine zomrela. Pochopi­la som, že to bolo vtedy, keď mi hovorila - modli sa za mňa.
108
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT
109
315+ Matka Božia, Tvoja duša bola ponorená do mora horkosti, pozri
sa na svoje dieťa a nauč ma trpieť a milovať v utrpení. Posilni moju dušu,
nech ju bolesť nezlomí. Matka milosti - nauč ma žiť s Bohom.
316Raz ma navštívila Božia Matka. Bola smutná, pohľad mala sklone­
ný k zemi. Dala mi poznať, že mi chce niečo povedať, a na druhej stra­
ne mi dala poznať, ako by mi nechcela o tom hovoriť. Keď som to pocho­
pila, začala som Matku Božiu prosiť, aby mi to povedala a aby sa na mňa
pozrela. V tej chvíli sa Mária pozrela na mňa s láskavým úsmevom. Pove­
dala: „Zažiješ veľa utrpenia kvôli chorobe a lekárom, veľa trápenia budeš
mať aj kvôli obrazu, ale neboj sa ničoho." Na druhý deň som ochorela
a veľa som trpela, tak ako mi Matka Božia povedala. Moja duša je však
pripravená na utrpenie. Utrpenie je stálym spoločníkom môjho života.
317Ó, Bože, moja jediná nádej, do Teba som vložila celú svoju dôveru.
Viem, že nebudem sklamaná.
318Neraz po sv. prijímaní pociťujem zvláštnu Božiu prítomnosť. Cítim,
že Boh je v mojom srdci. To, že cítim Boha v duši, mi vôbec neprekáža
pri plnení povinností. Ani vtedy, keď vybavujem najdôležitejšie záleži­
tosti vyžadujúce pozornosť, nestrácam Božiu prítomnosť v duši a som
s ním úzko spojená. S ním idem do práce, s ním idem na rekreáciu, s ním
trpím, s ním sa teším, žijem v ňom a on vo mne. Nikdy nie som sama,
lebo on je mojím stálym spoločníkom. Je prítomný v každej chvíli. Sme
si dôverne blízki skrze spojenie krvi a života.

Utekajme, lebo nie je sama, je s ňou Všemohúci

319 Nočná štvrtková adorácia
Od jedenástej do dvanástej hodiny som si konala adoráciu. Modlila som sa za obrátenie tvrdošijných hriešnikov. Zvlášť za tých, ktorí stra­tili nádej v Božie milosrdenstvo. Rozjímala som o tom, ako veľa Boh vytrpel, akú veľkú milosť nám preukázal. A my neveríme, že Boh nás miluje. Ó, Ježišu, kto to môže pochopiť? Aká bolesť pre nášho Spasi­teľa? Čím nás presvedčí o svojej láske, ak už ani samotná smrť nestačí? Poprosila som celé nebo, aby spolu so mnou vynahradzovalo Pánovi za nevďačnosť niektorých duší.
320 Ježiš mi dal poznať, aká milá je mu vynahradzujúca modlitba. Pove­dal mi: „Modlitba pokornej a milujúcej duše zmierňuje hnev môjho Otca a priťahuje more požehnania. "Po skončení adorácie v polovici cesty do cely, ma obstúpilo množstvo veľkých čiernych psov. Skákali a zavýjali, chceli ma roztrhať na kúsky. Zbadala som, že to nie sú psy, ale diabli. Jeden z nich prehovoril zlostne: „Za to, že si nám odobrala tejto noci toľko duší, roztrháme ťa na kusy." Odpovedala som, že ak je to vôľa naj-milosrdnejšieho Boha, nech ma trhajú na kúsky. Právom si to zaslúžim,
lebo som najúbohejšia z hriešnikov a Boh je vždy svätý, spravodlivý a nekonečne milosrdný. Na tieto slová odpovedali všetci satani naraz: „Utekajme, lebo nie je sama, je s ňou Všemohúci." A zmizli ako zvíre­ný prach z cesty. Ja som spokojne, končiac Te Deum, išla do cely a rozjí­mala nad nekonečným, nepochopiteľným Božím milosrdenstvom.
12. VIII. 1934
Náhle zoslabnutie - predsmrtné múky. Nebola to smrť, čiže prechod 321 do skutočného života, ale zakúsila som jej utrpenie. Smrť je strašná, aj keď nám dáva večný život. Odrazu mi prišlo zle, nemohla som dýchať, tma v očiach, cítim odumieranie v údoch - to dusenie je strašné. Chvíľ­ka takého dusenia je nesmierne dlhá. Napriek nádeji sa ma zmocňuje zvláštny strach. Túžila som prijať posledné sviatosti. Veľmi ťažko je vyspovedať sa, napriek veľkej túžbe. Človek nevie, čo hovorí, jedno zač­ne, druhé nedokončí. Ó, nech Boh zachová každú dušu od takého odkla­dania spovede na poslednú hodinu. Poznala som veľkú silu kňazových slov, ktorá sa dotýka duše chorého. Opýtala som sa duchovného otca, či som pripravená stáť pred Bohom a či môžem byť pokojná. Dostala som odpoveď: „Môžeš byť úplne pokojná nielen teraz, ale po každej týž­dňovej spovedi." Božia milosť, ktorá sprevádza tieto kňazské slová, je veľká. Duša pociťuje silu a odvahu do boja.

Ó, rehoľa, matka moja - aké sladké je v tebe žiť, ale ešte sladšie zomierať.

Po prijatí posledných sviatostí nastalo úplné zlepšenie. Zostala som 323 sama. Trvalo to asi pol hodiny. Opäť sa zopakoval záchvat, ale už nie taký silný, lebo zákroky lekárov tomu zabránili.
Svoje utrpenie som spájala s Ježišovým utrpením. Obetovala som ho za seba a za obrátenie duší, ktoré nedôverujú v Božiu dobrotu. Náhle sa moja cela naplnila čiernymi postavami plnými hnevu a ne­návisti voči mne. Jedna z nich povedala: „Buď prekliata ty i ten, ktorý je v tebe, lebo už v pekle nás začínaš mučiť." Ja som povedala len: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami," postavy zašumeli a ihneď zmizli.
Na druhý deň som bola veľmi slabá, ale už som nepociťovala žiad- 324 ne bolesti. Po sv. prijímaní som videla Pána Ježiša v takej podobe, ako som ho videla pri jednej adorácii. Pánov pohľad prenikol mojou dušou skrz-naskrz. Ani najmenší prášok neunikne jeho pozornosti. Povedala som Ježišovi: „Ježišu, myslela som si, že si ma zoberieš." Ježiš mi odpo­vedal: „Ešte sa celkom nesplnila moja vôľa v tebe. Zostaneš ešte na zemi, ale už nie dlhý čas. Veľmi sa mi páči tvoja dôvera, ale láska nech je vrúc-
110
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
111
nejšia. Čistá láska dáva duši silu v zomieraní. Keď som dokonával na kríži, nemyslel som na seba, ale na úbohých hriešnikov a modlil som sa za nich k Otcovi. Chcem, aby sa aj tvoje posledné chvíle celkom podobali mojim na kríži. Je len jedna cena, ktorou sa vykupuje duša - utrpenie spojené s mojím utrpením na kríži. Čistá láska týmto slovám rozumie, telesná láska ich nikdy nepochopí."
Rok 1934
V deň Nanebovzatia Panny Márie som nebola na sv. omši. Pani dok­torka139 mi nedovolila, ale v cele som sa vrúcne modlila. Po chvíli som videla Matku Božiu v nevýslovnej kráse. Povedala mi: „Dcéra moja, žia­dam od teba modlitbu, modlitbu a ešte raz modlitbu. Za svet a zvlášť za tvoju vlasť. Po deväť dní prijímaj sv. prijímanie ako náhradu za tento úmysel. Spájaj sa tesne s obetou sv. omše. Počas týchto deviatich dní budeš stáť pred Bohom ako obeta všade, vždy, na každom mieste a v kaž­dom čase, vo dne alebo v noci, pri každom prebudení modli sa v duchu. V duchu možno vždy zotrvávať pri modlitbe.
326Raz mi Ježiš povedal: „Môj pohľad z toho obrazu je taký ako pohľad
z kríža."
327Raz sa ma spovedník140 opýtal, ako má byť umiestnený nápis, lebo
všetko sa na obraz nezmestí. Povedala som, že sa pomodlím a odpoviem
mu na budúci týždeň. Keď som išla zo spovednice, prechádzala som
okolo Najsv. sviatosti. Vtedy som dostala vnútorné poznanie, ako má
byť ten nápis. Ježiš mi pripomenul, ako mi povedal už prvýkrát, že tie
tri slová musia byť viditeľné. Sú to tieto slová: Ježišu, dôverujem v Teba.
Pochopila som, že Ježiš túži po tom, aby bola umiestnená celá formul­
ka, ale nedáva výrazný príkaz ako na tie tri slová:
„Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milo­srdenstva pre milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôve­rujem v Teba."
328Ó, Láska najčistejšia, kraľuj v celej plnosti v mojom srdci a pomáhaj
mi splniť Tvoju sv. vôľu čo najvernejšie.


Ó, aká veľká milosť je mať duchovného vodcu
329 Na konci trojdňových exercícií som videla, ako kráčam po nerovnej ceste a každú chvíľu sa potkýnam. Za sebou som videla kráčať nejakú postavu, ktorá ma stále podopierala. Znepokojovalo ma to a prosila som ju, aby odo mňa odišla, že chcem ísť sama. Ale tá postava, ktorú som nemohla spoznať, ma ani na chvíľu neopustila. Netrpezlivo som sa k nej obrátila a odstrčila som ju od seba. V tej chvíli som spoznala, že tou postavou bola matka predstavená. V tom istom okamihu som videla, že to nebola matka predstavená, ale Pán Ježiš. Pán sa na mňa vážne
pozrel a dal mi poznať, ako ho bolí, ak sa aj v najmenšej veci nesnažím plniť vôľu predstavenej, „ktorá je mojou vôľou". Veľmi som Pána odpro­sovala a túto výstrahu som si vzala k srdcu.

+ Raz mi spovedník povedal, aby som sa pomodlila na jeho úmysel 330 a začala novénu k Matke Božej. V novéne som sa mala pomodliť deväť­krát Zdravas Mária. Ku koncu novény som videla Matku Božiu s Ježiš­kom na rukách. Videla som aj svojho spovedníka, ktorý kľačal pri jej nohách a rozprával sa s ňou. Nerozumela som, o čom sa rozprá­vali, lebo som bola zaujatá rozhovorom s Ježiškom, ktorý zišiel z ná­ručia Božej Matky a prišiel ku mne. Nemohla som sa vynačudovať jeho kráse. Počula som niekoľko slov, ktoré mu Božia Matka hovorila, ale nepočula som všetko. Boli to tieto slová: „Som nielen kráľovnou neba, ale aj matkou milosrdenstva a tvojou matkou." Zodvihla pravú ruku, v ktorej držala plášť a zakryla ním kňaza. V tej chvíli videnie zmizlo.
Ó, aká veľká milosť je mať duchovného vodcu. Duša rýchlejšie postu puje v cnosti, jasnejšie spoznáva Božiu vôľu, vernejšie ju plní. Cesta je istejšia a bezpečnejšia.
Duchovný vodca pomáha obísť skaly, o ktoré by sa duša mohla poraniť. Boh mi dal túto milosť dosť neskoro, ale veľmi sa z nej teším, keď vidím, ako je Boh naklonený želaniam duchovného vodcu. Uvediem jednu z tisíc príhod, ktoré sa mi stali. Večer, ako obyčaj­ne, som prosila Pána Ježiša, aby mi dal body na zajtrajšie rozjímanie.142 Dostala som odpoveď: „Rozjímaj o prorokovi Jonášovi a o jeho poslaní." Poďakovala som Pánovi, ale v duši som začala rozmýšľať, aké je toto rozjímanie odlišné od iných. Celou silou svojej duše som sa však snaži­la rozjímať. Spoznala som v tom prorokovi seba. V tom zmysle, že i ja sa často pred Bohom vyhováram, že niekto iný by lepšie plnil jeho sv. vôľu. Nechápem, že Boh môže všetko, že čím je nástroj biednejší, tým viac vynikne jeho všemohúcnosť. Boh mi to vysvetlil. Popoludní bola spoveď našej spoločnosti. Vyjavila som duchovnému vodcovi svoje oba­vy, ktoré sa ma zmocňujú kvôli poslaniu,143 na ktoré ma Boh používa ako nešikovný nástroj. Duchovný otec mi povedal, že či chceme, alebo nie, musíme plniť Božiu vôľu. Uviedol mi príklad proroka Jonáša. Po spovedi som rozmýšľala, odkiaľ spovedník vedel, že Boh mi káže rozjí­mať o Jonášovi, veď som mu o tom nehovorila. Vtom som počula slo­vá: „Keď ma kňaz zastupuje, vtedy nekoná on, ale ja cez neho. Jeho žela­nia sú mojimi želaniami." Vidím, ako Ježiš bráni svojich zástupcov. Sám vstupuje do ich konania.
+ Štvrtok. Keď začala svätá hodina, chcela som sa ponoriť do Ježišov- 332 ho umierania na Golgote. Vtom počujem v duši hlas: „Rozjímaj o ta-jomstve môjho vtelenia.
.p..Rady pre spovedníkov ( i kajúcnikov ) svätý Alfonz de Liguori
113
" A zrazu sa zjavil predo mnou malý Ježiško, žia­riaci krásou. Hovorí mi, ako veľmi sa Bohu páči jednoduchosť duše. ,Aj keď je moja veľkosť nepochopiteľná, prebývam len s maličkými - žia­dam od teba, aby si bola v duchu ako dieťa."
333 Teraz jasne vidím, ako Boh pôsobí skrze spovedníka a aký je verný vo svojich prisľúbeniach. Pred dvoma týždňami mi spovedník prikázal zamyslieť sa nad tým, čo znamená byť v duchu ako dieťa. Zo začiatku to bolo pre mňa trochu ťažké, ale spovedník to nebral do úvahy a kázal mi ďalej sa nad tým zamýšľať: „V živote nech sa to prejavuje takto: dieťa sa nezaoberá minulosťou ani budúcnosťou, ale využíva prítomnú chvíľu. U vás, sestra, chcem toto zdôrazniť, aby ste boli v duchu ako dieťa a kla­diem na to veľký dôraz."
3 34 Vidím, ako sa Pán prikláňa k želaniam spovedníka. Vtedy sa mi nezja­vuje ako učiteľ v plnosti síl a človečenstva, ako dospelý, ale zjavuje sa mi ako malé dieťa. Ten Boh, ktorého nemožno obsiahnuť, sa znižuje ku mne v postave malého dieťaťa. Ale zrak mojej duše sa nezastavuje na tomto povrchu. „Hoci prijímaš podobu malého dieťaťa, ja v Tebe vidím nesmrteľného, neobmedzeného Pána pánov, ktorého zvelebujú dňom i nocou čistí duchovia, pre ktorého horia srdcia serafínov ohňom najčis­tejšej lásky. Ó, Kriste, Ó, Ježišu, túžim ich v láske k Tebe prevýšiť. Odpus­tite mi, čistí duchovia, odvahu porovnávať sa s Vami. Ja, priepasť biedy, ale Ty, ó, Bože, ktorý si nepochopiteľnou priepasťou milosrdenstva, pohlť ma ako pohlcuje slnečná žiara jednu kvapku rosy. Tvoj láskavý pohľad vyrovnáva každú priepasť. Cítim sa nesmierne šťastná z Božej veľkosti. Keď vidím Božiu veľkosť, to mi úplne stačí, aby som bola šťast­ná po celú večnosť."
335 Raz, keď som videla Ježiša v podobe malého dieťaťa, opýtala som
sa: „Ježišu, prečo sa teraz stretávaš so mnou v podobe malého dieťaťa?
Veď ja v Tebe aj tak vidím Boha, ktorého nemožno obsiahnuť, Stvori­
teľa a svojho Pána." Ježiš mi odpovedal, že kým sa nenaučím jednodu­
chosti a pokore, bude sa so mnou stretávať ako malé dieťa.
336 + 1934
Počas sv. omše, v ktorej bol Pán Ježiš vystavený v Najsv. sviatosti, som videla pred sv. prijímaním dva lúče, ktoré vychádzali z hostie. Také, aké sú namaľované na obraze: jeden červený, druhý svetlý. Odrá­žali sa na každej zo sestier a chovanie, ale nie rovnako na všetkých. Na niektorých sa ledva črtali. Bolo to v deň zakončenia detských exercícií.
22. XI. 1934 337
+ Raz mi duchovný otec144 kázal dobre sa zamyslieť nad sebou a pre­skúmať, či nie som pripútaná k nejakej veci alebo stvoreniu, alebo k sebe samej. A či nie som zbytočne mnohovravná, lebo to všetko prekáža Ježišovi slobodne konať v mojej duši. Boh je žiarlivý na naše srdce. Chce, aby sme milovali len jeho.
Keď som sa začala hlbšie zamýšľať nad sebou, nevšimla som si, že 338 by som bola k niečomu pripútaná. Ale ako vo všetkých mojich záleži­tostiach, i tu sa bojím sama seba a nedôverujem si. Unavená týmto pod­robným skúmaním som išla pred Najsv. sviatosť a prosila som Ježiša celou silou svojej duše: „Ježišu, Ženích môj, Poklad môjho srdca, Ty vieš, že poznám len Teba a nepoznám inú lásku okrem Teba. Ježišu, ak by som sa ale mala pripútať k čomukoľvek, čo nie si Ty, prosím Ťa, pokorne Ťa prosím, Ježišu, mocou Tvojho milosrdenstva, dopusti ihneď na mňa smrť. Radšej tisíckrát zomriem, než by som Ti bola v najmenšej veci neverná."
V tej chvíli stál Ježiš náhle predo mnou, ani neviem ako, žiariaci 339
nestvorenou krásou, v bielom rúchu, s pozdvihnutými rukami. Povedal
mi tieto slová: „Dcéra moja, tvoje srdce je pre mňa odpočinkom, v ňom mám svoje zaľúbenie. V ňom nachádzam všetko, čo mi odmieta také veľ­ké množstvo duší. Povedz o tom môjmu zástupcovi. "V tej chvíli som nevi­dela nič, len celé more útechy zalialo moju dušu.
Teraz chápem, že nič nemôže byť pre mňa prekážkou v láske k Tebe, 340 Ježišu - ani utrpenie, ani protivenstva, ani oheň, ani meč, ani samotná smrť. Cítim sa silnejšia nad to všetko. Nič nie je možné porovnať s lás­kou. Vidím, že najmenšie veci, ktoré duša plní, úprimne milujúc Boha, majú v jeho svätých očiach neslýchanú hodnotu.
11. V. 1934 341
V jedno ráno som otvorila bránu, aby som vypustila našich ľudí,145
ktorí rozvážajú pečivo. Potom som vošla na chvíľu do kaplnky, aby som
sa na minútku stretla s Ježišom a obnovila si úmysel dňa. Hľa, Ježišu,
dnes všetky utrpenia, umŕtvovania, modlitby obetujem na úmysel sv.
Otca, aby schválil Sviatok Božieho milosrdenstva. Ale, Ježišu, ešte jed­
nu vec Ti chcem povedať. Veľmi ma prekvapuje, že mi prikazuješ hovo­
riť o Sviatku Božieho milosrdenstva. Veď taký sviatok146 - hovoria mi -
už je, tak prečo mám o tom hovoriť?
Ježiš mi odpovedal: „Kto z ľudí o ňom vie? Nikto. Dokonca tí, čo majú hlásať a poúčať ludí o milosrdenstve, často sami nevedia. Preto túžim, aby
114
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT
115
bol obraz v prvú nedeľu po Veľkej noci slávnostne posvätený a verejne uctie­vaný, aby o tom mohla vedieť každá duša.
Vykonaj si novinu na úmysel Sv. otca, zloženú z 33 aktov. Čiže toľko­krát budeš opakovať modlitbu k milosrdenstvu, ktorú som ťa naučil."
342Utrpenie je najväčší poklad na zemi - očisťuje duše. V utrpení pozná­
me, kto je naším skutočným priateľom. Skutočná láska sa meria teplo­
merom utrpenia.
343Ježišu, ďakujem Ti za každodenné malé kríže, za protivenstva
v mojich zámeroch, za ťažkosti spoločného života, za zlé vysvetľovanie
úmyslov, za ponižovanie inými, za zlé zaobchádzanie s nami, za nevin­
né odsudzovanie, za slabé zdravie a vyčerpanie síl, za vzdávanie sa mojej
vôle, za obetovanie môjho ja, za neuznanie v ničom, za skríženie všet­
kých plánov.
Ďakujem Ti, Ježišu, za vnútorné utrpenia, za suchotu ducha, za úzkosť, strach a neistotu, za temnotu a veľkú vnútornú tmu, za pokuše­nia a rôzne skúšky, za múky, ktoré je ťažko vypovedať, zvlášť za tie, v kto­rých nás nikto nechápe, za hodinu smrti, za ťažkosti boja v nej, za celú
jej trpkosť.
Ďakujem Ti, Ježišu, ktorý si prvý vypil tento kalich horkosti, kým si mi ho podal zmiernený. Hľa, priložila som ústa ku kalichu Tvojej svä­tej vôle. Nech sa mi stane podľa Tvojej vôle, nech sa stane so mnou to, čo pripravila Tvoja múdrosť pred vekmi. Túžim vypiť kalich predurče­nia až do poslednej kvapky, nechcem ho skúmať. V horkosti je moja radosť, v beznádeji moja dôvera. V Tebe, Pane, je všetko dobré, čo dáva Tvoje otcovské srdce. Neuprednostňujem radosť pred utrpením ani utr­penie pred radosťou, ale za všetko Ti vďaka, Ježišu. Mojou rozkošou je zahľadieť sa na Teba, nepochopiteľný Bože. V tom tajomnom bytí pre­býva môj duch, tam cítim, že som doma. Dobre poznám príbytok môj­ho Ženícha. Cítim, že nie je vo mne ani jedna kvapka krvi, ktorá by neho­rela láskou k Tebe.
Ó, Krása nestvorená, kto Teba raz spozná, ten nič iného milovať nemôže. Cítim bezodnú priepasť svojej duše a nič ju nenaplní - iba sám Boh. Cítim, že sa topím v ňom ako zrnko piesku v bezodnom oceáne.
20. XII. 1934
344 Keď som raz večer vošla do cely, videla som Pána Ježiša vystaveného v monštrancii akoby pod holým nebom. Pri Ježišových nohách som vide­la svojho spovedníka. Za ním veľké množstvo najvyšších duchovných, ktorých rúcha som nikdy nevidela, iba vo videní. A za nimi rôzne duchovné stavy. Ďalej som videla veľké zástupy ľudí, ktoré som okom
nemohla obsiahnuť. Videla som, ako z hostie vychádzajú dva lúče ako na obraze. Lúče sa spojili, ale nepomiešali, prešli do rúk môjho spo­vedníka a neskôr do rúk duchovných. Z ich rúk prešli na ľudí a vrátili sa do hostie... v tej chvíli som sa uvidela v cele, ako som vošla.
22. XII. 1934 345
Keď som cez týždeň mala ísť na spoveď, môj spovedník práve slúžil sv. omšu. V tretej časti sv. omše som videla malého Ježiška trochu menšieho ako obyčajne, s tým rozdielom, že rúško mal fialové, a obyčaj­ne máva biele.
24. XII. 1934 346
Štedrý deň. Ráno počas sv. omše som cítila Božiu blízkosť. Môj duch mimovoľne utonul v Bohu. Vtom som začula slová: „Ty si mojím milým príbytkom, v tebe odpočíva môj duch. "Po týchto slovách som cítila Pánov pohľad v hĺbke môjho srdca a vidiac svoju biedu, ponižovala som sa v duchu a obdivovala som veľké Božie milosrdenstvo, že sa k takej bie­de približuje ten najvyšší Pán.
Počas sv. prijímania moju dušu zaliala radosť. Cítila som, že som úzko spojená s božstvom. Jeho všemohúcnosť pohltila celú moju bytosť. Po celý deň som zvláštnym spôsobom cítila Božiu blízkosť. Hoci mi povinnosti nedovolili ani na chvíľu zájsť do kaplnky, neustále som bola spojená s Bohom, cítila som ho v sebe viac než kedykoľvek pred­tým. Neprestajne som pozdravovala Matku Božiu a vžívala sa do jej ducha. Prosila som ju, aby ma naučila pravej láske k Bohu. Vtom som začula slová: „Podelím sa s tebou o tajomstvo svojho šťastia v noci počas sv. omše."
Večera bola pred šiestou hodinou. Napriek radosti a vonkajšiemu ruchu, aký býva pri delení sa oblátkou a vzájomnom blahoželaní, ani na chvíľu som nestratila Božiu prítomnosť. Po večeri sme sa poponáhľali s prácou a o deviatej hodine som mohla ísť do kaplnky na adoráciu. Dostala som povolenie neísť spať, ale čakať na polnočnú. Veľmi som sa potešila, od deviatej do dvanástej hodiny som mala voľný čas. Od devia­tej do desiatej som si vykonala adoráciu na úmysel rodičov a celej rodi­ny. Od desiatej do jedenástej som si vykonala adoráciu na úmysel svoj­ho duchovného vodcu. Najprv som ďakovala Bohu, že mi ráčil dať túto veľkú pomoc, viditeľnú na zemi, ako mi prisľúbil. Na druhej strane som prosila Boha o svetlo, aby mohol poznať moju dušu a viedol ma podľa Božieho zaľúbenia. Od jedenástej do dvanástej som sa modlila za sv. Cirkev a duchovenstvo, za hriešnikov, za misie, za naše rehoľné domy. Odpustkové modlitby som obetovala za duše v očistci.
116
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT
117
347
Dvanásta hodina 25. XII. 1934
Polnočná. Keď začala sv.omša, hneď som sa vnútorne utíšila, moju dušu zaliala radosť. Počas obetovania som na oltári videla Ježiša v nevýslovnej kráse. Dieťa po celý čas hľadelo na všetkých a vystieralo svoje rúčky. Keď prišlo premenenie, Dieťa nehľadelo do kaplnky, ale hore k nebu. Po premenení sa opäť pozeralo na nás. Len krátko, lebo ako obyčajne, kňaz ho polámal a zjedol. Ale rúško malo už biele. Na druhý deň som videla to isté a na tretí deň znova to isté. Radosť, akú som mala v duši, sa dá ťažko vypovedať. Toto videnie sa zopakovalo na troch sv. omšiach vždy rovnako.
Rok 1934
348
Prvý štvrtok po Božom narodení. Celkom som zabudla, že dnes je štvrtok, tak som si nevykonala adoráciu. O deviatej hodine som spolu so sestrami išla do spálne. Akosi som nemohla zaspať. Zdalo sa mi, že som si ešte niečo nesplnila. Prechádzam v myšlienkach svoje povinnosti, nemôžem si nič takého pripomenúť. Trvalo to do desiatej hodiny. O desiatej hodine som uvidela tvár umučeného Pána Ježiša. Vtom mi povedal tieto slová: „Čakal som na teba, aby som sa mohol podeliť s utr­pením, lebo kto lepšie pochopí moje utrpenie, ak nie moja nevesta?"^ Zahan­bená odprosila som Ježiša za svoju ľahostajnosť. Neodvážila som sa na Pána Ježiša ani len pozrieť. So skrúšeným srdcom som prosila, aby mi ráčil dať jeden tŕň zo svojej koruny. Ježiš mi odpovedal, že mi dá tú milosť, ale zajtra. Videnie v tej chvíli zmizlo.
349Ráno počas rozjímania som pocítila bolestný tŕň v hlave na ľavej stra­
ne. Bolesť trvala celý deň. Neustále som rozmýšľala, ako mohol Ježiš
vydržať toľko tŕňov, ktoré sú v tŕňovej korune. Spájala som svoje utr­
penia s utrpením Ježiša a obetovala som ho za hriešnikov. Keď som
o štvrtej hodine prišla na adoráciu, uvidela som jednu z našich chova­
nie, ako strašne uráža Boha nečistými myšlienkami. Videla som aj istú
osobu, skrze ktorú hrešila. Strach prenikol moju dušu a prosila som
Boha pre Ježišovo umučenie, aby ju ráčil vytrhnúť z tej strašnej biedy.
Ježiš mi odpovedal, že jej udelí milosť, ale nie kvôli nej, ale vďaka mojej
prosbe. Teraz som pochopila, ako veľmi sa musíme modliť za hriešni­
kov a zvlášť za naše chovanice.
350Náš život je naozaj apoštolský. Neviem si predstaviť rehoľníčku, kto­
rá by žila v našich rehoľných domoch, čiže v našej spoločnosti, a nema­
la by apoštolského ducha. Naše srdcia musia horieť túžbou za spásu duší.
351Ó, Bože môj, aké sladké je trpieť pre Teba. Trpieť v najtajnejších
skrýšach srdca, v najväčšom úkryte horieť ako nikým nepozorovaná obe-
ta, čistá ako krištáľ - bez žiadnej útechy alebo spolucítenia. Môj duch horí v činnej láske, nestrácam čas žiadnym snívaním, využívam každú prítomnú chvíľu, len ona je v mojej moci. Minulosť mi nepatrí, ani budúcnosť nie je moja. Prítomný čas sa snažím využiť celou dušou.
Prvá kapitula147 matky Borgie 4.1.1935 352
Na tejto kapitule matka148 zdôrazňovala život z viery a vernosť v malých veciach. V polovici kapituly som začula slová: „Túžim, aby bolo vo vás viac viery v prítomnej chvíli. Akú veľkú radosť mi spôsobuje vernosť mojej nevesty v najmenších veciach." Vtom som pozrela na kríž. Videla som, že Ježiš mal hlavu obrátenú k refektáru a jeho ústa sa pohybovali.
Keď som o tom povedala matke predstavenej, povedala mi: „Vidíte 353 sestra, ako Ježiš žiada, aby bol náš život z viery." Keď matka odišla do kaplnky, ja som zostala poupratovať izbu. Vtom som začula slová: „Povedz všetkým sestrám, že žiadam, aby žili duchom viery vo vzťahu k pred­staveným v prítomnej chvíli." Prosila som spovedníka, aby ma oslobodil od tejto povinnosti.
Rozprávala som sa s istou osobou, ktorá mala maľovať obraz, ale 354 z istých dôvodov ho nemaľovala. Počas rozohovoru s ňou som začula v duši hlas: „Túžim, aby bola poslušnejšia. "Pochopila som, že žiadne úsi­lie, nech by bolo aké veľké, ak nemá pečať poslušnosti, nie je Bohu milé. Hovorím to o duši, ktorá je zasvätená. Ó, Bože, ako ľahko je poznať Tvo­ju vôľu v reholi. My, Bohu zasvätené duše, máme od rána do noci jas­ne vytýčenú Božiu vôľu a v neistých chvíľach máme predstavených, cez ktorých Boh hovorí.
Vigília Nového roka
Dostala som povolenie neísť spať, ale modliť sa v kaplnke. Jedna zo sestier ma prosila, aby som za ňu obetovala hodinu adorácie. Povedala som, že dobre a celú hodinu som sa za ňu modlila. Počas modlitby mi dal Boh poznať, ako veľmi mu je milá táto duša.
Druhú hodinu adorácie som obetovala za obrátenie hriešnikov. Zvlášť som vynahradzovala Bohu za urážky v prítomnej chvíli. Ako veľmi je Boh urážaný.
Tretiu hodinu som obetovala na úmysel duchovného otca. Vrúcne som sa modlila o svetlo pre neho vo zvláštnej záležitosti.
Nakoniec odbila dvanásta, posledná hodina roka. Skončila som ju v mene Svätej Trojice. Aj prvú hodinu Nového roka som začala v mene Najsvätejšej Trojice. Prosila som každú z Osôb o požehnanie. S veľkou dôverou som sa pozerala na nový rok, ktorý určite prinesie nemálo utrpenia.
118
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
119
Sv. hostia, v ktorej je obsiahnutý testament Božieho milosrdenstva pre nás a zvlášť pre úbohých hriešnikov.
Sv. hostia, v ktorej sa nachádza telo a krv Pána Ježiša ako dôkaz neko­nečného milosrdenstva pre nás a zvlášť pre úbohých hriešnikov. Sv. hostia, v ktorej je obsiahnutý večný život a nekonečné milosrden­stvo, ktoré sa hojne udeľuje nám a zvlášť úbohým hriešnikom. Sv. hostia, v ktorej je obsiahnuté milosrdenstvo Otca, Syna i Ducha Sv. voči nám a zvlášť k úbohým hriešnikom.
Sv. hostia, v ktorej je obsiahnutá nekonečná cena milosrdentva, ktorá splatí všetky naše dlhy a zvlášť dlhy úbohých hriešnikov. Sv. hostia, v ktorej je ukrytý prameň živej vody, prúdiacej z nekoneč­ného milosrdenstva pre nás a zvlášť pre úbohých hriešnikov. Sv. hostia, v ktorej je ukrytý oheň najčistejšej lásky, ktorý horí v lone večného Otca, v priepasti nekonečného milosrdenstva pre nás a zvlášť pre úbohých hriešnikov.
Sv. hostia, v ktorej je ukrytý liek na všetky naše choroby, vyvierajúci z nekonečného milosrdenstva ako z prameňa, pre nás a zvlášť pre úbo­hých hriešnikov.
Sv. hostia, v ktorej je obsiahnuté spojenie medzi Bohom a nami skrze nekonečné milosrdenstvo pre nás a zvlášť pre úbohých hriešnikov. Sv. hostia, v ktorej sú ukryté všetky city najsladšieho Ježišovho srdca k nám a zvlášť k biednym hriešnikom. Sv. hostia, nádej naša jediná vo všetkých utrpeniach a protivenstvách
života.
Sv. hostia, nádej naša jediná uprostred temnoty a vnútorných aj von­kajších búrok.
Sv. hostia, nádej naša jediná, v živote i v hodine smrti. Sv. hostia, nádej naša jediná, uprostred neúspechov a hlbokých pochyb­ností.
Sv. hostia, naša jediná nádej uprostred falošnosti a zrady. Sv. hostia, nádej naša jediná uprostred temnôt a bezbožnosti, ktorá zapla­vuje zem. Sv. hostia, nádej naša jediná uprostred smútku a bolesti, v ktorej nás
nikto nechápe.
Sv. hostia, nádej naša jediná uprostred námah a jednotvárnosti každo­denného života. Sv. hostia, nádej naša jediná uprostred našich nesplnených nádejí
a námah.
Sv. hostia, nádej naša jediná uprostred nepriateľských striel a útokov
pekla.
Sv. hostia, dôverujem Ti, keď ťažkosti budú nad moje sily, keď uvidím, že moja námaha je márna.
Sv. hostia, dôverujem Ti, keď búrky zmietajú mojím srdcom a vyľakaný duch sa prikláňa k pochybnostiam.
Sv. hostia, dôverujem v Teba, keď sa moje srdce bude chvieť a smrteľ­ný pot mi zrosí čelo.
Sv. hostia, dôverujem v Teba, keď sa všetko sprisahá proti mne a hlbo­ké zúfalstvo mi naplní dušu.
Sv. hostia, dôverujem v Teba, keď môj zrak prestane vnímať všetko, čo je dočasné a môj duch po prvýkrát uzrie neznáme svety. Sv. hostia, dôverujem v Teba, keď moja práca bude nad moje sily a neús­pech bude mojím stálym údelom.
Sv. hostia, dôverujem v Teba, keď sa mi plnenie cnosti stane ťažkým a prirodzenosť sa bude búriť.
Sv. hostia, dôverujem v Teba, keď budú proti mne namierené nepria­teľské údery.
Sv. hostia, dôverujem v Teba, keď ľudia odsúdia moju námahu a úsilie. Sv. hostia, dôverujem v Teba, keď Tvoje súdy zaznejú nado mnou, vte­dy dôverujem moru Tvojho milosrdenstva.
+ Najsvätejšia Trojica, dôverujem v Tvoje nekonečné milosrdenstvo. 3 57 Boh je mojím Otcom, a tak ja, jeho dieťa, mám plné právo na jeho Bož­ské srdce. Čím väčšia temnota, tým väčšia musí byť aj naša dôvera.
Nechápem, ako nemožno dôverovať tomu, ktorý všetko môže. S ním 358 všetko a bez neho nič. On, Pán, nedovolí a nedopustí, aby boli zahan­bení tí, ktorí vložili do neho všetku svoju dôveru.
10.1.1935 359
Večer počas benedikcie149 ma začala trápiť myšlienka, či všetko to, čo hovorím o veľkom Božom milosrdenstve, nie je niekedy klamstvo alebo ilúzia... Chvíľu som sa chcela nad tým zamyslieť. Vtom som začu­la mocný a jasný vnútorný hlas: „Všetko, čo hovoríš o mojej dobrote, je pravda a niet slov, ktoré by vyjadrili moju dobrotu. "Tie slová boli také moc­né a jasné, že by som dala život za to, že pochádzajú od Boha. Poznám ich podľa hlbokého pokoja, ktorý ma vtedy sprevádza a zostáva vo mne i naďalej. Ten pokoj mi dáva silu a takú veľkú moc, že všetky ťažkosti, protivenstva, utrpenia, ba aj smrť samotná sú ničím. Toto svetlo mi tro­chu odhalilo poznanie, že všetko úsilie, ktoré vynakladám, aby duše poznali Pánovo milosrdenstvo, je Bohu veľmi milé. Mám z toho v duši takú veľkú radosť, že neviem, či v nebi môže byť väčšia. Ó, keby duše chceli aspoň trochu počúvať hlas svedomia a hlas Ducha Sv. - čiže vnuk-
120
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT
121
nútia. Hovorím - aspoň trochu - lebo, keď sa raz odovzdáme pôsobeniu Božieho Ducha, on sám doplní to, čo nám bude chýbať.
+ Nový rok 1935
Ježiš rád vstupuje aj do najmenších detailov nášho života. Neraz spĺňa moje tajné želania, ktoré často ukrývam pred ním samým, hoci viem, že pred ním nemôže byť nič ukryté.
Na Nový rok u nás býva zvykom vylosovať si zvláštnych patrónov150 na celý rok. Ráno počas meditácie sa vo mne zrodilo jedno z tajných želaní, aby eucharistický Ježiš bol aj tento rok mojím zvláštnym patró­nom - ako predtým. Pred svojím milovaným som toto želanie zatajila. Hovorila som s ním o všetkom okrem toho, že ho chcem mať za patró­na. Keď sme prišli do refektára na raňajky, po prežehnaní sa začalo loso­vanie. Keď som sa priblížila k obrázkom s menami patrónov, vzala som jeden bez rozmýšľania, ale nepozrela som sa hneď, chcela som sa na niekoľko minút stíšiť. Vtom počujem v duši hlas: „Som tvojím patrónom, čítaj "V tej chvíli som pozrela na nápis a čítala som: „Patrón na rok 1935 - Najsvätejšia sviatosť oltárna." Srdce sa mi zachvelo radosťou a pota­jomky som sa vzdialila z kruhu sestier. Išla som pred Najsv. svia-tosť aspoň na chvíľku a tam som dala voľný priechod svojim citom. Ježiš ma však sladko napomenul, že v tejto chvíli mám byť spolu so sestrami. Hneď som sa vrátila, aby som bola poslušná reholi.
361 Sv. Trojica, jediný Bože, nepochopiteľný vo veľkosti milosrdenstva
voči stvoreniam a zvlášť voči biednym hriešnikom. Zjavil si svoju prie­
pasť milosrdenstva, nepochopiteľnú a nikdy neprebádateľnú žiadnym
rozumom, ani ľudským, ani anjelským. Naša bieda a ničota tonu v Tvo­
jej veľkosti. Ó, nekonečná Dobrota, kto Ťa môže hodne zvelebiť - náj­
de sa duša, ktorá Ťa pochopí v láske? Ó, Ježišu, sú také duše, ale nie je
ich veľa.
362 + V jeden deň počas ranného rozjímania som začula hlas: „Ja sám
som tvojím duchovným vodcom, bol som, som a budem. Keď si ma prosila
o viditeľnú pomoc, dal som ti ho. Vybral som ti ho sám, skôr než si ma
o to prosila, lebo to vyžaduje moja záležitosť. Pamätaj, že chyby, ktorých
sa dopúšťaš voči nemu, zraňujú moje srdce. Zvlášť sa chráň svojvôle, nech
aj najmenšia vec má pečať poslušnosti."
Odprosila som Pána Ježiša za tie chyby s pokorným a poníženým srdcom a tiež som odprosila duchovného otca. Rozhodla som sa radšej nerobiť nič, než robiť veľa a zle.
363 Ó, dobrý Ježišu, ďakujem Ti za tú veľkú milosť, teda, že mi dávaš
poznať, čím sama som - bieda a hriech, nič viac. Sama môžem len jed-
no, urážať Teba, ó, Bože môj, lebo bieda sama nič viac nedokáže, len urážať Teba, ó, nekonečná Dobrota.
+ V istej chvíli ma poprosili o modlitbu za istú dušu. Rozhodla som 364 sa ihneď vykonať novénu k Božiemu milosrdenstvu a k tej novéne som pripojila jeden sebazápor, čiže počas sv. omše nosiť na oboch nohách retiazku.151 Keď som išla na spoveď, už tri dni som sa cvičila v tomto umŕtvovaní. Povedala som duchovnému otcovi, že som si myslela, že mi dá dovolenie na také umŕtvovanie, ktoré teraz robím. Myslela som si, že duchovný otec nebude mať nič proti tomu. A predsa som počula niečo opačné, to znamená, aby som bez povolenia sama nič nerobila. Ó, môj Ježišu, opäť svojvôľa, ale neznechucujem sa svojimi pádmi. Viem dobre, že som biedna. Kvôli môjmu zdravotnému stavu som povolenie nedostala. Duchovný vodca sa začudoval, ako sa môžem bez jeho dovo­lenia cvičiť vo väčších umŕtvovaniach. Odprosila som za svoju samo-vôľu, alebo skôr za to, že som sa nechala viesť tým, čo som si myslela. Poprosila som, aby mi to vymenil za niečo iné. Duchovný otec mi to zamenil za vnútorné umŕtvovanie. To je také, že počas sv. omše mám rozjímať, prečo Pán Ježiš prijal krst. Toto rozjímanie nebolo pre mňa umŕtvovaním, veď rozjímať o Bohu je rozkoš a nie umŕtvovanie. Bolo v tom však umŕtvenie vôle, že konám nie to, čo sa mi páči, ale to, čo sa mi odporúča. Na tom je založené vnútorné umŕtvovanie.
Keď som odišla zo spovednice a začala si vykonávať pokutu, začula 365 som slová: „ Udelil som milosť duši, za ktorú si ma prosila, ale nie kvôli tvojmu umŕtveniu, ktoré si si sama vybrala. Pre tvoju úplnú poslušnosť voči môjmu zástupcovi som dal milosť duši, za ktorú si sa prihovorila u mňa a pre ktorú si zobrala o milosrdenstvo. Pamätaj na to, že keď ničíš v sebe svoju vlastnú vôľu, vtedy kraľuje v tebe moja vôľa."
Ó, Ježišu môj, maj so mnou trpezlivosť, v budúcnosti už budem opa- 366 trnejšia. Nespolieham sa na seba, ale na Tvoju milosť a dobrotivosť, kto­rá je taká veľká voči mne biednej.
+ Raz mi dal Ježiš poznať, že keď ho prosím na úmysel za iné duše, 367 vždy je pripravený udeľovať svoje milosti. Ale duše ich nechcú vždy pri­jať: „Moje srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom pre duše a zvlášť pre úbohých hriešnikov. Kiežby mohli pochopiť, že som pre ne najlepším otcom, že pre ne vytryskla z môjho srdca krv a voda ako z prameňa plného milo­srdenstva. Kvôli nim prebývam v tabernákulu, ako kráľ milosrdenstva túžim duše obdarovávať milosťami, ale nechcú ich prijať. Aspoň ty prichádzaj ku mne čo najčastejšie a vezmi si tie milosti, ktoré oni nechcú prijať. Tak potešíš moje srdce. Ó, aká veľká je ľahostajnosť duší za toľkú dobrotu, za toľko dôkazov lásky. Do môjho srdca preniká samá nevďačnosť. Duše, žijúce vo
19?
DENNÍCEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
123
368
369
370
svete, na mňa zabúdajú: na všetko majú čas, len nie na to, aby prišli ku
mne po milosti.
A tak sa obraciam na vás, vy, vyvolené duše, či ani vy nechápete lásku môjho srdca?Aj tu sa moje srdce sklamalo, nenachádzam úplné odovzda­nie sa mojej láske. Toľko výhrad, toľko nedôvery, toľko opatrnosti. Na tvo­je potešenie ti poviem, že vo svete žijú duše, ktoré ma úprimne milujú, v ich srdciach prebývam s rozkošou, aleje ich neveľa. Aj v kláštoroch sú také duše, ktoré napĺňajú moje srdce radosťou, sú v nich vtlačené moje črty, a preto Nebeský Otec hľadí na ne so zvláštnym zaľúbením. Oni budú obdivom pre anjelov aj ľudí. Je ich veľmi málo, chránia nás pred spravodlivosťou Nebes­kého Otca a vyprosujú milosrdenstvo pre svet. Láska a obeta týchto duší udržujú jestvovanie sveta. Najbolestnejšie zraňuje moje srdce nevernosť duše, ktorú som si zvlášť vyvolil. Jej nevernosti sú mečmi, ktoré prerážajú moje srdce."
29.1. 1935
V tento utorok ráno počas meditácie som videla vo vnútornom vide­ní Sv. otca, ako slúži sv. omšu. Po Páter Noster sa rozprával s Pánom Ježišom o tej záležitosti, o ktorej som mu mala z Ježišovho príkazu pove­dať. Hoci som o tom nehovorila Sv. otcovi osobne, ale tieto záležitosti boli zariadené cez niekoho iného,152 v tej chvíli som vnútorným pozna­ním vedela, že Sv. otec sa nad tou záležitosťou zamýšľa a v krátkom čase sa stane podľa Ježišovho želania.
Pred osemdňovými exercíciami som sa vybrala k svojmu duchovné­mu vodcovi a prosila som ho o nejaké umŕtvenia na čas duchovných cvičení. Nedostala som povolenie na všetko, o čo som prosila, ale len na niektoré. Dostala som povolenie hodinu rozjímať o umučení Pána Ježiša a na isté poníženie. Bola som trochu nespokojná, že som nedo­stala povolenie na všetko, o čo som prosila. Keď sme sa vrátili domov, vošla som na chvíľu do kaplnky. Vtom som začula v duši hlas: „Jedna hodina rozjímania nad mojím bolestným umučením má väčšiu zásluhu než celý rok bičovania sa až do krvi. Rozjímanie nad mojimi bolestnými ranami je pre teba veľmi užitočné a mne spôsobuje veľkú radosť. Prekva­puje ma, že si sa ešte celkom nezriekla vlastnej vôle, ale nesmierne sa teším, že k tejto zmene dôjde na duchovných cvičeniach."
V ten istý deň ako som bola v kostole, kým som čakala spoveď, uzre­la som tie isté lúče, ako vychádzali z monštrancie a rozbiehali sa po celom kostole. Trvalo to počas celej pobožnosti. Po požehnaní sa roz­išli na obidve strany a potom naspäť do monštrancie. Boli jasné a prie­zračné ako krištáľ. Prosila som Ježiša, aby ráčil zapáliť oheň svojej lás-
ky vo všetkých ľahostajných dušiach. Pod tými lúčmi sa rozohreje srd­ce, hoc by bolo studené ako kus ľadu, hoc by bolo tvrdé ako skala, roz­drobí sa na prach.
Vilno4.II. 1935 371
Osemdňové duchovné cvičenia
Ježišu, Kráľ milosrdenstva, opäť je tu chvíľa, v ktorej zostanem sama s Tebou, preto Ťa prosím pre všetku Tvoju lásku, ktorou horí Tvoje Bož­ské srdce, znič vo mne úplne moju vlastnú lásku a namiesto toho zapáľ moje srdce ohňom Tvojej najčistejšej lásky.
Večer, keď skončila prednáška, začula som slová: „Som s tebou. V tých- 372 to duchovných cvičeniach ťa upevním v pokoji a odvahe, aby nezoslabli tvo­je sily na splnenie mojich zámerov. Preto sa v týchto duchovných cvičeniach úplne zriekneš svojej vôle a namiesto toho sa splní v tebe všetka moja vôľa. Pamätaj, že ťa to bude veľa stáť, preto napíš na čistú stranu tieto slová: Oddnes vo mne neexistuje moja vlastná vôľa. A prečiarkni to. Na druhú stranu napíš tieto slová: Oddnes plním Božiu vôľu všade, vždy, vo všetkom. Neboj sa ničoho, láska ti dá silu a pomôže ti konať."
V základnej meditácii o cieli, čiže o výbere lásky, duša musí milovať, 373 má potrebu byť milovaná. Duša musí prelievať svoju lásku, ale nie do blata, ani do prázdna, ale musí končiť v Bohu. Ako sa teším, keď o tom uvažujem, lebo jasne cítim, že on sám je v mojom srdci. Sám, jediný Ježiš. Stvorenia milujem natoľko, nakoľko mi pomáhajú zjednotiť sa s Bohom. Všetkých ľudí milujem preto, lebo vidím v nich Boží obraz.
Vilno 4. II. 1935 374
124
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT
125
Vo chvíli, keď som si kľakla, aby som preškrtla moju vlastnú vôľu, ako mi Pán prikázal, počula som v duši hlas: „Oddnes sa neboj Božích súdov, pretože súdená nebudeš."
Vilno4.II. 1935
Vilno 8. II. 1935
375 Zvláštna vnútorná práca, čiže spytovanie svedomia. O sebazaprení, o zaprení svojej vôle.
I. Sebazaprenie rozumu znamená podriadiť svoj rozum rozumu tých, ktorí mi na zemi zastupujú Boha.
II.Sebazaprenie vôle znamená plniť Božiu vôľu, ktorá sa mi zjavu­
je vo vôli tých, ktorí mi zastupujú Boha a ktorá je obsiahnutá
v regule našej rehole.
III.Sebazaprenie názoru znamená každý rozkaz, ktorý dostanem od
tých, ktorí mi zastupujú Boha, prijímať ihneď, bez rozmýšľania,
bez rozoberania, mudrovania.
IV.Sebazaprenie jazyka. Nedám mu najmenšiu slobodu, ale v jed­nom prípade mu dám úplnú slobodu - v hlásaní Božej slávy.
Vždy, keď prijímam sv. prijímanie, veľmi prosím, aby Ježiš ráčil
posilniť a očistiť môj jazyk, aby som ním nezraňovala blížnych.
Taktiež regulu, ktorá mi hovorí o mlčaní, mám v najväčšej úcte.
376 Ježišu, verím, že Tvoja milosť mi pomôže uskutočniť tieto predsa­
vzatia. Hoci vyššie spomenuté body sú obsiahnuté v sľube poslušnosti,
predsa túžim nejakým zvláštnym spôsobom sa v tom cvičiť, pretože je
to obsahom rehoľného života. Milosrdný Ježišu, vrúcne Ťa prosím, daj
svetlo môjmu rozumu, aby som mohla lepšie poznať Teba, ktorý si neko­nečným bytím, a aby som mohla lepšie poznať seba, ktorá som samá
ničota.

377 O sv. spovedi. Zo spovede si máme odnášať dvojaký úžitok:

1.na spoveď prichádzame kvôli uzdraveniu,
2.kvôli výchove - naša duša sa potrebuje stále vychovávať ako malé
dieťa.

Ó, Ježišu, hlboko chápem tieto slová a viem zo skúsenosti, že duša vlastnými silami ďaleko nezájde. Bude sa veľa namáhať a neurobí nič na Božiu slávu. Ustavične blúdi, pretože náš rozum je zatemnený a nedo­káže rozlíšiť svoje záležitosti. Zvlášť budem dávať pozor na dve veci: po prvé - budem si vyberať na spoveď to, čo ma najviac ponižuje. Hoci by to bola maličkosť, budem o tom hovoriť. Po druhé - budem sa cvičiť v ľútosti. Nielen pri spovedi, ale pri každom spytovaní svedomia si budem vzbudzovať dokonalú ľútosť, zvlášť večer pred spaním. Ešte jed­no slovo: duša, ktorá úprimne túži postupovať v dokonalosti, musí sa presne držať rád, ktoré jej udeľuje duchovný vodca. Toľko svätosti, koľ­ko závislosti.
O spovedi - svätá Ján Vianney

Tvoja duša nasýtená horkosťou pri pohľade na tvoje zničené úsilie. Toto zničenie je však iba zdan­livé, pretože Boh, čo raz rozhodol, nemení !

Raz, keď som sa rozprávala so svojím duchovným vodcom, uvidela 378 som vnútorne rýchlejšie ako blesk jeho dušu vo veľkom utrpení. V takej múke, že máloktorých duší sa Boh dotýka takým ohňom. Jeho utrpenie bolo spojené s týmto dielom. Príde chvíľa, keď toto dielo, na ktorom Bohu tak veľmi záleží, bude takmer zničené. Potom nastane Božie pôso­benie, ktoré s veľkou silou vydá svedectvo pravde. Bude novým svetlom pre Cirkev, hoci v nej spočíva už oddávna. Nikto nemôže poprieť, že Boh je nekonečne milosrdný. On túži, aby všetci o tom vedeli. Kým príde druhýkrát ako sudca, chce, aby ho duše najprv poznali ako kráľa milosrdenstva. Keď nastane to víťazstvo, my už budeme v novom živo­te, v ktorom niet utrpenia. Ale najprv bude tvoja duša nasýtená horkosťou pri pohľade na tvoje zničené úsilie. Toto zničenie je však iba zdan­livé, pretože Boh, čo raz rozhodol, nemení.
Ale hoci toto zničenie bude iba zdanlivé, tvoje utrpenie bude skutočné. Kedy sa to stane - neviem, ako dlho to bude trvať - neviem.154 Ale Boh sľúbil veľkú milosť zvlášť tebe a všetkým,155 „ktorí budú ohlasovať moje veľké milosrdenstvo. Ja sám ich budem v hodine smrti chrániť ako svoju chválu. Aj keby hriechy duše boli čierne ako noc, ak sa hriešnik obráti k môjmu milosrdenstvu, vzdáva mi najväčšiu slávu a je cťou môjho umučenia. Keď duša oslavuje moju dob­rotu, satan sa pred ňou trasie a uteká na samé dno pekla ".
V jednej adorácii mi Ježiš prisľúbil: „Duše, ktoré sa budú utiekať k môj- 379 mu milosrdenstvu, a duše, ktoré ho budú oslavovať a druhým hovoriť o mojom veľkom milosrdenstve, s tými budem jednať v hodine smrti podľa môjho nekonečného milosrdenstva."
Moje srdce trpí," hovoril Ježiš, „lebo ani vyvolené duše nechápu, aké veľké je moje milosrdenstvo.

„Moje srdce trpí," hovoril Ježiš, „lebo ani vyvolené duše nechápu, aké veľké je moje milosrdenstvo. Ich prebývanie so mnou je istým spôsobom nedôverou. Ó, ako veľmi to zraňuje moje srdce. Spomínajte na moje umuče­nie a ak neveríte mojim slovám, verte aspoň mojim ranám."
Nijaký pohyb, nijaké gesto nerobím podľa toho, ako sa mne páči, 380 pretože som zaviazaná milosťou. Stále dávam pozor na to, čo je milšie Ježišovi.
126
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
127
381 Raz som v jednej meditácii o poslušnosti počula slová: „ V tejto medi­
tácii hovorí kňaz156 výnimočne pre teba, vedz o tom, že ja si požičiavam jeho
ústa." Snažila som sa počúvať s najväčšou sústredenosťou a všetko sa
dotýkalo môjho srdca ako v každej meditácii. Keď kňaz hovoril o tom,
že poslušná duša je naplnená Božou mocou, „áno151, keď si poslušná,
odnímam ti tvoju slabosť a namiesto toho ti dávam moju silu. Veľmi ma
to udivuje, že duše nechcú so mnou urobiť túto výmenu". Povedala som
Pánovi: „Ježišu, osvieť moju dušu, lebo inak ani ja veľa z týchto slov
nepochopím."
382 Viem, že nežijem pre seba, ale pre veľké množstvo duší. Viem, že
milosti, ktoré sú mi udelené, nie sú len pre mňa, ale pre duše. Ó, Ježišu,
priepasť Tvojho milosrdenstva sa preliala do mojej duše, ktorá je prie­
pasťou samej biedy. Ďakujem Ti, Ježišu, za milosti a kríže, ktoré mi
dávaš v každej chvíli života.


Boli tam tri sestry, na ktoré Ježiš hľadel prísnym okom.
383 Na začiatku duchovných cvičení som videla Pána Ježiša pribitého na
kríž na strope kaplnky. S veľkou láskou hľadel na sestry, ale nie na všet­
ky. Boli tam tri sestry, na ktoré Ježiš hľadel prísnym okom.
Neviem,neviem, z akého dôvodu, viem iba to, aké je strašné stretnúť sa s takým
pohľadom, s pohľadom prísneho sudcu.
Mňa sa ten pohľad netýkal,
a predsa som strnula od zdesenia. Ešte aj teraz, keď to píšem, sa celá tra­
siem.
Neodvážila som sa prehovoriť k Ježišovi ani slovo, fyzické sily ma
opustili a myslela som, že nevydržím čas náuky. Na druhý deň som opäť
videla to isté ako prvýkrát. Odvážila som sa povedať tieto slová: „Ježišu,
aké veľké je Tvoje milosrdenstvo."
Na tretí deň sa zopakoval znova ten
istý pohľad na všetky sestry s veľkou láskavosťou, okrem tých troch. Tu
som nabrala odvahu, ktorá vyplynula z pohnútky lásky k blížnemu,
a povedala som Pánovi: „Ty, ktorý si milosrdenstvo samo, ako si mi sám

povedal, pokorne Ťa prosím skrze moc Tvojho milosrdenstva, obráť svoj
láskavý pohľad aj na tie tri sestry.

Ak sa to nezhoduje s Tvojou múdro­
sťou, tak Ťa prosím o výmenu. Nech Tvoj láskavý pohľad na moju dušu
obrátiš k nim a Tvoj prísny pohľad na ich duše nech je pre mňa." Vtom
mi Ježiš riekol tieto slová: „Dcéra moja, pre tvoju úprimnú a veľkodušnú
lásku im udeľujem veľa milostí, hoci ma o to neprosia, ale pre sľub, ktorý
som dal tebe." V tej chvíli objal milosrdným pohľadom aj tie tri sestry.
Keď som videla Božiu dobrotu, moje srdce sa rozbúchalo od radosti.

384 Raz som zostala na adorácii od 9. do 10. hodiny. Zostali so mnou ešte štyri sestry. Keď som sa priblížila k oltáru, začala som rozjímať o umučení Pána Ježiša. V tej chvíli moju dušu zaliala strašná bolesť, pre­tože toľko duší, žijúcich vo svete, je nevďačných. Veľmi ma bolela aj nevďačnosť duší, ktoré si Boh zvlášť vyvolil. Nie je možné si to pred-
staviť ani porovnať. Keď som videla tú hlbokú nevďačnosť, mala som pocit, že mi trhá srdce. Celkom ma opustili fyzické sily a padla som dolu tvárou, neskrývajúc hlasný plač. Vždy keď som si spomenula na veľké Božie milosrdenstvo a na nevďačnosť duší, bolesť prenikla moje srdce. Pochopila som, ako veľmi to zraňuje najsladšie Ježišovo srdce. S vrúc­nym srdcom som obnovila svoj akt obetovania za hriešnikov.
S radosťou a ochotou prikladám ústa ku kalichu horkosti, ktorý prijí- 385 mam denne pri sv. omši. Je to môj podiel, ktorý mi určil Ježiš a nedám ho nikomu. Budem neustále potešovať najsladšie eucharistické srdce, budem hrať piesne vďačnosti na strunách svojho srdca. Utrpenie je naj­vďačnejším tónom. Starostlivo sa budem snažiť vycítiť, čím môžem dnes urobiť radosť Tvojmu srdcu.
Dni v živote nie sú jednotvárne. Keď mi čierne oblaky zaclonia sln­ko, budem sa snažiť ako orol predierať cez vlny oblakov a dám spoznať aj iným, že slnko nezhasína.
Cítim, že Boh mi dovolí poodhaliť závoj, aby zem nepochybovala 386 o jeho dobrote. Boh nepodlieha zatemneniu ani zmenám. Je naveky jeden a ten istý.
Jeho vôli sa nemôže nič protiviť.
Jeho vôli sa nemôže nič protiviť. Cítim v sebe nadľud­skú silu, cítim odvahu a silu skrze milosť, ktorá vo mne prebýva. Chá­pem duše, ktoré trpia napriek nádeji, pretože som skúsila na sebe ten oheň. Avšak Boh neskúša človeka nad jeho sily. Často som žila nádejou proti nádeji a vložila svoju nádej do úplnej dôvery v Boha. Nech sa sta­ne so mnou tak, ako rozhodol od vekov.
Hlavná zásada: 387

Úprimná ľútosť okamžite premieňa dušu. Duchovný život treba brať vážne a úprimne.

Bolo by veľmi nepekné, keby rehoľná sestra hľadala úľavu v utrpení.
Čo z najväčšieho zločinca urobila milosť a rozjímanie? Ten, ktorý 388 zomiera, má veľa lásky. Spomeň si na mňa, keď budeš v raji. Úprimná ľútosť okamžite premieňa dušu. Duchovný život treba brať vážne a úprimne.
Láska musí byť vzájomná. Ak Pán Ježiš za mňa okúsil celú hor- 389 kosť, tak ja, jeho nevesta, na dôkaz svojej lásky k nemu prijmem všet­ku horkosť. Kto dokáže odpúšťať, ten si pripravuje veľa Božích milostí. 390 Vždy, keď pozriem na kríž, úprimne odpúšťam.
Pán Boh dáva milosti dvojakým spôsobom: skrze vnuknutia a osvietenia.

Spojenie s dušami sme dostali vo sv. krste. Smrť upevňuje lásku. 391 Musím vždy pomáhať druhým. Ak budem dobrou rehoľníčkou, budem užitočná nielen reholi, ale aj celej vlasti.
Pán Boh dáva milosti dvojakým spôsobom: skrze vnuknutia a osvietenia. Ak prosíme o milosť, Boh ju dá, ale musíme ju chcieť prijať. Aby sme ju vedeli prijať, treba sebazaprenie. Milosť nie je založená na slo­vách ani na citoch, ale na skutku. Je to skutok vôle, je to dar, čiže daro-
12
vanie. Rozum, vôľu i srdce - tieto tri sily musíme cvičiť počas modlitby. Zmŕtvychvstanem v Ježišovi, ale musím v ňom najprv žiť. Ak sa neroz­lúčim s krížom, vtedy sa vo mne zjaví evanjelium. Všetky moje nedo­statky dopĺňa vo mne Ježiš, jeho milosť, ktorá neustále pôsobí. Svätá Trojica mi udeľuje svoj život v hojnosti skrze dar Ducha Svätého Tri božské osoby prebývajú vo mne. Ak Boh miluje, tak celou podstatou, celou silou svojej bytosti. Ak si ma Boh takto zamiloval, čo mu odpo­viem ja, jeho nevesta?
393Počas jednej náuky mi Ježiš povedal: „Medzi mojimi vyvolenými si slad­
kou jahodou. Túžim, aby šťava, ktorá je v tebe, bola udelená druhým dušiam."
394Počas renovácie158 som uzrela po pravej strane oltára Pána Ježiša
v bielom rúchu, prepásaný bol zlatým pásom. V ruke držal strašný meč.
Trvalo to dovtedy, kým sestry začali obnovovať sľuby. Vtom som uzre­
la nepochopiteľné svetlo, pred tým svetlom som videla biely oblak v tva­
re váhy. Priblížil sa Ježiš, položil meč na jednu misku a tá celou váhou
padla k zemi. Málo chýbalo, že sa jej celkom nedotkla. Vtom sestry skon­
čili obnovu sľubov. Vtedy som uzrela anjelov, ktorí vzali od každej ses­
try niečo do zlatej nádoby. Nádoba bola v tvare kadidelnice. Keď to
zobrali od všetkých sestier a postavili nádobu na druhú misku, táto
okamžite prevážila prvú, na ktorej bol položený meč. V tej chvíli vyšiel
z kadidelnice plameň až k svetlu. Vtom som počula zo svetla hlas: „Scho­
vajte meč na svoje miesto, obeta ho prevýšila. "V tej chvíli nám Ježiš ude­
lil požehnanie a všetko, čo som videla, zmizlo. Sestry už začali prijímať
sv. prijímanie. Keď som prijala sv. prijímanie, moju dušu zaliala taká
veľká radosť, ktorú nedokážem opísať.
395 15.11.1935
Cesta do rodného domu na niekoľko dní k umierajúcej matke.
Dozvedela som sa, že moja matka je ťažko chorá a smrť sa už blíži. Prosila ma, aby som pricestovala, lebo ma túži pred smrťou ešte raz uvi­dieť. V tej chvíli sa vo mne prebudili všetky city srdca. Ako dieťa úprim­ne milujúce svoju matku som vrúcne túžila splniť jej želanie, ale necha­la som Bohu slobodu a odovzdala som sa celkom do jeho vôle. Nehľadela som na bolesť srdca, ale zverila som sa Božej vôli. V deň mojich menín, ráno 15. februára mi matka predstavená dala už druhý list od rodiny. Dovolila mi odcestovať do rodného domu, aby som spl­nila želanie a prosbu umierajúcej matky. Hneď som sa začala pripra­vovať na cestu a už večer som cestovala z Vilna. Celú noc som obeto­vala za ťažko chorú matku, aby jej Boh udelil milosť, aby utrpenie, v ktorom sa nachádza, nestratilo nič zo svojej zásluhy.
Cestou som mala veľmi príjemnú spoločnosť, lebo v kupé cestova- 396 lo niekoľko žien - sodalisiek. (Sodalisky - náboženské združenie pre lai­kov - pozn.prekl.) Vycítila som, že jedna z nich prežíva veľké trápenie a v duši sa jej odohráva urputný boj. Začala som sa v duchu za túto dušu modliť. O jedenástej hodine ženy prešli do druhého kupé porozprávať sa a v oddelení sme zostali len my dve. Cítila som, že moja modlitba spôsobuje v tejto duši ešte väčší boj. Nepotešovala som ju, ale o to vrúc­nejšie som sa modlila. Konečne sa obracia táto duša na mňa a prosí, aby som jej povedala, či musí splniť istý sľub daný Bohu. V tej chvíli som vnútorne spoznala, aký je to sľub. Povedala som jej, že tento sľub musí v každom prípade splniť, lebo inak bude po celý svoj život nešťastná. Tá myšlienka by ju znepokojovala. Udivená touto odpoveďou odkryla pre­do mnou celú svoju dušu.
Bola to učiteľka. Keď mala skladať skúšky, sľúbila Bohu, že ak ich dobre spraví, zasvätí sa Bohu v službe, čiže vstúpi do kláštora. Skúšky zložila na výbornú, ale teraz sa nechala strhnúť vírom sveta a nechce vstúpiť do rehole. Svedomie jej však nedá pokoj a napriek rôznym rado­vánkam cíti v sebe neustály nepokoj.
Po dlhšom rozhovore bola táto osoba celkom zmenená. Povedala, že hneď sa bude usilovať o prijatie do rehole. Prosila ma o modlitbu. Cíti­la som, že Boh nebude šetriť milosťami.
Ráno som pricestovala do Varšavy a večer o ôsmej hodine som už 397 bola doma. Aká to bola radosť pre rodičov a celú rodinu, ťažko opísať. Matke sa trochu zlepšilo zdravie, ale lekár nedával žiadnu nádej na úpl­né uzdravenie. Po privítaní sme hneď všetci padli na kolená, aby sme Bohu poďakovali za milosť, že sme sa ešte raz v živote mohli všetci stret­núť.
Keď som videla, ako sa otec modlil, veľmi som sa zahanbila, že ja 398 po toľkých rokoch v reholi by som sa nevedela tak úprimne a vrúcne modliť. Neustále ďakujem Bohu za takých rodičov.
Ó, ako sa všetko za tých 10 rokov zmenilo celkom na nepoznanie: 399 záhrada bola malá, teraz som ju nepoznávala. Bratia a sestry boli ešte malí a teraz ich nemôžem poznať, všetci narástli. Prekvapilo ma, že som ich nenašla takých, ako sme sa rozlúčili.
Stašek ma každý deň sprevádzal do kostola. Cítila som, že tá dušič- 400 ka je Bohu veľmi milá. Posledný deň, keď už nikto nebol v kostole, išla som s ním pred Najsv. sviatosť a pomodlili sme sa spolu Te Deum. Po chvíli mlčania som obetovala túto dušičku najsladšiemu Ježišovmu srd­cu. Toľko som sa mohla modliť v tomto kostolíku. Pripomenula som si všetky milosti, ktoré som na tomto mieste dostala. Vtedy som im nero-
130
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
131
zumela a často som ich zneužívala. Čudovala som sa sama sebe, ako som mohla byť taká zaslepená. Keď som tak rozmýšľala a nariekala nad svojou slepotou, zrazu som uzrela Pána Ježiša, žiariaceho nevýslovnou krásou, ktorý mi láskavo povedal: „Moja vyvolená, udelím ti ešte väčšie milosti, aby si bola svedkom môjho nekonečného milosrdenstva po celú večnosť."
401Dni doma som prežívala vo veľkej spoločnosti, lebo každý ma chcel
vidieť a prehodiť so mnou zopár slov. Často som napočítala do 25 osôb.
Boli zvedaví na moje rozprávanie o životoch svätých. Predstavovala som
si, že náš dom je naozaj Božím domom, lebo každý večer sa hovorí len
o Bohu. Keď som unavená rozprávaním zatúžila po samote a tichu,
vzdialila som sa večer do záhrady, aby som sa mohla sama porozprávať
s Bohom. To sa mi však nepodarilo. Hneď prišli za mnou bratia a ses­
try a zobrali ma do domu. Znovu bolo treba hovoriť a tu toľko očí upre­
tých na mňa. Ale našla som jeden spôsob, ako si oddýchnuť. Poprosila
som bratov, aby mi zaspievali. Mali krásne hlasy, a pritom ešte jeden
hral na husle a druhý na mandolínu. Zatiaľ som sa mohla oddať vnú­
tornej modlitbe, nevzďaľujúc sa z ich spoločnosti. Veľa ma stálo aj to,
že som musela bozkávať deti. Naši známi prichádzali s deťmi a prosili
ma, aby som ich vzala aspoň na chvíľku na ruky a pobozkala. Poklada­
li to za veľkú milosť a pre mňa to bola príležitosť cvičiť sa v cnosti, lebo
nejedno dieťa bolo dosť ušpinené. Aby som sa premohla a neprejavila
odpor, pobozkala som také ušpinené dieťa dva razy. Jedna známa pri­
niesla svoje dieťa, ktoré malo choré oči, plné hnisu a hovorí: „Sestrička,
vezmi ho na chvíľu na ruky." Prirodzenosť pociťovala odpor, ale nedí­
vala som sa na nič, vzala som ho na ruky, dvakrát pobozkala na zahni-
sané očko a prosila som Boha o uzdravenie. Mala som veľa príležitostí
cvičiť sa v cnosti. Počúvala som, ako všetci rozprávajú o svojich boles­
tiach a zármutkoch. Všimla som si, že tu niet radostného srdca, lebo tu
niet srdca, ktoré by úprimne milovalo Boha. Vôbec som sa im nečudo­
vala. Nesmierne ma zarmútilo, že som sa nemohla vidieť s dvoma ses­
trami. Vnútorne som vycítila, v akom veľkom nebezpečenstve sú ich
duše. Bôľ mi stisol srdce už len pri pomyslení na ne. Keď som raz cíti­
la, že som veľmi blízko pri Bohu, vrúcne som prosila o milosť pre ne
a on mi odpovedal: „ Udeľujem im nielen potrebné milosti, ale aj zvláštne
milosti." Pochopila som, že Pán ich povolá k bližšiemu spojeniu so sebou.
Teším sa nesmierne, že v našej rodine panuje taká veľká láska.
402Keď som sa lúčila s rodičmi a prosila ich o požehnanie, pocítila som
silu Božej milosti, ktorá zosadla na moju dušu. Otec, matka i krstná mat­
ka ma so slzami žehnali a priali mi, aby som bola čo najvernejšia Božej
milosti. Prosili, aby som nikdy nezabúdala, koľko milostí mi Boh ude­lil, keď ma povolal do rehoľného života. Prosili o modlitbu. Napriek tomu, že všetci plakali, ja som nevyronila ani jednu slzičku. Snažila som sa byť statočná a utešovala som všetkých, ako som len vedela. Pripo­mínala som im nebo, že tam už nebude lúčenie. Stašek ma odprevadil do auta. Hovorila som mu, ako veľmi Boh miluje čisté duše. Ubezpeči­la som ho, že Boh je s ním spokojný. Keď som mu hovorila o Božej dob­rote a ako na nás myslí, rozplakal sa ako malé dieťa. Nečudovala som sa mu, lebo je to čistá dušička, teda ľahko spoznáva Boha.
Keď som si sadla do auta, uľavila som svojmu srdcu a rozplakala som 403 sa aj ja ako dieťa od radosti, že Boh udeľuje našej rodine toľko milostí a ponorila som sa do ďakovnej modlitby.
Večer som bola už vo Varšave. Najprv som privítala Pána domu159 404 a potom som sa zvítala s celou kongregáciou. Predtým, než som išla spať, vstúpila som k Pánovi rozlúčiť sa na dobrú noc. Odprosila som ho, že počas pobytu doma som sa s ním tak málo rozprávala. Vtom som začu­la v duši hlas: „Som veľmi spokojný s tým, že si nehovorila so mnou, ale dala si poznať dušiam moju dobrotu a povzbudzovala si ich k mojej láske."
Matka predstavená160 mi povedala, že zajtra pôjdeme obe na Józefi- 405 nek161 a budem mať možnosť porozprávať sa s matkou generálnou.162 Nesmierne som sa z toho tešila. Matka generálna je stále rovnaká, plná dobroty, pokoja a Božieho Ducha. Dlho som sa s ňou rozprávala. Boli sme na popoludňajšej pobožnosti. Spievali sa Litánie k najsladšiemu srdcu Ježišovmu. Pán Ježiš bol vystavený v monštrancii, po chvíli som uvidela malého Ježiška. Vyšiel z hostie a sám spočinul na mojich rukách. Trvalo to krátku chvíľu, nesmierna radosť zalievala moju dušu. Ježiško 406 vyzeral tak isto ako vo chvíli, keď sme vošli do kaplnky s matkou pred­stavenou a mojou niekdajšou novicmajsterkou - Máriou Jozefou. Na dru­hý deň som bola už v milovanom Vilne. Ó, aká som sa cítila šťastná, že som sa už vrátila do nášho kláštora. Mala som pocit, akoby som doň 407 druhý raz vstúpila. Nemohla som sa dosť natešiť z ticha a mlčania, kto­ré napomáha tomu, že duša sa tak ľahko ponára v Bohu. Všetci jej k tomu pomáhajú a nikto ju neruší.
408
Veľký pôst
Keď sa počas adorácie ponorím do Pánovho umučenia, často vidím Pána Ježiša v takejto podobe: po bičovaní kati vzali Pána a strhli z neho šaty, ktoré sa mu už prilepili na rany. Pri vyzliekaní sa mu rany obnovi­li. Vtedy hodili na Pána červený plášť, špinavý a potrhaný. Na tie obno­vené rany. Plášť na niektorých miestach sotva dosahoval kolená. Páno-
132
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
133
vi rozkázali, aby si sadol na kus brvna. Z tŕnia mu uplietli korunu a zalo­žili na svätú hlavu. Do ruky mu dali trstinu a vysmievali sa z neho, vzdá­vajúc mu poklonu ako kráľovi. Pľuvali mu do tváre, iní vzali trstinu a bili ho po hlave a ďalší mu palicami spôsobovali bolesť. Ďalší mu zakryli tvár a bili ho päsťami. Ježiš to ticho znášal. Kto pochopí jeho bolesť? Ježiš hľadel do zeme, cítila som, čo sa vtedy odohrávalo v najsladšom Ježišovom srdci. Nech každá duša rozjíma, ako Ježiš v tej chvíli trpel. Pretekali sa v potupovaní Pána. Rozmýšľala som, odkiaľ sa berie v člo­veku taká zlosť. Spôsobuje to hriech - stretla sa Láska a hriech.
409Keď som bola v jednom chráme s istou sestrou na sv. omši, pocítila
som Božiu veľkosť a majestát. Cítila som, že táto svätyňa je presiaknutá
Bohom. Jeho majestát ma zasiahol. Aj keď mi naháňal strach, napĺňal
ma pokojom a radosťou. Spoznala som, že jeho vôli sa nič nemôže pro­
tiviť. Ó, keby všetky duše vedeli, kto prebýva v našich chrámoch, nebolo
by toľko znevažovania a neúcty na týchto svätých miestach.
410Ó, večná a nepochopiteľná Láska, prosím Ťa o jednu milosť. Osvieť
môj rozum svetlom zhora, daj, aby som poznala a vedela si vážiť všetky
veci podľa ich hodnoty. Najväčšiu radosť mám v duši, keď poznávam
pravdu.
411 21. III. 1935
Často počas sv. omše vidím vo svojej duši Pána, cítim jeho prítom­nosť, ktorá ma skrz-naskrz preniká. Pociťujem jeho Boží pohľad, roz­právam sa s ním veľa, bez jedného slova. Viem, po čom túži jeho Božské srdce a vždy plním to, čo sa jemu viac páči. Milujem Pána na zbláznenie a cítim, že Boh miluje mňa. V tých chvíľach, keď sa stretá­vam s Bohom vo svojom najhlbšom vnútri, cítim sa taká šťastná, že to nedokážem vypovedať. Sú to krátke chvíle. Duša by nezniesla, keby trva­li dlhšie, muselo by nastať odlúčenie od tela. Hoci sú to veľmi krátke chvíle, sila, ktorou napĺňajú dušu, zostáva v nej veľmi dlho. Bez naj­menšej námahy cítim hlbokú sústredenosť, ktorá sa ma vtedy zmocni­la - nezmenšuje sa, hoci sa rozprávam s ľuďmi, ani mi neprekáža v plne­ní povinností. Cítim stále jeho prítomnosť bez akejkoľvej námahy duše, cítim, že som spojená s Bohom tak tesne, ako sa spája kvapka vody s bezodným oceánom.
V tento štvrtok som pocítila túto milosť ku koncu modlitby. Trvala mimoriadne dlho, počas celej sv. omše. Myslela som, že zomriem od radosti. V týchto chvíľach spoznávam lepšie Boha a jeho dobré vlast­nosti a tiež lepšie spoznávam seba a svoju biedu. Udivuje ma, že Boh sa tak veľmi znižuje k takej úbohej duši, ako je moja. Po sv. omši som sa
cítila celá pohrúžená v ňom a uvedomovala som si každý jeho pohľad do hĺbky môjho srdca.
Okolo poludnia som vošla na chvíľu do kaplnky a sila lásky opäť 412 zasiahla moje srdce. Keď som zotrvávala v sústredenosti, satan zobral kvetináč s kvetmi a nazlostený ho celou silou hodil na zem. Videla som všetku jeho zaťatosť a závisť. V kaplnke nebol nikto. Zodvihla som sa od modlitby a pozbierala rozbitý kvetináč. Presadila som kvet a rýchlo ho chcela postaviť na miesto, kým niekto nepríde. Ale nepodarilo sa mi to. Vošla matka predstavená, i« sestra sakristiánka164 a niekoľko sestier. Matka predstavená sa začudovala, že som niečím hýbala na oltáriku až spadol kvetináč. Sestra sakristiánka mi dala najavo svoju nespokojnosť. Snažila som sa nič nevysvetľovať ani sa neospravedlňovať. Ale k veče­ru som sa cítila veľmi vyčerpaná a nemohla som si vykonať sv. hodinu. Poprosila som matku predstavenú, či môžem ísť skôr spať. Len čo som si ľahla, hneď som zaspala. Okolo jedenástej hodiny satan zalomcoval mojou posteľou. Ihneď som sa zobudila a pokojne som sa začala mod­liť k svojmu anjelovi strážnemu. Vtom som uvidela trpiace duše z očist­ca. Vyzerali ako tiene a medzi nimi som videla mnoho satanov. Jeden sa snažil ma nahnevať, skákal v podobe kocúra na moju posteľ a na moje nohy. Bol ťažký, akoby mal niekoľko pudov (pozn. prekl.: pud - stará ruská miera: 16,38 kg).
Modlila som sa po celý čas ruženec, nad ránom postavy zmizli a mohla som zaspať. Ráno, keď som prišla do kaplnky, začula som v duši hlas: „Si spojená so mnou, neboj sa ničoho. Vedz, dieťa moje, že satan ťa nenávidí. Hoci nenávidí každú dušu, zvláštnou nenávisťou horí k tebe, lebo veľa duší si vytrhla spod jeho nadvlády."
Zelený štvrtok 18. IV. 1935 413
Ráno som počula slová: „Oddnes až do vzkriesenia nebudeš pociťovať moju prítomnosť, ale tvoja duša bude naplnená veľkou túžbou. "Moju dušu ihneď zaliala veľká túžba, cítila som odlúčenie od milovaného Ježiša. Keď sa priblížila chvíľa sv. prijímania, videla som v kalichu v každej hos-tii trpiacu tvár Pána Ježiša. Od tej chvíle som cítila vo svojom srdci ešte väčšiu túžbu.
Keď som na Veľký piatok o tretej hodine popoludní vošla do kapln- 414 ky, počula som slová: „Túžim, aby ten obraz bol verejne uctený. "Vtom som uzrela Pána Ježiša umierať na kríži v ťažkých bolestiach. Z Ježišov­ho srdca vychádzali tie isté dva lúče, ktoré sú na obraze.
Sobota
Počas vešpier som uzrela Pána Ježiša v jasnom rúchu. Žiaril ako sln- 415
134
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
135
ko. Povedal mi: „Nech sa raduje tvoje srdce." Zaliala ma veľká radosť a cel­kom ma prenikla Božia prítomnosť, ktorá je nevypovedateľným pokla­dom pre duše.
416 Keď bol obraz vystavený,165 videla som živý pohyb Ježišovej ruky,
ktorým vykonal veľký znak kríža. Toho istého dňa večer, keď som si ľah­
la, som videla, ako obraz išiel nad mestom. To mesto bolo prikryté sieť­
kou a sieťami. Keď Ježiš prešiel, preťal všetky siete. Nakoniec urobil veľ­
ký znak svätého kríža a zmizol. Videla som, že som obklopená
množstvom zlostných postáv, ktoré horeli veľkou nenávisťou voči mne.
Z ich úst vychádzali rôzne hrozby, ale žiadna sa ma nedotkla. Po chví­
li zjavenie zmizlo, ale dlho som nemohla zaspať.
417 26. IV.
V piatok som bola v Ostrej Brame na slávnostiach, počas ktorých bol obraz vystavený. Bola som prítomná na kázni, ktorú mal môj spo­vedník.166 Bola to prvá kázeň o Božom milosrdenstve, ako Pán Ježiš už dávno žiadal. Keď začal hovoriť o veľkom Pánovom milosrdenstve, obraz nadobudol živú podobu a lúče prenikali do sŕdc zhromaždených ľudí, ale nie rovnakou mierou. Jedni dostali viac, druhí menej. Veľká radosť zaliala moju dušu, keď som videla Božiu milosť.
Vtom som začula slová: „Ty si svedkom môjho milosrdenstva, na veky budeš stáť pred mojím trónom ako živý svedok môjho milosrdenstva."
418Keď skončila kázeň, nečakala som na zakončenie pobožnosti, lebo
som sa ponáhľala domov. Keď som prešla niekoľko krokov, cestu mi
zastúpilo veľké množstvo satanov. Vyhrážali sa mi strašnými mukami
a počula som hlasy: „Zobrala nám všetko, na čom sme toľko rokov pra­
covali." Opýtala som sa ich: „Odkiaľ vás je také množstvo?" Tie zlost­
né postavy mi odpovedali: „Z ľudských sŕdc, netráp nás."
419Keď som videla ich strašnú nenávisť voči mne, ihneď som prosila
anjela strážneho o pomoc. V tej chvíli stála pri mne jasná a žiarivá posta­
va anjela strážneho, ktorý mi povedal: „Neboj sa, nevesta môjho Pána,
tí duchovia ti neurobia nič zlého bez jeho dovolenia." Zlí duchovia
okamžite zmizli a verný anjel strážny ma sprevádzal vo viditeľnej podo­
be až domov. Jeho pohľad bol skromný, pokojný a z čela mu vyžaroval
ohnivý lúč.
Ó, Ježišu, chcela by som sa namáhať, trápiť a trpieť po celý život za tú jednu chvíľu, v ktorej som videla Tvoju slávu, Pane, a na úžitok dušiam.
28. IV. 1935
420 Druhá veľkonočná nedeľa, čiže Sviatok Pánovho milosrdenstva, za-
končenie jubilea vykúpenia. Keď sme išli na slávnosť, srdce mi búcha­lo od radosti, že tie dve slávnosti spolu tak úzko súvisia. Prosila som Boha o milosrdenstvo pre duše hriešnikov. Keď sa končila pobožnosť a kňaz vzal Najsvätejšiu sviatosť, aby nás požehnal, uzrela som Pána Ježiša v takej podobe ako na obraze. Pán nás požehnal a lúče sa ro­zišli na celý svet. Vtom som uzrela nepredstaviteľné svetlo v tvare kriš­táľového príbytku, utkaného zo svetelných vín, ktoré nebolo prístupné žiadnemu stvoreniu ani duchu. Do svetla viedli troje dvere - a v tej chví­li vošiel Ježiš v takej podobe ako na obraze do toho svetla, do druhých dverí, do vnútra jednoty. Je to trojičná jednota, ktorá je nepochopiteľ­ná nekonečnosť. Vtom som začula hlas: „Ten sviatok vyšiel zvnútra môj­ho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Dosiahne ho každá duša, ktorá verí a dôveruje môjmu milosrdenstvu." Nesmierne som sa tešila z dobroty a veľkosti svojho Boha.
29. IV. 1935 421
Deň pred vystavením obrazu som bola s našou matkou predstave­nou u nášho spovedníka.167 Keď sme sa začali rozprávať o obraze, spo­vedník prosil, aby niektorá zo sestier pomohla uviť vence. Matka pred­stavená povedala, že sestra Faustína pomôže. Veľmi som sa tomu potešila. Keď sme sa vrátili domov, hneď som sa pustila do pripravo-vania zelene a s pomocou jednej z chovanie sme zeleň aj odviezli. Ešte pomáhala jedna osoba, ktorá pomáha pri kostole. O siedmej hodine večer bolo už všetko hotové, obraz bol zavesený. Ale niektoré ženy si všimli, že som sa tam krútila, lebo určite som tam viac zavádzala,168 než pomáhala, tak sa na druhý deň vypytovali sestier, čo je to za pekný obraz a aký má význam. „Sestry, vy určite budete vedieť, lebo včera jedna z vás pomáhala vyzdobovať." Sestry boli veľmi začudovane, lebo nič o tom nevedeli. Každá ho chcela vidieť a hneď padlo podozrenie na mňa. Hovorili: „Sestra Faustína určite dobre vie o všetkom."
Keď sa ma začali vypytovať, mlčala som, lebo som nemohla pove­dať pravdu. Moje mlčanie zapríčinilo ešte väčšiu zvedavosť. Zdvojnáso­bila som ostražitosť, aby som neklamala ani nepovedala pravdu, pretože nemám povolenie. Vtedy mi začali prejavovať nespokojnosť a otvorene mi vyčítali, ako je to možné, aby cudzí ľudia o tom vedeli a my nič. Zača­li sa nado mnou rôzne súdy. Tri dni som veľmi trpela, ale do mojej duše vstupovala zvláštna sila. Teším sa, že môžem trpieť pre Boha a duše, kto­ré dosiahli v týchto dňoch jeho milosrdenstvo. Keď ich vidím, nepokla­dám za nič ani najväčšie utrpenie a námahu, hoci by trvali do konca sve-
136
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
137
ta. Pretože utrpenie raz skončí a duše, ktoré sa skrze to obrátili, sú zachránené od nekonečných múk. Mala som veľkú radosť, keď som videla, ako sa iní vracajú k prameňu šťastia, do lona Božieho milo­srdenstva.
422Keď som videla, ako sa kňaz dr. Sopočko obetuje a usiluje v tejto veci,
obdivovala som jeho trpezlivosť a pokoru. Stálo to všetko veľa nielen úsi­
lia a rôznych nepríjemností, ale aj veľa peňazí, a predsa ich na to všetko
vynakladal. Vidím, že Božia prozreteľnosť ho pripravila na splnenie toh­
to diela milosrdenstva skôr, než som ja Boha o to prosila. Ó, aké predivné
sú Tvoje cesty, Bože. Šťastné duše, ktoré idú za hlasom Božej milosti.
423Za všetko zvelebuj duša moja Pána a oslavuj jeho milosrdenstvo, lebo
jeho dobrota je bezhraničná. Všetko pominie, ale jeho milosrdenstvo
nemá hraníc ani konca. Hoci hnev má svoj koniec, milosrdenstvo je bez
hraníc.
Ó, Bože môj, ešte aj v trestoch, ktorými sa dotýkaš zeme, vidím prie­pasť Tvojho milosrdenstva. Keď nás trestáš tu na zemi, oslobodzuješ nás od večného trestu. Teš sa všetko stvorenie, lebo si bližšie Bohu v jeho nekonečnom milosrdenstve než nemluvňa k srdcu matky. Ó, Bože, si samé zľutovanie pre najväčších hriešnikov, ktorí úprimne činia pokánie. Čím je hriešnik väčší, tým má väčšie právo na milosrdenstvo Božie.
V istej chvíli 12. V. 1935
Večer, len čo som sa uložila spať, hneď som zaspala. Ale ako rýchlo som zaspala, ešte rýchlejšie som sa zobudila. Prišlo ku mne malé dieťa a zobudilo ma. To dieťa mohlo mať asi rôčik a prekvapilo ma, že tak pekne hovorí, veď deti v tomto veku nehovoria vôbec, alebo hovoria veľ­mi nezrozumiteľne. Bolo nevýslovné krásne, podobalo sa Ježiškovi. Pove­dalo mi tieto slová: „Pozri na nebo." Keď som pozrela na nebo, videla som svietiť hviezdy a mesiac. Vtom sa ma dieťa opýtalo: „Vidíš mesiac a hviezdy?" Odpovedala som, že vidím. Ono mi povedalo: „Tie hviezdy sú duše verných kresťanov. A mesiac, to sú Bohu zasvätené duše. Vidíš, aký veľký rozdiel je medzi svetlom mesiaca a svetlom hviezd? Taký veľký roz­diel je v nebi medzi dušou zasvätenou a dušou verného kresťana. "A ďalej mi hovorilo, že skutočná veľkosť je v milovaní Boha a v pokore. 425 Vtom som uzrela istú dušu, ktorá sa odlučovala od tela v strašných mukách. Ó, Ježišu, keď mám o tom písať, celá sa trasiem pri pohľade na hrôzy, ktoré svedčia proti nemu... Videla som, ako vychádzali z neja­kej priepasti plnej blata duše malých detí i starších, asi deväťročných: boli odporné, protivné. Podobali sa najstrašnejším netvorom a rozkla­dajúcim sa mŕtvolám. Ale tie mŕtvoly boli živé a hlasno svedčili proti
duši, ktorú vidím umierať. A duša, ktorú vidím umierať, je duša, ktorá vo svete požívala poctu a prijímala potlesky, ktorých koncom je prázd­nota a hriech. Nakoniec vyšla žena, ktorá akoby držala v zástere slzy, a veľmi svedčila proti nemu.
Ó, strašná hodina, v ktorej treba vidieť všetky svoje skutky v celej 426 nahote a biede. Nestratí sa ani jeden z nich. Budú nás verne sprevádzať pred Boží súd. Nemám slov ani prirovnania na vypovedanie týchto straš­ných vecí. Hoci sa mi zdá, že tá duša nie je zatratená, jej múky sa nija­ko neodlišujú od pekelných múk. Rozdiel je len v tom, že raz sa skončia.
Po chvíli som videla opäť to isté dieťa, ktoré ma zobudilo. Bolo veľ- 427 mi pekné a zopakovalo mi tieto slová: „Skutočná veľkosť duše je v milo­vaní Boha a v pokore." Opýtala som sa dieťaťa: „Odkiaľ vieš, že skutoč­ná veľkosť duše je v milovaní Boha a v pokore? Veď túto vec môžu vedieť len teológovia a ty si sa predsa ani katechizmus neučilo - ako je možné, že to vieš?" A ono mi na to povedalo: „Viem, všetko viem," a v tej chví­li zmizlo.
Nezaspala som, moja myseľ bola unavená. Začala som rozmýšlať 428 o tom, čo som videla. Ó, ľudské duše, ako neskoro spoznávate pravdu. Ó, priepasť Božieho milosrdenstva, rozlej sa čím skôr na celý svet, ako si to sám povedal.
Máj roku 1935 v istej chvíli 429
Keď som vycítila veľké Božie zámery, ktoré má Boh so mnou, zľak­la som sa ich veľkosti. Cítila som sa úplne neschopná splniť ich. Zača­la som sa vyhýbať vnútorným rozhovorom s ním a tento čas som nahrá­dzala ústnou modlitbou. Robila som to z pokory, ale zakrátko som poznala, že to nebola pravá pokora, ale veľké pokušenie satana. Keď som raz namiesto vnútornej modlitby začala čítať duchovnú knižku, začula som v duši zreteľne a mocne tieto slová: „Pripravíš svet na môj druhý príchod." Tieto slová ma prenikli do hĺbky a hoci som predstie­rala, že ich nepočujem, rozumela som im dobre a nemala som o tom žiadne pochybnosti. Tento boj lásky s Bohom a ustavičné vyhovára-nie sa, že som neschopná na splnenie tohto diela, ma unavovali. Keď som raz unavená chcela vyjsť z kaplnky, nejaká sila ma zadržala, cíti­la som sa úplne bezmocná. Vtom som začula slová: „Máš v úmysle vyjsť z kaplnky, ale nevyjdeš zo mňa, lebo som všade. Sama zo seba nedo­kážeš nič urobiť, ale so mnou môžeš všetko."
Cez týždeň som sa vybrala k svojmu spovedníkovi169 a odhalila som 430 mu stav mojej duše, zvlášť, že sa vyhýbam vnútorným rozhovorom s Bohom. Dostala som odpoveď, že sa nemôžem vyhýbať vnútorným
138
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT
139
rozhovorom s Bohom, ale mám sa pozorne započúvať do slov, ktoré mi hovorí.
431Postupovala som podľa pokynu spovedníka a pri prvom stretnutí
s Pánom som mu padla k nohám a rozorvaným srdcom som odproso­
vala za všetko. Vtom ma Ježiš zodvihol zo zeme a posadil vedľa seba.
Dovolil mi položiť si hlavu na svoje prsia, aby som mohla pochopiť
a lepšie vycítiť túžby jeho najsladšieho srdca. Vtom mi riekol: „Dcéra
moja, neboj sa ničoho, ja som vždy s tebou. Všetci protivníci ti budú iba
natoľko škodiť, nakoľko im dovolím. Ty si mojím príbytkom a mojím stálym
odpočinkom. Kvôli tebe zadržiavam trestajúcu ruku, kvôli tebe požehná­
vam zem."
432V tej istej chvíli som pocítila nejaký oheň vo svojom srdci. Cítim, že
zmysly sa mi zastavujú, neviem čo sa okolo mňa deje. Cítim, že Pánov
pohľad ma preniká. Dobre poznám jeho veľkosť a svoju biedu. Moju
dušu preniká nejaká zvláštna bolesť a zároveň taká radosť, ktorú nedo­
kážem s ničím porovnať. Cítim sa bezmocná v Božom objatí. Cítim,
že sa rozplývam v ňom ako jedna kvapka vody v oceáne. Neviem vyjad­
riť, čo prežívam po takej vnútornej modlitbe. Cítim silu a moc splniť
najťažšie cnosti. Cítim nechuť ku všetkým veciam, ktoré si váži svet.
Túžim celou dušou po samote a tichu.
V. 1935
Počas štyridsaťdňovej170 pobožnosti som videla tvár Pána Ježiša vo sv. hostii, ktorá bola vystavená v monštrancii. Ježiš sa láskavo pozeral na všetkých.
434 Často vidím malého Ježiška počas sv. omše. Je nesmierne krásny.
Vyzerá, akoby mal asi jeden rôčik. Keď som raz v našej kaplnke videla
počas sv. omše toto Dieťatko, ovládla ma úžasná túžba a neodolateľná
chuť priblížiť sa k oltáru a vziať ho. V tej chvíli stál Ježiško pri mne na
rohu kľačadla a oboma rúčkami sa držal môjho ramena - vďačný
a natešený. Jeho pohľad bol hlboký a prenikavý. Ale keď kňaz lámal hos-
tiu, Ježiš stál na oltári.
Po sv. prijímaní som videla takého istého Ježiša vo svojom srdci a cíti­la som ho po celý deň fyzicky, skutočne vo svojom srdci. Mimovoľne sa ma zmocňovala hlbšia sústredenosť a neprehovorila som s nikým ani slova. Nakoľko to bolo možné, vyhýbala som sa prítomnosti ľudí. Odpo­vedala som len na otázky týkajúce sa povinností, okrem toho ani jedno slovo.
435 Zoslanie Ducha Svätého 9. VI.
Večer, keď som išla cez záhradu, počula som slová: „Budeš vyproso-
vaťso svojimi spoločníčkami milosrdenstvo pre seba a pre svet." Pochopi­la som, že nebudem v kongregácii, v ktorej som teraz.171 Vidím jasne, že Boží zámer so mnou je iný. Stále sa však vyhováram pred Bohom, že nie som schopná splniť toto dielo. Ježišu, Ty predsa najlepšie vieš, aká som. Začala, som vyratúvať svoje slabosti pred Pánom a skrývať sa za ne, aby moje výhovorky uznal, že som neschopná splniť Jeho zámery. Vtom som začula slová: „Neboj sa, ja sám doplním všetko, čo tebe chýba." Tieto slová ma prenikli do hĺbky a ešte viac som spoznala svoju biedu. Spoznala som, že Pánova reč je živá a preniká do hĺbky. Pochopila som, že Boh odo mňa žiada dokonalejší spôsob života, ale stále som sa vyho­várala na svoju neschopnosť.
29. VI. 1935 436
Rozprávala som sa so svojím duchovným poradcom172 o rôznych veciach, ktoré žiadal odo mňa Pán. Myslela som si, že mi odpovie, že som neschopná plniť tieto veci a že Pán Ježiš také úbohé duše, ako som ja, nepoužíva na žiadne diela, ktoré chce uskutočniť. Ale počula som, že Boh si na uskutočnenie svojich zámerov vyberá často práve takéto duše. Tento kňaz bol vedený Božím Duchom. Prenikol tajomstvo mojej duše aj najskrytejšie tajomstvá, ktoré boli medzi mnou a Bohom, o ktorých som mu ešte nikdy nehovorila. Nehovorila som preto, lebo sama som ich dobre nepochopila a Pán mi výrazne neprikázal, aby som o tom pove­dala. To tajomstvo je také, že Boh žiada, aby bola založená spoločnosť, 437 ktorá by svetu ohlasovala Božie milosrdenstvo a vyprosovala ho pre svet. Keď sa ma kňaz opýtal, či som nemala také vnuknutia, odpovedala som, že výrazný príkaz som nemala. Ale zrazu nejaké svetlo preniklo do mojej duše a dostala som poznanie, že cez neho hovorí Pán. Márne som sa brá­nila, že nemám jasný príkaz, ku koncu rozhovoru som uvidela Pána Ježiša na prahu v takej podobe, ako je namaľovaný na obraze. Povedal mi: „Túžim, aby bola založená taká spoločnosť. "173 Trvalo to len chvíľu. Nepo­vedala som o tom hneď, ale ponáhľala som sa domov a stále som opa­kovala Pánovi: „Ja nie som schopná splniť Tvoje zámery, ó, Bože." Bolo zvláštne, že Ježiš si nevšímal moje volanie, ale udelil mi svetlo a pozna­nie, aké mu je toto dielo milé. Nebral do úvahy moju slabosť, ale dal mi poznať, aké veľké ťažkosti musím prekonať. A ja, jeho úbohé stvorenie, som nič iného nevedela povedať, len to, že som, ó, Bože, neschopná.
30. VI. 1935 438
Na druhý deň počas sv. omše som hneď na začiatku uvidela Ježiša v nevýslovnej kráse. Povedal mi, že žiada, „aby tá spoločnosť bola zalo­žená čím skôr a ty v nej budeš so svojimi spoločníčkami. Môj duch bude
140
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
141
regulou vášho života. Váš život má byť podľa môjho vzoru od jasličiek až po smrť na kríži. Prenikni do mojich tajomstiev a spoznáš priepasť môjho milo­srdenstva voči stvoreniam a moju nepreniknuteľnú dobrotu - a toto dáš spo­znať svetu. Skrze modlitbu budeš prostredníkom medzi nebom a zemou".
439 Vtom nadišiel čas s v. prijímania, Ježiš zmizol a videla som veľké
svetlo. Počula som slová: „ Udeľujeme ti svoje požehnanie," a v tej chvíli
z toho svetla vyšiel jasný lúč a prenikol mi srdce. V mojej duši sa zapá­
lil zvláštny oheň - myslela som, že zomriem od radosti a šťastia. Cítila
som oddelenie ducha od tela, cítila som, že som úplne ponorená v Bohu.
Cítila som, že som unesená všemohúcim ako jeden prášok do nezná­
meho priestoru.
Chvejúc sa od šťastia v objatí Stvoriteľa som cítila, že sám ma podo­pieral, aby som mohla uniesť také veľké šťastie a hľadieť na jeho majes­tát. Teraz viem, že keby ma najskôr sám neposilnil milosťou, moja duša by neuniesla také šťastie a v jednej chvíli by nastala smrť. Neviem, kedy sa skončila sv. omša, pretože nebolo v mojej moci znovu obrátiť pozor­nosť na to, čo sa deje v kaplnke. Keď som však prišla k sebe, cítila som silu a odvahu splniť Božiu vôľu a nič sa mi nezdalo ťažké. Ako som sa predtým vyhovárala pred Pánom, tak teraz cítim odvahu a Pánovu silu, ktorá je vo mne. Povedala som Pánovi: „Som pripravená na všetky poky­ny Tvojej vôle. Vo svojom vnútri som prešla všetkým, čo príde v budúc­nosti.
440Ó, Stvoriteľu môj a Pán, hľa, tu máš celú moju bytosť. Nakladaj so
mnou podľa Tvojho božského zaľúbenia, podľa Tvojich odvekých plá­
nov a Tvojho nepreniknuteľného milosrdenstva. Nech každá duša
pozná, aký dobrý je Pán. Nech sa nebojí s Pánom prebývať žiadna duša
a nech sa nevyhovára na svoju nehodnosť. Nech nikdy neodkladá na
neskoršie Božie pozvanie, lebo to sa Pánovi nepáči. Niet biednejšej duše,
ako som ja, ako sa naozaj poznám a čudujem sa, že Boží majestát sa tak
znižuje. Ó, večnosť, zdá sa mi, akoby si bola prikrátka na zvelebovanie
nekonečného Pánovho milosrdenstva."
441Raz bol obraz vystavený na oltári počas procesie Božieho tela.174
Vo chvíli, keď kňaz vystavil Najsvätejšiu sviatosť a zbor začal spievať,
lúče z obrazu prešli cez sv. hostiu a rozišli sa na celý svet. Vtom som
začula slová: „ Cez teba ako cez tú hostiu prejdú lúče milosrdenstva na svet."
Po tých slovách naplnila moju dušu hlboká radosť.
442Raz môj spovedník175 slúžil sv. omšu. Tak ako vždy, od chvíle obe­
tovania som videla malého Ježiška na oltári. Chvíľu pred pozdvihova-
ním kňaz náhle zmizol a zostal len Ježiško. Vzal do svojich rúčok hos­
tiu a kalich, pozdvihol ich hore a pozeral na nebo. Po chvíli som videla
opäť svojho spovedníka. Opýtala som sa malého Ježiška, kde bol po celý ten čas kňaz, keď som ho nevidela. Ježiš mi odpovedal: „Vmojom srdci. "Ale nič viac som nepochopila z Ježišových slov.
V istej chvíli som počula slová: „Túžim, aby si žila moju vôľu v naj- 443 skrytejších hlbinách svojej duše." Uvažovala som nad slovami, ktoré mi veľmi prehovorili do srdca. V ten deň bola spoveď kongregácie.176 Pri­stúpila som k spovedi a keď som sa obvinila z hriechov, kňaz mi zopa­koval tie isté slová, ktoré mi predtým povedal Pán.
Tento kňaz mi povedal hlboké slová o troch stupňoch plnenia Božej 444 vôle: prvý je ten, keď duša plní všetko, čo je navonok obsiahnuté v prí­kazoch a v stanovách. Druhý stupeň je ten, keď duša ide za vnútorný­mi vnuknutiami a plní ich. Tretí stupeň je ten, že je duša odovzdaná Božej vôli. Ponecháva Bohu slobodu nakladať so sebou a Boh robí s ňou, čo sa jemu páči. Je poddajným nástrojom v jeho rukách. Ten kňaz mi povedal, že ja som na druhom stupni plnenia Božej vôle. Tretí stupeň plnenia Božej vôle som ešte nedosiahla, ale musím sa snažiť, aby som ho plnila. Tieto slová prenikli moju dušu skrz-naskrz. Vidím jasne, že Boh často dáva kňazovi poznať, čo sa deje v hĺbke mojej duše. Vôbec ma to neudivuje, skôr ďakujem Bohu, že má takých vyvolených.
445
Štvrtok. Nočná adorácia
Keď som prišla na adoráciu, hneď sa ma zmocnila vnútorná sústre­denosť. Videla som Pána Ježiša priviazaného k stĺpu, obnaženého zo šiat. Hneď sa začalo bičovanie. Videla som štyroch mužov, ktorí strie­davo krátkymi bičmi šľahali Pána. Srdce sa mi zastavovalo pri pohľade na tie bolesti. Vtom mi Pán riekol: „Trpím ešte väčšiu bolesť od tej, ktorú vidíš." Ježiš mi dal poznať, za aké hriechy sa podrobil bičovaniu - sú to hriechy nečistoty. Ó, ako strašne duševne trpel, keď sa poddal bičova­niu. Vtom mi riekol: „Pozri, takto vyzerá ľudský rod v dnešnej dobe. "V tej chvíli som uvidela strašné veci: kati odstúpili od Pána Ježiša a k bičo­vaniu pristúpili druhí ľudia. Schytili biče a nemilosrdne ťali Pána. Boli to kňazi, rehoľníci i rehoľnice aj najvyšší hodnostári Cirkvi, čo ma veľ­mi prekvapilo, boli medzi nimi svetskí ľudia rôzneho veku a stavu. Všet­ci si vylievali svoju zlosť na nevinnom Ježišovi. Keď som to videla, moje srdce upadlo do takého stavu, akoby som zomierala. Keď ho bičovali duše, ktoré som spomenula vyššie, Ježiš zatvoril oči a z jeho srdca sa vydral tichý, ale strašne bolestný ston. Pán mi dal podrobné poznanie, spoznávala som Ježiša aj ťarchu zloby tých nevďačných duší: „Vidíš, to je väčšia múka ako moja smrť. "Vtedy zamíkli aj moje ústa a začala som pociťovať na sebe zomieranie. Cítila som, že nikto ma nepoteší ani nevy-
142
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
143
trhne z tohto stavu, jedine ten, ktorý ma doňho priviedol. Vtom mi Pán riekol: „Vidím úprimnú bolesť tvojho srdca, ktorá priniesla nesmiernu úľa­vu môjmu srdcu, pozri a poteš sa."
446 Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom
chvíľu visel, uzrela som celý zástup ukrižovaných duší. Videla som aj
tretí a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše
držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani
nedržal kríž v rukách pevne. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespo­
kojné. Vtom Ježiš povedal: „Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpe­
niach a opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej
podobajú v utrpení i v opovrhovaní, budú sa mi menej podobať aj v sláve."
Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižo­vanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť. Vtom mi Ježiš povedal: „Vzajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla." A Ježiš sa mi hneď stratil.
447 Piatok
Bola som chorá a nemohla som ísť na sv. omšu. Ráno o siedmej hodi­ne som uvidela svojho spovedníka. Slúžil sv. omšu, počas ktorej som videla malého Ježiška. K jej koncu videnie zmizlo a videla som sa ako predtým, vo svojej cele. Zmocnila sa ma nevýslovná radosť, že hoci som nemohla byť v našej kaplnke na sv. omši, predsa som ju počúvala z veľ­mi vzdialeného kostola. Ježiš môže zariadiť všetko.
448 30. júla 1935
Deň sv. Ignáca - vrúcne som sa modlila k tomuto svätému. Vyčítala som mu, ako sa môže na mňa pozerať a nepomáhať mi v takých dôleži­tých veciach, ako je plnenie Božej vôle. Hovorila som mu: „Ty, náš patrón, ktorý si bol zapálený ohňom lásky a horlivosti o väčšiu Božiu slá­vu, pokorne Ťa prosím, pomôž mi v splnení Božích úmyslov." Bolo to počas sv. omše. Vtom som uzrela po ľavej strane oltára sv. Ignáca s veľ­kou knihou v rukách. Povedal mi tieto slová: „Dcéra moja, tvoje záleži­tosti nie sú mi ľahostajné. Tá regula sa dá použiť aj v tomto rehoľnom spo­ločenstve," ukázal rukou na knihu a zmizol. Nesmierne som sa potešila, ako svätí na nás veľmi myslia a aké tesné je spojenie s nimi. Ó, Božia dob­rota, aký krásny je vnútorný svet, že už tu na zemi prebývame so svätými. Celý deň som pociťovala blízkosť tohto patróna, ktorý mi je taký milý.
449 5. augusta 1935 - Sviatok Matky Božieho milosrdenstva
Pripravila som sa na tento sviatok s väčšou horlivosťou ako po iné
roky. V ten deň ráno som zažila vnútorný boj pri myšlienke, že musím opustiť kongregáciu, ktorá sa teší zvláštnej ochrane Panny Márie. V tom boji prešla moja meditácia aj skončila prvá sv. omša. Počas druhej sv. omše som prosila najsvätejšiu Matku, že mi je ťažko rozlúčiť sa s touto kongregáciou, „ktorá je pod Tvojou zvláštnou ochranou, ó, Mária". Vtom som uzrela najsvätejšiu Pannu nevýslovné krásnu. Prešla od oltá­ra ku mne, k môjmu kľačadlu. Privinula si ma k sebe a povedala mi: „Som vašou Matkou z nepochopiteľného Božieho milosrdenstva. Naj­milšia mi je tá duša, ktorá verne plní Božiu vôľu." Dala mi spoznať, že som verne splnila všetky Božie želania a takto som našla milosť v jeho očiach. „Buď odvážna, neboj sa zdanlivých prekážok, ale upieraj svoj zrak na umučenie môjho Syna. Takto zvíťazíš."
Nočná adorácia. Cítila som sa veľmi chorá a myslela som si, že nebu- 450 dem môcť ísť na adoráciu. Donútila som sa však celou silou vôle a hoci som v cele spadla, nevšímala som si, že ma niečo bolí. Mala som pred očami Ježišovo umučenie. Keď som prišla do kaplnky, zažila som vnútorné poznanie, akú veľkú odmenu nám Boh pripravuje nielen za dobré skutky, ale i za úprimnú túžbu vykonať ich. Aká veľká je Božia milosť.
Ó, aké sladké je namáhať sa pre Boha a duše. Nechcem odpočívať uprostred boja, ale do posledného dychu života budem bojovať o slávu svojho Kráľa a Pána. Nezložím meč, kým ma nepredvolá pred svoj trón. Nebojím sa úderov, lebo mojím štítom je Boh. Báť sa musí náš nepria­teľ a nie my nepriateľa. Satan víťazí iba nad pyšnými a zbabelými, lebo pokorní majú moc. Pokornú dušu nič nezmätie ani neznepokojí. Nasme­rovala som svoj let k samej žiare slnka a nič mi ho nedokáže znížiť. Lás­ka sa nedá uväzniť, je slobodná ako kráľovná, láska dosahuje Boha.
V istej chvíli po sv. prijímaní som začula slová: „Ty si naším príbyt- 451
kom." V tej chvíli som pocítila v duši prítomnosť Sv. Trojice: Otca, Syna
i Ducha Svätého - cítila som sa svätyňou Božou. Cítim, že som dieťaťom Otca, nedokážem vysvetliť všetko, ale duch to dobre chápe. Ó, Dobro­ta nekonečná, ako veľmi sa znižuješ k úbohému stvoreniu.

Keby sa duše chceli stíšiť, Boh by ihneď k nim prehovoril, lebo rozptýlenie prehlušuje Pánovo slovo.

Keby sa duše chceli stíšiť, Boh by ihneď k nim prehovoril, lebo rozptýlenie prehlušuje Pánovo slovo. Pán mi povedal: „Prečo sa bojíš a chveješ, keď si spojená so mnou? 453 Nepáči sa mi, keď sa duša poddáva zbytočnému strachu. Kto sa ťa smie dotknúť, keď si so mnou? Najmilšia mi je duša, ktorá pevne verí v moju dob­rotu a vo všetkom sa spoľahla na mňa. Obdarúvam ju svojou dôverou a dám jej všetko, o čo prosí."
V istej chvíli mi povedal: „Dcéra moja, ber milosti, ktorými ľudia pohŕ- 454
144
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
145
dajú, ber, koľko vládzeš uniesť. "V tom okamihu moju dušu zaliala Božia láska. Cítim, že som spojená s Pánom tak tesne, že neviem nájsť slovo, ktorým by som mohla dobre pomenovať toto spojenie. Cítim, že všet­ko, čo Boh má, všetky dobrá a poklady, sú moje. Aj keď sa o ne veľ­mi nezaujímam. On jediný, sám mi stačí. V ňom vidím všetko, mimo neho - nič.
Nehľadám šťastie inde ako vo svojom vnútri, v ktorom prebýva Boh. Teším sa z Boha vo svojom vnútri. Tu s ním ustavične prebývam, pre­žívam najväčšiu dôvernosť, tu s ním prebývam bezpečne, tu nedosiah­ne ľudský pohľad.

Najsvätejšia Panna ma povzbudzuje k takému prebývaniu s Bohom.

455 Keď sa ma dotýka nejaké utrpenie, necítim už trpkosť. Nezmocňu­jú sa ma ani veľké radosti. Mám v sebe pokoj a vyrovnanosť ducha, kto­rá vyplýva z poznania pravdy.
Čo mi môže škodiť, keď žijem obklopená neochotnými srdciami, ak mám plnosť šťastia vo svojej duši? Alebo čo mi pomôže žičlivosť iných sŕdc, ak nemám vo svojom vnútri Boha? Keď mám Boha vo svojom vnú­tri, čo mi môže uškodiť?
Vilnol2.VIII. 1935
Trojdňové duchovné cvičenia
456Prvý deň exercícií som pri večerných bodoch počula slová: „Vtých­
to exercíciách budem k tebe hovoriť ústami kňaza, aby som ťa ubezpečil
a utvrdil o pravdivosti mojich slov, ktorými hovorím v hĺbke tvojej duše. Hoci
si tieto exercície konajú všetky sestry, mám na zreteli zvlášť teba, aby som
ťa upevnil a urobil ťa odvážnou voči všetkým protivenstvám, ktoré ťa čakajú.
Preto sa horlivo a pozorne započúvaj do jeho slov a rozjímaj o nich v hĺbke
svojej duše."
457Ó, aký údiv sa ma zmocnil, keď doslovne všetko, čo otec hovoril
o zjednotení sa s Bohom a o prekážkach k tomu tesnému zjednoteniu,
som prežívala v mojej duši. Počula som o tom od Ježiša, ktorý hovorí
ku mne v hĺbke mojej duše. V tomto úzkom zjednotení s Bohom je doko­
nalosť.
458V meditácii o desiatej hodine otec177 hovoril o Božom milosrdenstve
a o dobrotivosti Boha voči nám. Hovoril, že keď prechádzame dejinami
ľudstva, vidíme na každom kroku veľkú Božiu dobrotivosť. Všetky dob­
ré vlastnosti Boha ako všemohúcnosť, múdrosť sa snažia odkryť najväčšiu
Božiu vlastnosť a ňou je Božia dobrota. Božia dobrota je najväčšou vlast­
nosťou Boha.

Mnohé duše, ktoré sa usilujú o dokonalosť, však túto veľkú Božiu dobrotu nepoznajú.

Mnohé duše, ktoré sa usilujú o dokonalosť, však túto veľkú Božiu dobrotu nepoznajú.Všetko, čo otec hovoril v meditácii o Božej dobrote, je to isté, čo mi hovoril Ježiš a úzko sa to vzťahuje k Sviatku Božieho milosrdenstva. Teraz som naozaj jasne pochopila, čo mi Pán prisľúbil. Nemám v ničom pochybnosti, Božia reč je jasná a zreteľná. 459

Počas celej meditácie som videla Pána Ježiša na oltári v bielom rúchu.
V ruke držal môj zošit, do ktorého píšem. Počas celej meditácie Ježiš obracal stránky zošita a mlčal, ale moje srdce nemohlo zniesť oheň, ktorý sa zapálil v mojej duši. Snažila som sa vôľou ovládnuť, aby som nedala poznať okoliu, čo sa deje v mojej duši. Ale ku koncu meditácie som cítila, že som sa dostala do stavu úplnej nezávislosti od seba. Vtom mi Ježiš povedal: „Vtom zošite si o mojej dobrote voči ľuďom nenapísala ešte všetko. Želám si, aby si nič nevynechala. Želám si, aby sa tvoje srdce upevnilo v úplnom pokoji."
Ó, Ježišu, srdce sa mi zastavuje, keď rozmýšľam o všetkom, čo pre 460 mňa robíš. Obdivujem Ťa, Pane, že sa tak znižuješ k mojej úbohej duši. Aké nepochopiteľné spôsoby používaš, aby si ma presvedčil.
Prvýkrát v živote si vykonávam takéto exercície. Každé otcovo slovo 461 chápem zvláštnym a jasným spôsobom, lebo už predtým som všetko prežívala v mojej duši. Teraz vidím, že Ježiš dušu, ktorá ho úprimne miluje, nenechá v neistote. Ježiš túži, aby duša, ktorá s ním úzko pre­býva, bola plná pokoja napriek utrpeniu a protivenstvám.
Chápem teraz dobre, že najužšie zjednocuje dušu s Bohom sebaza- 462 prenie, čiže spojenie našej vôle s Božou vôľou. To činí dušu naozaj slo­bodnou a pomáha k hlbokej sústredenosti ducha. Všetku námahu živo­ta činí ľahkou a smrť sa stáva sladkou.
Ježiš mi povedal, že ak budem mať nejakú neistotu ohľadne toho 463 sviatku alebo založenia spoločnosti, „alebo aj čohokoľvek z toho, čo som ti hovoril v hĺbke duše, odpoviem ti ihneď ústami tohto kňaza".
V jednej meditácii o pokore sa ma zmocnili predchádzajúce pochybnosti, že taká úbohá duša, ako je moja, nesplní túto úlohu, ktorú žiada Pán. V tom istom momente, keď rozoberám túto pochybnosť, kňaz, kto­rý vedie exercície pretrháva niť náuky a hovorí presne to, o čom mám pochybnosti. Konkrétne, že Boh si vyberá väčšinou najslabšie a najjed­noduchšie duše za nástroje na uskutočnenie svojich najväčších diel. A je to nepopierateľná pravda, lebo pozrime sa, koho si vybral za apoštolov. Alebo sa pozrime na dejiny Cirkvi, aké veľké diela vykonali duše, kto­ré boli pre ne najmenej schopné. Práve takto sa prejavujú Božie diela, že sú Božie. Keď moje pochybnosti celkom ustúpili, kňaz sa vrátil k ďalšej téme o pokore. 146

Pán Ježiš stál, ako obyčajne počas každej náuky, na oltári a nič nehovoril. Láskavo prenikal svojím pohľadom moju úbohú dušu, ktorá nema­la žiadnu výhovorku.
465Ježišu, Život môj, dobre cítim, že ma premieňaš v seba v skrytosti
duše, kde zmysly neveľa pozorujú. Ó, Spasiteľu môj, skry ma celú v hĺb­
ke svojho srdca a chráň ma svojimi lúčmi pred všetkým, čo nie si Ty.
Prosím Ťa, Ježišu, nech tie dva lúče, ktoré vyšli z Tvojho najmilosrd-
nejšieho srdca, ustavične posilňujú moju dušu.
466Čas spovede. Spovedník178 sa ma opýtal, či je tu v tejto chvíli Pán
Ježiš a či ho vidím. „Áno, je tu a vidím ho." Kázal mi opýtať sa na isté
osoby. Ježiš mi nič neodpovedal, ale sa pozrel na neho. Avšak po skon­
čení spovede, keď som si vykonávala pokánie, Ježiš mi povedal: „Choď
a poteš ho odo mňa." Nepochopila som význam týchto slov, ale ihneď
som zopakovala, čo mi Ježiš kázal.
467Počas celých exercícií som neustále prebývala s Ježišom a zžila som
sa s ním celou silou svojho srdca.
468 Deň obnovenia sľubov
Na začiatku sv. omše som videla Ježiša tak ako obyčajne. Požehnal nás a potom vošiel do tabernákula. Vtom som uvidela Matku Božiu v bielych šatách, v modrom plášti, s odokrytou hlavou. Priblížila sa od oltára ku mne, dotkla sa ma svojimi dlaňami, prikryla ma svojím plášťom a povedala mi: „Obetuj tieto sľuby za Poľsko. Modli sa zaň."
469V ten istý deň večer som pocítila v duši veľkú túžbu po Bohu. V tej­
to chvíli ho nevidím telesnými očami ako predtým, ale cítim ho a nechá­
pem. To mi spôsobuje túžbu a múky, ktoré nemožno opísať. Zomieram
túžbou, zmocniť sa ho, utonúť v ňom naveky. Môj duch sa celou silou
uberá k nemu, na svete niet ničoho, čo by ma mohlo potešiť. Ó, večná
láska, teraz chápem, v akej dôvernej blízkosti bolo moje srdce s Tebou,
lebo čože ma uspokojí v nebi alebo na zemi okrem Teba, ó, Bože môj,
v ktorom spočinula moja duša.

470Raz večer som sa pozerala zo svojej cely na nebo. Videla som krás­
nu oblohu posiatu hviezdami a mesiac. Do mojej duše vstúpil ne­
pochopiteľný oheň lásky k môjmu Stvoriteľovi. Túžba po ňom rástla
v mojej duši a keď som ju už nemohla uniesť, padla som na tvár, koriac
sa v prach. Zvelebujem ho za všetky jeho diela. Keď moje srdce ne­
mohlo uniesť, čo sa v ňom odohrávalo, hlasno som zaplakala. Vtom sa
ma dotkol anjel strážny a povedal mi tieto slová: „Pán mi káže povedať
ti, aby si sa zodvihla zo zeme." To som aj ihneď urobila, ale v duši som
nebola potešená. Túžba po Bohu sa ma zmocnila ešte viac.

V jeden deň som bola na adorácii a môj duch akoby zomieral za ním

471 Nemohla som zadržať slzy. Vtom som uvidela jedného ducha veľkej krá­sy, ktorý mi povedal: „Neplač - hovorí Pán." Po chvíli som sa opýtala: „Kto si?" A on mi odpovedal: „Som jeden zo siedmich duchov, ktorí sto­ja dňom i nocou pred Božím trónom a bez prestania ho zvelebujú." Ten duch však neuspokojil moju túžbu, ale podnietil ma k ešte väčšej túžbe po Bohu. Ten duch je veľmi pekný a jeho krása je z úzkeho spojenia s Bohom. Neopúšťa ma ani na chvíľu, všade ma sprevádza.
Na druhý deň počas sv. omše pred pozdvihovaním začal ten duch 472 spievať: „Svätý, svätý, svätý," jeho hlas je ako tisíc hlasov, nedá sa to opí­sať. Vtom bol môj duch zjednotený s Bohom. V jednej chvíli som uvi­dela nepochopiteľnú Božiu veľkosť a svätosť a zároveň som spoznala ničotu, ktorou som sama zo seba. Spoznala som jasnejšie než kedykoľ­vek predtým tri božské osoby: Otca, Syna i Ducha Svätého. Avšak ich bytie je jedno aj rovnosť, aj majestát. Moja duša prebýva s tými troma, slovami to nedokážem vyjadriť, ale duša to chápe dobre. Ktokoľvek je spojený s jednou z tých troch osôb, zároveň je spojený s celou Svätou Trojicou, pretože ich jednota je nerozlučiteľná. To videnie, čiže pozna­nie zalialo moju dušu nepochopiteľným šťastím, pretože Boh je taký veľký. To, čo som napísala, som nevidela očami ako predtým, ale čisto vnútorne, spôsobom čisto duchovným a nezávislým od zmyslov. Trva­lo to do konca sv. omše.
Teraz sa mi to stáva často a nielen v kaplnke, ale i pri práci a v čase, keď to najmenej očakávam.
Keď náš spovedník179 odcestoval, v tom čase som sa spovedala u arci- 473 biskupa.180 Keď som mu odkryla svoju dušu, dostala som odpoveď: „Dcéra moja, vyzbroj sa veľkou trpezlivosťou. Ak sú tie veci od Boha, skôr či neskôr sa uskutočnia. Buď, prosím, úplne pokojná, ja ťa v tých­to veciach dobre chápem, dcéra. Čo sa týka opustenia kongregácie, neuvažuj o inej, ani si to prosím nepripúšťaj do mysle, lebo inak by to bolo ťažké vnútorné pokušenie." Po skončení spovede som povedala Pánu Ježišovi: „Prečo mi kážeš konať tieto veci a nedáš mi možnosť ich splniť?" Vtom som uzrela Pána Ježiša po sv. prijímaní v tej istej kapln­ke, kde som sa spovedala, takého, ako je namaľovaný na obraze. Pán mi povedal: „Netráp sa, dám mu porozumieť tie veci, ktoré žiadam od teba." Keď sme vychádzali, biskup bol veľmi zaujatý, ale kázal mi vrátiť sa a chvíľu počkať. Keď sme vošli naspäť do kaplnky, začula som v duši slová: „Povedz to, čo si videla v tejto kaplnke." V tej chvíli vošiel biskup a opýtal sa, či mu nemáme niečo povedať. Hoci som mala príkaz hovo­riť, nemohla som, pretože som bola v spoločnosti jednej zo sestier.
148 DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY 
Ešte čosi zo sv. spovede - vyprosovať milosrdenstvo pre svet je veľ­ká a pekná myšlienka. „Modlite sa, sestra, veľa o milosrdenstvo pre hrieš­nikov, ale robte to vo vašom kláštore."
474 Na druhý deň, v piatok 13. IX. (19 3 5)

Večer, keď som bola vo svojej cele, videla som anjela, vykonávateľa Božieho hnevu. Bol vo svetlom odeve a tvár mu žiarila. Pod nohami mal oblak, z ktorého vychádzali hromy a blesky do jeho rúk a zase z nich vychádzali a až potom sa dotýkali zeme. Toto znamenie Božieho hne­vu sa malo dotknúť zeme zvlášť na istom mieste, ktoré nemôžem meno­vať z istých dôvodov. Keď som to videla, začala som prosiť anjela, aby sa na chvíľu zastavil a svet bude činiť pokánie. Avšak moja prosba bola oproti Božiemu hnevu ničím. V tej chvíli som uzrela Najsvätejšiu Tro­jicu. Veľkosť jej majestátu ma prenikla do hĺbky a neodvážila som sa zopakovať svoju prosbu. V tej istej chvíli som pocítila vo svojej duši silu Ježišovej milosti, ktorá prebýva v mojej duši. Keď som si uvedomila túto milosť, v tej chvíli som bola unesená pred Boží trón. Ó, aký veľký je náš Pán a Boh, aká nepochopiteľná je jeho svätosť. Nepokúsim sa opísať tú veľkosť, lebo onedlho ho všetci uzrieme, aký je. Začala som Boha pokor­ne prosiť za svet slovami vo svojom vnútri.

Keď som sa tak modlila, videla som anjelovu bezmocnosť

475Keď som sa tak modlila, videla som anjelovu bezmocnosť. Nemo­
hol vykonať spravodlivý trest za hriechy. S takou vnútornou silou ako
vtedy, som sa ešte nikdy nemodlila.
Slová, ktorými som pokorne prosila Boha, sú nasledovné: „Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i bož­
stvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista za naše hrie­
chy i za hriechy celého sveta. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami." Na druhý deň ráno, keď som vošla do našej kaplnky, počula som vo svojom vnútri slová:

476
Vždy, keďvojdeš do kaplnky, pomodli sa hneď modlitbu, ktorú som ťa včera naučil."
Keď som sa pomodlila túto modlitbu, začula som v duši slová: „Táto modlitba je na zmiernenie môjho hnevu. Budeš sa ju modliť deväť dní na zvyčajnom ruženci nasledujúcim spô­
sobom: najprv sa pomodlíš jeden Otče náš, Zdravas Mária a Verím v Boha.
Potom na zrnkách Otčenáša budeš hovoriť nasledujúce slová: Večný Otče,
obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho
Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta. Na
zrnkách Zdravasov sa budeš modliť nasledujúcimi slovami: pre jeho bolest­
né umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom. Na zakončenie sa
pomodlíš trikrát tieto slová: Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný - zmiluj sa nad nami i nad celým svetom."181



Mlčanie je mečom v duchovnom boji

Mlčanie je mečom v duchovnom boji. Mnohovravná duša nikdy nedosiahne svätosť. Ten meč mlčania odtne všetko, čo by sa chcelo prichytiť duše. Sme citliví na slová a dotknutí chceme hneď odpovedať. Neberie­me do úvahy, či je to Božia vôľa, aby sme hovorili. Duša, ktorá mlčí je silná.
Nijaké protivenstva jej neuškodia, ak vytrvá v mlčaní. Duša, ktorá mlčí, je schopná najhlbšieho zjednotenia s Bohom. Žije takmer vždy pod vnuknutiami Ducha Svätého. Boh v mlčiacej duši pôsobí bez prekážok.
Ó, Ježišu môj, Ty vieš, Ty jediný dobre vieš, že moje srdce nepozná 478 inú lásku okrem Teba. Celá moja panenská láska utonula v Tebe nave­ky, ó Ježišu. Cítim dobre, ako Tvoja božská krv obieha v mojom srdci. Niet žiadnych pochybností, že s Tvojou najsvätejšou krvou vstúpila do môjho srdca Tvoja najčistejšia láska. Cítim, že prebývaš vo mne s Otcom i Duchom Svätým, ba skôr cítim, že ja žijem v Tebe, ó, nepochopiteľ­ný Bože. Cítim, že sa rozplývam v Tebe ako jedna kvapka v oceáne. Cítim, že si okolo mňa i v mojom vnútri, cítim, že si vo všetkom, čo ma obklopuje, vo všetkom, s čím sa stretávam. Ó, Bože môj, spoznala som Ťa vnútri môjho srdca a zamilovala som si Ťa nado všetko, čo jest­vuje na zemi či v nebi. Naše srdcia si rozumejú navzájom a nikto z ľudí to nepochopí.
Druhá spoveď u arcibiskupa:182 „Pamätaj, dcéra moja, že ak je to 479 Božia vôľa, skôr či neskôr sa splní, lebo Božia vôľa sa musí naplniť. Miluj Boha vo svojom srdci, maj..." (odtrhnutá myšlienka).
Sviatok sv. Michala Archanjela183
Bola som vnútorne spojená s Bohom. Jeho prítomnosť ma preniká do hĺbky a napĺňa pokojom, radosťou a úžasom. Po takých chvíľach modlitby som naplnená silou, zvláštnou odvahou voči utrpeniu a do boja. Nič ma neľaká, hoc by celý svet bol proti mne. Všetky protiven­stva sa dotýkajú povrchu, ale do hĺbky nemajú prístup. Tam prebýva Boh, ktorý ma posilňuje, ktorý ma napĺňa. Na jeho podnožke strosko­távajú všetky nepriateľské nástrahy. V týchto chvíľach zjednotenia ma Boh udržuje svojou silou, dáva mi ju a táto jeho sila ma činí schopnou milovať ho. Duša nikdy vlastným úsilím k tomu nedôjde. Zo začiatku ma táto vnútorná milosť napĺňala strachom, ktorý na mňa pôsobil a ja som sa mu oddávala, ale v krátkom čase mi dal Pán poznať, ako veľmi sa mu to nepáči. Ale i to vykonal sám, že som našla upokojenie.
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY PRVÝ ZOŠIT
Takmer každá slávnosť v Cirkvi mi umožňuje hlbšie poznať Boha 481 a dáva mi zvláštnu milosť. Preto sa na každú slávnosť pripravujem a úzko sa spájam s duchom Cirkvi. Aká je to radosť byť verným dieťaťom Cir­kvi. Ó, ako veľmi milujem sv. Cirkev aj všetkých, čo v nej žijú. Pozerám
sa na nich ako na živé Kristove údy a on je ich hlavou. Zapaľujem sa lás­kou s milujúcimi, trpím s trpiacimi, požiera ma bolesť, keď vidím ľaho­stajných a nevďačných. Vtedy sa snažím o takú lásku k Bohu, aby som mu vynahradila za tých, ktorí ho nemilujú, ktorí napájajú svojho Spasi­teľa hlbokou nevďačnosťou.
482 Ó, Bože môj, som si vedomá svojho poslania vo sv. Cirkvi. Mojím neprestajným úsilím je vyprosovať milosrdenstvo pre svet. Úzko sa spá­jam s Ježišom a som postavená ako prosebná obeta za svet. Boh mi neod­mietne nič, keď ho pokorne prosím hlasom jeho Syna. Moja obeta je ničím sama zo seba, ale keď ju spájam s obetou Ježiša Krista, tak sa stá­va všemohúca a má moc uprosiť Boží hnev. Boh nás miluje vo svojom Synovi. Bolestné umučenie Božieho Syna je ustavičným zmierňovaním Božieho hnevu.
48 3 Ó, Bože, ako veľmi túžim, aby poznali duše, že si ich stvoril z nepo­chopiteľnej lásky. Ó, Stvoriteľu môj a Pane, cítim, že odchýlim závoj neba, aby zem nepochybovala o Tvojej dobrote.
Učiň ma, Ježišu, milou a čistou obetou pred tvárou svojho Otca. Ježišu, mňa biednu, hriešnu premeň v seba, lebo Ty môžeš všetko, a odovzdaj ma svojmu večnému Otcovi. Túžim sa stať obetnou hos-tiou pred Tebou a pred ľuďmi obyčajnou oblátkou. Túžim, aby vôňa mojej obety bola známa len Tebe. Ó, večný Bože, horí vo mne neuha-siteľný oheň prosby k Tebe o milosrdenstvo. Cítim a rozumiem, že to je moja úloha tu i vo večnosti. Ty sám si mi prikázal hovoriť o tomto veľkom milosrdenstve a o Tvojej dobrote.
484V istej chvíli som pochopila, ako veľmi sa Bohu nepáči hoci aj naj-
chvályhodnejší skutok, ak nemá pečať čistého úmyslu. Také skutky popu-
dzujú Boha skôr k trestu a nie k odmene. Kiežby ich v našom živote bolo
čo najmenej. Pravdaže, v živote zasvätených duší by nemali byť vôbec.
485S tým istým uspôsobením prijímam radosť aj bolesť, pochvalu aj
poníženie. Pamätám, že jedno i druhé je pominuteľné. Nestarám sa, čo
o mne hovoria. Už dávno som sa zriekla všetkého, čo sa týka mojej oso­
by. Moje meno je hostia, čiže obeta, ale nie v slove, ale v skutku - obe­
tovaní seba samej, v pripodobnení sa Tebe na kríži, ó, dobrý Ježišu a Maj­
ster môj.
486Ježišu, prichádzaš ku mne vo sv. prijímaní, Ty, ktorý si si ráčil uro­
biť príbytok spolu s Otcom i Duchom Svätým v malom nebi môjho srd­
ca. Po celý deň sa snažím byť s Tebou, nenechávam Ťa ani na chvíľku
samého. Hoci som v spoločnosti ľudí či spolu s chovanicami, moje srd­
ce je vždy spojené s ním. Keď zaspávam, obetujem mu každý úder
svojho srdca. Keď sa prebúdzam, ponáram sa v ňom bez slov. Keď
sa prebudím, chvíľu zvelebujem Svätú Trojicu a ďakujem, že mi ráčila darovať ešte jeden deň. Že ešte raz sa zopakuje vo mne tajomstvo vtelenia Tvojho Syna, že ešte raz sa v mojich očiach zopakuje Tvoje bolestné umučenie. Vtedy sa snažím uľahčiť Ježišovi, aby prešiel cezo mňa do iných duší. S Ježišom idem všade, jeho prítomnosť ma sprevádza všade.
V bolestiach duše alebo tela sa snažím mlčať. Vtedy môj duch naberá 487
silu, ktorá plynie z Ježišovho umučenia. Stále mám pred očami jeho
bolestnú tvár, zneuctenú a pošpatenú, Jeho Božské srdce prebité naši­
mi hriechmi a zvlášť nevďačnosťou vyvolených duší.
Dvojnásobné napomenutie, aby som sa pripravila na utrpenie, kto- 488 ré ma čaká vo Varšave. Prvé napomenutie bolo vnútorné, počula som hlas vo svojom vnútri, druhé bolo počas sv. omše. Pred pozdvihova-ním som videla ukrižovaného Pána Ježiša, ktorý mi povedal: „Priprav sa na utrpenie. "Poďakovala som sa Pánovi za túto milosť, ktorou ma chcel varovať. Povedala som Pánovi: „Určite nebudem trpieť viac ako Ty, môj Spasiteľu." Ale rozrušilo ma to a posilňovala som sa modlitbou a malý­mi utrpeniami, aby som mohla zniesť, keď prídu väčšie.
Cesta z Vilna do Krakova na osemdňové exercície 19. X. 1935 489
V piatok večer počas ruženca som rozmýšľala o zajtrajšej ceste
a o dôležitosti veci, ktorú som mala predstaviť otcovi Andraszovi.184
Zmocnil sa ma strach, lebo som jasne videla svoju biedu a neschop­
nosť, a veľkosť Božieho diela. Zdrvená týmto utrpením som sa odo­
vzdala do Božej vôle. V tej chvíli som uzrela Ježiša pri svojom kľačad-
le vo svetlom rúchu. Povedal mi: „Prečo sa bojíš plniť moju vôľu? Či ti
nepomôžem ako doteraz? Opakuj každú moju požiadavku pred tými, kto­
rí ma zastupujú na zemi, a konaj iba to, čo ti prikážu. "V tej chvíli nejaká
sila vstúpila do mojej duše.
Na druhý deň ráno som uvidela anjela strážneho, ktorý ma spre- 490 vádzal na ceste až do Varšavy. Keď sme vošli do brány, zmizol. Pre­chádzali sme okolo malej kaplnky, aby sme sa zvítali s predstavenými. Vtom sa ma zmocnila Božia prítomnosť a Pán ma naplnil svojím ohňom lásky. V takých chvíľach vždy lepšie spoznávam veľkosť jeho majestátu.
Keď sme vo Varšave nastúpili na vlak do Krakova, znovu som vedľa seba uzrela svojho anjela strážneho. Modlil sa, kontemplujúc Boha, a moja myseľ ho nasledovala. Keď sme vošli do kláštornej brány, zmizol.
Keď som vošla do kaplnky, znovu sa ma zmocnil Boží majestát. Cíti- 491 la som sa celá pohrúžená v Bohu, celá v ňom ponorená a ním prenik-
152
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVÝ ZOŠIT
153
utá. Videla som, ako veľmi nás Nebeský Otec miluje. Ó, aké veľké šťas­tie napĺňa moju dušu z poznania Boha, Božieho života. Túžim sa oň podeliť so všetkými ľuďmi. Nemôžem to šťastie zatvoriť len vo vlastnom srdci, lebo jeho plamene ma pália a idú mi roztrhnúť hruď i moje vnút­ro. Túžim prejsť celým svetom a hovoriť dušiam o veľkom Božom milo­srdenstve. Kňazi, pomôžte mi v tom. Používajte tie najsilnejšie slová o jeho milosrdenstve, lebo každé slovo je oproti jeho milosrdenstvu veľ­mi slabé.
Krakov 20. X. 1935
Osemdňové exercície
Večný Bože, dobrota sama, vo svojom milosrdenstve nepochopiteľ­ný žiadnym rozumom, ani ľudským, ani anjelským, podopri mňa, slabé dieťa, aby som mohla splniť Tvoju svätú vôľu, ako mi ju dávaš poznať. Netúžim po ničom, len plniť Božie priania. Tu máš, Pane, moju dušu i telo, rozum i moju vôľu, srdce a všetku moju lásku a veď ma podľa svo­jich odvekých plánov.
493Po sv. prijímaní bola moja duša opäť zaliata Božou láskou. Teším sa
z jeho veľkosti, jasne vidím jeho vôľu, ktorú mám splniť. Zároveň vi­
dím svoju slabosť a biedu, vidím, že nemôžem nič učiniť bez jeho po­
moci.
494Druhý deň exercícií. Keď som mala ísť k otcovi Andraszovi do hovor­
né, pocítila som strach, veď o tajomstvách sa môže hovoriť len v spo­
vednici. Bola to zbytočná obava. Matka predstavená ma jedným slovom
upokojila. Ale keď som vošla do kaplnky, začula som v duši slová:
„Túžim, aby si bola voči môjmu zástupcovi taká úprimná a jednoduchá ako
dieťa, ako si voči mne. Inak ťa opustím a nebudem s tebou prebývať."
Naozaj, Boh mi udelil veľkú milosť úplnej dôvery. Po skončení roz­hovoru mi Boh udelil milosť hlbokého pokoja a svetla ohľadne tých vecí.
495Ježišu, večné Svetlo, osvieť môj rozum, posilni moju vôľu a zapáľ
moje srdce. Buď so mnou, ako si prisľúbil, lebo bez Teba nie som ničím.
Ty vieš, Ježišu môj, aká som slabá. Ježišu, veď ja Ti nepotrebujem o tom
hovoriť, lebo Ty sám najlepšie vieš, aká som biedna. V Tebe je všetka
moja sila.
496Deň spovede. Hneď od rána som začala prežívať vnútorný boj tak
mocne, že som taký ešte nezažila. Úplné opustenie Boha. Pocítila som
celú slabosť, akou som. Znepokojovali ma myšlienky: Prečo mám
opúšťať tento kláštor, v ktorom ma majú radi sestry aj predstavení, taký
pokojný život, zaviazaná večnými sľubmi, povinnosti si plním ľahko. Pre-
čo mám počúvať hlas svedomia, prečo mám ísť verne za vnuknutím? Kto vie od koho pochádza? Či nie je lepšie ísť takou cestou, akou idú všetky sestry? Možno sa dajú prehlušiť Pánove slová, keď si ich nebu­dem všímať. Možno v deň súdu Boh nebude žiadať z nich počet. Kam ma zavedie ten vnútorný hlas? Ak pôjdem za ním, aké strašné námahy, utrpenia a protivenstva ma čakajú? Mám strach z budúcnosti a zo­mieram v prítomnosti. To utrpenie trvalo celý deň s rovnakou silou. Keď som večer pristúpila k sv. spovedi, napriek tomu, že som sa predtým pripravila, nemohla som sa dobre vyspovedať. Dostala som rozhreše­nie, odišla som, ani som nevedela, čo sa so mnou deje. Keď som sa ulo­žila na odpočinok, utrpenie sa vystupňovalo do najvyššej miery. Priam sa zmenilo na oheň, ktorý prenikal všetky sily mojej duše ako blesk až do špiku kostí, do najtajnejšej hĺbky srdca. V tom utrpení som sa nezmohla na nič. Nech sa stane Tvoja vôľa, Pane. Chvíľami som ani na to pomyslieť nemohla. Zmocnil sa ma smrteľný strach a dotýkal sa ma pekelný oheň. Nad ránom zavládlo ticho a utrpenie v okamihu zmizlo. Cítila som sa tak strašne vyčerpaná, že som nemohla vykonať nijaký pohyb. Pomaly sa mi vracali sily počas rozhovoru s matkou predstave­nou, ale len Boh vie, ako som sa cítila po celý deň.
Ó, večná Pravda, vtelené Slovo, ktorý si najvernejšie plnil vôľu svoj- 497 ho Otca. Hľa, dnes sa stávam mučeníckou Tvojich vnuknutí, lebo ich nemôžem vykonať, pretože nemám svoju vôľu. Napriek tomu, že vo svo­jom vnútri jasne poznám Tvoju najsv. vôľu, vo všetkom sa podrobujem vôli predstavených a spovedníka. Splním ju natoľko, nakoľko mi ju dovo­líš splniť cez svojho zástupcu. Ó, môj Ježišu, nič sa nedá robiť, ale dávam prednosť hlasu Cirkvi nad hlasom, ktorým ku mne hovoríš.
Po svätom prijímaní. Videla som Ježiša ako zvyčajne. Povedal mi tie- 498 to slová: „Opri si svoju hlavu o moje rameno, odpočiň si a načerpaj silu. Ja som vždy s tebou. Povedz priateľovi môjho srdca, povedz, že takéto slabé stvo­renia používam na uskutočnenie svojho diela. "Neskôr bol môj duch posil­nený zvláštnou silou. „Povedz, že som mu dal spoznať tvoju slabosť v spo­vedi, čím si sama zo seba."
Každý boj, ktorý statočne znášam, mi prináša radosť a pokoj, svet- 499 lo a skúsenosť, odvahu do budúcnosti, česť a slávu Bohu a mne nako­niec odmenu.
Dnes je slávnosť Krista Kráľa185
Počas sv. omše som sa vrúcne modlila, aby Ježiš bol kráľom všetkých 500 sŕdc, aby Božia milosť žiarila v každej duši. Vtom som uzrela Ježiša
154
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
PRVY ZOŠIT
155
takého, ako je namaľovaný na obraze. Povedal mi: „Dcéra moja, najväčšiu chválu mi vzdáš, keď verne plníš moje želania.
501Ó, aká veľká je Tvoja krása, Ježišu, môj Ženích. Živý, životodarný
Kvet, v ktorom sa ukrýva životodarná rosa pre smädnú dušu. V Tebe
utonula moja duša, Ty jediný si predmetom môjho úsilia a túžob. Spoj
ma čo najtesnejšie so sebou, Otcom i Duchom Svätým, nech v Tebe
žijem aj zomieram.
502Láska má len jeden význam, vyzdvihuje naše najmenšie skutky do
nekonečnosti.
503Ježišu môj, naozaj by som nedokázala žiť bez Teba, môj duch sa spo­
jil s Tvojím. Nikto to dobre nechápe, treba najskôr žiť Tebou, aby sme
Ťa poznali v druhých.
Krakov 25. X. 1935
Predsavzatia z exercícií:
Nerobiť nič bez povolenia spovedníka a súhlasu predstavených. Vo všetkom a zvlášť v týchto vnuknutiach a Pánových požiadavkách.
Všetky voľné chvíle strávim s božským hosťom vo svojom vnútri. Budem dávať pozor na vnútorné i vonkajšie ticho, aby si Ježiš odpoči­nul v mojom srdci.
Moje najmilšie odpočinutie je v službe a úslužnosti sestrám. Zabú­dať na seba a myslieť na to, aby som sestrám urobila radosť.
Nebudem sa ospravedlňovať ani vyhlasovať za nevinnú pri žiadnom napomenutí. Dovolím, aby ma posudzovali, ako sa komu páči. Mám len jediného dôverníka, ktorému sa zdôverujem so všetkým, a ním je Ježiš - Eucharistia a v jeho zastúpení - spovedník.
Vo všetkých utrpeniach duše či tela, temnotách či opustenosti, budem mlčať ako holubica, nebudem sa sťažovať.
Budem sa obetovať v každej chvíli, budem sa ako obeta klásť k jeho nohám, aby som vyprosovala milosrdenstvo pre úbohé duše. 505 Celá moja ničota tonie v mori Tvojho milosrdenstva, aby Ti vyna-hradila za nedôveru toľkých duší, ktoré sa Ti boja dôverovať. Ó, aké malé množstvo duší Ťa skutočne pozná. Ó, ako vrúcne túžim, aby duše poznali Sviatok milosrdenstva. Korunou Tvojich diel je milosrdenstvo. O všetko sa staráš ako citlivá, najnežnejšia matka.
Krakov 27. X 1935
Otec Andrasz - duchovná rada
„Nerobiť nič bez súhlasu predstavených. Nad touto záležitosťou sa
treba zamyslieť a veľa sa modliť. V týchto veciach treba byť veľmi opa­trný, pretože tu ide, sestra, o istú a zreteľnú Božiu vôľu, lebo si spojená s touto rehoľou sľubmi, a to večnými. A teda netreba pochybovať. To, čo máš vnútri, sestra, je len záblesk niečoho, čo sa ešte tvorí. Boh môže uro­biť nejaký presun, ale takéto veci bývajú veľmi zriedkavé. Sestra, kým ne­dostaneš jasnejšie poznanie, neponáhľaj sa. Božie diela idú pomaly. Ak pochádzajú od Boha, spoznáš ich jasne, ak nie, tak sa rozvejú. A ty, keď budeš počúvať, nezblúdiš. Ale úprimne hovor o všetkom spovedníkovi a slepo ho počúvaj. Teraz ti, sestra, nezostane nič, len prijať utrpenie, až kým sa záležitosti nevyjasnia, čiže nevyriešia. Máš k týmto veciam dob­rý postoj. Buď naďalej taká jednoduchá a maj ducha poslušnosti - to je dobrý znak. Keď budeš aj naďalej takto pristupovať, Boh nedopustí, aby si zblúdila. Ale nakoľko je možné, drž sa tých vecí zďaleka. Ak sa napriek tomu s nimi stretneš, prijímaj ich s pokojom, neľakaj sa ničoho. Si v dob­rých rukách, v rukách dobrého Boha. V tom všetkom, čo si mi poveda­la, nevidím nijaký klam alebo rozpor s vierou. Sú to veci samy osebe dob­ré. Dokonca by bolo dobre, keby bola skupina duší, ktoré by prosili Boha za svet, lebo modlitby potrebujeme všetci. Máš dobrého vodcu, drž sa ho a buď pokojná. Buď verná Božej vôli a plň ju. Čo sa týka povinností, urob, čo ti prikážu, ako prikážu, hoci by to bolo neviem aké ponižujúce a ťaž­ké. Vyberaj si vždy posledné miesto a vtedy ti sami povedia: postúp vyššie. V duchu a celom správaní sa považuj vždy za poslednú z celého domu i z celej kongregácie. Vždy a vo všetkom čo najväčšia vernosť Bohu."
Túžim, ó Ježišu môj, trpieť a horieť ohňom lásky vo všetkých uda- 507 lostiach života. Celá som Tvoja, túžim sa nenávratne stratiť v Tebe, ó, Ježišu, túžim sa stratiť v Tvojej božskej kráse. Prenasleduješ ma, ó, Pane, svojou láskou. Ako lúč slnka prenikáš moje vnútro a premieňaš temnotu mojej duše na svoje svetlo. Cítim dobre, že žijem v Tebe ako jedna malá iskierka, pohltená nepochopiteľnou žiarou, ktorou planieš, ó, nepochopiteľná Trojica. Niet väčšej radosti nad Božiu lásku. Už tu na zemi môžeme zakusovať šťastie, aké je v nebi, skrze tesné spojenie s Bohom - predivné a pre nás neraz nepochopiteľné. Je možné mať takú istú milosť skrze jednoduchú vernosť duše.
Keď sa ma zmocňuje nechuť a pocit jednotvárnosti pri plnení povin- 508 ností, vtedy si predstavujem, že som v Pánovom dome, kde nie je nič malého, kde od tohto môjho malého skutku, ktorý konám upriamená na Boha, závisí sláva Cirkvi a napredovanie nejednej duše. A teda v reho-li nie je nič malého.
V protivenstvách, ktoré zažívam, si pripomínam, že čas boja ešte 509 neskončil. Vyzbrojujem sa trpezlivosťou a takto víťazím nad svojím útoč­níkom.
156
DENNÍČEK SESTRY FAUSTINY
PRVÝ ZOŠIT
157
510Nikde zo zvedavosti nehľadám dokonalosť, ale vnikám do Ježišov­
ho ducha a hľadím na jeho skutky, ktoré mám zhrnuté v evanjeliu. Keby
som žila aj tisíc rokov, nevyčerpám to, čo je v ňom obsiahnuté.
511Keď sú moje úmysly zneuznané a odsúdené, zbytočne sa tomu neču­
dujem, veď viem, že moje srdce preniká len Boh. Pravda nezahynie. Zra­
nené srdce sa časom upokojí a môj duch sa v protivenstvách posilňuje.
Nie vždy počúvam, čo mi srdce hovorí, ale prosím Boha o svetlo. Keď
cítim rovnováhu, vtedy hovorím viac.
512Deň obnovenia sľubov. Božia prítomnosť zaliala moju dušu. Počas
sv. omše som videla Ježiša, ktorý mi povedal: „Ty si mojou veľkou rados­
ťou. Tvoja láska a pokora spôsobujú, že zanechávam tróny neba a spájam
sa s tebou. Láska vyrovnáva priepasť, ktorá je medzi mojou veľkosťou a tvo­
jou ničotou."
513Láska mi zalieva dušu, som ponorená v oceáne lásky, cítim, že upa­
dám do mdloby a celkom sa v ňom strácam.
514Ježišu, urob moje srdce podobné svojmu, alebo radšej ho premeň na
svoje vlastné, aby som dokázala vycítiť potreby iných sŕdc, zvlášť trpia­
cich a smutných. Nech si lúče milosrdenstva odpočinú v mojom srdci.
515Večer som chodila po záhrade a modlila som sa ruženec. Prišla som
k cintorínu.186 Odchýlila som dvere a chvíľu som sa modlila. Opýtala
som sa ich vnútorne: Určite ste veľmi šťastné? Vtom som začula slová:
„Natoľko sme šťastné, nakoľko sme splnili Božiu vôľu," a potom ticho
ako predtým. Vstúpila som do seba a dlho som rozmýšľala, ako ja plním
Božiu vôľu a ako využívam čas, ktorý mi Boh dáva.
516V ten istý deň, keď som sa uložila spať, prišla v noci ku mne nejaká
dušička a búchala na skrinku. Takto ma budila a prosila o modlitbu.
Chcela som sa opýtať, kto to je, ale umŕtvila som svoju zvedavosť a to
malé umŕtvenie som spojila s modlitbou a obetovala za ňu.
517Raz som navštívila jednu chorú sestričku.187 Mala už osemdesiat-
štyri rokov a vyznačovala sa mnohými cnosťami. Opýtala som sa jej:
„Sestra, určite ste už pripravená postaviť sa pred Pána?" Odpovedala
mi, že celý život sa pripravovala na túto poslednú hodinu a povedala mi:
„Vek neoslobodzuje od boja."
518+ Keď som večer pred Dušičkami išla na cintorín, bol zatvorený.
Odchýlila som trochu bránku a povedala: „Ak niečo potrebujete, dušič­
ky, rada vám urobím zadosť, nakoľko mi to regula dovolí." Vtom som
začula slová: „Plň Božiu vôľu - my sme natoľko šťastné, nakoľko sme
splnili Božiu vôľu."
519Večer tie duše prišli a prosili ma o modlitbu. Veľa som sa za ne mod­
lila. Večer, keď sa procesia vracala z cintorína, videla som veľké množ-
stvo duší, ktoré spolu s nami išli do kaplnky a spolu s nami sa modlili. Modlila som sa veľa, lebo som mala na to povolenie od predstavených.188
V noci ma opäť navštívila jedna duša. Už som ju raz videla. Tá duša 520
ma neprosila o modlitbu. Vyčítala mi, že kedysi som bola veľmi már-
nomyseľná a pyšná, a teraz sa tak prihováram za iných, a ešte aj teraz
mám niektoré chyby. Odpovedala som, že som bola veľmi pyšná a már-
nomyseľná, ale už som sa spovedala a urobila pokánie za svoju hlú­
posť a dôverujem v dobrotivosť môjho Boha. Ak teraz ešte upadám, je
to skôr nevedomky a nikdy nie úmyselne, hoci aj v najmenšej veci. Avšak tá duša mi začala robiť výčitky, prečo nechcem uznať jej veľkosť: „Akú mi vzdávajú všetci za moje veľké činy. Prečo mi ty jediná nevzdávaš slá­vu?" Vtom som zbadala, že v tej postave je satan a povedala som: „Bohu samotnému patrí sláva, choď preč, satan!" V tom okamihu tá duša pad­la do strašnej priepasti, nepochopiteľnej, ktorú nemožno opísať. Pove­dala som jej, že o tom poviem celej Cirkvi.
V sobotu už ideme z Krakova späť do Vilna. Po ceste sme sa zasta- 521
vili v Czenstochovej. Keď som sa modlila pred zázračným obrazom,
pocítila som, že milé sú (pretrhnutá myšlienka).
(Koniec prvého zošita Denníčka)
Druhý zošit
Milosrdenstvo Pánovo budem ospevovať naveky
Milosrdenstvo Božie v mojej duši
DENNÍČEK
S. M. Faustína
DRUHY ZOŠIT
161
J. M. J.
Boh a duše
S. M. Faustína od Najsvätejšej sviatosti190
+ Ó, Ježišu, Bože ukrytý,
moje srdce Ťa cíti, hoci Ťa ukrýva opona. Ty vieš, že Ťa milujem.
524
522 + Milosrdenstvo Pánovo ospevovať naveky budem pred všetkým ľudom, lebo ono je najvznešenejšou Božou vlastnosťou a pre nás ustavičným zázrakom.
Vytryskávaš z Božej trojjedinosti ale z jedného milostného lona, milosrdenstvo Pánovo sa prejaví v duši v celej plnosti, keď spadne závoj.
Z prameňa Tvojho milosrdenstva, ó, Pane,
plynie všetko šťastie a život,
a tak všetky stvorenia a tvory
spievajte s nadšením pieseň milosrdenstva.
Vnútro Božieho milosrdenstva otvorené pre nás
skrze život Ježiša rozpätého na kríži.
Nemusíš pochybovať ani si zúfať, hriešnik,
ale dôverovať milosrdenstvu, lebo aj ty sa môžeš stať svätým.
Dva pramene vytryskli v podobe lúčov z Ježišovho srdca,
nie pre anjelov ani cherubínov, serafínov, ale pre spásu hriešneho človeka.
J. M. J.
523 Ó, Božia vôľa, buď
mojou láskou.
Ježišu môj, Ty vieš, že by som nenapísala ani jedno písmenko sama od seba, a ak píšem, tak len zo svätej poslušnosti, na výslovný príkaz.189
Vilno24.XI. 1935 + Druhý zošitok
Nech je zvelebený Boh
Ó, Sv. Trojica, v ktorej je obsiahnutý vnútorný život Boha Otca, Syna i Ducha Svätého, večná radosť, nepochopiteľná hĺbka lásky, ktorá sa rozlieva na všetky stvorenia a obšťastňuje ich, česť a sláva Tvojmu menu, na veky vekov. Amen.
Keď poznávam Tvoju veľkosť a krásu, ó, Bože môj, nevýslovné sa teším, že Pán, ktorému slúžim, je taký veľký. S láskou a radosťou plním jeho sv. vôľu. Čím lepšie ho poznávam, tým vrúcnejšie ho túžim milo­vať. Spaľuje ma túžba milovať ho stále viac.
+ Štrnásteho. Keď sme si v tento štvrtok konali nočnú adoráciu,191 zo začiatku som sa nemohla modliť. Ovládla ma nejaká šuchotá, nemoh­la som rozjímať nad Ježišovým bolestným umučením. Ľahla som si krížom a obetovala som bolestné umučenie Pána Ježiša Nebeskému Otcovi na zadosťučinenie za hriechy celého sveta. Keď som vstala zo zeme od modlitby a išla k svojmu klačadlu, odrazu som uvidela pri svo­jom klačadle Ježiša. Vyzeral ako pri bičovaní. V rukách držal biele rúcho a priodel ma do neho. Prepásal ma šnúrou a prikryl takým červeným plášťom, akým bol prikrytý počas umučenia. Dal mi závoj tej istej far­by a povedal: „Takéto oblečenie budeš mať ty i tvoje spoločníčky. Môj život od narodenia až po smrť na kríži bude vašou regulou. Upieraj oči na mňa a podľa toho ži. Túžim, aby si hlbšie vnikla do môjho ducha, lebo som tichý a pokorného srdca."
V istej chvíli som pocítila v duši nutkanie, aby som začala konať a spl­nila všetko, čo odo mňa Boh žiada. Vošla som na chvíľu do kaplnky. Počula som v duši hlas: „Prečo sa bojíš? Myslíš si, že nebudem mať dosť
525
526
527
162
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
163
všemohúcnosti, aby som ťa mohol podopierať?"' Vtej chvíli som pocítila v duši zvláštnu silu a všetky protivenstva, ktoré by sa mi mohli prihodiť pri plnení Božej vôle, sa mi zdali ničím.
528V piatok počas sv. omše bola moja duša zaliata Božím šťastím. Poču­
la som v duši slová: „Moje milosrdenstvo prešlo do duší cez Ježišovo
Božsko-líidské srdce ako lúč slnka cez kryštál." Pochopila som, že každé
priblíženie sa k Bohu je nám dané skrze Ježiša, v ňom a skrze neho.
529V deň zakončenia novény v Ostrej Brame večer,192 po zaspievaní litá­
nií, jeden z kňazov priniesol Najsvätejšiu sviatosť v monštrancii. Hneď,
ako ju postavil na oltár, uvidela som malého Ježiška, ktorý vystieral svo­
je rúčky najskôr k svojej Matke. Mala vtedy živú podobu. Keď Matka
Božia hovorila ku mne, Ježiško vystieral rúčky k zhromaždenému ľudu.
Najsvätejšia Matka mi hovorila, aby som všetky Božie požiadavky prijí­
mala ako malé dieťa, bez nejakého skúmania, inak sa to Bohu nepáči.
V tej chvíli malý Ježiško zmizol a Božia Matka stratila svoju živú podo­
bu. Obraz sa zmenil na taký, ako bol predtým. Ale moja duša bola napl­
nená radosťou a veľkou veselosťou. Povedala som Pánovi: „Rob so
mnou, čo sa Ti páči. Na všetko som pripravená, ale Ty, ó, Pane, ma
neopúšťaj ani na chvíľu."
Na chválu Svätej Trojice
Prosila som matku predstavenú193 o štyridsaťdňový pôst. Raz denne prijať krajec chleba a pohár vody. Nedala mi súhlas na štyridsať dní, ale len na sedem, tak isto ako spovedník.194 „Nemôžem vás, sestra, celkom oslobodiť od povinností s ohľadom na sestry, ktoré by si mohli niečo všimnúť. Dávam vám povolenie, čo sa týka modlitby a zapisovania tých niektorých vecí. Ale ťažšie mi bude chrániť vás, čo sa týka pôstu, tu naozaj neviem nič vymyslieť. Choďte, sestra, možno dostanem nejaké svetlo." V nedeľu ráno som vnútorne pochopila, že ak mi matka určila službu pri bráne počas jedenia, myslela na to, že mi dá príležitosť postiť sa. Ráno som nebola na raňajkách, ale išla som k matke predstavenej. Opýtala som sa, či idem k bráne, tam by som mohla veľmi dobre unik­núť pozornosti. Matka mi odpovedala: „Keď som vás tam určovala,195 myslela som na to." Teraz som pochopila, že tú istú myšlienku som pocí­tila vnútorne.
24. XI. 1935
Nedeľa, prvý deň. Hneď som išla pred Najsvätejšiu sviatosť. Obeto­vala som sa spolu s Ježišom, ktorý je v Najsv. sviatosti, večnému Otco-
vi. Vtom som začula v duši slová: „Tvojím cieľom a cieľom tvojich spoloč­níčok je čo najtesnejšie sa spájať so mnou skrze lásku. Budeš zmierovať nebo so zemou, budeš zmierňovať spravodlivý Boží hnev a vy­prosovať milosrdenstvo pre svet. Zverujem ti do starostlivosti dve perly dra­hocenné môjmu srdcu. Nimi sú duše kňazov a rehoľné duše. Budeš sa modliť zvlášť za nich, ich sila bude vo vašom sebazničení. Modlitby, pôsty, umŕtvovania, prácu a všetky utrpenia budeš spájať s mojou modlitbou, pôstom, umŕtvením, prácou a utrpením. Vtedy budú mať silu pred mojím Otcom."
Po svätom prijímaní som videla Pána Ježiša. Povedal mi tieto slová: 532 „Dnesprenikni do ducha mojej chudoby a zariad všetko tak, aby ti ani naj­chudobnejší nemali čo závidieť. Nie vo veľkých budovách a v nádherných zariadeniach, ale v čistom a pokornom srdci sa mi páči."
Keď som zostala sama, začala som sa zamýšľať nad duchom chu- 533 doby. Vidím jasne, že Ježiš nemal nič, hoci je Pánom všetkého. Jaslič­ky požičané, kráča životom, konajúc dobro všetkým, a sám nemá kde hlavu skloniť. Na kríži vidím vrchol jeho chudoby, lebo nemá ani šaty na sebe. Ó, Ježišu, skrze slávnostný sľub chudoby sa Ti túžim pripo­dobniť, chudoba bude mojou matkou. Navonok nič nevlastniť a nedis­ponovať ničím ako svojím vlastníctvom ani vnútorne po ničom netúžiť. A aká veľká je Tvoja chudoba v Najsvätejšej sviatosti. Či bola duša nie­kedy taká opustená ako Ty, Ježišu, na kríži?
Čistota - tento sľub sa chápe sám v sebe ako zákaz všetkého, čo je 534 zakázané šiestym a deviatym Božím prikázaním. Prirodzene - skutky, myšlienky, slová, city a ... Chápem, že slávnostný sľub sa odlišuje od jednoduchého sľubu, chápem to v celom rozsahu. Keď som sa nad tým zamýšľala, počula som v duši: „Si mojou nevestou na veky. Tvoja čistota má byť viac ako anjelská, lebo so žiadnym anjelom nevstupu­jem do takej dôvernej blízkosti ako s tebou. Najmenší skutok mojej ne­vesty má nekonečnú hodnotu. Čistá duša má pred Bohom nepochopiteľ­nú moc."
Poslušnosť. „Prišiel som plniť vôľu svojho Otca. Bol som poslušný 535 rodičom, poslušný katom, som poslušný kňazom." Chápem, ó, Ježišu, ducha poslušnosti a na čom je založený. Nezahŕňa len vonkajšie vyko­nanie, ale týka sa rozumu, vôle aj úsudku. Keď poslúchame predstave­ných, poslúchame Boha. Nezáleží na tom, či mi v zastúpení Boha bude rozkazovať anjel, alebo človek, musím byť vždy poslušná. Nebudem veľa písať o sľuboch, lebo sľuby sú jasné samé osebe a konkrétne vyjadrené. Tu mi ide skôr o nadhodenie hlavných myšlienok týkajúcich sa tej novej rehoľnej spoločnosti.
164
DENNICEK SESTRY FAUSTINY
DRUHÝ ZOŠIT
165
536 + Celkové zhrnutie ««
Nikdy to nebudú nádherné domy, ale neveľký kostolík a pri ňom malá spoločnosť. Malé spoločenstvo duší, ktoré sa nebude skladať z viac ako desiatich duší. Okrem nich budú dve duše, ktoré budú vykonávať rôzne vonkajšie potreby zhromaždenia a starať sa o kostol. Nebudú nosiť rehoľný habit, ale svetské oblečenie. Budú mať sľuby, ale jednoduché, a budú prísne podriadené predstavenej, ktorá je za mrežami. Budú mať podiel na všetkých duchovných dobrách celej spoločnosti, ale nemôžu byť nikdy viac ako dve, radšej jedna. Každý dom bude nezávislý od iných, hoci regulou, sľubmi a duchom budú so sebou spojené čo najužšie. V mimoriadnych prípadoch možno poslať sestru z jedného domu do druhého. Takisto pri zakladaní domu možno podľa potreby vziať niektoré rehoľníčky. Každý dom bude podriadený miestnemu ordinárovi.
537Každá rehoľníčka bude bývať v samostatnej cele, ale bude zacho­
vaný spoločný život. Budú sa spolu schádzať na modlitby, jedlo a rek­
reáciu. Každá z rehoľníc, ktorá zloží večné sľuby, už nikdy viac svet
neuvidí. Ani cez mreže, lebo budú zatiahnuté tmavým súknom. Aj roz­
hovory budú prísne obmedzené. Bude ako mŕtva, ktorej svet nerozumie
a ona svetu. Bude stáť medzi nebom a zemou a bude neustále pokorne
prosiť Boha o milosrdenstvo pre svet a silu pre kňazov, aby ich slová
nezaznievali nadarmo a aby mohli obstáť v tom nepochopiteľnom úra­
de bez poškvrny - hoci sú sami vystavení nebezpečenstvu... Týchto duší
nebude veľa, ale budú to hrdinské duše. Pre bojazlivé a zoženštené duše
tam nebude miesta.
538Medzi sebou sa nebudú deliť na žiadne chóry ani na žiadne matky
a matičky,197 ani na velebné a prevelebné, všetky si budú navzájom rov­
né, hoci by ich odlišoval veľmi rozdielny pôvod. Vieme, kým bol Ježiš,
ako sa ponížil a s kým sa stýkal. Budú nosiť rúcho, aké mal pri umuče­
ní. Ale nielen rúcho, majú mať na sebe vtlačené aj znaky, ktorými bol
označený on: utrpenie a opovrhnutie. Každá sa bude snažiť zamilovať
si pokoru a usilovať sa o čo najvyššie sebazapieranie. Tá, ktorá bude
v tejto cnosti najviac vynikať, bude schopná viesť druhých.
539Keď nás Boh učinil spoločníčkami svojho milosrdenstva, ba dokon­
ca viac, správkyňami, naša láska voči každej duši má byť veľká, počnúc
vyvolenými až po dušu, ktorá Boha ešte nepozná. Modlitbou a umŕtvo-
vaním sa dostaneme do najdivokejších krajov a takto budeme kliesniť
cestu misionárom. Budeme pamätať na to, že aj na fronte vojak nemôže
dlho vydržať, ak nie je podporovaný vonkajšími silami, ktoré sa pria-
mo nezúčastňujú boja, ale sú dodávateľmi všetkého, čo potrebuje - to dopĺňa modlitba - a teda každá sa má vyznačovať apoštolským duchom.
Keď som večer písala, začula som v cele takýto hlas: „Neodchádzaj 540 z tejto kongregácie, maj milosrdenstvo so sebou, čakajú ťa veľké utrpe­nia." Keď som sa pozrela smerom, odkiaľ hlas prichádzal, nevidela som nič a píšem ďalej. Vtom som začula šum a slová: „Ak odídeš, zničíme ťa. Netráp nás." Keď som sa pozrela, uvidela som veľa ohavných netvorov. Keď som urobila v mysli znak kríža, všetky okamžite zmizli. Aký straš­ne ohavný je satan. Úbohé duše zatratených, že musia žiť v jeho spoloč­nosti. Už samotný jeho vzhľad je odpornejší než všetky pekelné múky.
Po chvíli som začula v duši hlas: „Neboj sa ničoho, nič sa ťa nedotkne 541 bez mojej vôle." Po týchto Pánových slovách naplnila moju dušu zvlášt­na sila. Nesmierne sa radujem z toho, aký dobrý je Boh.
Postulát. Vek prijatia. Každá osoba môže byť prijatá od pätnásteho 542 do tridsiateho roku. Na prvom mieste treba dávať pozor na ducha, akým je daná osoba preniknutá, a na povahu, či má pevnú vôľu a odvahu nasle­dovať Ježiša s radosťou a optimizmom, lebo veselého darcu Boh milu­je. Musí pohŕdať svetom aj sama sebou. Ak by nemala veno, to nebude nikdy prekážkou na prijatie. Taktiež všetky formality musia byť zrozu­miteľné, nejasnosti neprijímať.
Nemôžu však byť prijaté osoby melancholické, koré majú sklon k smútku, s nákazlivým ochorením, nevyhranené charaktery, podoz­rievavé, ktoré sa nehodia pre rehoľný život. Treba dávať veľký pozor pri výbere členov, lebo stačí jeden, ktorý tam nepatrí, aby spôsobil zmätok v celom kláštore.
Trvanie postulátu. Postulát bude jeden rok. V tomto čase má daná 543 osoba skúmať, či sa jej tento spôsob života páči a hodí, alebo nie. Tak­isto novicmajsterka musí starostlivo skúmať, či sa daná osoba hodí pre takýto spôsob života, alebo nie. Po roku, keď sa ukáže, že má dobrú vôľu a je ochotná úprimne slúžiť Bohu, treba ju prijať do noviciátu.
Noviciát má trvať rok bez prerušenia. Novicku treba poučiť o cnos- 544 tiach týkajúcich sa sľubov a o závažnosti toho, čo obsahujú. Novicmaj­sterka sa má usilovne snažiť o ich základné sformovanie. Nech ich cvičí v pokore, lebo len pokorné srdce s ľahkosťou zachováva sľuby a preží­va veľké radosti, ktoré plynú od Boha verným dušiam.
Nebudú zaťažené zodpovednou prácou, aby sa slobodne mohli oddať vlastnému zdokonaleniu. Sú prísne zaviazané zachovávať reguly a sta­novy, takisto aj postulantky.
Po roku noviciátu, ak sa novicka ukáže byť verná, možno ju pripus- 545 tiť k zloženiu sľubov na jeden rok. To sa má opakovať po tri roky. Vte-
166
DENNÍČEK SESTRY FAUSTINY
DRUHY ZOŠIT
dy môže mať už zodpovedné povinnosti, ale bude patriť do noviciátu. Raz v týždni musí byť spolu s novickami na prednáške. Posledných šesť mesiacov prejde celkom do noviciátu, aby sa dobre pripravila na zlože­nie slávnostných sľubov.
546Čo sa týka jedla, nebudeme jesť mäso, jedlo bude také, aby nám ani
chudobní nemali čo závidieť. Sviatky možno však trochu odlíšiť od všed­
ných dní. Jedlo bude trikrát denne, budú sa prísne zachovávať pôsty
v prvotnom duchu, zvlášť dva veľké. Jedlo pre všetky sestry bude rov­
naké, vylučujú sa akékoľvek výnimky, aby bol zachovaný spoločný život
v úplnej čistote, čo sa týka jedla, ako aj oblečenia i zariadenia cely.
Ak avšak niektorá zo sestier ochorie, musí mať všetku starostlivosť
a ohľady.
547Čo sa týka modlitieb: hodinu meditácia, sv. omša a sv. prijímanie,
modlitby, dve spytovania svedomia, breviár,198 ruženec, duchovné číta­
nie, hodina modlitby v noci. Čo sa týka denného rozvrhu, je lepšie, ak
sa začne takto žiť.
548Vtom som začula v duši slová: „Dcéra moja, zabezpečujem ti stály prí­
jem, z ktorého budeš žiť. Tvojou povinnosťou je úplná dôvera v moju dob­
rotu a mojou povinnosťou je dať ti všetko, čo potrebuješ. Robím sa sám závis­
lým od tvojej dôvery. Ak tvoja dôvera bude veľká, moja štedrosť nebude
poznať miery."
549O práci. Ako chudobní ľudia budú sestry samé vykonávať všetky prá­
ce, ktoré sú v kláštore. Každá sa má tešiť, ak sa jej dostane pokorujúca
povinnosť alebo práca proti jej povahe, lebo to bude pomáhať jej vnú­
tornému zdokonaleniu. Predstavená bude často meniť povinnosti ses­
tier a takto im pomôže úplne sa odtrhnúť od tých maličkostí, ku ktorým
majú ženy veľké sklony. Naozaj, niekedy mi je to až smiešne, keď vidím
na vlastné oči, že duše opustili naozaj veľké veci a pripútavajú sa k taľa-
fatkám, čiže maličkostiam. Každá zo sestier bude mesiac v kuchyni, aj
predstavená. Nech sa všetky dotýkajú každej námahy, aká môže byť
v kláštore. Nech všetky majú čistý úmysel vždy, vo všetkom, lebo Bohu
sa veľmi nepáči polovičatosť.
550Nech sa samé obžalúvajú z vonkajších chýb a prosia predstavenú
o pokutu. Nech to činia v duchu pokory. Nech sa milujú navzájom
vyššou láskou, čistou, vidiac v každej sestre Boží obraz. Zvláštnou vlast­
nosťou tejto malej spoločnosti je láska. Preto nech nezužujú svoje srd­
ce, ale nech objímajú celý svet. Nech preukazujú každej duši milo­
srdenstvo skrze modlitbu podľa svojho povolania. Ak budeme v tomto
duchu milosrdné, tak aj my samé dosiahneme milosrdenstvo.
551Každá musí mať veľkú lásku k Cirkvi. Ako dobré dieťa milujúce mat-
ku sa za ňu modlí. Každá kresťanská duša sa má modliť za Cirkev, kto­rá je pre ňu Matkou. A čo potom my rehoľnice, ktoré sme sa zvlášť zavia­zali modliť za Cirkev. Aký veľký musí byť náš apoštolát, aj keď taký skry­tý. Tie každodenné maličkosti sa budú skladať k nohám Pána Ježiša ako prosebná obeta za svet. Aby však obeta bola Bohu milá, musí byť čistá. Aby obeta bola čistá, musí sa srdce oslobodiť od všetkých prirodzených pripútaností a všetky city obrátiť k svojmu Stvoriteľovi. Milovať v ňom všetky stvorenia podľa jeho svätej vôle. Takto si počínajúc, každá v duchu horlivosti prinesie radosť Cirkvi.
Okrem sľubov vidím ešte jednu, a to najdôležitejšiu regulu. Všetky 552 sú dôležité, ale túto dávam na prvé miesto. Je ňou mlčanie. Skutočne, ak by táto regula bola prísne zachovaná, tak som pokojná aj čo sa týka ostatných vecí. Ženy rady rozprávajú. Duch Svätý naozaj nehovorí k duši rozptýlenej a mnohovravnej. Prihovára sa cez svoje tiché vnuknutia k duši sústredenej, k duši mlčiacej. Keby bolo prísne zachované mlča­nie, nebolo by šomrania, rozhorčenia, ohovárania a klebiet. Nebola by trápená láska k blížnemu, slovom, mnohé chyby by vymizli. Mlčiace ústa sú čisté zlato a svedčia o vnútornej svätosti.
Ale hneď túžim hovoriť o druhej regule, o hovorení. Mlčať, keď tre- 553 ba hovoriť, je nedokonalosťou a neraz dokonca aj hriechom. Preto nech sa všetky zúčastňujú rekreácie. Predstavená nech neoslobodzuje sestry z rekreácie, iba ak ide o niečo závažného. Rekreácie nech sú veselé, v Božom duchu. V rekreáciách máme možnosť navzájom sa spoznávať. Každá nech vysloví svoj názor v jednoduchosti na budovanie druhých, a nie v duchu nejakej prevahy alebo nedaj Bože nejakých hádok. To by nebolo v zhode s dokonalosťou a duchom nášho povolania, ktoré sa má vyznačovať láskou. Rekreácia bude dvakrát denne vždy pol hodiny. Ak niektorá sestra preruší mlčanie mimo tohto času, je povinná hneď sa obžalovať u predstavenej a poprosiť o pokutu. Predstavená za toto pre­vinenie nech uloží verejné pokánie, lebo keby bolo inak, sama sa za to bude zodpovedať pred Pánom.
O klauzúre.199 Za klauzúru nebude nikto vstupovať bez zvláštneho 554 povolenia ordinára. Len v mimoriadnych prípadoch, ako je udeľovanie sviatostí chorým alebo podpora, čiže príprava na smrť, alebo pri pohreb­ných obradoch. Môže sa stať, že za klauzúru treba vpustiť nejakého robotníka, ktorý ide v kláštore niečo opraviť, ale musí mať výslovné povo­lenie už vopred. Dvere, ktoré vedú za klauzúru, majú byť stále zamknu­té a kľúč má mať len predstavená.
O vchádzaní do hovorné. Žiadna zo sestier nevstúpi do hovorné bez 555 zvláštneho povolenia predstavenej. Predstavená nesmie ľahko udeľovať
168
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
169
povolenia na časté vstupovanie do hovorné. Tie, ktoré zomreli svetu, sa nemajú doňho vracať ani cez rozhovor. Ak ale predstavená uzná za vhodné, aby nejaká sestra išla do hovorné, nech sa drží nasledujúcich pokynov: Nech sama sprevádza danú sestru. Ak by nemohla sama, nech určí zástupkyňu. Tá je viazaná mlčaním, nebude opakovať, čo počula v hovorní, ale predstavenú upovedomí o všetkom. Rozhovory musia byť krátke, len z ohľadu na osobu sa môže zdržať dlhšie. Nikdy však nebu­de odkrývať súkno, iba v mimoriadnych prípadoch. Môže sa tak stať na naliehavú prosbu otca alebo rodnej matky.
556O listoch. Každá sestra môže písať zapečatené listy ordinárovi, kto­
rému je dom podriadený. Okrem toho bude na každý list prosiť o povo­
lenie a otvorený ho odovzdá predstavenej. Predstavená sa má riadiť
duchom lásky a múdrosti. Má právo list poslať alebo zadržať podľa toho,
čo bude na väčšiu Božiu slávu. Veľmi by som chcela, aby listy boli čo
najzriedkavejšie. Pomáhajme dušiam modlitbou a umŕtvovaním, nie
listami.
557O spovedi. Spovedníkov pre spoločnosť určí ordinár - riadneho aj
mimoriadneho.
Riadny spovedník bude jeden a bude spovedať celú spoločnosť raz za týždeň. Mimoriadny spovedník bude prichádzať raz za štvrťrok. Kaž­dá sestra je povinná sa uňho hlásiť, aj keby si nekonala spoveď. Ani riad­ny, ani mimoriadny spovedník nebude vykonávať svoj úrad dlhšie ako tri roky. Ku koncu trojročného obdobia sa uskutoční tajné hlasovanie. Podľa neho predloží predstavená prosbu sestier ordinárovi. Tak môže byť spovedník schválený na druhé a dokonca i na tretie obdobie troch rokov. Rehoľnice sa budú spovedať pri zatvorenej mreži. Poučenia, kto­ré sa budú hovoriť spoločnosti, sa budú hovoriť tiež cez mrežu, zastre­tú tmavým súknom. Sestry nebudú nikdy medzi sebou hovoriť o spo­vedi a o spovedníkoch. Radšej nech sa za nich modlia, aby im Boh udelil svetlo pre vedenie ich duší.
558 O sv. prijímaní. Sestry nech nehovoria o tom, ktorá zriedkavejšie a kto­
rá častejšie pristupuje k sv. prijímaniu. Nech sa zdržiavajú posudzova­
nia v tejto veci. Nemajú naň právo. Každé posúdenie v tomto ohľade
patrí výlučne spovedníkovi. Predstavená sa môže sestry opýtať, ale nie
preto, aby sa dozvedela príčinu, pre ktorú nechodí na sv. prijímanie. Skôr
preto, aby jej uľahčila spoveď. Predstavené nech sa neodvažujú vstu­
povať do svedomia sestier. Predstavená môže neraz zariadiť, aby zhro­
maždenie obetovalo prijímanie na istý úmysel. Každá sa má snažiť
o čo najväčšiu čistotu duše, aby mohla každodenne prijímať božského
hosťa.
V istej chvíli, keď som vošla do kaplnky, uvidela som múry nejakého 559 domu, akoby zrúcaného,200 okná bez skla, nedokončené dvere bez dve­rí, len holé zárubne. Vtom som počula v duši slová: „Tu má byť ten kláš­tor. " Trochu sa mi však nepáčilo, že to má byť na tých zrúcaninách.
Štvrtok. Pocítila som nutkanie čo najrýchlejšie začať konať podľa 560 Pánových želaní. Keď som pristúpila k sv. spovedi, jednu svoju mien­ku som povýšila nad úsudok spovedníka. V prvej chvíli som si to neuve­domila. Ale keď som si konala sv. hodinku, uvidela som Pána Ježiša takého ako na obraze. Povedal mi, že o všetkom, čo mi hovorí a čo žia­da, mám hovoriť spovedníkovi a predstaveným: ,A rob iba to, na čo dosta­neš povolenie." Ježiš mi dal poznať, ako veľmi sa mu nepáči svojvoľná duša. V tej duši som spoznala samu seba. Zbadala som v sebe tieň svoj­vôle, hodila som sa do prachu pred jeho majestát a s rozorvaným srd­com som ho odprosovala. Ale Ježiš mi nedovolil dlho zostať v tomto stave. Jeho božský pohľad naplnil moju dušu takou veľkou radosťou, že to neviem vypovedať. Ježiš mi dal poznať, že sa ho mám viac pýtať a radiť sa s ním. Skutočne, aký sladký je pohľad môjho Pána. Jeho zrak preniká mojou dušou do najtajnejších hlbín. Môj duch si rozumie s Bohom bez slov. Cítim, že on žije vo mne a ja v ňom.
Raz som uvidela ten obraz201 v nejakej malej kaplnke a o chvíľu som 561 videla, ako sa z tej malej kaplnky stala veľká a krásna svätyňa. V tej svä­tyni som videla Matku Božiu s dieťatkom na rukách. V jednej chvíli malý Ježiško zmizol z rúk Matky Božej a uzrela som živý obraz ukrižovaného Ježiša. Matka Božia mi povedala, aby som si počínala tak ako ona. Aj v radosti vždy upierala oči na kríž. Povedala, že milosti, ktoré mi Boh dáva, nie sú len pre mňa, ale aj pre iné duše.
Malého Ježiška počas sv. omše vídavam nie vždy rovnako. Niekedy 562 je veľmi radostný a niekedy sa ani nepozrie na kaplnku. Najveselší je teraz, keď náš spovedník202 slúži sv. omšu. Veľmi ma prekvapilo, že malý Ježiško ho tak miluje. Niekedy ho vidím vo farebnej košieľke.203
Kým som pricestovala do Vilna a spoznala spovedníka, videla som 563 raz neveľký kostol a pri ňom spoločnosť. Kláštor mal dvanásť ciel, kaž­dá rehoľnica mala bývať samostatne. Videla som kňaza, ktorý mi pomáhal zriadiť ten kláštor. Zoznámila som sa ním o niekoľko rokov neskôr, avšak vo videní som ho už poznala. Videla som, ako s veľkou obetavosťou zariaďoval všetko v tom kláštore. Pomáhal mu ešte jeden kňaz, ale doteraz som ho ešte nepoznala. Videla som železné mreže zastreté tmavým súknom. Sestry do kostola nevchádzali.
Deň Nepoškvrneného počatia Matky Božej. Počas sv. omše som 564 začula šuchot šiat a uvidela som najsvätejšiu Matku vo zvláštnom krás-
170
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHY ZOŠIT
171
nom svetle. Mala na sebe biele rúcho prepásané belasým pásom. Pove­dala mi: „Robíš mi veľkú radosť, keď zvelebuješ Svätú Trojicu za milos­ti a výsady, ktoré mám udelené," a hneď zmizla.
O pokání a umŕtvovaní
Na prvom mieste sú vnútorné umŕtvovania. Okrem toho budeme praktizovať aj vonkajšie umŕtvovania, prísne vymedzené, aby ich vyko­návali všetky. Sú to: tri dni v týždni budeme zachovávať prísny pôst, a to v piatok, sobotu, stredu. Každý piatok si vykonáme bičovanie204 počas odriekania päťdesiateho žalmu, všetky v tom istom čase vo svojich celách, o tretej hodine - za umierajúcich hriešnikov. Na dva veľké pôs­ty,205 ako aj štvrťročné dni206 a vigíliu207 bude takéto jedlo: raz denne kúsok chleba a trochu vody.
Každá sestra nech sa usiluje plniť toto umŕtvovanie, ktoré je pred­písané pre všetkých. Ale ak niektorá sestra túži okrem toho niečo naviac, nech prosí predstavenú o povolenie. Ešte jedno všeobecné umŕtvovanie: žiadna sestra nesmie vojsť do cely druhej bez zvláštneho povolenia pred­stavenej. Predstavená však bude povinná neraz aj nepozorovane vstúpiť do cely sestier. Nie v nejakej forme špehovania, ale v duchu lásky a zod­povednosti, ktorú má pred Bohom. Nikto nebude nič zamykať na kľúč, regula bude hlavným kľúčom pre všetkých.
566 V istý deň po sv. prijímaní som náhle uzrela malého Ježiška. Stál pri
mojom kľačadle a držal sa ho oboma rukami. Hoci to bolo malé dieťa,
moju dušu prenikla bázeň a strach. Vidím v ňom svojho Sudcu, Pána
a Stvoriteľa, pred ktorého svätosťou sa chvejú anjeli. Na druhej strane
moju dušu zalieva nepochopiteľná láska. Mám pocit, že zomieram pod
jej prílivom. Teraz vidím, že Ježiš najprv posilňuje moju dušu a pripra­
vuje ju na stretnutie so sebou. Inak by som nevydržala, čo v tejto chvíli
prežívam.
567 Vzťah sestier k predstavenej
Nech si všetky sestry vážia predstavenú ako samého Pána Ježiša. Ako som už spomenula pri sľube poslušnosti, nech majú voči nej detskú dôve­ru, nech nikdy nešomrú, nehania jej príkazy, lebo to sa veľmi nepáči Pánu Bohu. Každá nech sa vo vzťahu k predstaveným riadi duchom vie­ry. Nech s jednoduchosťou prosí o všetko, čo potrebuje. Nech Boh chrá­ni a kiežby sa nikdy neopakovalo a nikdy nestalo, aby niektorá mala byť príčinou smútku alebo sĺz predstavenej. Nech každá vie, že ako štvrté
prikázanie zaväzuje dieťa k úcte voči rodičom, tak rehoľnicu voči pred­stavenej. Nie je dobrá rehoľnica, ktorá si dovoľuje a odvažuje sa posu­dzovať predstavenú. Nech sú voči predstavenej úprimné. Nech jej hovo­ria o všetkom, aj o svojich potrebách, s detskou jednoduchosťou.
Sestry budú oslovovať svoju predstavenú takto: „Prosím vás, sestra predstavená." Nebudú jej nikdy bozkávať ruku. Pri každom stretnutí na chodbe alebo keď sa vyberú do cely predstavenej, budú hovoriť: „Nech je pochválený Ježiš Kristus," sl ľahko uklonia hlavu.
Sestry sa budú navzájom oslovovať: „Prosím vás, sestra," a pridajú meno. Vo vzťahu k predstavenej nech sa nechajú viesť duchom viery a nie sentimentality alebo lichotenia, lebo to je nedôstojné rehoľnice a veľmi by ju to ponižovalo. Rehoľnica musí byť slobodná ako kráľov­ná. Bude ňou iba vtedy, keď bude žiť duchom viery. Nie preto mám poslúchať a vážiť si predstavenú, že je dobrá, svätá, múdra. Nie, nie pre­to, ale len preto, že mi zastupuje miesto Boha. Keď počúvam ju, som poslušná samému Bohu.
Vzťah predstavenej k sestrám
Predstavená sa musí vyznačovať pokorou a láskou ku každej sestre, bez výnimky. Nech sa neriadi sympatiou alebo antipatiou, ale duchom Kristovým. Nech vie o tom, že Boh bude od nej žiadať počet za každú sestru. Nech nedáva sestrám mravné ponaučenia, ale nech sama dáva príklad hlbokej pokory a sebazaprenia. To bude najpôsobivejšie pouče­nie pre podriadených. Nech je rozhodná, ale nikdy nie hrubá. Nech je trpezlivá, ak ju budú nudiť tými istými otázkami. Hoci by mala opako­vať stokrát to isté, ale vždy s rovnakým pokojom. Nech sa snaží vycítiť potreby sestier a nech nečaká, až ju budú o to či ono prosiť, lebo duše majú rôzne povahy. Ak si všimne, že niektorá sestra je smutná alebo trpí, nech sa snaží všetkými spôsobmi jej pomôcť a potešiť ju. Nech sa veľa modlí a prosí o svetlo, ako má zaobchádzať s každou, lebo každá duša je iný svet. Boh má rôzne spôsoby, ako sa stýkať s dušami. Pre nás sú neraz nezrozumiteľné a nepochopiteľné. Predstavená nech je pre­to opatrná, aby sa nestavala do cesty Božiemu pôsobeniu v duši. Nech nikdy nenapomína sestry, keď je znervóznená. Napomínanie musí byť vždy spojené s povzbudením. Duši treba dať poznanie, aby mohla uznať svoju chybu, ale netreba ju zlomiť. Predstavená sa musí vyznačovať čin­nou láskou k sestrám. Nech si vezme na svoje plecia všetku námahu, aby sestrám uľahčila. Nech nepožaduje od sestier žiadne služby. Nech si ich váži ako Ježišove nevesty. Nech je pripravená slúžiť im vo dne či
568
172
DENNIČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
173
v noci. Radšej nech prosí a nerozkazuje. Nech má srdce otvorené voči utrpeniu sestier a sama nech sa učí a zahľadí do otvorenej knihy, čiže na ukrižovaného Ježiša. Nech sa vždy vrúcne modlí o svetlo. Zvlášť vte­dy, ak má s niektorou sestrou niečo dôležitejšie vybaviť. Nech sa chrá­ni vstupovať do ich svedomia, lebo pre tieto veci má milosť jedine kňaz. Stáva sa, že niektorá duša cíti potrebu vyrozprávať sa predstavenej. Pred­stavená môže také vyrozprávanie sa nejakej duše prijať, ale nech pamä­tá na tajomstvo. Lebo ničím sa duša tak neznechutí, ako tým, že sa niečo povie, čo ona povedala s dôverou, čiže ako tajomstvo. Ženy majú vždy slabé hlavy, čo sa tohto týka, zriedka stretneme ženu s mužským mys­lením. Nech sa snaží o hlboké zjednotenie s Bohom a Boh bude cez ňu spravovať kláštor. Najsvätejšia Matka bude predstavenou208 tohto kláštora a my budeme jej vernými dcérami.
15. XII. 1935
Dnes ma už od rána nejaká zvláštna sila nabáda konať, nedá mi pokoj ani na chvíľu. Nejaký zvláštny plameň sa zapálil v mojom srdci, nemôžem ho ovládnuť. Je to tiché mučeníctvo, o ktorom vie iba Boh, ale nech robí so mnou, čo sa jemu páči. Moje srdce je na všetko pri­pravené. Ó, Ježišu, Majster môj najdrahší, ani na chvíľu neodchádzaj odo mňa. Ježišu, veď Ty dobre vieš, aká som slabá sama zo seba. Viem, že moja slabosť Ťa núti, aby si bol ustavične so mnou.
570V istej chvíli som uvidela Pána Ježiša vo svetlom rúchu. Bolo to v zim­
nej záhrade.209 „Píš to, čo ti poviem: Mojou rozkošou je spájať sa s tebou.
S veľkou túžbou čakám a túžim po tej chvíli, v ktorej budem sviatostne pre­
bývať v tvojom kláštore. Môj duch spočinie na tomto kláštore, budem po­
žehnávať zvlášť jeho okolie. Z lásky k vám oddialim všetky tresty, ktoré spra­
vodlivosť môjho Otca spravodlivo vymeriava. Dcéra moja, naklonil som svo­
je srdce k tvojim prosbám. Tvojou úlohou a povinnosťou je tu na zemi vypro­
sovať milosrdenstvo pre celý svet. Žiadna duša nenájde ospravedlnenie, pokiaľ
sa s dôverou neobratí k môjmu milosrdenstvu. Preto Druhá velkonočná nede­
ľa má byť Sviatkom milosrdenstva. Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam
o mojom veľkom a nepreniknuteľnom milosrdenstve. Ustanovujem ťa za
správkyňu svojho milosrdenstva. Povedz spovedníkovi, aby bol obraz vysta­
vený v kostole a nie za klauzúrou v tom kláštore. Cez ten obraz budem ude­
ľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša."
571Ó, Ježišu môj, večná Pravda, nebojím sa ničoho, žiadnej námahy,
žiadneho utrpenia, len jedného sa bojím, to je uraziť Teba. Ježišu môj,
radšej by som nejestvovala, než by som Ťa mala zarmútiť. Ježišu, Ty
vieš, že moja láska nepozná nikoho, len Teba, v Tebe utonula moja duša.
Ó, aká veľká musí byť horlivosť každej duše žijúcej v tomto klášto- 572 re, keď túži s nami prebývať Boh. Každá nech pamätá na to, že ak my, rehoľné duše, neuprosíme Boha, kto ho uprosí? Každá nech horí ako čistá obeta lásky pred Božím majestátom. Aby bola milá Bohu, nech sa úzko zjednocuje s Ježišom. S ním, v ňom a jedine skrze neho sa môže­me páčiť Bohu.
21. XII. 1935 573
Raz mi spovedník povedal,210 aby som si išla pozrieť ten dom, či je to ten istý, ktorý som videla vo videní. Keď som sa išla spolu so svojím spovedníkom pozrieť na ten dom,211 či skôr zrúcaniny, jedným pohľa­dom som spoznala všetko. Bolo to také isté, ako som videla vo videní. Keď som sa dotkla dosiek, ktoré boli zbité ako dvere, v tom okamihu ako blesk prenikla nejaká sila moju dušu a dodala mi nezlomnú istotu. Rýchlo som sa vzdialila z toho miesta s dušou naplnenou radosťou. Mám pocit, akoby ma nejaká sila priklincovala na toto miesto. Nesmier­ne sa teším z toho, že vidím úplnú zhodu tých vecí, ktoré som videla vo videní. Keď spovedník hovoril o zariadení ciel a iných vecí, poznala som to všetko, čo mi hovoril Ježiš. Nesmierne sa teším, že Boh pôsobí cez neho, ale vôbec sa nečudujem, že mu Boh dáva toľko svetla. Veď v čistom a pokornom srdci prebýva Boh, ktorý je svetlo samo a všetky utrpenia a protivenstva sú na to, aby sa zjavila svätosť duše. Keď som sa vrátila domov, zašla som hneď do našej kaplnky, aby som si na chvíľu odpočinula. Vtom som začula v duši slová: „Neboj sa ničoho. Ja som s tebou. Tieto záležitosti sú v mojich rukách a uskutočním ich podľa svoj­ho milosrdenstva. Mojej vôli sa nemôže nič vzoprieť."
Rok 1935 574
Už od rána bol môj duch ponorený v Bohu. Jeho prítomnosť ma pre­nikala skrz-naskrz. Večer pred večerou som vošla na chvíľu do kapln­ky, aby som sa pri nohách Pána Ježiša podelila s oplátkou s tými, ktorí sú ďaleko a ktorých Ježiš veľmi miluje a ja im za veľa vďačím. Keď som sa v duchu delila s oplátkou s istou osobou, začula som v duchu slová: „Jeho srdce je pre mňa nebom na zemi." Keď som vychádzala z kaplnky, v jednej chvíli ma zasiahla Božia všemohúcnosť. Vtom som spoznala, ako veľmi nás Boh miluje. Ó, keby to duše mohli aspoň čiastočne pocho­piť a porozumieť.
Deň Božieho narodenia
Polnočná. Počas sv. omše som opäť uvidela malého Ježiška, neobyčaj-
174
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
175
ne krásneho, s radosťou vystieral ku mne rúčky. Po sv. prijímaní som začula slová: „Som vždy v tvojom srdci. Nielen vo chvíli, keď ma prijímaš vo sv. prijímaní, ale vždy." Prežívala som tieto sviatky vo veľkej radosti.
576Ó, Sv. Trojica, večný Bože, môj duch tonie v Tvojej kráse. Veky sú
pred Tebou ničím, Ty si vždy ten istý. Ó, aký veľký je Tvoj majestát,
Ježišu. Čo je dôvodom, že ukrývaš svoj majestát, opustil si trón neba
a prebývaš s nami? Pán mi odpovedal: „Dcéra moja, láska ma k tomu
doviedla a láska ma tu zdržiava. Ô, keby si vedela, akú veľkú zásluhu a cenu
má jeden skutok čistej lásky ku mne, zomrela by si od radosti. Hovorím to
preto, aby si sa ustavične spájala so mnou skrze lásku, lebo to je cieľ živo­
ta tvojej duše. Tento skutok spočíva v akte vôle. Pamätaj, že čistá duša je
pokorná. Keď sa pokoruješ a sebazničuješ pred mojím majestátom, vtedy
ťa prenasledujem svojimi milosťami, používam všemohúcnosť, aby som ťa
povýšil."
577Raz, keď mi spovedník dal za pokánie pomodliť sa Sláva Otcu, zabra­
lo mi to veľa času. Stále som začínala a nemohla dokončiť, lebo môj
duch sa spájal s Bohom a nemohla som to uniesť. Keď sa ma takto
zmocní Božia všemohúcnosť a celá som v ňom ponorená skrze lásku,
vtedy neviem, čo sa okolo mňa deje. Keď som povedala spovedníkovi,
že tá krátka modlitba mi niekedy zaberá veľmi veľa času a nemôžem
sa ju naraz domodliť, spovedník mi kázal pomodliť sa ju hneď pri spo­
vednici. Avšak môj duch tonie v Bohu a nemôžem myslieť na to, čo
chcem, napriek úsiliu. Spovedník mi povedal: „Prosím, hovorte za
mnou." Každé slovo som zopakovala, ale keď som vyslovovala jednot­
livé slová, môj duch sa ponáral v osobe, ktorú som vyslovovala.
578V istej chvíli mi povedal Ježiš o istom kňazovi, že „tie roky budú ozdo­
bou jeho kňazských rokov". Dni utrpenia sa vždy zdajú dlhšie, ale aj tie
prejdú, hoci idú tak pomaly, že neraz sa nám zdá, akoby išli skôr naspäť.
A predsa nastane ich rýchly koniec a po ňom večná a nepochopiteľná
radosť. Večnosť - kto pochopí a porozumie aspoň to jedno slovo, ktoré
od Teba pochádza, ó, nepochopiteľný Bože, a to je večnosť.
579Viem o tom, že milosti, ktoré mi udeľuje Boh, sú neraz výlučne pre
niektoré duše. Toto vedomie ma napĺňa veľkou radosťou. Vždy sa teším
z dobra iných duší, akoby bolo moje vlastné.
580V istej chvíli mi Pán povedal: „Viac ma zraňujú malé nedokonalosti
vyvolených duší než hriechy duší žijúcich vo svete." Veľmi ma zarmútilo,
že Ježiš pociťuje utrpenie od vyvolených duší. Ježiš mi riekol: „Nekončí
to malými nedokonalosťami. Odhalím ti tajomstvo svojho srdca, koľko trpím
od vyvolených duší. Nevďačnosť za toľké milosti je neustálym pokrmom
môjho srdca od vyvolených duší. Ich láska je vlažná, moje srdce to nemôže
zniesť. Tieto duše ma nútia, aby som ich od seba zavrhol. Iné nedôverujú mojej dobrotivosti a nikdy nechcú spoznať sladkú dôveru vo svojom srdci. Hľadajú ma niekde ďaleko a nenachádzajú. Tá nedôvera v moju dobrotu ma najviac zraňuje. Ak vás nepresvedčí o mojej láske moja smrť, čo vás pre­svedčí? Často zraňujú moju dušu smrteľne, vtedy ma už nikto nepoteší. Používajú moje milosti na to, aby ma urážali. Sú duše, ktoré pohŕdajú moji­mi milosťami a všetkými dôkazmi mojej lásky. Nechcú počuť moje volanie, ale idú do pekelnej priepasti. Táto strata duší ma ponára do smrteľného smútku. Tu duši nemôžem nijako pomôcť, hoci som Boh, lebo ona mnou pohŕda. Má slobodnú vôľu, môže mnou pohŕdať alebo ma milovať. Ty, správ­kyňa môjho milosrdenstva, hovor celému svetu o mojej dobrote. Tak potešíš moje srdce.
Najviac ti poviem, keď sa rozprávaš so mnou v hĺbke svojho srdca. Tu 581 nikto nemôže prekážať môjmu pôsobeniu, tu odpočívam ako v uzavretej záhrade."
Vnútro mojej duše je akoby veľký a nádherný svet, v ktorom prebý- 582 va Boh a ja. Okrem Boha tam nikto nemôže vstúpiť. Na začiatku tohto života s Bohom ma prenikala bázeň a oslepenie. Jeho jas ma oslepoval a myslela som si, že ho nemám vo svojom srdci. A predsa to boli chví­le, v ktorých Boh pracoval v mojej duši. Láska sa očisťovala, mocnela a Pán doviedol moju vôľu do najužšieho zjednotenia so svojou svätou vôľou. Nikto nepochopí, čo prežívam v tom nádhernom paláci svojej duše, kde ustavične prebývam so svojím Milovaným. Žiadne vonkajšie záležitosti mi neprekážajú v mojom prebývaní s Bohom. Keby som použila tie najsilnejšie slová, sú len tieňom toho, ako je moja duša opo­jená šťastím a nepochopiteľnou láskou - veľkou a čistou ako prameň, z ktorého vyviera, a tým prameňom je sám Boh. Duša je presiaknutá Bohom skrz-naskrz, cítim to fyzicky, aj telo má účasť na tej radosti. Hoci sa stáva, že Božie vnuknutia v tej istej duši môžu byť rôzne, ale pochá­dzajú z toho istého prameňa.
V istej chvíli som uvidela Ježiša. Bol vysmädnutý a omdlieval. Pove- 583 dal mi: „Žíznim." Keď som podala Pánovi vodu, prijal, ale nepil a ihneď zmizol. Bol oblečený ako pri umučení.
„Keď uvažuješ o tom, čo ti hovorím v hĺbke tvojho srdca, je ti to viac na 5 84 úžitok, než by si prečítala veľa kníh. Ó, keby duše chceli počúvať môj hlas, keď sa im prihováram v hĺbke srdca, v krátkom čase by dosiahli vrchol svätosti."
8.1. 1936 585 Bola som u arcibiskupa212 s prosbou, že Pán Ježiš žiada odo mňa,
176
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
177
aby som sa modlila a vyprosovala Božie milosrdenstvo pre svet a aby bola taká spoločnosť, ktorá by vyprosovala pre svet Božie milosrden­stvo. Prosila som, aby mi udelil povolenie na to všetko, čo žiada odo mňa Pán Ježiš. Arcibiskup mi povedal: „Čo sa týka modlitby, dovoľu­jem ti, sestra, a dokonca ťa nabádam čo najviac sa modliť za svet a vypro­sovať preň Božie milosrdenstvo. Všetci potrebujeme milosrdenstvo a ani spovedník ti určite nebráni modliť sa na tento úmysel. A čo sa týka tej spoločnosti, bolo by dobre chvíľku počkať, nech sa všetko trošku lepšie vyvinie. Tá vec sama osebe je dobrá, ale netreba sa ponáhľať. Ak je to Božia vôľa, skôr či neskôr sa uskutoční. Prečo by sa nemala, ak to Boh žiada? Buď celkom pokojná, Pán Ježiš všetko môže. Usiluj sa o úzke zjednotenie s Bohom a buď dobrej mysle." Tieto slová ma naplnili veľ­kou radosťou.
586Keď som vyšla od arcibiskupa, začula som v duši slová: „Aby som
upevnil tvojho ducha, hovorím cez svojich zástupcov zhodne s tým, čo žia­
dam od teba. Ale vedz o tom, že nie vždy tak bude, budú ti oponovať v mno­
hých veciach. A takto zjavím v tebe moju milosť aj to, že to je moja záleži­
tosť. Ale ty sa neboj ničoho. Ja som vždy s tebou. Vedz ešte o tom, dcéra
moja, že všetky stvorenia, či o tom vedia alebo nie, či chcú alebo nechcú,
vždy plnia moju vôľu."
587V istej chvíli som náhle uvidela Pána Ježiša vo veľkom majestáte. Pove­
dal mi: „Dcéra moja, ak chceš, stvorím v tejto chvíli nový svet, krajší ako ten­
to, a zvyšné dni prežiješ v ňom." Odpovedala som: „Nechcem žiadne sve­
ty, túžim len po Tebe, Ježišu. Túžim Ťa milovať takou láskou, akou Ty
miluješ mňa. O jedno Ťa pokorne prosím, učiň moje srdce schopné milo­
vať Ťa. Veľmi ma prekvapuje, Ježišu môj, že mi dávaš takú otázku, lebo
tie svety pre mňa neznamenajú nič. Aj keby si mi ich dal tisíce, čo máje
po nich. Ty vieš dobre, Ježišu, že moje srdce zomiera z túžby za Tebou.
Všetko, čo je mimo Teba, nie je pre mňa ničím." V tej chvíli som už nič
nevidela, ale nejaká sila zasiahla moju dušu a zvláštny oheň zahorel
v mojom srdci. Začala som akoby umierať za ním. Vtom som začula slo­
vá: „So žiadnou dušou sa nespájam tak tesne a takým spôsobom ako s tebou,
a to pre hlbokú pokoru a ohnivú lásku, akú máš voči mne."
588V istej chvíli som začula v duši slová: „Viem o každom hnutí tvojho
srdca. Vedz o tom, dcéra moja, že jeden tvoj pohľad na niekoho iného by
ma zranil viac než veľa hriechov, ktoré by spáchali iné duše."
589Láska vyháňa z duše strach. Keď som si zamilovala Boha celou
svojou bytosťou, celou silou svojho srdca, od tej chvíle ustúpil strach
z mojej duše. Hoci by mi už neviem ako hovorili o jeho spravodlivosti,
nebojím sa ho vôbec. Spoznala som ho dobre. Boh je Láska a jeho Duch
je pokoj. Teraz vidím, že moje skutky, ktoré vyplynuli z lásky, sú doko­nalejšie ako skutky, ktoré som urobila zo strachu. Dôverujem Bohu a nebojím sa ničoho. Odovzdala som sa do jeho svätej vôle. Nech robí so mnou čo chce, ja ho i tak budem milovať.
Keď prijímam sv. prijímanie, pokorne prosím Spasiteľa, aby vyliečil 590 môj jazyk, aby som nikdy neurazila lásku k blížnemu.
Ježišu, Ty vieš, ako vrúcne sa túžim ukryť, aby o mne nikto nevedel, 591 len Tvoje najsladšie srdce. Túžim byť maličkou fialkou ukrytou v tráve, neznámou uprostred nádhernej uzatvorenej záhrady, kde rastú pekné ruže, ľalie. Krásnu ružu a podivuhodnú ľaliu vidieť zďaleka, ale aby sme videli malú fialku, treba sa nízko zohnúť - prezrádza ju iba vôňa. Ó, ako sa teším, že sa môžem takto ukryť. Ó, môj božský Ženích, Tebe patrí kvet môjho srdca a vôňa čistej lásky. Moja duša utonula v Tebe, večný Bože, od chvíle, v ktorej si ma sám pritiahol k sebe. Ó, Ježišu môj, čím viac Ťa poznám, tým vrúcnejšie po Tebe túžim. Spoznala som v Ježišo­vom srdci, že pre vyvolené duše je v samotnom nebi nebo. Nemajú doň 592 prístup všetci, len vyvolené duše. Nepochopiteľné je šťastie, ktorým bude duša zaplavená. Ó, môj Bože, ani najmenej to nemôžem opísať. Duše sú preniknuté jeho božstvom, prechádzajú zo svetla do svetla, do neme­niteľného jasu, ktorý však nikdy nie je monotónny, je vždy nový a zme­nený. Ó, Sv. Trojica, daj sa poznať dušiam.
Ó, Ježišu môj, pre dušu niet nič lepšieho ako pokorovanie sa. V opo- 593 vrhnutí je tajomstvo šťastia. Keď duša poznáva, že je ničotou a biedou sama zo seba a všetko dobré, čo v sebe má, je len Božím darom, keď vidí v sebe, že všetko dostala zadarmo a jej patrí iba bieda, udržuje ju to v ustavičnej pokore pred Božím majestátom. Keď Boh vidí dušu v takom stave, prenasleduje ju svojimi milosťami. Keď sa duša ponára do prie­pasti svojej biedy, Boh používa svoju všemohúcnosť, aby ju vyvýšil. Ak je na zemi duša skutočne šťastná, tak len duša naozaj pokorná. Zo začiat­ku kvôli tomu veľmi trpí sebaláska, ale keď sa duša statočne premáha a zápasí so sebou, Boh jej dáva veľa svetla. Duša ním poznáva, aké je všetko biedne a klamlivé. Len sám Boh je v jej srdci. Duša pokorná nedô­veruje sama sebe, ale svoju dôveru vkladá do Boha. Boh pokornú dušu chráni a sám sa tajomne ujíma jej záležitostí. Vtedy duša dosahuje naj­väčšie šťastie, aké nikto nemôže pochopiť.
V istej chvíli večer prišla ku mne jedna zo zomrelých sestier. Bola 594 u mňa už predtým viackrát. Prvýkrát som ju videla veľmi trpieť a neskôr postupne v menšom utrpení. V ten večer som ju videla žiariť šťastím. Povedala mi, že už je v nebi a tiež, že Boh navštívil tento dom utrpe­ním preto, lebo matka generálna zapochybovala a nedôverovala tomu,
178
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
179
čo som povedala o tejto duši. Ale teraz na znamenie, že už je v ne­bi, Pán Boh bude požehnávať tento dom. Potom sa priblížila ku mne, srdečne ma objala a povedala: „Už musím ísť." Pochopila som, aké úzke je spojenie tých troch etáp života duše, čiže na zemi, v očistci a v nebi.
595Všimla som si veľakrát, že Boh skúša niektoré osoby so zreteľom na
to, čo hovorí mne, lebo nepáči sa mu nedôvera. Keď som si raz všimla,
že Boh skúša istého veľkňaza, že mal nechuť k tejto veci a neveril jej213...,
zmocnil sa ma smútok. Prosila som Boha zaňho a Pán mu uľah-čil. Bohu
sa veľmi nepáči, keď mu nedôverujeme. Takto niektoré duše strácajú
veľa milostí. Nedôvera duše zraňuje jeho najsladšie srdce, ktoré je plné
dobroty a nepochopiteľnej lásky k nám. Lebo je veľký rozdiel medzi
povinnosťou, keď kňaz neraz musí nedôverovať, ale preto, aby sa hlbšie
presvedčil o pravdivosti darov či milostí v istej duši, a keď to koná s tým
cieľom, aby mohol dušu lepšie viesť a priblížiť ju k hlbšiemu zjednote­
niu s Bohom. Má za to veľkú a nepochopiteľnú odmenu. Ale pod­
ceňovanie a nedôverovanie Božím milostiam v duši preto, že ich nemôže
svojím rozumom preskúmať a pochopiť, sa Pánovi nepáči. Je mi veľmi
ľúto duší, ktoré natrafia na neskúsených kňazov.
596V istej chvíli ma prosil jeden kňaz,214 aby som sa pomodlila na jeho
úmysel. Sľúbila som, že sa pomodlím a poprosila som o povolenie robiť
isté umŕtvovanie. Keď som povolenie dostala, pocítila som v duši takú
túžbu, aby v ten deň odstúpili odo mňa všetky milosti, ktoré mi Božia
dobrota predurčila, a prešli na toho kňaza. Prosila som Pána Ježiša, aby
ráčil všetky utrpenia a bolesti, vonkajšie i vnútorné, ktoré mal ten kňaz
toho dňa trpieť, aby ich Boh ráčil dopustiť na mňa. Boh prijal čiastoč­
ne túto moju túžbu. Odrazu, ani neviem ako, začali sa vynárať rôzne ťaž­
kosti a protivenstva do tej miery, že jedna zo sestier povedala nahlas, že
Pán Ježiš má niečo v tom, že všetci trápia sestru Faustínu. Nepodstat­
né veci sa zveličovali. Niektoré sestry ich zveličovali, druhé im zas pro­
tirečili a ja som sa mlčky obetovala za toho kňaza. Ale tým to neskon­
čilo. Prežila som vnútorné utrpenie. Najprv sa ma zmocnilo znechutenie
a odpor voči sestrám. Neskôr ma začala trápiť akási neistota, nemohla
som sa sústrediť na modlitbu, hlavu som mala plnú rôznych záležitostí.
Keď som unavená vošla do kaplnky, zvláštna bolesť zovrela moju dušu
a začala som ticho plakať. Vtom som začula v duši hlas: „Dcéra moja,
prečo plačeš, veď si sa sama obetovala na toto utrpenie. Vedz, že to je len
maličký podiel, čo si prijala za túto dušu. On trpí ešte viac." Opýtala som
sa Pána: „Prečo s ním takto zaobchádzaš?" Pán mi povedal, že kvôli
trojnásobnej korune, ktorá je preňho pripravená: panictva, kňažstva
a mučeníctva. Keď som videla toľkú slávu, akú dostane v nebi, v mojej duši zavládla radosť. V tej chvíli som sa domodlila Te Deum215 za tú zvláštnu Božiu milosť, že som sa dozvedela, že Boh takto zachádza s tými, ktorých má mať blízko pri sebe. A tak všetko utrpenie nie je nič v porovnaní s tým, čo nás čaká v nebi.
V istý deň po našej sv. omši som náhle uvidela svojho spovedníka.216 597
Slúžil sv. omšu v Kostole sv. Michala pred obrazom Matky Božej. Bolo
práve obetovanie a videla som malého Ježiška. Vinul sa k nemu, akoby
pred niečím utekal, a hľadal uňho úkryt. Ale keď prišiel čas sv. prijí­
mania, zmizol ako obyčajne. Vtom som uvidela najsv. Matku. Zakryla
ho svojím plášťom a povedala: „Odvahu, syn môj, odvahu, syn môj." Hovorila ešte niečo, čo som nedopočula.
Ó, ako vrúcne túžim, aby Tvoje milosrdenstvo oslavovala každá duša. 598 Šťastná duša, ktorá vzýva Pánovo milosrdenstvo. Zakúsi to, čo povedal Pán, že ju bude chrániť ako svoju chválu. A kto sa odváži bojovať s Bohom? Každá duša oslavuje Pánovo milosrdenstvo svojou dôverou v jeho milosrdenstvo pb celý život a zvlášť v hodine smrti. Neboj sa ničo­ho milá duša, nech si ktokoľvek. Čím väčší hriešnik, tým má väčšie prá­vo na Tvoje milosrdenstvo, Pane. Ó, nepochopiteľná dobrota, Boh sa prvý znižuje k hriešnikovi. Ó, Ježišu, túžim oslavovať Tvoje milosrden­stvo za tisíce duší. Viem dobre, ó, Ježišu môj, že mám hovoriť dušiam o Tvojej dobrote, o Tvojom nepochopiteľnom milosrdenstve.
Raz ma prosila istá osoba o modlitbu. Keď som sa stretla s Pánom, 599 povedala som mu: „Ježišu, milujem zvlášť tie duše, ktoré Ty miluješ." Ježiš mi odpovedal týmito slovami: ,Aja udeľujem zvláštne milosti tým dušiam, za ktoré sa u mňa prihováraš."
Ježiš ma zvláštne ochraňuje. Je to naozaj veľká Božia milosť, ktorú 600 pociťujem už dlhší čas.
V istej chvíli, keď jedna z našich sestier217 smrteľne ochorela, zišla 601
sa pri nej celá kongregácia.218 Bol tam aj kňaz, ktorý udelil chorej
rozhrešenie. Vtom som spozorovala mnoho duchov temnoty. V tom
okamihu som zabudla, že som v spoločnosti sestier, schytila som
kropáč a pokropila som ich. Ihneď zmizli. Ale keď prišli sestry do re-
fektára, matka predstavená219 ma napomenula, že nemôžem kropiť cho­
rú v prítomnosti kňaza. Táto činnosť patrí jemu. Prijala som to napo­
menutie v duchu pokánia, ale svätená voda prináša umierajúcim veľkú
úľavu.
Ježišu môj, Ty vidíš, aká som sama zo seba slabá. Preto Ty sám riaď 602 všetky moje záležitosti. Vedz, Ježišu, že bez Teba sa nepustím do nija­kej záležitosti, ale s Tebou pristúpim k najťažším veciam.
180
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHY ZOŠIT
181
29.1. 1936
Večer, keď som bola v cele, odrazu som videla veľké svetlo a hore v tom svetle veľký tmavosivý kríž. Odrazu ma niečo vychytilo do blíz­kosti kríža, ale keď som sa naň zahľadela, nič som nechápala. Modlila som sa, čo to má znamenať. V tej chvíli som uzrela Pána Ježiša a kríž zmizol. Pán Ježiš sedel vo veľkom svetle, chodidlá a nohy po kolená mu tonuli v tom svetle tak, že som ich nevidela. Ježiš sa naklonil ku mne a pozrel na mňa láskavo. Hovoril mi o vôli Nebeského Otca. Hovoril: „Najdokonalejšia a najsvätejšia je tá duša, ktorá plní vôľu môjho Otca, ale takých duší nieje veľa. So zvláštnou láskou hľadí na dušu, ktorá žije jeho vôľou. Dokonale plním Božiu vôľu, a preto sa takým zvláštnym a tesným spôsobom s tebou spájam a s tebou prebývam. Dušu, ktorá žije jeho vôľu, Boh zahŕňa nepochopiteľnou láskou. "Pochopila som, ako veľmi nás Boh miluje. Aký je jednoduchý, hoci nepochopiteľný, ako ľahko je s ním pre­bývať, hoci jeho majestát je taký veľký. S nikým si tak ľahko nerozu­miem, pri nikom sa necítim taká slobodná ako pri ňom. Ani rodná mat­ka so svojím dieťaťom, ktoré úprimne miluje, si nerozumejú tak ako moja duša s Bohom. Keď som bola v spojení s Pánom, videla som isté dve osoby a nebolo predo mnou ukryté ich vnútro: stav týchto duší bol smut­ný. Ale verím, že aj ony budú oslavovať Božie milosrdenstvo.
604V tej istej chvíli som videla aj istú osobu220 a čiastočne stav jej duše
a veľké skúšky, ktoré Boh zosiela na túto dušu. Utrpenia tohto človeka
sa týkali jeho rozumu a to takým ostrým spôsobom, až mi bolo smut­
no. Povedala som Pánovi: „Prečo tak s ním zaobchádzaš?" A Pán mi
odpovedal: „Pre jeho trojnásobnú korunu." Ale Pán mi dal poznať aj to,
aká nepochopiteľná sláva čaká dušu, ktorá je tu na zemi podobná trpia­
cemu Ježišovi. Taká duša sa bude podobať Ježišovi aj v jeho sláve. Nebes­
ký Otec naše duše oslávi a uzná natoľko, nakoľko bude v nás vidieť pri­
podobnenie k svojmu Synovi. Pochopila som, že pripodobnenie k Je­
žišovi máme získať tu na zemi. Vidím čisté a nevinné duše, ktoré Boh
zaplavuje svojou spravodlivosťou. Tieto duše sú obetami, ktoré držia svet
a dopĺňajú to, čo ešte chýba Ježišovmu umučeniu: takých duší je neveľa.
Nesmierne sa teším, že mi Boh dovolil poznať takéto duše.
605Ó, Svätá Trojica, večný Bože, ďakujem Ti, že si mi dal poznať veľ­
kosť a rozdiel stupňov slávy, ktoré delia duše. Ó, aký veľký je rozdiel
medzi jednotlivými stupňami hlbšieho poznania Boha. Ó, keby to duše
mohli vedieť. Ó, Bože môj, keby som mohla získať o jeden stupeň viac,
rada by som vzala na seba všetky utrpenia, ktoré vytrpeli všetci muče­
níci spolu. Naozaj, všetky tie múky sa mi zdajú ničím v porovnaní so
slávou, ktorá nás čaká po celú večnosť. Ó, Pane, ponor moju dušu do
oceánu svojho božstva a udeľ mi milosť poznania Teba, lebo čím lepšie Ťa poznávam, tým vrúcnejšie túžim po Tebe. Moja láska k Tebe sa umoc­ňuje. Cítim v duši nepreniknuteľnú priepasť, ktorú vypĺňa jedine Boh. Rozplývam sa v ňom ako jedna kvapka v oceáne. Pán sa znížil k mojej biede ako lúč slnka k pustej a skalnatej zemi. Pod vplyvom jeho lúčov sa moja duša pokryla zeleňou, kvetmi a plodmi a stala sa z nej krásna záhrada pre jeho odpočinutie.
Ježišu môj, napriek Tvojim milostiam predsa cítim a vidím celú svo- 606 ju biedu. Začínam deň bojom a končím ho bojom. Sotva si poradím s jed­nou ťažkosťou, už namiesto nej musím bojovať s desiatimi ďalšími. Ale netrápim sa tým, lebo dobre viem, že toto je čas boja a nie pokoja. Keď boj presahuje moje sily, vrhám sa ako dieťa do objatia Nebeského Otca a dôverujem, že nezahyniem. Ó, Ježišu môj, ako veľmi som naklonená k zlému. To ma núti ustavične bdieť nad sebou. Ale nedám sa odradiť ničím, dôverujem Božej milosti, ktorej je aj v najväčšej biede dostatok.
Uprostred najväčších ťažkostí a protivenstiev nestrácam vnútorný 607 pokoj ani vonkajšiu rovnováhu. To privádza protivníkov k znechuteniu. Trpezlivosť v protivenstvách dáva duši silu.
2. február (1936) 608
Ráno, keď som sa prebudila na hlas zvončeka, ovládla ma taká ospa­losť, že som sa nemohla prebrať. Skočila som do studenej vody a po dvoch minútach ma ospalosť opustila. Keď som prišla na meditáciu, množstvo nezmyselných myšlienok sa mi tlačilo do hlavy a celú medi­táciu som prebojovala. To isté bolo počas modlitby. Ale keď skončila sv. omša, v mojej duši zavládol podivuhodný pokoj a radosť. Vtom som uvidela najsvätejšiu Matku s malým Ježiškom a sv. Deduška,221 ktorý stál za Božou Matkou. Najsvätejšia Matka mi povedala: „Tu máš najvzác­nejší poklad." A podala mi malého Ježiška. Keď som ho vzala na ruky, 609 Božia Matka a sv. Jozef zmizli. Zostala som s Ježiškom sama. Povedala som mu: „Ja viem, že Ty si môj Pán a Stvoriteľ, hoci si ešte taký malič­ký." Ježiš vystrel svoje rúčky a s úsmevom sa díval na mňa. Môj duch bol naplnený nesmiernou radosťou. Odrazu sa mi Ježiško stratil. Prišiel čas sv. omše, keď som mala pristúpiť k sv. prijímaniu. Hneď som išla spolu so sestrami na sv. prijímanie s preniknutou dušou. Po sv. prijímaní som začula v duši tieto slová: „Ja som v tvojom srdci ten istý, ktorého si mala na rukách. "Vtedy som prosila Pána za istú dušu,222 aby jej udelil milosť bojo­vať a vzal od nej tú skúšku. „Ako prosíš, tak sa stane, ale jeho zásluha sa nezmenší. "V mojej duši zavládla radosť, že Boh je taký dobrý a milo­srdný. Boh dáva všetko, o čo ho s dôverou prosíme.
182
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
183
610Po každom rozhovore s Pánom je moja duša zvláštne posilnená.
Vládne v nej hlboký pokoj a robí ma odvážnou tak, že sa nebojím
ničoho na svete. Obávam sa len jednej veci, aby som nezarmútila
Ježiša.
611Ó, Ježišu môj, pokorne Ťa prosím skrze dobrotu Tvojho najsladšie­
ho srdca, nech sa utíši Tvoj hnev a preukáž nám svoje milosrdenstvo.
Tvoje rany nech nás ukryjú pred spravodlivosťou Tvojho Otca. Spoznala
som Ťa, ó, Bože, ako prameň milosrdenstva, ktorým sa posilňuje a živí
každá duša. Ó, aké veľké je Pánovo milosrdenstvo, nad všetky jeho dob­
ré vlastnosti. Milosrdenstvo je najznešenejšou Božou vlastnosťou. Všet­
ko, čo ma obklopuje, mi o tom hovorí. Milosrdenstvo je životom duší.
Jeho zmilovanie je nevyčerpateľné. Ó, Pane, pozri na nás a zaobchádzaj
s nami podľa Tvojho nesmierneho zľutovania, podľa Tvojho veľkého
milosrdenstva.
612V istej chvíli som mala pochybnosti, či vec, ktorá sa mi prihodila,
ťažko neurazila Pána Ježiša. Pretože som si v tom nebola istá, rozhod­
la som sa nepristupovať k sv. prijímaniu, až kým sa nevyspovedám. Hoci
ľútosť som si vzbudila ihneď, lebo zvykla som sa i pri najmenšej chybe
cvičiť v ľútosti. V dňoch, keď som neprijímala sv. prijímanie, nepociťo­
vala som Božiu prítomnosť. Nevýslovné som preto trpela, ale znášala
som to ako pokutu za hriech. Vo sv. spovedi som však dostala pokar­
hanie, že som mohla pristupovať k sv. prijímaniu, že to, čo sa mi pri­
hodilo, nebolo prekážkou na jeho prijatie. Po spovedi som prijala sv.
prijímanie. Náhle som uvidela Pána Ježiša. Povedal mi: „Vedz, dcéra moja,
že si mi urobila väčšiu nepríjemnosť tým, že si sa nespájala so mnou vo sv.
prijímaní než tým malým previnením."
613Jedného dňa som videla kaplnku a v nej šesť sestier. Prijímali sv. prijí­
manie, ktoré udeľoval náš spovedník, oblečený do súperky so štólou.223
V kaplnke neboli ozdoby ani kľačadlá. Po sv. prijímaní som uzrela Pána
Ježiša v takej podobe, ako je na obraze. Ježiš odchádzal a ja som zvo­
lala: „Ako môžeš, Pane, prechádzať popri mne a nič mi nepovedať? Ja
sama bez Teba nič neurobím, musíš zostať so mnou a požehnaj mňa,
túto kongregáciu aj moju vlasť." Ježiš urobil znak kríža a povedal: „Neboj
sa ničoho, ja som vždy s tebou."
614Dva posledné dni pred Veľkým pôstom sme spolu s chovanicami224
mali hodinu vynahradzujúcej adorácie. Počas obidvoch som videla Pána
Ježiša v takej podobe ako po zbičovaní. Moju dušu zovrela taká veľká
bolesť, že som mala pocit, akoby som všetky tie múky prežívala na vlast­
nom tele a vo vlastnej duši.
1. III. 1936 615
V tento deň počas sv. omše ma naplnila zvláštna sila a cítila som nut­kanie začať konať podľa Božích želaní.225 Dostávalo sa mi tak jasného pochopenia tých vecí, ktoré žiada Pán odo mňa, že naozaj by som kla­mala, keby som povedala, alebo sa ospravedlňovala, že niečomu nero­zumiem v tom, čo žiada odo mňa Pán. Pán mi dáva poznať svoju vôľu tak zreteľne a jasne, že nemám v týchto veciach ani najmenších pochyb­ností. Pochopila som, že by bolo najväčšou nevďačnosťou dlhšie odkla­dať túto vec, ktorú Pán chce uskutočniť na svoju slávu a pre úžitok veľ­kého množstva duší. Mňa pritom používa ako biedny nástroj, cez ktorý má uskutočniť svoje večné plány milosrdenstva. Naozaj, aká nevďačná by bola moja duša, keby dlhšie mala klásť odpor Božej vôli. Nič ma už od toho nezadrží - ani prenasledovanie, ani utrpenie, ani výsmech, ani hrozby, ani prosby, ani hlad, ani chlad, ani lichotenie, ani priateľstvá, ani protivenstva, ani priatelia, ani nepriatelia, ani tie veci, ktoré preží­vam, ani veci budúce, ani pekelná nenávisť - nič ma neodtrhne od plne­nia Božej vôle. Nespolieham sa na vlastné sily, ale na jeho všemohúc-nosť. Keď mi dal milosť poznať svoju svätú vôľu, dá mi aj milosť, aby som ju splnila. Nemôžem nechať bez povšimnutia to, ako sa mi v tom­to úsilí stavia na odpor moja vlastná nižšia prirodzenosť. Vystupuje so svojimi požiadavkami a v duši vzniká neraz taký veľký boj, že ako Pán Ježiš v Getsemany, tak i ja volám k večnému Bohu Otcovi: „Ak je to možné, odním odo mňa tento kalich, no nie ako ja chcem, ale ako Ty, ó, Pane, nech sa stane Tvoja vôľa." Nie je pre mňa skryté všetko, čo sa stane, ale s plným vedomím prijímam všetko, čo mi zošleš, ó, Pane. Dôverujem Ti, milosrdný Bože, a túžim prejaviť prvá tú dôveru, ktorú žiadaš od duší. Ó, večná Pravda, pomáhaj mi a svieť na cestách života a daj, aby sa vo mne splnila Tvoja vôľa.
Netúžim po ničom, len po splnení Tvojej vôle, Bože môj. Nezáleží na tom, či to bude ľahké alebo ťažké, cítim, že nejaká zvláštna sila ma núti konať, zdržiava ma len jedno a to je svätá poslušnosť. Ó, Ježišu môj, naháňaš ma, a na druhej strane ma podopieraš a zdržiavaš. Ó, Ježišu môj, ale aj v tomto nech sa stane Tvoja vôľa. V takom stave som zotr­vala niekoľko dní bez prestania. Fyzické sily mi ubudli. Hoci som o tom nikomu nehovorila, matka predstavená226 si všimla moje utrpenie. Pove­dala: „Všimla som si, sestra, že ste zmenená a veľmi poblednutá." Dala mi príkaz chodiť skôr spávať, dlhšie spať a večer mi kázala priniesť hrnček horúceho mlieka. Má starostlivé a pravé materinské srdce, chce­la mi pomôcť, ale na utrpenie ducha nemajú vonkajšie veci vplyv a nepri-
184
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
185
nášajú veľa úľavy. V spovednici som čerpala silu a potechu, že už one­dlho budem môcť pristúpiť k činu.
616Vo štvrtok, keď som išla do cely, spozorovala som nad sebou sv. hos-
tiu vo veľkom svetle. Vtom som počula hlas, zdalo sa mi, že vychádza
sponad hostie: „V nej je tvoja sila, ona ťa bude chrániť. "Po týchto slovách
videnie zmizlo. Do mojej duše vstúpila zvláštna sila a dostala som aké­
si podivné svetlo, že naša láska k Bohu je založená na plnení Božej vôle.
617Ó, Svätá Trojica, večný Bože, túžim žiariť v korune Tvojho milo­
srdenstva ako maličký kamienok, ktorého krása závisí od Tvojho lúča
svetla a nepochopiteľného milosrdenstva. Všetko, čo je v mojej duši pek­
né, je Tvoje, ó, Bože, ja sama osebe som vždy ničím.
618Na začiatku pôstu som prosila svojho spovedníka o umŕtvenie na
toto obdobie pôstu. Dostala som také, aby som si neuberala z jedla, ale
keď budem jesť, mám rozjímať, ako Pán Ježiš na kríži prijal ocot so
žlčou: to bude ako umŕtvenie. Nevedela som, že budem mať taký veľ­
ký úžitok pre svoju dušu. Ten úžitok je v tom, že neprestajne rozjímam
nad jeho bolestným umučením, a keď jem jedlo, nerozlišujem, čo jem,
ale som zaujatá smrťou svojho Pána.
619Na začiatku pôstu som prosila aj o zmenu podrobného spytovania
svedomia a dostala som takú maličkosť, že všetko, čo budem robiť, mám
robiť s čistým úmyslom zadosťučinenia za hriešnikov. To ma udržuje
v ustavičnom spájaní s Bohom a tento úmysel zdokonaľuje moje skut­
ky, lebo všetko, čo urobím, robím pre nesmrteľné duše. Každá náma­
ha a únava je ničím, keď si pomyslím, že zmieruje hriešne duše s Bohom.
620Mária, moja Novicmajsterka, ma vždy poúča, ako žiť pre Boha. Môj
duch sa rozžiari v Tvojej tichosti a pokore, ó, Mária.
621V istej chvíli som vošla na päť minút na adoráciu a modlila som sa za
istú dušu. Pochopila som, že nie vždy Boh prijíma naše modlitby za tie
duše, za ktoré sa my modlíme. Určuje ich za iné duše. Neprinášame im
úľavu v ich utrpení v očistcovom ohni. Naša modlitba sa však nestráca.
622Dôverné prebývanie duše s Bohom. Boh sa približuje k duši zvlášt­
nym spôsobom, o ktorom vie iba Boh a duša. Nikto nezbadá to tajom­
né spojenie, ktoré je vedené láskou a v ktorom vykonáva všetko iba lás­
ka. Ježiš sa dáva duši jemným spôsobom, sladko a v jeho hĺbke je pokoj.
Ježiš jej udeľuje veľa milostí a robí ju schopnou stotožňovať sa s jeho
večnými myšlienkami a neraz odhaľuje duši svoje božské zámery.
623Raz mi otec Andrasz povedal, že by bolo dobre, aby v Božej Cirkvi
jestvovala skupina duší, ktoré by vyprosovali Božie milosrdenstvo. Lebo
my všetci toto milosrdenstvo naozaj potrebujeme.227 Po jeho slovách
zvláštne svetlo vstúpilo do mojej duše. Ó, aký dobrý je Pán.
18. III. 1936 624
V istej chvíli som prosila Pána Ježiša, aby sám začal prvý krok neja­kou zmenou alebo nejakým vonkajším skutkom, alebo nech ma vyho­dia, lebo sama nie som schopná opustiť túto kongregáciu. Takto som zomierala viac ako tri hodiny. Nemohla som sa modliť, ale svoju vôľu som poddávala Božej vôli. Na druhý deň ráno mi matka predstavená228 hovorí: „Matka generálna229 vás vezme, sestra, do Varšavy." Odpoveda­la som, že možno už nepocestujem, ale hneď tu vystúpim. Myslela som, že to je vonkajšie znamenie, o ktoré som Boha prosila. Matka predsta­vená na to neodpovedala, ale po chvíli ma predsa znovu zavolala a pove­dala: „Viete čo, sestra, poďte predsa, nemyslite na to, že zbytočne poces­tujete aj keby ste sa mali hneď vrátiť naspäť." Odpovedala som, že dobre, pôjdem, hoci by mi bolesť trhala dušu, lebo som vedela, že týmto vyces­tovaním sa celá záležitosť oddiali. Napriek všetkému sa vždy usilujem byť poslušná.
Večer, keď som sa modlila, Matka Božia mi povedala: „Váš život má 625 byť podobný môjmu životu, tichý a ukrytý. Neustále sa zjednocovať s Bohom, prosiť za ľudstvo a pripraviť svet na druhý Boží príchod."
Večer počas benedikcie230 moja duša chvíľu prebývala s Bohom 626 Otcom, cítila som, že som v jeho rukách ako dieťa. Počula som v duši slová: „Neboj sa, dcéra moja, ničoho, všetci protivníci stroskotajú pri mojich nohách. "Po týchto slovách vstúpil do mojej duše hlboký pokoj a zvlášt­ne vnútorné ticho.
Keď som sa žalovala Pánovi, že mi berie pomoc a opäť budem sama 627 a nebudem vedieť ako si počínať, začula som: „Neboj sa, ja som vždy s tebou." Po týchto slovách do mojej duše opäť vstúpil hlboký pokoj. Jeho prítomnosť ma prenikla skrz-naskrz citeľným spôsobom. Môj duch bol zaliaty svetlom a aj telo malo na tom účasť.
Večer, posledný deň pred mojím odchodom z Vilna, jedna sestra,231 628 vekom staršia, mi odhalila stav svojej duše. Povedala mi, že už niekoľ­ko rokov vnútorne trpí. Zdá sa jej, že všetky jej spovede sú zle odbavo­vané. Má pochybnosti, či jej Pán odpustil. Opýtala som sa, či niekedy hovorila o tom spovedníkovi. Odpovedala mi, že už veľakrát o tom hovo­rila spovedníkovi: „A spovedníci vždy hovoria, aby som bola spokojná, a predsa veľmi trpím a nič mi neprináša úľavu. Stále sa mi zdá, že Boh mi neodpustil." Odpovedala som jej, nech poslúcha spovedníka a nech je úplne pokojná, lebo to je určite pokušenie. Ona však so slzami v očiach prosila, aby som sa opýtala Pána Ježiša, či jej odpustil a či sú jej spovede dobré, alebo nie. Odpovedala som jej energicky, nech sa
186
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHY ZOŠIT
187
sama opýta, ak neverí spovedníkom. Ona ma však chytila za ruku a nechcela ma pustiť, kým jej nepoviem. A aby som sa za ňu pomodlila a povedala jej, čo mi Pán Ježiš o nej povie. Horko plakala, nechcela ma pustiť a hovorí mi: „Ja viem, že Pán Ježiš k tebe hovorí, sestra." Nemoh­la som sa od nej odtrhnúť, lebo ma chytila za ruky. Tak som jej prisľú­bila, že sa za ňu pomodlím. Večer počas benedikcie som začula v duši slová: „Povedz jej, že moje srdce zraňuje viac jej nedôvera než hriechy, kto­ré spáchala." Keď som jej o tom povedala, rozplakala sa ako dieťa a veľ­ká radosť vstúpila do jej duše. Pochopila som, že Boh túžil túto dušu cezo mňa potešiť, a tak, hoci ma to veľa stálo, splnila som Božie želanie.
629Keď som v ten istý večer vošla na chvíľu do kaplnky, aby som sa
poďakovala Bohu za všetky milosti, ktoré mi udelil v tomto dome, zra­
zu sa ma zmocnila Božia prítomnosť. Cítim sa ako dieťa v rukách naj­
lepšieho otca. Počula som slová: „Neboj sa ničoho, ja som vždy s tebou."
Jeho láska ma prenikla skrz-naskrz, cítim, že vstupujem do takej dôver­
nej blízkosti s ním, že to nedokážem vyjadriť slovami.
630Vtom som uzrela pri sebe jedného zo siedmich duchov tak ako pred­
tým - rozžiareného, plného svetla. Stále som ho videla pri sebe, keď som
cestovala vlakom, videla som.232 Videla som, ako na každom kostole,
okolo ktorého sme prechádzali, stál anjel. Avšak v bledšom svetle od
tohto ducha, ktorý ma sprevádzal na ceste. A každý z duchov, ktorí
strážili svätyňu, sa ukláňal tomu duchu, ktorý bol pri mne.
Keď som vstúpila do brány vo Varšave, tento duch zmizol. Ďakova­la som Bohu za jeho dobrotu, že nám dáva anjelov za sprievodcov. Ach, ako málo sa ľudia nad tým zamýšľajú, že vždy majú pri sebe takého spo­ločníka a zároveň svedka všetkého. Hriešnici, pamätajte, že máte sved­ka svojich skutkov.
631Ó, Ježišu môj, každý rozum prevyšuje Tvoja dobrota a Tvoje milo­
srdenstvo nevyčerpá nikto. Len pre tú dušu je zatratenie, ktorá sa chce
zatratiť. Kto túži po spáse, pre toho je nevyčerpateľné more Pánovho
milosrdenstva. Ako sa môže do malej nádoby zmestiť nepreniknuteľ­
né more?
632Keď som sa lúčila so sestrami a už som mala odcestovať, jedna
z nich ma veľmi odprosovala, že mi tak málo pomáhala pri povinnos­
tiach, a nielenže mi nepomáhala, ale vždy sa mi snažila prácu sťažo­
vať. Ale ja som ju v duši pokladala za veľkú dobrodejku, lebo ma vycviči­
la v trpezlivosti. Cvičila ma do takého stupňa, až jedna zo starších sestier
povedala, že sestra Faustína je alebo hlúpa, alebo svätá, lebo naozaj prie­
merný človek by nezniesol, aby mu niekto robil takto stále napriek. Ja
som však vždy pristupovala k nej so žičlivosťou. Táto sestra sa tak snaži-
la sťažovať mi prácu, že napriek mojej námahe sa jej neraz podarilo pokaziť niečo z toho, čo bolo dobre urobené. Sama mi to pri lúčení priznala a veľmi ma odprosovala. Nechcela som vstupovať do jej úmys­lov, ale brala som to ako Božiu skúšku.
Nesmierne ma udivuje, ako je možné tak veľmi závidieť. Ja keď vidím 633 u niekoho nejaké dobro, teším sa z toho, ako by som ho sama vlastni­la. Radosť druhých je mojou radosťou a utrpenie druhých je mojím utr­pením, veď inak by som nesmela prebývať s Pánom Ježišom. Ježišov duch je vždy jednoduchý, láskavý, úprimný a všetka zlosť, závisť, nežič­livosť, zakrývaná úsmevom dobroprajnosti, je inteligentným diablikom. Prísne slovo, ktoré však plynie z úprimnej lásky, nezraňuje srdce.
22. III. 1936 634
Keď som pricestovala do Varšavy, vošla som na chvíľu do malej kaplnky, aby som sa poďakovala Pánovi za šťastnú cestu. Prosila som ho o pomoc a milosť vo všetkom, čo ma tu čaká. Poddávam sa vo všet­kom jeho sv. vôli. Počula som: „Neboj sa ničoho, všetky ťažkosti poslúžia na to, aby sa uskutočnila moja vôľa."
25. III. 1936 635
Ráno počas rozjímania sa ma zmocnila Božia prítomnosť zvláštnym spôsobom. Videla som nesmiernu Božiu veľkosť a zároveň jeho zníže­nie sa k stvoreniu. Vtom som uzrela Matku Božiu, ktorá mi povedala: „Ó, aká veľmi milá je Bohu duša, ktorá ide verne za dychom jeho mi­losti. Ja som dala svetu Spasiteľa a ty máš hovoriť o jeho veľkom milo­srdenstve a pripraviť svet na jeho druhý príchod, keď príde nie ako milo­srdný Spasiteľ, ale ako spravodlivý sudca. Ó, ten deň je strašný. Deň spra­vodlivosti, deň Božieho hnevu je určený. Trasú sa pred ním anjeli. Hovor dušiam o veľkom milosrdenstve, kým je čas zľutovania. Ak ty teraz budeš mlčať, v ten strašný deň sa budeš zodpovedať za veľké množstvo duší. Neboj sa ničoho, buď verná do konca, ja spolucítim s tebou."
Keď som pricestovala do Walendowa, jedna zo sestier233 mi pri pri- 636 vítaní povedala, že keď som k nim prišla, teraz už bude všetko dobre. Opýtala som sa jej, prečo tak hovorí. Ona mi odpovedala, že tak cíti v duši. Táto dušička je plná jednoduchosti a veľmi milá Ježišovmu srd­cu. Ten dom mal skutočne výnimočné nedostatky...234 Nebudem tu o všetkom hovoriť.
Spoveď. Keď som sa pripravovala na spoveď, povedala som Pánu 637 Ježišovi ukrytému v Najsv. sviatosti: „Ježišu, prosím, prehovor ku mne ústami toho kňaza.235 Nech je pre mňa znamením, že on, ktorý nevie
188
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHY ZOŠIT
189
nič o tom, že Ty, Ježišu, žiadaš odo mňa založenie milosrdenstva, mi povie niečo o tom milosrdenstve." Keď som pristúpila k spovednici a začala sa spovedať, tento kňaz prerušuje moju spoveď a začína mi hovoriť o veľkom Božom milosrdenstve a s takým veľkým dôrazom, že som to ešte nikdy tak nepočula. Pýta sa ma: „Či ty vieš, že Pánovo milosrdenstvo prevyšuje všetky jeho diela, že je korunou jeho diel? Pozor­ne som počúvala slová, ktoré mi Pán hovoril ústami toho kňaza. Hoci verím, že vždy ústami kňaza v spovednici hovorí Boh, tu som to zakú­sila zvláštnym spôsobom. Hoci som sa vôbec neodhalila, čo sa týka Božieho života v mojej duši, len som sa obvinila z previnení, ten kňaz mi sám povedal veľa o mojej duši a zaväzoval ma k vernosti voči Božím vnuknutiam. Povedal mi: „Ideš životom s Božou Matkou, ktorá verne odpovedala na každé Božie vnuknutie." Ó, Ježišu môj, kto pochopí Tvo­ju dobrotu?
638Ježišu, odožeň odo mňa myšlienky, ktoré nie sú zhodné s Tvojou
vôľou. Poznávam, že nič ma už nespája s touto zemou len to dielo milo­
srdenstva.
639Štvrtok. Počas večernej adorácie som videla Pána Ježiša zbičovaného
a utrápeného. Povedal mi: „Dcéra moja, túžim, aby si v najmenších veciach
bola závislá od spovedníka. Tvoje najväčšie obety sa mi nepáčia, ak ich
konáš bez povolenia spovedníka a to isté naopak - najmenšia obeta v mojich
očiach má veľký význam, ak je s povolením spovedníka. Najväčšie diela sú
v mojich očiach bezvýznamné, ak sú samovoľné. Často sú nezhodne s mojou
vôľou a zasluhujú si skôr trest, nie odmenu. A naopak, tvoj najmenší sku­
tok s povolením spovedník a je mojim očiam milý a je mi nesmierne dra­
hý. Upevni sa v tom navždy, bdej neustále, lebo celé peklo sa vzmáha proti
tebe pre toto dielo, pretože veľa duší sa odvráti od pekelných vrát a budú
zvelebovať moje milosrdenstvo. Ale neboj sa ničoho, lebo ja som s tebou.
Vedz, že sama zo seba nič nemôžeš."
640Na prvý piatok v mesiaci som pred sv. prijímaním uvidela veľkú nádo­
bu naplnenú svätými hostiami. Nejaká ruka mi podala tú nádobu
a zobrala som ju do ruky. Bolo v nej tisíc živých hostií. Vtom som začu­
la hlas: „Tie hostie prijali duše, ktorým si vyprosila milosť úprimného obrá­
tenia počas tohto Veľkého pôstu." Bolo to týždeň pred Veľkým piatkom.
Tento deň som strávila vo veľkom vnútornom sústredení, obetovala som
sa na úžitok duší.
641Ó, aká je to radosť, dávať sa ako obeť za nesmrteľné duše. Viem, že
pšeničné zrnko, aby mohlo byť pokrmom, musí byť zničené a rozdrve­
né kameňmi. Tak i ja, aby som mohla byť užitočná Cirkvi a dušiam,
musím byť zničená, hoci navonok nikto nezbadá moju obetu. Ó, Ježišu,
chcem byť navonok ukrytá tak ako tá oblátka, kde oko nič nepozoruje, a ja som Tebe premenená hostia.
Kvetná nedeľa. V túto nedeľu som prežívala zvláštnym spôsobom 642 pocity najsladšieho srdca Ježišovho. Môj duch bol tam, kde Ježiš. Vide­la som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vet­vičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Neustále vykrikovali od radosti aj malé deti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal srdce presýtené nevďačnosťou.
Štvrťročná spoveď. Otec Bukowski. Raz ma opäť hnala nejaká vnú- 643 torná sila, aby som už dlhšie neodkladala túto vec. Nemohla som nájsť pokoj. Povedala som spovedníkovi, otcovi Bukowskému, že dlhšie už nemôžem čakať. On mi povedal: „Sestra, to je klam, to Pán Ježiš nemôže žiadať. Sestra, máš večné sľuby, to všetko je klam, vymýšľaš si nejakú nerezu," a kričal na mňa takmer z plného hrdla. Opýtala som sa, či je všetko klam. Odpovedal mi, že všetko. „Ako mám teda postupovať? Povedzte mi, prosím."
„Nesmieš nasledovať žiadne vnuknutie, sestra, musíš sa rozptyľovať, nevšímať si nič, čo by si počula v duši. Snažiť sa navonok splniť dobre svoje povinnosti a na tieto veci vôbec nemyslieť, žiť v úplnom rozptýle­ní." Odpovedala som: „Dobre, lebo doteraz som konala podľa vlastného svedomia. A teraz, keď mi kážete, otče, nevšímať si svoje vnútro, tak nebudem." Povedal: „Ak ti Pán Ježiš znovu niečo povie, povedz mi, pro­sím, sestra. A nič z toho nemôžeš robiť." Odpovedala som: „Dobre, budem sa snažiť byť poslušná." Neviem, odkiaľ sa vzala v otcovi taká­to prísnosť.
Keď som odišla od spovednice, veľa myšlienok tlačilo moju dušu. 644 Načo byť úprimným, veď to, čo som povedala, nie sú hriechy, tak nie som povinná hovoriť o tom spovedníkovi. A zase, že ako je to dobre, už si nemusím všímať svoje vnútro, len aby navonok bolo dobre. Nepotre­bujem si teraz všímať nič, skutočne, ísť za tými vnútornými hlasmi, kto­ré ma neraz stoja toľko pokorenia. Teraz budem už slobodná. A opäť nejaká divná bolesť zovrela moju dušu - to nemôžem prebývať s tým, po ktorom tak vrúcne túžim? Ktorý je celou silou mojej duše? Začala som volať: „Ku komu pôjdem, ó, Ježišu?" Ale od tej chvíle, ako mi spovedník dal zákaz, na moju dušu padla veľká temnota. Bojím sa, aby som neza-
DRUHÝ ZOŠIT
191
645
646
čula vnútri nejaký hlas, aby som tým neporušila zákaz spovedníka. A opäť zomieram z túžby po Bohu. Moje vnútro je rozorvané, nemám svoju vôľu, ale som úplne odovzdaná Bohu. Bolo to v stredu Veľkého týždňa.
Na Zelený štvrtok sa utrpenie ešte zväčšilo. Keď som prišla na rozjí­manie, dostala som sa do stavu zomierania. Necítila som Božiu prí­tomnosť, ale ma pritlačila plná Božia spravodlivosť. Videla som sa ako­by zabitá za hriechy sveta. Satan sa mi začal posmievať: „Vidíš, teraz sa už nebudeš starať o duše, pozri, akú máš odplatu. Nikto ti nebude veriť, že to žiada Ježiš. Pozri, ako teraz trpíš a ako ešte budeš trpieť. Veď teraz ťa už spovedník z toho všetkého oslobodil." Teraz môžem žiť, ako sa mi páči, len aby navonok bolo dobre. Tie strašné myšlienky ma muči­li celú hodinu. Keď sa blížila sv. omša, bolesť mi zovrela srdce. Mám odísť z rehole? A ak mi otec povedal, že to je nejaká heréza, tak mám odísť z Cirkvi? Zvolala som s bolesťou vnútorným hlasom k Pánovi: „Ježišu zachráň ma!" Ale ani jeden lúč svetla nevstúpil do mojej duše. Cítim, že ma opúšťajú sily. Akoby sa oddelila duša od tela. Poddávam sa Božej vôli a opakujem: „Nech sa stane, ó, Bože, so mnou tak, ako si rozhodol, nie je vo mne už nič moje." Vtom sa ma náhle zmocnila Božia prítomnosť a prenikla ma skrz-naskrz, do špiku kostí. Bol to čas prija­tia sv. prijímania. Vo chvíli po ňom sa mi stratilo z očí všetko, čo ma obklopovalo, aj miesto, kde som bola.
Vtom som uvidela Pána Ježiša v takej podobe, ako je namaľovaný na obraze. Povedal mi: „Povedz spovedníkovi, že to dielo je moje a teba používam ako biedny nástroj." Povedala som: „Ježišu, ja nemôžem nič urobiť, čo mi kážeš, lebo spovedník mi povedal, že to všetko je klam a nemám počúvať žiaden Tvoj rozkaz. Ja nebudem robiť nič, čo mi teraz budeš prikazovať. Odprosujem Ťa, Pane, nemám dovolené nič, musím byť poslušná spovedníkovi. Ježišu, veľmi Ťa odprosujem, Ty vieš, ako kvôli tomu trpím, ale čo mám robiť, spovedník mi nedovolil nasledo­vať Tvoje rozkazy." Ježiš počúval láskavo a spokojne tieto moje argu­menty a žiale. Myslela som si, že ho to veľmi urazí, a zatiaľ naopak, Ježiš bol pokojný a povedal mi láskavo: „Hovor vždy spovedníkovi o všet­kom, čo ti ja prikazujem, čo ti hovorím, a rob iba to, na čo dostaneš povo­lenie. Nemaj strach a neboj sa ničoho, ja som s tebou." Moja duša sa na­plnila radosťou. Všetky myšlienky, ktoré ma trápili, zmizli a moju dušu naplnila istota a odvaha.
Ale po chvíli som vstúpila do utrpenia, ktoré trpel Ježiš v Getseman-skej záhrade. Trvalo to do piatka rána. V piatok som prežívala Ježišovo umučenie, ale už iným spôsobom. V ten deň pricestoval k nám z Derd otec Bukowski. Nejaká zvláštna sila ma postrčila, aby som išla na spo-
veď a povedala o všetkom, čo sa mi prihodilo a čo mi Ježiš povedal. Keď som o tom povedala otcovi, bol celkom iný a povedal mi: „Sestra, neboj sa ničoho, nič zlého sa ti nestane, Pán Ježiš to nedopustí. Ak si posluš­ná aj v takomto rozpoložení, nemusíš sa pre nič trápiť. Boh nájde spô­sob, ako uskutočniť toto dielo. Zachovaj vždy takú jednoduchosť a úprim­nosť a o všetkom hovor matke generálnej. To, čo som ti hovoril, bolo preto, aby som ťa varoval, lebo bývajú klamy dokonca aj u svätých osôb. K tomu sa neraz môže pripojiť nejaké diabolské našepkávanie a nieke­dy aj od nás samých. Takže treba byť opatrný. Postupuj ďalej tak ako dote­raz. Vidíš, sestra, že Pán Ježiš sa za to nehnevá. Niektoré z tých vecí, kto­ré sa teraz udiali, môžeš zopakovať stálemu spovedníkovi."
Jednu vec som pochopila: musím sa veľa modliť za každého spo- 647 vedníka o svetlo Ducha Svätého, lebo keď pristupujem k sv. spovedi a predtým som sa vrúcne nepomodlila, spovedník ma veľmi nepocho­pí. Tento otec ma nabádal k vrúcnej modlitbe s tým úmyslom, aby mu Boh dal lepšie spoznať a pochopiť tie veci, ktoré žiada odo mňa: „Odba-vuj si novénu za novénou a Boh ti neodmietne milosti."
Veľký piatok. O tretej hodine som uzrela ukrižovaného Pána Ježiša. 648 Pozrel sa na mňa a povedal: „Žíznim. "Vtom som uvidela, ako z jeho boku vyšli tie isté dva lúče, aké sú na obraze. Vtom som pocítila v duši túžbu spasiť duše a obetovať sa za úbohých hriešnikov. Obetovala som sa s umierajúcim Ježišom za svet večnému Otcovi. S Ježišom a skrze Ježiša a v Ježišovi je moje spojenie s Tebou, večný Otče. Na Veľký pia­tok už Pán Ježiš trpel inakšie než na Zelený štvrtok.
(12. IV. 1936) 649
Keď som vošla do kaplnky, môj duch zatonul v Bohu, mojom jedi­nom poklade. Jeho prítomnosť ma zaliala.
Ó, Ježišu môj, Majster a Vodca môj, posilňuj ma, osvecuj ma v tých- 650 to ťažkých chvíľach môjho života. Neočakávam pomoc od ľudí, v Tebe je celá moja nádej. Cítim, že som sama voči Tvojim požiadavkám, Pane. Napriek strachu a nechutí, ktorá vyplýva z mojej prirodzenosti, plním Tvoju sv. vôľu. Túžim plniť ju čo najvernejšie v celom svojom živote aj v smrti. Ježišu, s Tebou môžem všetko. Rob so mnou, čo sa Ti páči. Daj mi len svoje milosrdné srdce a to mi stačí.
Ó, Ježišu a Pane môj, pomôž, nech sa so mnou stane to, čo si mal v úmysle už pred vekmi. Som pripravená na každé kývnutie Tvojej svä­tej vôle. Daj svetlo môjmu rozumu, aby som mohla poznať, čo je Tvo­ja vôľa. Ó, Bože, ktorý prenikáš moju dušu, Ty vieš, že po ničom netúžim okrem Tvojej slávy.
192
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
193
Ó, Božia vôľa, rozkoš môjho srdca, pokrm mojej duše, svetlo môjho rozumu, všemohúca sila mojej vôle, lebo keď sa zjednocujem s Tvojou vôľou, Pane, vtedy Tvoja moc pôsobí cezo mňa a zaujíma miesto mojej slabej vôle. Každý deň sa snažím plniť Božie želania.
651Ó, nepochopiteľný Bože. Aké veľké je Tvoje milosrdenstvo! Presa­
huje všetko ľudské aj anjelské chápanie dohromady. Všetci anjeli aj ľudia
vyšli zvnútra Tvojho milosrdenstva. Milosrdenstvo je kvetom lásky. Boh
je láska a milosrdenstvo je jeho skutkom, v láske začína, v milosrden­
stve sa prejavuje. Na čo sa pozriem, všetko mi hovorí o jeho milosr­
denstve. Aj samotná Božia spravodlivosť mi hovorí o jeho nepreniknu­
teľnom milosrdenstve, lebo spravodlivosť vyplýva z lásky.
652Na jednu vec si dávam pozor a s tou jednou vecou vždy počítam, to
jedno mi je všetkým, tým žijem a s tým umieram, a to je svätá Božia
vôľa. Ona je mojím každodenným pokrmom. Celá moja duša je pozor­
ne započúvaná do Božích želaní. Plním vždy, čo Boh odo mňa žiada,
hoci neraz sa moja prirodzenosť chveje a cítim, že ich veľkosť je nad
moje sily. Viem dobre, čím som sama zo seba, ale viem veľmi dobre aj
to, čím je milosť Božia, ktorá ma podopiera.
653 Walendow
V tento deň bolo utrpenie mojej duše také ťažké ako zriedkakedy. Už od rána som cítila akoby oddelenie tela od duše. Cítim, že Boh ma pre­nikol skrz-naskrz, cítim v sebe celú Božiu spravodlivosť, cítim že som sama pred Bohom. Pomyslela som si, že jedno slovo duchovného vod­cu by ma celkom upokojilo, ale čo už, nie je tu. Rozhodla som sa však hľadať svetlo vo svätej spovedi. Keď som odhalila svoju dušu, ten kňaz sa bál ďalej počúvať moju spoveď. To ma priviedlo do ešte väčšieho utr­penia. Keď vidím u nejakého kňaza strach, nedostávam žiadne vnútor­né uspokojenie. Preto som sa rozhodla, že svoju dušu sa budem snažiť odhaľovať len pred svojím duchovným vodcom. Vo všetkom, od naj­väčšej po najmenšiu vec, sa budem držať prísne jeho pokynov. 654 Teraz chápem, že spoveď je len vyznaním hriechov a vedenie je niečo celkom iné, ale nie o tom chcem hovoriť. Túžim hovoriť o tej zvláštnej veci, ktorá sa mi stala prvýkrát, keď spovedník začal hovoriť ku mne a ja som nerozumela ani jedno jeho slovo. Vtom som náhle uzrela ukrižo­vaného Pána Ježiša, ktorý mi povedal: „Vmojom umučení hľadaj silu a svetlo." Po skončení spovede som rozjímala nad strašným Ježišovým umučením. Pochopila som, že to, čo trpím ja, je nič v porovnaní s muka-mi Spasiteľa. Že každá, aj tá najmenšia nedokonalosť bola príčinou toho strašného umučenia. Vtom sa mojej duše zmocnila veľká ľútosť a až vte­dy som pocítila, že som v mori nepreniknuteľného Božieho milosrden-
stva. Ó, ako málo slov nachádzam, aby som vyjadrila, čo prežívam. Cítim, že som ako kvapka rosy pohltená v hĺbke bezodného oceánu Božieho milosrdenstva.
+ 11. máj 1936 655
Pricestovala som do Krakova. Potešila som sa, že teraz už budem môcť splniť všetko, čo žiada Pán Ježiš.
V istej chvíli, keď som sa stretla s otcom A...236 a keď som už všetko povedala, dostala som odpoveď: „Sestra, modli sa až do dňa Sviatku Božského srdca Ježišovho a pripoj nejaké umŕtvovanie. V deň tohto sviatku ti dám odpoveď." Jedného dňa som však začula v duši hlas: „Neboj sa ničoho Ja som s tebou. "Po týchto slovách som pocítila, že ma niečo tak veľmi ženie, že som nečakala na Sviatok Božského srdca Ježišovho, ale v spovedi som vyhlásila, že už opúšťam kongregáciu.237 Otec mi odpovedal: „Ak si sa sama rozhodla, sestra, aj sama nesieš zod­povednosť za seba, tak choď." Potešila som sa, že už odchádzam.
Na druhý deň ráno ma náhle opustila Božia prítomnosť. Mojej duše sa zmocnila veľká temnota. Nemôžem sa modliť následkom toho náhle­ho Božieho opustenia. Rozhodla som sa celú vec trochu odložiť, kým sa dohodnem s otcom.
Otec Andrasz mi povedal, že také zmeny bývajú často v dušiach a to nie je prekážkou konania.
Matka generálna,238 keď som sa s ňou rozprávala o všetkom, čo sa 656 udialo, mi povedala: „Sestra, ja vás zatváram do tabernákula s Pánom Ježišom. Kamkoľvek sa odtiaľ pohnete, bude to Božia vôľa."
19. jún 657
Keď sme išli k jezuitom na procesiu srdca Ježišovho, počas vešpier som videla z najsvätejšej hostie vychádzať tie isté lúče, aké sú namaľo­vané na obraze. Mojej duše sa zmocnila veľká túžba po Bohu.
Rozhovor s otcom Andrášom Jún 1936 658
„Vedz, že tieto veci sú namáhavé a ťažké. Tvojím hlavným vodcom je Duch Svätý. My môžeme iba usmerniť tieto vnuknutia, ale tvojím sku­točným vodcom je Duch Svätý. Ak si sa sama rozhodla, že odídeš, ses­tra, nuž ja ani nezabraňujem, ani neprikazujem. Tu berieš zodpoved­nosť sama za seba. Hovorím to pre teba, sestra, že môžeš začať konať, máš na to, tak môžeš. Sú to veci pravdepodobné, to všetko, čo si mi povedala teraz i predtým,239 hovorí za to. Ale predsa buď v tom všetkom veľmi opatrná a veľa sa modli a pros o svetlo aj pre mňa."
Počas sv. omše, ktorú slúžil otec Andrasz, som videla malého Ježiš- 659 ka. Povedal mi, že vo všetkom mám byť závislá od neho. „Žiaden svoj-
194
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
195
voľný čin, hoci by si doňho vložila veľa námahy, sa mi nepáči." Pochopila som tú závislosť.
660 Ó, Ježišu môj, Ty na súde v posledný deň budeš žiadať vyúčtovanie
z diela milosrdenstva. Ó, spravodlivý Sudca, ale aj môj Ženích, pomôž
mi splniť Tvoju sv. vôľu. Ó, milosrdenstvo, Božia cnosť.
Ó, najmilosrdnejšie srdce Ježišovo, môjho Ženícha, sprav moje srd­ce podobné svojmu.
661 16. júl
Dnes som celú noc strávila v modlitbe. Rozjímala som o Pánovom umučení a moju dušu gniavila Božia spravodlivosť. Pánova ruka sa ma dotýka.
662 17. júl
Ó, Ježišu môj, Ty vieš, aké veľké protivenstva znášam v tejto veci, koľko výčitiek musím znášať, koľko ironických úsmevov musím prijať s pokojom. Ó, sama by som to neprežila, ale s Tebou všetko môžem, Majster môj. Ó, ako bolestne zraňuje ironický úsmev vtedy, keď človek hovorí s veľkou úprimnosťou.
663 22. júl
Ó, Ježišu môj, viem, že o veľkosti človeka svedčia skutky a nie slová ani city - diela, ktoré z nás vyplynuli, tie budú o nás hovoriť. Ježišu môj, nedovoľ mi snívať, ale daj mi odvahu a silu splniť Tvoju sv. vôľu.
Ježišu, ak ma chceš ponechať v neistote, hoci aj do konca života, nech je tým oslávené Tvoje meno.
Jún
664 + Ó, Ježišu môj, ako nesmierne sa teším z toho, že si mi dal uistenie,
že tá spoločnosť bude jestvovať. Už nemám o tom žiadne pochybnosti,
ani najmenšie. Vidím, akú veľkú slávu vzdá Bohu, bude odrazom tej naj­
vznešenejšej vlastnosti, ktorá je v Bohu, to znamená Božieho milo­
srdenstva. Sestry budú neustále vyprosovať pre seba a pre celý svet Božie
milosrdenstvo. Každý skutok milosrdenstva bude vyplývať z Božej lásky
a sestry budú tou láskou naplnené. Tú veľkú Božiu vlastnosť sa budú
snažiť si osvojiť a ňou žiť. Budú sa usilovať, aby ju aj iní poznali a dôve­
rovali v Božiu dobrotu. Táto spoločnosť Božieho milosrdenstva bude
v Božej Cirkvi ako úľ v krásnej záhrade. Ukryté, tiché sestry budú pra­
covať ako včeličky, aby medom nakŕmili duše blížnych, a vosk potečie
na Božiu slávu.
+ 29. jún 1936
Otec Andrasz mi odporučil vykonať si novénu na úmysel lepšie- 665 ho poznania Božej vôle. Modlila som sa vrúcne, pripojila som aj isté umŕtvovanie tela. Ku koncu novény som dostala vnútorné svetlo a uistenie, že táto spoločnosť je Bohu milá. Napriek ťažkostiam a pro-tivenstvám do mojej duše vstúpil úplný pokoj a sila zhora. Poznala som, že Božej vôli sa nič nepostaví na odpor, ani ju nezruší. Pochopila som, že musím splniť túto Božiu vôľu napriek protivenstvám, prenasledova­niu, utrpeniam všetkého druhu, napriek nechutí a strachu mojej priro­dzenosti.
Pochopila som, že všetko úsilie o dokonalosť a celá svätosť je v plne- 666 ní Božej vôle. Dokonalé splnenie Božej vôle je zrelosť vo svätosti. Tu niet o čom pochybovať. Dostať Božie svetlo, spoznávať, čo Boh od nás žiada, a nerobiť to, to je veľké zneuctenie Božieho majestátu. Taká duša si zaslúži, aby ju Boh celkom opustil. Podobá sa Luciferovi, ktorý mal veľké svetlo a neplnil Božiu vôľu. Zvláštny pokoj vstúpil do mojej duše, keď som uvážila, že napriek všetkým ťažkostiam som vždy išla verne za poznanou Božou vôľou. Ó, Ježišu, daj mi milosť, aby som premieňala na skutky Tvoju vôľu, ktorú som spoznala, Bože.
14. júl
O tretej hodine som dostala list.240 Ó, Ježišu, len Ty vieš, koľko trpím, 667 ale zmĺknem a nepoviem o tom stvoreniu, lebo viem, že ma žiadne nepo­teší. Ty si pre mňa všetkým, ó, Bože. Tvoja sv. vôľa je mojím pokrmom, žijem teraz tým, čím budem žiť vo večnosti.
Mám veľkú úctu voči svätému Michalovi Archanjelovi, on nemal prí­klad v plnení Božej vôle, a predsa splnil verne Bože želania.
+ 15.júl
Počas sv. omše som sa obetovala Nebeskému Otcovi skrze najslad- 668 šie srdce Ježišovo na všetko. Nech so mnou robí, čo sa jemu páči. Sama zo seba som ničím a nemám nič, čo by malo hodnotu v mojej biede, pre­to sa vrhám do mora Tvojho milosrdenstva, Pane.
16. júl
Učím sa od Ježiša byť dobrá. Od toho, ktorý je dobrotou samou, aby 669 som mohla byť nazvaná dcérou Nebeského Otca. Dnes predpoludním, keď ma zastihla veľká nepríjemnosť, snažila som sa v tom utrpení spo­jiť svoju vôľu s Božou vôľou a mlčaním som velebila Boha. Popoludní
196
DENNÍČEK SESTRY FAUSTINY
DRUHÝ ZOŠIT
197
som išla na päť minút na adoráciu. Vtom som náhle uvidela krížik, kto­rý mám na prsiach, živý. Ježiš mi povedal: „Dcéra moja, utrpenie bude pre teba znamením, že ja som s tebou." Po týchto slovách sa zmocnilo mojej duše veľké dojatie.
670Ó, Ježišu, Majster môj a Vodca môj. S Tebou jediným sa viem
rozprávať, s nikým nie je taký ľahký rozhovor ako s Tebou, Bože.
671V duchovnom živote sa vždy budem držať kňazskej ruky. O živote
duše a jej potrebách budem hovoriť len so spovedníkom.
+ 4. august 1936
672
Vnútorné utrpenie trvalo viac ako dve hodiny. Zomieranie... Náhle ma preniká Božia prítomnosť, cítim, že prechádzam pod vládu spra­vodlivého Boha. Tá spravodlivosť ma preniká do špiku kostí, navonok strácam silu a vedomie. Vtom spoznávam veľkú Božiu svätosť a svoju veľkú biedu. V duši nastáva strašné utrpenie, duša vidí všetky svoje skut­ky a nie bez chýb. Vtom sa v mojej duši prebúdza sila dôvery... duša sa celou svojou silou vrhá k Bohu, ale vidí, aká je úbohá a aké je všetko, čo ju obklopuje, bezvýznamné. A tak voči tej svätosti - ó, úbohá duša...
13-
673
Počas celého dňa ma trápili strašné pokušenia. Do úst sa mi tlačilo rúhanie, odpor voči všetkému, čo je sväté a Božie. Bojovala som však celý deň a večer sa mi začalo tlačiť do mysle: „Načo hovoriť o tom spo­vedníkovi? On sa z toho vysmeje." Nejaký odpor a znechutenie sa zmoc­nili mojej duše a mala som pocit, že v takomto stave nemôžem v žiad­nom prípade pristúpiť k sv. prijímaniu. Keď som si pomyslela, že nemám pristúpiť k sv. prijímaniu, taká strašná bolesť zovrela moju dušu, že málo chýbalo, aby som v kaplnke nezakričala z plného hrdla. Ale zbadala som, že sú tam sestry. Rozhodla som sa ísť do záhrady a ukryť sa, aby
674 som mohla aspoň nahlas zaplakať. Vtom náhle stál Ježiš pri mne a pove­
dal: „Kam chceš ísť?" Neodpovedala som, ale všetku bolesť som si vylia­
la pred ním a všetko satanovo snaženie zmizlo. Ježiš mi povedal: „Vnú­
torný pokoj, ktorý máš, je milosť," a náhle zmizol. Ja som sa cítila šťastná
a zvláštne uspokojená. Skutočne, aby sa v jednej chvíli navrátil taký hlbo­
ký pokoj, to môže urobiť naozaj len Ježiš, on - najvyšší Pán.
675 + 7. august 1936
Keď som dostala brožúrku241 o Božom milosrdenstve aj s obráz­kom,242 zvláštnym spôsobom ma prenikla Božia prítomnosť. Keď som sa pohrúžila do ďakovnej modlitby, náhle som uzrela Pána Ježiša vo veľ-
kom svetle takého, ako je namaľovaný. Pri Ježišových nohách som vide­la otca Andrasza a kňaza Sopočka. Obaja držali v ruke perá a z konca oboch tých pier vychádzali záblesky a oheň v tvare blesku, ktorý zasa­hoval veľký zástup ľudí. Ten utekal nevedno kam. Koho sa lúč dotkol, ten sa odvracal od zástupu a vystieral ruky k Ježišovi. Niektorí sa vra­cali s veľkou radosťou, druhí s veľkou bolesťou a ľútosťou. Ježiš hľadel na oboch veľmi láskavo. Po chvíli som zostala s Ježišom sama. Pove­dala som: „Ježišu, vezmi ma už, veď Tvoja vôľa je už splnená." Ježiš mi odpovedal: „Ešte sa všetka moja vôľa v tebe nesplnila. Budeš ešte veľa trpieť, ale ja som s tebou, neboj sa."
Veľa sa rozprávam s Pánom o otcovi Andraszovi aj o kňazovi So- 676 počkovi. Viem, že o čo prosím Pána, to mi neodmietne, ale dá im, o čo prosím. Vycítila som a viem, ako veľmi ich Ježiš miluje. Nepíšem o tom podrobne, ale viem to, a nesmierne sa z toho teším.
+ 15. august 1936 677
Počas sv. omše, ktorú slúžil otec Andrasz, chvíľu pred pozdvihova-ním prenikla moju dušu Božia prítomnosť a moja duša bola pritiahnu­tá k oltáru. Vtom som uzrela Božiu Matku s Ježiškom. Ježiško sa držal jej ruky. V jednej chvíli sa radostne rozbehol do stredu oltára a Božia Matka mi povedala: „Pozri, s akým pokojom zverujem Ježiša do jeho rúk. Tak aj ty máš zveriť svoju dušu a byť pred ním dieťaťom."
Po týchto slovách bola moja duša naplnená zvláštnou dôverou. Božia Matka bola oblečená v bielych šatách, zvláštne bielych, priezračných, na pleciach mala priezračný blankytný plášť. Mala odkrytú hlavu, roz­pustené vlasy, bola nádherná, nepochopiteľne krásna. Pozerala s veľ­kou láskavosťou na otca. Ten však po chvíli polámal to krásne Dieťa a vyšla z neho skutočná živá krv. Otec sa naklonil a vložil do seba toho živého a skutočného Ježiša, čiže ho zjedol. Neviem, ako sa to deje. Ježišu, Ježišu, nemôžem sa uberať za tebou, keď sa mi stávaš v jednom momente nepochopiteľný.
Podstatou cností je Božia vôľa. Kto verne plní Božiu vôľu, cvičí sa 678 vo všetkých cnostiach. Vo všetkých situáciách a okolnostiach života zve­lebujem a vyvyšujem svätú Božiu vôľu. Svätá Božia vôľa je predmetom mojej lásky. V najtajnejších hlbinách mojej duše žije jeho vôľa. Navo­nok robím len to, o čom viem vnútorne, že je to Božia vôľa. Milšie je mi trápenie, utrpenie, prenasledovanie a protivenstva rôzneho druhu z Božej vôle než úspech, pochvala a uznanie z vlastnej vôle.
Ježišu môj, dobrú noc, zvonček ma volá spať. Ježišu môj, vidíš, že 679
198
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
199
zomieram z túžby po spáse duší. Dobrú noc, môj Ženích. Teším sa, že som zase o jeden deň bližšie k večnosti. Ak mi dovolíš, Ježišu, zajtra sa zobudiť, začnem nový hymnus na Tvoju slávu.
+ 13 júl
680
Dnes počas meditácie som pochopila, že nemám nikdy hovoriť o svo­jich vnútorných zážitkoch a nemám nič skrývať pred svojím duchovným vodcom. Zvlášť budem Boha prosiť o svetlo pre svojho duchovného usmerňovateľa. Slová spovedníka sú pre mňa dôležitejšie než všetky osvietenia dohromady, ktoré vnútorne dostávam.
681+ V najťažších utrpeniach pohľad svojej duše ponáram do ukrižova­
ného Ježiša. Neočakávam pomoc od ľudí, ale svoju dôveru mám v Bohu.
V jeho nepreniknuteľnom milosrdenstve je všetka moja nádej.
682+ Čím viac cítim, že Boh ma pretvára, tým viac sa túžim pohrúžiť do
mlčania. Božia láska koná svoje dielo v hĺbke mojej duše. Vidím, že začí­
na moje poslanie, ktoré mi Pán zveril.
683+ Keď som sa raz veľmi modlila k svätým jezuitom, náhle som uvi­
dela strážneho anjela, ktorý ma viedol pred Boží trón. Prechádzala som
pomedzi veľké zástupy svätých. Poznávala som veľa známych, ktorých
som videla na obrazoch. Mnohí jezuiti sa ma pýtali: „Z akej kongregácie
je táto duša?" Keď som im odpovedala, spýtali sa: „Kto je tvojím vod­
com?" Povedala som, že otec A... Keď chceli hovoriť ešte viac, môj
anjel strážny mi dal znamenie, že mám mlčať a prešla som pred samot­
ný Boží trón. Videla som veľké a neprístupné svetlo, videla som miesto
svojho predurčenia blízko Boha, ale aké je, neviem, lebo ho zakrýval
oblak. Môj anjel strážny mi povedal: „Tuje tvoj trón za vernosť v plnení
Božej vôle."
684+ Svätá hodina - štvrtok. V tejto hodine modlitby mi Ježiš dovolil
vstúpiť do Večeradla a bola som prítomná pri tom, čo sa tam dialo. Naj­
hlbšie sa ma dotkla chvíľa,243 v ktorej Ježiš pred premenením pozdvihol
oči k nebu a vstúpil do tajomného rozhovoru so svojím Otcom. Túto
chvíľu spoznáme náležité až vo večnosti. Jeho oči boli ako dva plame­
ne, tvár rozžiarená, biela ako sneh, celá postava majestátna, jeho duša
roztúžená. Vo chvíli premenenia si odpočinula naplnená láska - obeta
bola v celej plnosti dokonaná. Teraz bude nasledovať už len vonkajšia
ceremónia smrti - vonkajšia obeta, podstata je vo Večeradle. Po celý život
som nezažila také hlboké poznanie tohto tajomstva ako v tejto hodine
adorácie. Ó, ako vrúcne túžim, aby celý svet spoznal toto nepreniknu­
teľné tajomstvo.
685Keď skončila hodina modlitieb, išla som do cely. Náhle som spo-
znala, ako veľmi uráža Boha jedna osoba blízka môjmu srdcu. Keď som to videla, moju dušu prenikla bolesť. Vrhla som sa do prachu pred Pána a zobrala som o milosrdenstvo. Dve hodiny som v slzách, modlitbou a bičovaním prekážala hriechu. Dostala som poznanie, že Božie milo­srdenstvo naplnilo tú biednu dušu. Ó, ako veľa stojí jeden, jediný hriech.
+ September - prvý piatok. Večer som uvidela Božiu Matku s obnaže- 686 nými prsiami a zastoknutým mečom. Plakala veľmi bolestne a zakrý­vala nás pred strašným Božím trestom. Boh sa nás chce dotknúť straš­ným trestom, ale nemôže, lebo nás zakrýva Božia Matka. Mojou dušou prebehol hrozný strach. Ustavične sa modlím za Poľsko, moje drahé Poľsko, ktoré je tak málo vďačné Božej Matke. Keby nebolo Božej Mat­ky, naše námahy by nestáli za veľa. Znásobila som svoje modlitebné úsi­lie a obety za drahú vlasť, ale vidím, že som iba kvapkou oproti vlne zla. Ako môže kvapka zastaviť vlnu? Ó, áno. Sama zo seba je kvapka ničím, ale s Tebou, Ježišu, sa smelo postavím proti celej vlne zla a dokonca pro­ti celému peklu. Tvoja všemohúcnosť môže všetko.
V istej chvíli, keď som prechádzala chodbou do kuchyne, som poču- 687
la v duši slová: „Modli sa neustále túto korunku, ktorú som ťa naučil. Kto­
koľvek sa ju bude modliť, dosiahne v hodine smrti veľké milosrdenstvo. Kňa­
zi ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik
najzatvrdilejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môj­
ho nekonečného milosrdenstva. Túžim, aby celý svet poznal moje milo­
srdenstvo. Dušiam, ktoré dôverujú môjmu milosrdenstvu, túžim udeliť nepo­
chopiteľné milosti."
Ježišu, Život a Pravda, Majster môj, usmerňuj každý krok môjho 688 života, aby som konala podľa Tvojej sv. vôle.
V istej chvíli som videla trón Božieho Baránka a pred ním troch svä- 689
tých: Stanislawa Kôstku, Andreja Bobolu a Kazimíra Kralowicza, kto­
rí sa prihovárali za Poľsko. V jednej chvíli som uzrela veľkú knihu,
ktorá bola pred trónom. Podali mi tú knihu, aby som čítala. Kniha bo­
la napísaná krvou, ale nemohla som nič prečítať, iba meno Ježiš. Vtom
som začula hlas, ktorý mi povedal: „Ešte neprišla tvoja hodina." Zobral
knihu a počula som: „Ty budeš svedčiť o mojom nekonečnom milosrden­
stve. V tejto knihe sú zapísané duše, ktoré zvelebovali moje milosrdenstvo."
Keď som videla takú veľkú Božiu dobrotu, naplnila ma radosť.
+ V istej chvíli som poznala stav dvoch rehoľných sestier, ktoré na 690 rozkaz daný predstavenou vnútorne šomrali. Preto im Boh zadržal veľa zvláštnych milostí. Keď som to videla, bolesť mi zovrela srdce. Aké je to smutné, ó, Ježišu, ak my sami sme príčinou straty milostí. Kto to pochopí a zostane vždy verný?
200
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
201
691+ Štvrtok. Dnes, hoci som tak veľmi unavená, predsa som sa roz­
hodla, že si vykonám sv. hodinku. Modliť som sa nemohla, kľačať som
tiež nemohla, ale zotrvala som v modlitbe celú hodinu. V duchu som sa
spájala s tými dušami, ktoré už dokonalým spôsobom zvelebujú Boha.
Ale ku koncu hodiny som náhle uzrela Ježiša, ktorý sa hlboko a s nevy-
povedateľnou sladkosťou pozrel na mňa a povedal: „Tvoja modlitba mi
je nesmierne milá." Po tých slovách vstúpila do mojej duše zvláštna sila
a duchovná radosť. Božia prítomnosť ma preniká skrz-naskrz. Ó, čo sa
deje s dušou, ktorá sa stretne zoči-voči s Pánom, to žiadne pero nevy­
jadrilo, ani nikdy nevyjadrí...
692+ Ó, Ježišu, chápem, že Tvoje milosrdenstvo je nepochopiteľné. Pre­
to Ťa pokorne prosím, urob moje srdce také veľké, aby sa doň zmestili
potreby všetkých duší žijúcich na celej zemeguli. Ó, Ježišu, moja láska
siaha až za tento svet, k dušiam trpiacim v očistci. Pre ne chcem konať
skutky milosrdenstva skrze odpustkové modlitby. Božie milosrdenstvo
je nepreskúmateľné a nikdy nevyčerpateľné, tak ako je nepochopiteľný
sám Boh. Hoci by som na vyjadrenie Božieho milosrdenstva použila tie
najsilnejšie slová, oproti skutočnosti, akým ono je, by to nebolo ničím.
Ó, Ježišu, daj, aby moje srdce bolo citlivé voči každému utrpeniu duše
či tela mojich blížnych. Ó, Ježišu môj, viem, že Ty zaobchádzaš s nami
tak, ako my zaobchádzame so svojimi blížnymi.
Ježišu môj, urob moje srdce podobné Tvojmu milosrdnému srdcu.
Ježišu, pomôž mi prejsť celým mojím životom tak, aby som vždy robi­
la dobre každému 
693 14. september 1936
Pricestoval k nám arcibiskup z Vilna. Hoci sa u nás zdržal len krát­ko, predsa som mala možnosť porozprávať sa s týmto vzácnym kňazom o diele milosrdenstva. Prejavil mi veľa žičlivosti ohľadne záležitostí týkajúcich sa milosrdenstva: „Buď úplne pokojná, sestra. Ak je to v moci Božej prozreteľnosti, tak sa to uskutoční. Zatiaľ sa modli, sestra, o výraz­nejšie vonkajšie znamenie. Nech ti Pán Ježiš dá všetko jasnejšie poznať. Bolo by dobré ešte trochu počkať. Pán Ježiš zariadi okolnosti tak, že všetko bude dobre."
694 19. september 1936
Keď sme odišli od lekára244 a vošli sme na chvíľu do kaplnky, ktorá je v tomto sanatóriu, počula som v duši slová: „Dieťa moje, ešte niekoľ­ko kvapiek do kalicha, už onedlho." Moju dušu zaliala radosť. To je prvé pozvanie môjho Ženícha a Majstra. Moje srdce sa rozcítilo a bola to
chvíľa, keď sa moja duša ponorila do celého mora Božieho milosrden­stva. Pocítila som, že sa začína v celej plnosti moje poslanie. Smrť nezničí nič, čo je dobré. Najviac sa modlím za duše, ktoré prežívajú vnú­torné utrpenia.
V istej chvíli som dostala do duše svetlo týkajúce sa dvoch sestier. 695 Pochopila som, že nieje možné s každým zaobchádzať rovnako. Sú oso­by, ktoré zvláštnym spôsobom dokážu vojsť do priazne a tvária sa ako priatelia, akoby chceli človeku uľahčiť, vyťahujú slovko po slovku, a potom vo vhodnej chvíli použijú tie isté slová, aby robili nepríjemnosti. Môj Ježišu, aká zvláštna je ľudská slabosť. Tvoja láska, Ježišu, dáva duši tú veľkú obozretnosť vo vzťahu voči druhým.
+ 24. september 1936
Matka predstavená245 mi odporučila, aby som sa pomodlila jeden 696 desiatok ruženca za všetky cvičenia a hneď išla spať. Keď som sa uloži- * la, hneď som zaspala, lebo som bola veľmi unavená. Ale po chvíli ma zobudila bolesť. Bola taká veľká, že som nemohla urobiť ani najmenší pohyb, dokonca ani slinu som nemohla preglgnúť. Trvalo to asi tak tri hodiny. Uvažovala som, že zobudím sestru novicku, s ktorou bývam. Ale pomyslela som si, že veď ona mi nijako nepomôže, tak nech si spí, ško­da ju budiť. Odovzdala som sa úplne do Božej vôle. Myslela som si, že už pre mňa nastáva deň smrti, deň pre mňa taký vytúžený. Mala som možnosť spájať sa s Ježišom trpiacim na kríži, lebo inakšie som sa nemoh­la modliť. Keď bolesť ustúpila, začala som sa potiť, ale nemohla som uro­biť nijaký pohyb, pretože sa opakovalo to, čo bolo predtým. Ráno som sa cítila veľmi unavená, ale telesne som už netrpela. Ale na sv. omšu som nemohla vstať. Pomyslela som si, že ak som po takýchto bolestiach nezo­mrela, aké potom musí byť smrteľné utrpenie.
Ježišu, Ty vieš, že milujem utrpenie a túžim kalich utrpenia vypiť 697 až do poslednej kvapky. A predsa mojou prirodzenosťou prešla ľahká triaška a strach. Ihneď sa vo mne so všetkou silou prebudila moja dôve­ra v nekonečné Božie milosrdenstvo. Všetko muselo pred ňou ustúpiť ako tieň pred lúčom slnka. Ó, Ježišu, aká veľká je Tvoja dobrota. Tvo­ja nekonečná dobrota, ktorú tak dobre poznám, mi dovoľuje smelo pozrieť do očí samotnej smrti. Viem, že bez Tvojho dovolenia sa mi nič nestane. Túžim oslavovať Tvoje nekonečné milosrdenstvo v živote, v hodine smrti i v zmŕtvychvstaní a v nekonečnosti.
+ Ježišu môj, moja Sila, Pokoj a Odpočinutie moje. Moja duša sa každý deň kúpe v Tvojich lúčoch milosrdenstva. Nepoznám vo svojom živote chvíľu, v ktorej by som nepociťovala Tvoje milosrdenstvo, ó, Bože.
202
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
203
Na nič sa nespolieham v celom mojom živote, len na Tvoje nekonečné milosrdenstvo, Pane. Ono riadi môj život. Moja duša je plná Božieho milosrdenstva.
698+ Ó, ako veľmi zraňuje Ježiša nevďačnosť od vyvolenej duše. Jeho
nepochopiteľná láska prežíva múky. Boh nás miluje celou svojou neko­
nečnou podstatou, ktorou je, a tu biedny prach pohŕda tou láskou. Srd­
ce mi ide puknúť od bolesti, keď spoznávam túto nevďačnosť.
699V istej chvíli som počula tieto slová: „Dcéra moja, hovor celému svetu
o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Túžim, aby Sviatok milosrdenstva
bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten­
to deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí
na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Ktorá duša pri­
stúpi k sv. spovedi a sv. prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov.
V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech
' sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ľudský ani anjelský. Všetko, čo jestvuje, vyšlo zvnútra môjho milo­srdenstva. Každá duša vo vzťahu ku mne bude po celú večnosť rozjímať o mojej láske a o mojom milosrdenstve. Sviatok milosrdenstva vyšiel z môj­ho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil v prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva."
700+ Raz som sa cítila unavená a ubolená. Povedala som o tom matke
predstavenej. Dostala som odpoveď, že sa musím zžiť s utrpením. Vypo­
čula som všetko, čo mi hovorila, a po chvíli som odišla. Naša matka
predstavená má veľa lásky k blížnemu, zvlášť voči chorým sestrám. Všet­
ci to o nej vedia. A predsa, keď išlo o mňa, Pán Ježiš tak zvláštne
dopúšťal, že ma nechápala, a tým ma veľa cvičila.
701V tento deň som sa cítila veľmi zle. Išla som do práce, ale každú
chvíľu mi bolo zle. Bola taká horúčava, že aj bez práce sa človek cítil
v tej páľave nemožné, a čo povedať, keď človek ešte pracuje a má boles­
ti. A tak som sa predpoludním zodvihla od práce, pozrela som na nebo
s veľkou dôverou a povedala som Pánovi: „Ježišu, zacloň slnko, lebo už
nemôžem dlhšie vydržať tú horúčavu." Zvláštne, v jednom okamihu bie­
ly obláčik zaclonil slnko a od tej chvíle už nebola taká veľká horúčava.
Keď som si po chvíli začala robiť výčitky, že som to nezniesla, ale pro­
sila som o úľavu, Ježiš ma sám upokojil.
702 13. august 1936
Dnes večer ma preniká Božia prítomnosť. V jednej chvíli spoznávam veľkú Božiu svätosť. Ó, keď ma pritláča tá Božia veľkosť, vtedy pozná-
vam celú svoju priepasť a ničotu. Je to veľké utrpenie, lebo za pozna­ním ide láska. Duša sa s celou prudkosťou trhá k Bohu a oproti sebe sto­ja dve lásky: Stvoriteľ a stvorenie, jedna kvapôčka sa chce merať s oceá­nom. V prvej chvíli by kvapka chcela zatvoriť do seba ten nepo­chopiteľný oceán, ale v tej istej chvíli poznáva, že je len jednou kva­pôčkou a vtedy je premožená, prechádza celá do Boha ako kvapka do oceánu... Táto chvíľa je v prvej chvíli utrpením, ale takým sladkým, že duša, keď ho zakúsi, je šťastná.
Teraz si práve robím podrobné spytovanie - spájať sa s milosrdným 703 Kristom. Toto cvičenie mi dáva zvláštnu silu. Srdce je vždy spojené s tým, po ktorom túžim - a skutky usmerňované milosrdenstvom, ktoré vyplýva z lásky.
Každú voľnú chvíľu trávim pri nohách skrytého Boha. On je mojím 704 Majstrom. Na všetko sa ho pýtam, o všetkom mu rozprávam. Tu čer­pám silu a svetlo, tu sa učím všetko, tu dostávam svetlo, ako zaobchá­dzať s blížnymi. Od chvíle, keď som vyšla z noviciátu, zatvorila som sa do tabernákula s Ježišom, mojím Majstrom. Sám ma pritiahol do ohňa živej lásky, okolo ktorého sa všetko sústreďuje.
25. DC. 705
Pociťujem bolesti v rukách, nohách a v boku, na tých miestach, kto­ré mal Ježiš prebité. Zvlášť pociťujem tieto bolesti vtedy, keď sa stret­nem s dušou, a tá je v stave bez milosti. Vtedy sa vrúcne modlím, aby milosrdenstvo Božie zasiahlo túto dušu.
29. DC. 706
Na deň sv. Michala Archanjela som videla pri sebe toho vodcu, kto­rý mi povedal: „Pán mi prikázal, aby som sa o teba zvlášť staral. Vedz, že zlo ťa nenávidí, ale neboj sa. Kto je ako Boh?" A zmizol. Ale poci­ťujem jeho prítomnosť a pomoc.
2.X 1936 707
Prvý piatok v mesiaci. Po sv. prijímaní som náhle videla Pána Ježiša. Povedal mi tieto slová: „Teraz viem, že nie pre milosti a dary ma miluješ, ale moja vôľa je ti drahšia než život. Preto sa spájam s tebou tak tesne ako so žiadnym stvorením."
V tej chvíli Ježiš zmizol. Moju dušu zaliala Božia prítomnosť, viem, 708 že som pod pohľadom Mocnára. Ponorila som sa celá do radosti, kto­rá plynie z Boha. Celý deň som žila ponorená v Bohu, neustále. Večer sa ma náhle zmocnili mdloby a zvláštny spôsob zomierania. Moja lás­ka túži vyrovnať sa láske toho Mocnára. Je tak prudko pritiahnutá
204
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
205
k nemu, že bez zvláštnej Božej milosti by nebolo možné v tomto živo­te uniesť tú veľkosť milosti. Ale vidím jasne, že Ježiš ma sám drží, po­silňuje a uschopňuje prebývať so sebou. V tomto je duša zvláštnym spô­sobom činná.
3.X. 1936
Dnes počas ruženca som náhle uvidela nádobu s Najsvätejšou svia­tosťou. Tá nádoba bola odokrytá a skoro plná hostil Vyšiel z nej hlas: „Tie hostieprijali duše obrátené tvojou modlitbou a bolesťou. "Tu som Božiu prítomnosť pocítila ako dieťa - zvláštnym spôsobom som sa cítila byť dieťaťom.
710 V jeden deň som cítila, že nedokážem vyjsť z izby do deviatej. Popro­sila som s. N., aby mi doniesla niečo na jedenie, lebo idem skôr spať, pretože sa zle cítim. S. N. mi odpovedala: „Ale ty nie si chorá, sestra, len ti chceli dať oddýchnuť, a preto to urobili tak naoko, akože si cho­rá." Ó, môj Ježišu, veď choroba postúpila už tak ďaleko, že lekár ma izo­loval od sestier,246 aby som ich nenakazila. A tu zrazu si takto myslia o človeku. Ale je to dobre, to všetko je pre Teba, Ježišu môj. Nechcem veľa písať o vonkajších veciach, lebo ony nie sú podnetom môjho písa­nia. Túžim zaznamenať najmä milosti, ktoré mi Pán udeľuje, lebo nie sú iba pre mňa, ale aj pre mnohé duše.
5.X. 1936
Dnes som dostala list od kňaza Sopočka, v ktorom som sa dozve­dela, že sa chystá vydať obrázok milosrdného Krista. Prosil ma o zasla­nie istej modlitby, ktorú chce umiestniť na opačnej strane, ak dostane povolenie od arcibiskupa. Ó, akou veľkou radosťou sa napĺňa moje srd­ce, že mi Boh dovolil uvidieť dielo svojho milosrdenstva. Ó, je to veľké dielo najvyššieho Boha, ja som len jeho nástrojom. Ó, ako vrúcne túžim vidieť Sviatok Božieho milosrdenstva, ktorý Boh žiada uskutočniť cezo mňa. Ale ak je Božia vôľa, že až po mojej smrti bude slávnostne osla­vovaný, aj tak sa už teraz z neho teším a vnútorne ho už slávim s povo­lením spovedníka.
712 + Dnes som videla otca Andrasza kľačať pohrúženého do modlitby.
Odrazu stál pri ňom Ježiš a vystieral obe ruky nad jeho hlavu. Povedal
mi: „On ťa prevedie, neboj sa."
713 11. október
Dnes večer, keď som písala o veľkom Božom milosrdenstve a o veľ­kom úžitku pre duše, vbehol do cely diabol. S veľkou zlosťou a zúri-
vosťou schytil paraván a začal ho drviť a lámať. V prvej chvíli som sa trochu zľakla, ale hneď som urobila krížikom znak sv. kríža. Beštia sa ihneď upokojila a zmizla. Dnes som nevidela tú ohavnú postavu, ale len jej zlosť. Diablova zlosť je strašná. Ale ten paraván nebol rozdrvený ani polámaný. S úplným pokojom som písala ďalej. Viem dobre, že bez Božej vôle sa ma ten ničomník nedotkne, ale do čoho sa to púšťa? Otvo­rene začína na mňa útočiť s veľkou zlosťou a nenávisťou, ale ani na chvíľu nenaruší môj pokoj. Tá moja vyrovnanosť ho privádza k zúrivosti.
+ Dnes mi Pán povedal: „ Choď za predstavenou a povedz jej, že si pra- 714 jem, aby sa všetky sestry aj deti pomodlili korunku, ktorú som ťa naučil. Nech sa ju modlia deväť dní v kaplnke, aby uprosili môjho Otca a vyprosi­li milosrdenstvo Božie pre Poľsko." Odpovedala som Pánovi, že poviem o tom predstavenej, ale musím sa najprv dohodnúť s otcom Andraszom. Rozhodla som sa, že len čo otec príde, hneď sa s ním o tejto veci doho­vorím. Keď pricestoval, okolnosti sa vyvinuli tak, že som sa s ním nemohla vidieť. Ja som si však nemala všímať žiadne okolnosti, ale ísť za otcom a vybaviť túto vec. Pomyslela som si, že keď príde druhýkrát. Ó, ako veľmi sa to Bohu nepáčilo. V jednej chvíli ma opustila Božia pri- 715 tomnosť - tá veľká Božia prítomnosť, ktorá je dokonca citeľným spô­sobom neustále vo mne. V tej chvíli ma však úplne opustila. Nejaká tem­nota zavládla v mojej duši do tej miery, že neviem, či som v stave milosti, alebo nie. Preto som štyri dni nepristupovala k sv. prijímaniu. Potom som sa stretla s otcom a všetko som mu porozprávala. Potešil ma: „Nestratila si Božiu milosť," ale hneď povedal, „buď Bohu verná." Vo chvíli, keď som odišla od spovednice, opäť sa ma zmocnila Božia prí­tomnosť tak ako predtým. Pochopila som, že Božiu milosť treba prijí­mať tak, ako ju Boh zosiela, spôsobom, akým on chce, a treba ju prijí­mať v takej podobe, v akej nám ju zosiela.
Ó, Ježišu môj, v tejto chvíli si robím pevné a večné predsavzatie: 716 pomocou Tvojej milosti a milosrdenstva zachovať vernosť aj najmenšej Tvojej milosti.
Celú noc som sa pripravovala na prijatie sv. prijímania, lebo som 717 nemohla spať pre telesné bolesti. Moja duša tonula v láske a ľútosti.
Po sv. prijímaní som začula: „Vidíš, čím si sama zo seba, ale neľakaj 718 sa toho. Keby som ti odhalil celú biedu, ktorou si, zomrela by si od zdese­nia. Vedz však o tom, čím si. Preto, že si tak veľmi biedna, odkryl som ti celé more môjho milosrdenstva. Také duše, ako je tvoja, hľadám a túžim po nich, aleje ich málo. Tvoja veľká dôvera voči mne ma núti ustavične ti udeľovať milosti. Máš veľké a nepochopiteľné práva na moje srdce, lebo si dcéra plnej dôvery. Neuniesla by si veľkosť mojej lásky, ktorú mám voči tebe,
206
keby som ti ju tu na zemi odkryl v celej plnosti. Často ti odhaľujem okraj závoja, ale vedz, že to je len moja výnimočná milosť. Moja láska a moje milosrdenstvo nemajú hraníc."
719Dnes som počula tieto slová: „Vedz o tom, dieťa moje, že s ohľadom
na teba udeľujem milosti celému tvojmu okoliu. Ale musíš za nich ďakovať,
lebo oni mi neďakujú za dobrodenia, ktoré im dávam. Z moci tvojej vďač­
nosti ich budem naďalej požehnávať."
720Ó, Ježišu môj, Ty vieš, aký ťažký je spoločný život. Koľko nepocho­
penia a nedorozumení neraz napriek najúprimnejšej vôli z oboch strán.
Je to Tvoje tajomstvo, ó, Pane, spoznáme ho až vo večnosti. Ale naše
posudzovanie musí byť vždy láskavé.
721Veľká, nesmierne veľká je Božia milosť mať duchovného poradcu.
Cítim, že teraz by som nedokázala sama ísť ďalej v duchovnom živote.
Kňazská moc je veľká. Ustavične ďakujem Bohu, že mi dal duchovného
poradcu.
722+ Dnes som počula: „Vidíš, aká si slabá. Kedy budem môcť s tebou
počítať?" Odpovedala som: „Ježišu, buď vždy pri mne, lebo som Tvoje
maličké dieťa. Ježišu, Ty vieš, čo robia malé deti."
723+ Dnes som začula slová: „Milosti, ktoré ti udeľujem, nie sú len pe teba,
ale aj pre veľké množstvo duší... V tvojom srdci je môj stály príbytok. Napriek
biede, ktorou si, sa s tebou spájam. Odnímam ti tvoju biedu a dávam ti moje
milosrdenstvo. V každej duši konám dielo milosrdenstva. Čím väčší hrieš­
nik, tým väčšie má právo na moje milosrdenstvo. V každom diele mojich
rúk je upevnené moje milosrdenstvo. Kto dôveruje môjmu milosrdenstvu,
nezahynie, lebo všetky jeho záležitosti sú mojimi, a jeho nepriatelia stros­
kotajú pri podnožke mojich nôh."
724 Deň pred exercíciami som sa začala modliť, aby mi Pán Ježiš dal aspoň trochu zdravia, aby som sa mohla zúčastniť týchto duchovných cvičení. Cítim sa tak zle, že možno to budú moje posledné. Ale keď som sa začala modliť, hneď som pocítila nejaký divný nepokoj. Prerušila som prosebnú modlitbu a začala som ďakovať Pánovi za všetko, čo mi zosie­la. Odovzdala som sa celkom do jeho sv. vôle. Vtom som pocítila v duši
hlboký pokoj.
+ Keď sa podrobujeme vždy a všade Božej vôli, vo všetkých prípa­doch a okolnostiach života, vzdávame tým Bohu veľkú chválu. Také pod­danie sa Božej vôli má v jeho očiach väčšiu cenu než dlhé pôsty, umŕtvo-vania a najprísnejšie pokánie. Ó, aká veľká je odmena za jeden skutok podrobenia sa Božej vôli s láskou. Keď to píšem, moja duša upadá do nadšenia, ako ju Boh miluje, z akého pokoja sa duša už tu na zemi môže tešiť.
DRUHY ZOŠIT
Krakov 1936
Ó, Božia vôľa, buď mojou láskou
+ Osemdňové exercície 20. X. 1936 725
Ježišu môj, hľa, dnes idem na púšť, aby som sa rozprávala jedine s Tebou, Majster môj a Pán. Nech zmĺkne zem, Ty sám hovor ku mne, Ježišu. Ty vieš, že nerozumiem inému hlasu, len Tvojmu - dobrý Pastier. V príbytku môjho srdca je tá púšť, kde žiadne stvorenie nemá prístup. Ty sám si v ňom Kráľom.
+ Keď som vošla do kaplnky na päťminútovú adoráciu, opýtala som 726 sa Pána Ježiša, ako mám vykonávať tieto exercície. Vtom som začula v duši hlas: „Túžim, aby si sa celá premenila na lásku a horela plameňom ako čistá obeta lásky..."
Večná Pravda, daj mi lúč Tvojho svetla, aby som Ťa poznala, Pane, 727 a náležité zvelebovala Tvoje nekonečné milosrdenstvo. Zároveň mi daj poznať seba, celú priepasť biedy, ktorou som.
+ Za patrónov týchto duševných cvičení som si vybrala sv. Klaudia 728 de la Colombiere a sv. Gertrúdu, aby sa neustále za mňa prihovárali u Matky Božej a milosrdného Spasiteľa.
V tej meditácii o stvorení... v jednom momente sa moja duša spoji- 729
la so svojím Stvoriteľom a Pánom. V tom spojení som spoznala svoj cieľ
a predurčenie. Mojím cieľom je zjednocovať sa tesne s Bohom skrze lás­ku a mojím predurčením je zvelebovať a oslavovať Božie milosrdenstvo.
Pán mi to dal jasne spoznať a prežiť dokonca fyzicky citeľným spô­sobom. Nevychádzam z údivu, keď spoznávam a zakusujem tú nepo­chopiteľnú Božiu lásku, ktorou ma Boh miluje. Kto je Boh a kto som ja? Ďalej rozjímať nemôžem. Iba láska môže pochopiť to stretnutie a spojenie tých dvoch duchov. To je Boh - Duch a duša stvorenia. Čím viac ho poznávam, tým viac celou silou svojej bytosti toniem v ňom.
+ „Na týchto exercíciách ťa budem stále držať pri svojom srdci, aby si 730 lepšie spoznala moje milosrdenstvo, ktoré mám voči ľuďom, najmä úbohým hriešnikom."
V deň, keď sa začali duchovné cvičenia, prišla ku mne jedna zo ses- 731
tier, ktorá pricestovala na večné sľuby. Vyslovila sa predo mnou, že nemá
vôbec dôveru k Bohu a že hocičo ju znechucuje. Povedala som jej: „Dob­
re, že si mi o tom povedala, sestra. Budem sa za teba modliť." A pove­
dala som jej niekoľko slov o tom, ako veľmi bolí Pána Ježiša nedôvera
a ešte od vyvolenej duše. Povedala mi, že od večných sľubov sa bude cvičiť v dôvere. Teraz viem, že aj duše vyvolené a pokročilé v rehoľnom
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
či duchovnom živote nemajú odvahu úplne dôverovať Bohu. Je to pre­to, že málo duší pozná nepochopiteľné Božie milosrdenstvo a jeho veľ­kú dobrotu.
732+ Veľký Boží majestát, ktorý ma dnes prenikol a preniká, vzbudil vo
mne veľkú bázeň, ale bázeň úcty, nie otrocký strach, ktorý je veľmi odliš­
ný od bázne úcty. Bázeň úcty sa zrodila dnes v mojom srdci z lásky
a poznania Božej veľkosti. Je to veľká radosť duše. Duša sa chveje pred
tým, aby Boha ani najmenej neurazila, ale to ju neznepokojuje ani neza-
temňuje šťastie. Kde sa riadime láskou, tam je všetko dobré.
733Pri počúvaní meditácie sa mi stáva,247 že jedno slovo ma vovedie do
tesného spojenia s Pánom a neviem, čo otec hovorí. Viem, že som pri
najmilosrdnejšom Ježišovom srdci. Môj duch celý tonie v ňom a v jed­
nej chvíli spoznáva viac než za celé hodiny rozumového skúmania
a rozjímania. Sú to náhle osvietenia, ktoré mi dávajú spoznať vec tak,
ako na ňu hľadí Boh, tak vo veciach vnútorného sveta, ako aj vo veciach
vonkajšieho sveta.
734Vidím, že Ježiš sám koná v mojej duši na týchto exercíciách. Ja sa
len snažím byť verná jeho milosti. Odovzdala som celú dušu Božiemu
vplyvu. Ten nebeský Mocnár vzal moju dušu úplne do svojho vlastníc­
tva. Cítim, že som unesená ponad zem i nebo do vnútorného života
Boha, kde spoznávam Otca, Syna i Ducha Svätého, ale vždy v jednote
majestátu.
735 + Zatvorím sa do Ježišovho kalicha, aby som ho mohla ustavične
potešovať. Budem robiť všetko, čo bude v mojich silách pre záchranu
duší, skrze modlitbu a utrpenie.
+ Snažím sa byť pre Ježiša vždy Betániou,248 aby si mohol odpoči­núť po mnohých námahách. Vo sv. prijímaní je moje spojenie s Ježišom také tesné a nepochopiteľné, že hoci by som to chcela opísať, nedo­kážem, lebo nemám slov.
736Dnes večer som videla Pána Ježiša v takej podobe ako pri svojom
umučení. Oči mal pozdvihnuté k svojmu Otcovi a modlil sa za nás.
737+ Hoci som chorá, rozhodla som sa, že dnes si vykonám, ako obyčaj­
ne, svätú hodinku. V tej hodine som videla Pána Ježiša pri stĺpe, ako ho
bičovali. V tých strašných mukách sa modlil. Po chvíli mi povedal: „Málo
je duší, ktoré rozjímajú nad mojím umučením so skutočným citom. Najviac
milostí udeľujem dušiam, ktoré zbožne rozjímajú nad mojím umučením."
738+ Dokonca ani moje milosti nie si schopná prijať bez mojej zvláštnej
pomoci - vieš, čím si."
739Dnes po sv. prijímaní som rozprávala Pánu Ježišovi veľa o osobách,
ktoré sú mi zvlášť milé. Vtom som počula slová: „Dcérka moja, nena-
DRUHÝ ZOŠIT
máhaj sa na takú mnohovravnosť. Tých, ktorých zvlášť miluješ, aj ja zvlášť milujem a kvôli tebe ich zasypávam mojimi milosťami. Je mi milé, keď mi o nich hovoríš, ale nerob nič s nadmernou námahou."
+ Ó, Spasiteľu sveta, spájam sa s Tvojím milosrdenstvom. Ježišu môj, 740 spájam všetky moje utrpenia s Tvojimi a ukladám do pokladnice Cirkvi na úžitok duší.
Dnes som bola v priepastiach pekla. Viedol ma anjel. Je to miesto 741 veľkých múk. Jeho územie je veľké. Druhy múk, ktoré som videla: prvé utrpenie, ktoré vytvára peklo, je strata Boha, druhé - ustavičné výčitky svedomia, tretie - tento osud sa už nikdy nezmení, štvrtá múka je oheň, ktorý bude prenikať dušou, ale ju nezničí. Je to strašná múka. Je to oheň čisto duchovný, zapálený Božím hnevom. Piata múka je ustavičná tma a strašný dusivý zápach. Hoci je tma, satani a zatratené duše sa navzá­jom vidia a vidia všetko zlo iných aj svoje. Šiesta múka je ustavičná prí­tomnosť satana, siedma múka - strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenia, kliatby, rúhanie. Sú to múky, ktoré všetci odsúdení trpia spo­lu. Ale to nie je koniec trápenia. Sú jednotlivé múky pre duše, a to sú múky zmyslov. Čím ktorá duša hrešila, tým je mučená strašným spôso­bom, ktorý sa nedá opísať. Sú tam strašné jamy, priepasti múk, kde sa jedna múka odlišuje od druhej. Zomrela by som pri pohlade na tie straš­né múky, keby ma nepodopierala Božia všemohúcnosť. Nech hriešnik vie, že akým zmyslom hreší, takým bude mučený po celú večnosť. Píšem o tom na Boží rozkaz, aby sa žiadna duša nevyhovárala, že pekla niet alebo že tam nikto nebol a nevie, ako tam je.
Ja, sestra Faustína, som bola na Boží príkaz v pekelných priepastiach, aby som mohla hovoriť a svedčiť dušiam, že peklo existuje. Teraz nemôžem o tom hovoriť, mám príkaz od Boha, aby som to zanechala napísané. Satani prejavovali voči mne veľkú nenávisť, ale na Boží príkaz ma museli poslúchať. To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho, čo som videla. Všimla som si jednu vec: je tam najviac duší, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som prišla k sebe, nemohla som sa spamätať zo zdesenia, ako strašne tam duše trpia. Preto sa ešte vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov. Ustavične vzývam Božie milosrdenstvo pre nich. Ó, môj Ježišu, radšej budem do konca sveta zomierať v najväčších mukách, než by som Ťa mala uraziť čo i len najmenším hriechom.
742
J. M. J.
„Dcéra moja, keď cez teba žiadam od ľudí úctu k môjmu milosrdenstvu, tak ty sa musíš prvá vyznačovať dôverou v moje milosrdenstvo. Žiadam od
210
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
211
teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milo­srdenstvo svojim blížnym máš preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť.
Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé - skutkom, po druhé - slovom, po tretie - modlitbou. V týchto troch stup­ňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je viditeľným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť. Áno, Dru­há veľkonočná nedeľa je Sviatkom milosrdenstva. Ale musí byť aj skutok. Žiadam úctu k môjmu milosrdenstvu slávnostným oslavovaním tohoto sviat­ku aj vzdávaním úcty tomu obrazu, ktorý je namaľovaný. Cez tento obraz udelím dušiam veľa milostí, on má pripomínať požiadavky môjho milo­srdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna." Ó, Ježišu môj, Ty sám mi pomáhaj vo všetkom, lebo vidíš, aká som maličká. Spolie­ham jedine na Tvoju dobrotivosť, Bože.
+ Podrobné spytovanie
743 Spájanie sa s milosrdným Kristom. Srdcom objímam celý svet,
zvlášť zaostalé krajiny a prenasledovaných ľudí. Pre nich prosím o mi­
losrdenstvo.
Dve všeobecné predsavzatia:
prvé - snažiť sa o vnútorné ticho a prísne zachovávať regulu mlčania,
druhé - vnútorná vernosť vnuknutiam, uvádzať ich do života a do skutkov podľa toho, ako uzná duchovný poradca.
V tejto chorobe túžim zvelebovať Božiu vôľu. Nakoľko to bude v mojej moci, budem sa snažiť zúčastňovať všetkých spoločných cviče­ní. Za každú nepríjemnosť a utrpenie poďakujem vrúcne Pánu Bohu.
744 + Často cítim, že okrem Ježiša nemám pomoc odnikiaľ, hoci neraz
veľmi potrebujem vysvetliť Pánove želania.
Dnes večer som náhle dostala Božie svetlo ohľadne jednej veci. Vyše dvanásť rokov som rozmýšľala nad istou vecou a nemohla som ju pocho­piť. Dnes mi dal Ježiš poznať, ako veľmi sa mu to páčilo.
(25.X. 1936)
745 Počas sv. omše sa ma zmocnil taký vnútorný oheň Božej lásky a túž­by zachraňovať duše, že to nedokážem vyjadriť. Cítim, že som preme­nená na oheň, budem bojovať so všetkým zlom zbraňou milosrdenstva. Spaľuje ma túžba zachraňovať duše, prejsť celý svet do šírky i do dĺžky až na jeho koniec, do naj divokejších miest, aby som zachraňovala duše. Robím to skrze modlitbu a obetu. Túžim, aby každá duša oslavovala Božie milosrdenstvo, lebo každý pocíti účinky milosrdenstva na sebe.
Svätí v nebi zvelebujú Pánovo milosrdenstvo. Ja ho túžim zvelebovať už tu na zemi a šíriť úctu k nemu tak, ako to Boh odo mňa žiada.
Pochopila som, že v istých a najťažších chvíľach budem sama. Všet- 746 ci ma opustia a budem sa musieť postaviť proti všetkým búrkam a bojo­vať celou silou svojej duše aj s tými, od ktorých som očakávala pomoc.
Ale nie som sama, lebo je so mnou Ježiš. S ním sa nebojím ničoho. Dobre som si vedomá všetkého a viem, čo Boh odo mňa žiada. Utrpe­nie, opovrhovanie, výsmech, prenasledovanie, poníženie bude mojím stálym údelom. Nepoznám inú cestu, za úprimnú lásku - nevďačnosť. Taká je moja cesta, ktorú vyšliapal predo mnou Ježiš.
Ježišu môj, moja sila a moja jediná nádej, v Tebe jedinom je celá moja nádej, moja dôvera nebude sklamaná.
747
Deň obnovenia sľubov249
Božia prítomnosť preniká moju dušu nielen duchovným spôsobom, ale cítim to aj fyzicky.
2. november 1936 748
Večer po vešperách som išla na cintorín.250 Chvíľu som sa modlila, vtom som uzrela jednu z našich sestier. Povedala mi: „Sme v kaplnke." Pochopila som, že mám ísť do kaplnky a tam sa modliť za získanie odpustkov. Na druhý deň počas sv. omše som videla, ako sa tri biele holúbky vzniesli od oltára do neba. Pochopila som, že nielen tieto tri dušičky, ktoré som videla, prešli do neba, ale aj veľa iných, ktoré zomre­li nielen v našom ústave. Ó, aký dobrý a milosrdný je Pán.
Rozhovor s otcom Andraszom na koniec exercícií. Nesmierne ma 749 udivila jedna vec. Počas každého rozhovoru, v ktorom som sa obracala o radu a pokyny na otca, som si všimla, že otec Andrasz na všetky moje otázky, ktoré som mu predkladala a ktoré odo mňa žiada Pán, odpove­dal tak jasne a rozhodne, akoby to všetko sám prežíval. Ó, môj Ježišu, keby bolo viac takých duchovných poradcov. Duše by pod takým vede­ním v krátkom čase prichádzali na vrchol svätosti a nepremárňovali by také veľké milosti. Ja neustále ďakujem Bohu za tú veľkú milosť, že vo svojej dobrote ráčil na mojej ceste duchovného života postaviť tie žia­rivé stĺpy, ktoré mi osvetľujú cestu, aby som neblúdila po nesprávnych cestách alebo sa neoneskorila v úsilí o úzke zjednotenie s Pánom. Mám veľkú lásku voči Cirkvi, ktorá vychováva a vedie duše k Bohu.
Rozhovor s matkou generálnou251 31. X. 1936
Keď som sa rozprávala s matkou generálnou o záležitostiach týkajú- 750
12
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
213
cich sa môjho odchodu, dostala som odpoveď: „Sestra, ak Pán Ježiš žia­da, aby ste opustili túto kongregáciu, nech mi dá nejaké znamenie, že to on žiada. Modlite sa, sestra o to znamenie, lebo sa obávam, aby ste niekedy neupadli do nejakého klamú. Aj keď na druhej strane by som nechcela obmedzovať Božiu vôľu ani sa jej protiviť, lebo sama túžim plniť Božiu vôľu." A tak sme sa dohodli, že ešte zostanem tak, ako som, až do chvíle, keď Pán dá matke generálnej poznať, že to on žiada, aby som opustila túto kongregáciu.
751 A tak sa celá tá vec ešte trochu odložila. Vidíš, Ježišu, teraz už záleží len na Tebe. Som úplne pokojná napriek tomu veľkému naliehaniu. Ja som zo svojej strany urobila všetko. Teraz je rad na Tebe, môj Ježišu, a skrze to sa vyzdvihne Tvoja záležitosť. Ja zo svojej strany sa úplne zho­dujem s Tvojou vôľou. Urob so mnou, čo sa Ti páči, Pane. Daj mi len milosť, aby som Ťa vrúcnejšie milovala. To mi je najdrahšie. Netúžim po ničom okrem Teba - večná Láska. Nezáleží na tom, akými cestami ma povedieš - či bolestnými, alebo radostnými. Ja Ťa túžim milovať kaž­dou chvíľou môjho života. Keď mi prikážeš odísť plniť Tvoju vôľu - pôj­dem, keď mi prikážeš zostať - zostanem. Nezáleží na tom, koľko budem trpieť v jednom alebo druhom prípade. Ó, Ježišu môj, ak odídem, viem, čo budem musieť vydržať a zniesť. S plným vedomím s tým súhlasím a skutkom vôle som už všetko prijala. Nezáleží na tom, čo je v tom kali­chu pre mňa, stačí, že viem, že mi ho podala milujúca Božia ruka. Ak ma vrátiš z tej cesty späť a prikážeš mi zostať, zostanem napriek všet­kým vnútorným nutkaniam. Ak mi ich budeš naďalej udržiavať v duši a ponecháš ma v tomto vnútornom zomieraní hoci do konca života, prijímam to s plným vedomím vôle a láskavým odovzdaním sa Ti, ó, Bože môj. Ak zostanem, ukryjem sa v Tvojom milosrdenstve, Bože môj, tak hlboko, že už ma žiadne oko nedovidí. Túžim byť v mojom živote kadidelnicou, naplnenou ukrytou pahrebou a dym sa bude vznášať k Tebe, živá Hostia. Nech je Ti milý. Cítim vo svojom srdci, že každá obeta, aj malá, roznecuje plameň mojej lásky k Tebe, hoci tak ticho a skryto, že ju nikto nezbadá.
752Keď som matke generálnej povedala, že Pán žiada, aby sa kongre­
gácia pomodlila korunku na uprosenie Božieho hnevu, matka mi odpo­
vedala, že zatiaľ nemôže zavádzať nové neschválené modlitby. „Ale
môžeš mi dať, sestra, tú korunku, možno pri nejakej adorácii sa bude
dať pomodliť - uvidíme." Bolo by dobre, keby kňaz dr. Sopočko vydal
nejakú brožúrku s korunkou. Potom by bolo lepšie a ľahšie, aby sme sa
ju v kongregácii mohli modliť, lebo takto je to trochu ťažké.
753Pánovo milosrdenstvo oslavujú sv. duše v nebi, ktoré zakúsili na sebe
toto nekonečné milosrdenstvo. Čo tie duše robia v nebi, ja začnem už tu na zemi. Budem oslavovať Boha za jeho nekonečnú dobrotu a budem sa snažiť, aby iné duše poznali a zvelebovali nevysloviteľné a nepocho­piteľné Božie milosrdenstvo.
+ Prisľúbenie Pána: „Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, za- 754 hrnie moje milosrdenstvo v živote a zvlášť v hodine smrti."
Ó, Ježišu môj, nauč ma otvárať vnútro milosrdenstva a lásky každé- 755 mu, kto ma o to prosí. Ježišu, Vodca môj, Ty ma nauč tomu, aby všet­ky moje modlitby a skutky mali na sebe vtlačenú pečať Tvojho milo­srdenstva.
18. XI. 1936 756
Dnes som sa snažila vykonať si všetky cvičenia už do benedikcie, lebo som sa cítila viac chorá ako obyčajne. Hneď po benedikcii som išla spať, ale keď som vošla do spálne, náhle som vnútorne poznala, že mám ísť do cely s. N., lebo potrebuje pomoc. Vošla som hneď do tej cely a s. N. mi hovorí: „Ó, ako dobre, že ťa Boh priviedol, sestra." Hovorila takým tichým hlasom, že som ju ledva počula. Hovorí mi: „Sestra, pro­sím ťa, prines mi trochu čaju s citrónom, mám veľký smäd a nemôžem sa pohnúť, lebo mám bolesti." A skutočne veľmi trpela a mala aj vyso­kú horúčku. Poslúžila som jej aspoň tou troškou čaju, uhasila svoj smäd. Keď som vošla do svojej cely, mojej duše sa zmocnila veľká Božia lás­ka. Pochopila som, ako veľmi treba dávať pozor na vnútorné vnuknutia a verne ich nasledovať. Vernosť jednej milosti privádza ďalšie.
19. XI. 1936 757
Dnes počas sv. omše som videla Pána Ježiša, ktorý mi povedal: „Buď pokojná, dcéra moja, vidím všetko tvoje úsilie, ktoré mi je veľmi milé. "Pán zmizol a bol čas ísť na sv. prijímanie. Po prijatí sv. prijímania som náh­le uvidela Večeradlo a v ňom Pána Ježiša a apoštolov. Videla som usta­novenie Najsv. sviatosti. Ježiš mi dovolil preniknúť do svojho vnútra. Spoznala som jeho veľký majestát a zároveň jeho veľké zníženie. To zvláštne svetlo, ktoré mi dovolilo spoznať jeho majestát, mi zároveň odhalilo, čo je v mojej duši.
Ježiš mi dal spoznať hĺbku svojej tichosti a pokory a dal mi pocho- 758 piť, že práve toto odo mňa žiada. Pocítila som Boží pohľad v mojej duši. Naplnil ma nepochopiteľnou láskou. Pochopila som, že Pán sa díval s láskou na moje cnosti a hrdinské úsilie, a spoznala som, že toto Boha priťahuje do môjho srdca. Pochopila som, že nestačí, aby som sa snaži­la len o zvyčajné cnosti, ale mám sa snažiť cvičiť v cnostiach heroických.
.14
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
215
Hoci navonok ide o vec celkom obyčajnú, môžem ju robiť odlišným spô­sobom, ktorý dovidí len oko Pánovo. Ó, môj Ježišu, čo som napísala, je len slabým odtienkom toho, čo chápem v duši. Sú to veci čisto duchov­né, ale aby som mohla napísať niečo z toho, čo mi Pán dáva poznať, musím použiť také slová, s ktorými som úplne nespokojná, pretože nevy­jadrujú skutočnosť.
759 Keď som prvýkrát dostala bolesti,252 bolo to takto: po ročných sľu­boch253 jedného dňa počas modlitby som uvidela veľké svetlo. Z toho svetla vyšli lúče, ktoré ma zasiahli. Vtom som pocítila strašnú bolesť v rukách, nohách aj v boku, aj tŕne tŕňovej koruny. Pociťovala som tie­to bolesti počas sv. omše v piatky, ale bolo to len krátku chvíľu. Počas niekoľkých piatkov sa to opakovalo. Neskôr som už necítila žiadne boles­ti, až doteraz, to je do konca septembra tohto roku. Teraz, keď som cho­rá, počas sv. omše v piatok som pocítila, ako ma prenikli tie isté boles­ti. Opakuje sa to každý piatok a niekedy pri stretnutí s dušou, ktorá nie je v stave milosti. Hoci to býva zriedkavo a bolesť trvá veľmi krátko, predsa je strašná a bez zvláštnej Božej milosti by som ju neuniesla. Tie­to bolesti sa navonok nijako neprejavujú. Čo bude ďalej, neviem. To všet­ko je pre duše...
21. XI. 1936
Ježišu, vidíš, že nie som ani ťažko chorá, ani zdravá. Vlievaš mi do duše nadšenie k činu a nemám síl. Horí vo mne oheň Tvojej lásky a čo nemôžem dokázať fyzickými silami, to vyrovná láska. 761 Ježišu, môj duch túži a veľmi si želá spojiť sa s Tebou, ale zadržia­vajú ma Tvoje diela. Počet duší, ktoré mám priviesť k Tebe, ešte nie je úplný. Túžim po námahe, utrpení, nech sa vo mne naplní všetko, čo si si zaumienil pred vekmi - ó, Stvoriteľu môj a Pán. Rozumiem len Tvo­jej reči, ona jediná mi dáva silu. Tvoj Duch, ó Pane, je duchom pokoja a moje hlbiny nič neznepokojuje, lebo tam prebývaš Ty, Pane.
Viem, že som pod Tvojím zvláštnym pohľadom, ó, Pane. Neskúmam ustrašene Tvoje plány so mnou, mojou vecou je prijímať z Tvojej ruky všetko. Nebojím sa ničoho, hoci vystrája búrka a okolo mňa udierajú strašné hromy. Cítim sa vtedy celkom osamotená, ale moje srdce Ťa cíti a moja dôvera sa zosilňuje. Vidím celú Tvoju všemohúcnosť, ktorá ma udržuje. S Tebou, Ježišu, kráčam životom, dúhami aj cez búrky s výkri­kom radosti, pospevujúc si pieseň Tvojho milosrdenstva. Neumíknem vo svojom speve lásky, až ho zachytí anjelský chór. Niet sily, ktorá by ma zadržala, keď bežím k Bohu. Vidím, že ani predstavení vždy nechá­pu cestu, ktorou ma Boh vedie, a nečudujem sa tomu.
V istej chvíli som videla kňaza Sopočka, ako sa modlí. Rozmýšľal 762
o týchto záležitostiach.254 Videla som, ako sa odrazu objavil svetelný
kruh nad jeho hlavou. Hoci nás delí priestor, často ho vidím, ako pra­
cuje pri písacom stole napriek tomu, že je unavený.
22. XI. 1936 763
Dnes vo sv. spovedi prehovoril Pán Ježiš ku mne ústami istého kňa­za. Ten kňaz nepoznal moju dušu a ja som sa len vyznala z hriechov, ale povedal mi tieto slová: „Plň verne všetko, čo Ježiš od teba žiada, napriek ťažkostiam. Vedz o tom, že hoci by sa ľudia na teba hnevali, Ježiš sa na teba nehnevá a nikdy sa na teba hnevať nebude. Neber ohľad na ľudskú mienku." V prvej chvíli ma udivilo toto poučenie. Pochopila som, že cez neho hovorí Pán a on si to ani veľmi neuvedomuje. Ó, sväté tajomstvo, aké veľké poklady v sebe obsahuješ. Ó, svätá viera, ukazovateľ mojej cesty.
24. XI 764
Dnes som dostala list od kňaza Sopočka.255 Z toho listu som pocho­pila, že celú tú záležitosť riadi sám Boh. Ako ju Pán začal, tak ju aj do­končí. Čím väčšie ťažkosti vidím, tým som pokojnejšia. Ó, keby v celej tejto veci nebola veľká Božia sláva a úžitok pre mnohé duše, satan by sa tak nestaval proti tomu. Ale on cíti, čo tým stratí. Teraz som spoznala, že satan najviac nenávidí milosrdenstvo. Je to pre neho najväčšie utr­penie. Ale Pánovo slovo nepominie, slovo Božie je živé, ťažkosti nezrušia Božie diela, ale dokazujú, že sú Božie...
V istej chvíli som uvidela kláštor tej novej spoločnosti. Keď som cho- 765
dila a navštevovala všetko, odrazu som videla hŕbu detí, ktoré nemali
viac ako päť až jedenásť rokov. Keď ma zbadali, obstali ma dokola
a začali hlasno volať: „Chráň nás od zlého!" Zaviedli ma do kaplnky, ktorá bola v tom kláštore. Keď som vošla dnu, uvidela som umučeného Pána Ježiša. Láskavo sa na mňa pozrel a povedal mi, že ho „deti ťažko urážajú, ty ich chráň od zlého". Od tej chvíle sa modlím za deti, ale cítim, že samotná modlitba nestačí.
Ó, Ježišu môj, Ty vieš, koľko námahy to vyžaduje, aby sme dokáza- 76 6 li úprimne a s jednoduchosťou prebývať s tými, od ktorých naša priro­dzenosť uteká. Alebo s tými, ktorí nám vedome, alebo aj nevedomky spôsobili bolesť. Po ľudsky je to nemožné. V takých chvíľach sa snažím viac než inokedy uvidieť v danej osobe Pána Ježiša a kvôli tomuto Ježišo­vi robím pre tie osoby všetko. V takých skutkoch je čistá láska. Také cvičenie v láske dáva duši odolnosť a silu. Neočakávam od stvorení nič,
216
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
217
preto neprežívam žiadne sklamania. Viem, že stvorenie je samo zo seba biedne, tak čo od neho čakať. Boh mi je všetkým. Všetko túžim hodnotiť podľa Boha.
767+ Moje prebývanie s Pánom je teraz skrz-naskrz duchovné. Mojej
duše sa dotýka Boh. Celá sa v ňom ponára až po zabudnutie na seba.
Skrz-naskrz presiaknutá Bohom toniem v jeho nádhere. Toniem celá
v ňom - nedokážem to opísať, lebo pri písaní používam zmysly, a tam,
v tom zjednotení, zmysly nepôsobia, zlieva sa Boh a duša. V Bohu je
taký veľký život, ku ktorému je duša pripustená, že slovom sa to nedá
vyjadriť. Keď sa duša vracia do bežného života, vtedy vidí, že tento život
je súmrakom, hmlou, ospalou neusporiadanosťou, je akoby malým
dieťaťom. V takých chvíľach duša len prijíma od Boha, lebo ona sama
zo seba nič nekoná, nerobí ani najmenšiu námahu, všetko vykonáva v nej
Boh. Ale keď sa duša vracia do zvyčajného stavu, vidí, že nie je v jej
moci zostať ďalej v tomto zjednotení. Tieto chvíle sú krátke, preto sú
trvalé. Duša nemôže byť dlho v tomto stave, lebo inak by sa vskutku
oslobodila z pút tela navždy, hoci aj tak ju drží len zázrak skrze Boha.
Boh dáva duši jasne poznať, ako ju miluje, akoby bola len ona jediná
predmetom jeho zaľúbenia. Duša to poznáva jasne, akoby bez závoja.
Vrhá sa zo všetkých síl k Bohu, ale cíti sa byť dieťaťom. Ona vie, že nie
je to v jej moci, preto sa Boh znižuje k nej a spája ju so sebou spôso­
bom... tu musím zmĺknuť, lebo to, čo duša prežíva, neviem opísať.
768Je to zvláštne, že hoci duša, ktorá prežíva zjednotenie s Bohom, to
nedokáže presne vyjadriť a pomenovať, ale keď stretáva podobnú dušu,
podivuhodne si v týchto veciach rozumejú, aj keď spolu veľa nehovoria.
Duša, ktorá je zjednotená s Bohom, ľahko spoznáva sebe podobnú dušu
aj keby jej neodkryla svoje vnútro, ale len sa bežne s ňou rozprávala. Je
to akoby duchovné príbuzenstvo. Duší, ktoré sú takto zjednotené
s Bohom, nie je veľa. Je ich menej, než si myslíme.
769Všimla som si, že Pán udeľuje takúto milosť dušiam z dvoch dôvo­
dov: prvý je ten, ak má duša splniť nejaké veľké dielo, ktoré je z ľud­
ského hľadiska nad jej sily. V druhom prípade som si všimla, že Boh
udeľuje túto milosť pre vedenie a upokojovanie podobných duší. Aj keď
Pán môže udeliť túto milosť, ako sa mu páči a komu chce. Túto milosť
som si všimla u troch kňazov. Jeden z nich je svetským kňazom a dva­
ja rehoľní kňazi. Aj dve rehoľnice, ale nie na tom istom stupni.
770Čo sa mňa týka, dostala som túto milosť po prvýkrát na veľmi krát­
ku chvíľu, keď som mala osemnásť256 rokov, počas oktávy Božieho tela
cez vešpery, keď som zložila Pánu Ježišovi večný sľub čistoty. Žila som
ešte vo svete, ale zakrátko som vstúpila do kláštora. Táto milosť trvala
len chvíľku, ale jej sila je veľká. Po tejto milosti prišla dlhá prestávka. V skutočnosti som dostávala od Pána v tejto prestávke veľa milostí, ale iného druhu. Bolo to obdobie skúšok a očisťovania. Tieto skúšky boli veľmi bolestné. Moja duša prežila úplné opustenie od Boha, bola pono­rená vo veľkých temnotách. Zbadala som a pochopila, že nikto ma z toh­to trápenia nedokáže vyviesť. Ani ma nikto nemohol pochopiť. Dvakrát bola moja duša ponorená do zúfalstva, raz pol hodiny, druhý raz trištvr-te hodiny. Čo sa týka milostí, nemôžem ich veľkosť presne opísať, ani samotné Božie skúšky. Hoci by som použila neviem aké slová, všetko je slabým tieňom. Avšak, ako ma Pán ponoril do tohto trápenia, tak ma z neho aj vyviedol. Trvalo to niekoľko rokov a opäť som dostala tú výni­močnú milosť zjednotenia, ktorá trvá dodnes. Ale aj v tomto opätovnom zjednotení boli krátke prestávky. Teraz však už od istého času nepociťu­jem žiadnu prestávku, ale čoraz hlbšie sa ponáram v Bohu. Veľké svet­lo, ktorým je osvietený rozum, mi dáva spoznať Božiu veľkosť. Nie aby som v ňom spoznávala jednotlivé dobré vlastnosti ako predtým. Nie -je to inak: v jednej chvíli spoznávam celú Božiu podstatu.
Duša257 v tej istej chvíli tonie celá v ňom a prežíva také veľké šťastie 771 ako vyvolení v nebi. Hoci oni vidia tvárou v tvár Boha a sú úplne šťast­ní, absolútne - ich poznanie Boha však nie je rovnaké. Boh mi to dal spo­znať. To hlbšie poznanie sa začína už tu na zemi skrze milosť, ale vo veľ­kej miere závisí od našej vernosti tejto milosti. Duša, ktorá prežila túto nepochopiteľnú milosť zjednotenia, nemôže povedať, že vidí Boha tvá­rou v tvár. Aj tu je tenučký závoj viery, ale taký tenučký, že duša môže hovoriť - vidí Boha a hovorí s ním. Je preniknutá Bohom. Boh jej dáva najavo, ako veľmi ju miluje. Duša vidí, že lepšie a svätejšie duše ako ona nedostali túto milosť, preto sa jej zmocňuje svätý úžas a udržuje ju v hlbokej pokore. Ponára sa do svojej ničoty a svätého úžasu a čím viac sa znižuje, tým tesnejšie sa Boh zjednocuje s ňou a znižuje sa k nej. Duša je v tejto chvíli akoby ukrytá, jej zmysly sú nečinné, v jednej chvíli spo­znáva Boha a tonie v ňom. Poznáva celú hĺbku nepreniknuteľného a čím je jej poznanie hlbšie, tým vrúcnejšie po ňom túži.
Veľká je vzájomná spätosť duší s Bohom. Keď duša vychádza z ukry- 772 tia, jej zmysly ochutnávajú to, v čom nachádzala rozkoš. Avšak aj to je veľká Božia milosť, ale nie čisto duchovná. Predovšetkým zmysly sa nezúčastňujú. Každá milosť dáva duši moc a silu konať, odvahu na utr­penie. Duša dobre vie, čo Boh od nej žiada a napriek protivenstvám plní 773 jeho sv. vôľu. Duša však nemôže v týchto veciach konať sama. Musí sa ísť poradiť k osvietenému spovedníkovi. Inak by mohla poblúdiť alebo nebude mať nijaký úžitok.
218
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
219
774+ Rozumiem tomu dobre, ó, môj Ježišu, že ako chorobu meriame
teplomerom a silná horúčka nám hovorí o veľkosti choroby, tak v du­
chovnom živote je utrpenie teplomerom, ktorý meria Božiu lásku v duši.
775+ Mojím cieľom je Boh... A mojím šťastím je plnenie Božej vôle. Nič
na svete mi toto šťastie nedokáže zakaliť, nijaká moc, nijaká sila.
776Dnes bol v cele u mňa Pán a povedal mi: „Dcéra moja, už ťa dlho nene­
chám v tejto kongregácií. Hovorím ti to preto, aby si s väčšou horlivosťou
využívala milosti, ktoré ti udeľujem."
27. XI. 1936
777 Dnes som bola v duchu v nebi a obzerala som si tú nepochopiteľnú
nádheru a šťastie, ktoré nás po smrti čaká. Videla som, ako všetky stvo­
renia neustále vzdávajú česť a slávu Bohu. Videla som, aké veľké šťas­
tie je v Bohu, ako sa rozlieva na všetky stvorenia, robí ich šťastnými a ako
sa všetka chvála a sláva z toho šťastia vracajú späť do prameňa. Duše
vstupujú do Božích hlbín, kontemplujú vnútorný život Boha Otca, Syna
i Ducha Svätého, ktorého nikdy nepochopia ani nepreskúmajú.
Ten prameň šťastia je vo svojej podstate nemenný, a predsa na radosť stvorení vyviera z neho stále nové a nové šťastie. Rozumiem teraz sv. Pavla, ktorý povedal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú."
778Boh mi dal poznať jednu jedinú vec, ktorá má v jeho očiach neko­
nečnú hodnotu, a to je Božia láska. Láska, láska a ešte raz láska - s jed­
ným skutkom čistej Božej lásky sa nedá nič porovnať. Ó, akou nepo­
chopiteľnou pozornosťou obdarúva Boh dušu, ktorá ho úprimne miluje.
Ó, šťastná duša, ktorá sa teší už tu na zemi jeho zvláštnej pozornosti.
Sú to duše malé a pokorné.
779Hlbšie som spoznala Boží majestát, ktorý zvelebujú nebeskí ducho­
via podľa stupňov milosti a hierarchie, na ktoré sa delia. Keď som vide­
la tú Božiu moc a veľkosť, mojej duše sa nezmocnila hrôza ani strach,
nie, nie - vôbec nie. Moja duša bola naplnená pokojom a láskou. Čím
viac spoznávam Božiu veľkosť, tým viac sa teším, že on je taký. Nesmier­
ne sa teším jeho veľkosti. Teším sa, že som taká maličká, lebo preto, že
som malá, nosí ma na svojich rukách a drží si ma pri svojom srdci.
780Ó, môj Bože, ako mi je ľúto ľudí, ktorí neveria vo večný život. Mod­
lím sa za nich, aby aj ich zasiahol prameň milosrdenstva a aby ich Boh
privinul do svojho otcovského lona. Ó, láska, ó, kráľovná.
781Láska nepozná strach, prevyšuje všetky anjelské chóry, ktoré majú
stráž pred jeho trónom. Ona sa nezľakne nikoho, ona dosahuje Boha
a tonie v ňom ako v svojom jedinom poklade. Cherubín s ohnivým
mečom, ktorý stráži raj, nemá nad ňou moc. Ó, čistá Božia láska, aká si veľká a neporovnateľná. Ó, keby duše poznali tvoju moc.
+ Dnes som veľmi slabá, nemôžem si ani meditáciu vykonať v kapln- 782 ke, ale musím si ísť ľahnúť. Ó, môj Ježišu, milujem Ťa a túžim Ťa zve­lebovať svojou slabosťou, odovzdávajúc sa celkom Tvojej svätej vôli.
+ Musím nad sebou veľmi bdieť, zvlášť dnes, lebo sa ma začína 783 zmocňovať nadmerná citlivosť voči všetkému. Veci, ktoré by som si vôbec nevšimla, keby som bola zdravá, sa ma dnes dotýkajú. Ó, môj Ježišu, moja záštita a sila, daj mi milosť, aby som z tejto situácie vyšla víťazne. Ó, môj Ježišu, premeň ma na seba mocou Tvojej lásky, aby som bola hodným nástrojom na ohlasovanie Tvojho milosrdenstva.
+ Dnes ďakujem Bohu za túto chorobu a fyzickú slabosť, lebo mám 784 čas na rozhovor s Pánom Ježišom. Je pre mňa rozkoš tráviť dlhé chví­le pri nohách skrytého Boha a hodiny mi ubiehajú ako minúty ani neviem ako. Cítim, že horí vo mne oheň a nemám pochopenie pre iný život okrem obety, ktorá plynie z čistej lásky.
29. XI. 1936 785
Matka Božia ma poučila, ako sa mám pripraviť na Sviatok Božieho narodenia. Videla som ju dnes bez malého Ježiška. Povedala mi: „Dcé­ra moja, usiluj sa o tichosť a pokoru, aby Ježiš, ktorý ustavične prebýva v tvojom srdci, si mohol oddýchnuť. Adoruj ho vo svojom srdci, nevy­chádzaj zo svojho vnútra. Vyprosím ti, dcéra moja, milosť takého vnú­torného života, aby si, neopúšťajúc svoje vnútro, navonok plnila všetky svoje povinnosti ešte s väčšou dôkladnosťou. Ustavične prebývaj s ním vo svojom srdci. On bude tvojou silou. So stvoreniami udržuj kontakt natoľko, nakoľko to nutnosť a tvoje povinnosti vyžadujú. Si milým prí­bytkom živého Boha, v ktorom on ustavične s láskou a so zaľúbením prebýva. Živá Božia prítomnosť, ktorú pocítiš živšie a výraznejšie, ťa utvrdí, dcéra moja, v tom, čo som ti povedala. Snaž sa takto si počínať do dňa Božieho narodenia a neskôr ti on sám dá poznať, akým spôso­bom budeš s ním prebývať a zjednocovať sa."
30. XI. 1936 786
Dnes počas vešpier nejaká bolesť prenikla moju dušu. Vidím, že toto dielo je nad moje sily po každej stránke. Som malým dieťaťom oproti veľkosti tejto úlohy a len na výslovný Boží rozkaz pristupujem k jeho splneniu. Na druhej strane, aj tieto veľké milosti sa mi stali bremenom a ledva ich dvíham. Vidím nedôveru zo strany predstavených, rôzne pochybovanie a z tohto dôvodu podozrievavý postoj voči mne. Môj
220
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
221
Ježišu, vidím, že aj veľké milosti môžu byť utrpením, a predsa je to tak. Nielen že kvôli tomu môže byť utrpenie, ale aj musí byť, ako znak Božie­ho pôsobenia. Chápem dobre, že keby Boh sám neposilňoval moju dušu v týchto rôznych skúškach, neporadila by si sama od seba. Jej záštitou je sám Boh. Keď som počas vešpier ďalej rozmýšľala o tom, ako je pomiešané utrpenie s milosťou, vtom som začula hlas najsv. Matky: „Pozri, dcéra moja, aj keď som bola vyvýšená do postavenia Božej Mat­ky, predsa sedem mečov bolesti preniklo moje srdce. Nerob nič na svo­ju obranu, znášaj všetko s pokorou, sám Boh ťa bude ochraňovať."
787 Jednodňové exercície
Dnes počas rannej meditácie mi dal Pán poznať a jasne pochopiť nezmeniteľnosť svojich želaní. Vidím jasne, že nikto ma z tejto povin­nosti, plniť poznanú Božiu vôľu, nemôže oslobodiť. To, že mi chýba zdravie a fyzické sily, nieje dostatočným dôvodom a neoslobodzuje ma od tohto diela. Uskutočňuje ho sám Pán, ja mám byť iba nástrojom v jeho rukách. A tak, ó, Pane, hľa, tu som, aby som plnila Tvoju vôľu. Rozkazuj mi podľa svojich večných zámerov a zaľúbenia. Daj mi len milosť, aby som Ti vždy bola verná.
788Keď som sa rozprávala s ukrytým Bohom, dal mi poznať a pocho­
piť, že sa nemám veľmi zamýšľať a báť ťažkostí, ktoré ma môžu stret­
núť: „Vedz, že ja som s tebou. Ja spôsobujem ťažkosti a ja nad nimi víťazím.
Nepriaznivé okolnosti môžem zmeniť v jednej chvíli na priaznivé tejto veci."
V dnešnom rozhovore mi Pán veľa vysvetlil, hoci nepíšem všetko.
789Dávať iným vždy prednosť, vo všetkých okolnostiach, zvlášť na rekre­
ácii. Počúvať pokojne, neprerušovať, hoci by mi desaťkrát rozprávali to
isté. Nikdy sa neopýtam na vec, ktorá veľmi priťahuje moju zvedavosť.
790 Predsavzatie: naďalej to isté - spájať sa s milosrdným Kristom.
Hlavné predsavzatie: vnútorné ticho, mlčanie.
791Ukry ma, Ježišu, v hĺbke svojho milosrdenstva a vtedy nech ma blíž­
ni posudzujú, ako chcú.
792Nikdy nehovoriť o svojich zážitkoch. V utrpení hľadať úľavu v mod­
litbe, v najmenších pochybnostiach hľadať radu len u spovedníka.
Mať vždy otvorené srdce voči utrpeniam druhých a svoje utrpenia poná­
rať do Božieho srdca, aby navonok neboli viditeľné, nakoľko je to
možné.
Snažiť sa vždy o vyrovnanosť, hoci by okolnosti boli neviem aké búr­livé. Nedať si narušiť pokoj a vnútorné ticho. Žiadna vec sa nevyrovná pokoju duše. Keď mi budú niečo bezdôvodne vyčítať - neospravedlňo­vať sa. Ak sa predstavená bude chcieť dozvedieť, či mám, alebo nemám
pravdu, tak sa to dozvie a nemusí to byť práve odo mňa. Mojou vecou je všetko prijímať s vnútorným postojom pokory.
Tento advent budem prežívať podľa pokynov Božej Matky, v tichos- 793 ti a pokore.
Prežívam chvíle s najsv. Matkou. S veľkou túžbou očakávam príchod Pána. Moje túžby sú veľké. Túžim, aby všetok ľud poznal Pána, túžim pripraviť všetky národy na prijatie vteleného Slova. Ó, Ježišu, daj, nech prameň Tvojho milosrdenstva vytryskne s väčšou hojnosťou, lebo ľud­stvo je veľmi choré a viac než inokedy potrebuje Tvoje zľutovanie. Ty si nesmierne more milosrdenstva voči nám hriešnym. Čím väčšia je naša bieda, tým väčšie máme právo na Tvoje milosrdenstvo. Ty si Prameň, kto­rý robí šťastnými všetky stvorenia skrze Tvoje nekonečné milosrdenstvo.
Dnes cestujem na liečenie do Pradnika, hneď za Krakovom. Mám 794 tam zostať tri mesiace. Idem tam vďaka mojim starostlivým predstave­ným, zvlášť našej drahej matke generálnej. Veľmi sa stará o choré ses­try. Prijala som túto milosť liečenia, ale som úplne odovzdaná do Božej vôle. Nech Boh robí so mnou, čo sa mu páči. Netúžim po ničom, len plniť jeho svätú vôľu. Spájam sa s Božou Matkou a opúšťam Nazaret. 795 Idem do Betlehema. Tam budem tráviť Sviatky Božieho narodenia upro­stred cudzích ľudí, ale s Ježišom, Máriou a Jozefom, lebo taká je Božia vôľa. Snažím sa, aby som vo všetkom plnila Božiu vôľu. Netúžim viac po uzdravení ako po smrti. Som celkom odovzdaná jeho nekonečnému milosrdenstvu a ako malé dieťa žijem v najväčšom pokoji. Snažím sa len o to, aby moja láska k nemu bola čoraz hlbšia a čistejšia, aby som bola rozkošou pre jeho božský pohľad...
Pán mi povedal, aby som sa tú korunku modlila deväť dní pred Sviat- 796 kom Božieho milosrdenstva. Začínať sa má na Veľký piatok. „Vtejto novéne udelím dušiam všetky milosti."
Keď som sa začala trochu obávať, že budem tak dlho sama preč od 797 kongregácie, Ježiš mi povedal: „Nebudeš sama, lebo ja som s tebou vždy a všade. Pri mojom srdci sa neboj ničoho. Ja sám som zariadil tvoj odchod. Vedz o tom, že moje oko veľmi pozorne sleduje každý pohyb tvojho srdca. Beriem ťa do tohto ústrania, aby som sám utváral tvoje srdce podľa svojich budúcich zámerov. Čoho sa bojíš? Ak si so mnou, kto sa odváži sa ťa dotknúť? Nesmierne sa však teším, že mi hovoríš o svojich obavách, dcéra moja. Hovor mi o všetkom tak jednoducho a ľudsky, robíš mi tým veľkú radosť. Ja ťa rozumiem, lebo som Boh - človek. Tá jednoduchá reč tvojho srdca je mi milšia než hymny zložené na moju oslavu. Vedz, dcéra moja, že čím je tvoja reč jednoduchšia, tým viac ma priťahuješ k sebe. A teraz buď pokojná pri mojom srdci, polož pero a chystaj sa na cestu."
222
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
223
9. XII. 1936
Dnes ráno som odcestovala do Pradnika. Odviezla ma sestra Chry-zostoma. Mám samostatnú izbu, som sama, celkom ako karmelitánky. Keď sestra Chryzostoma odišla a zostala som sama, ponorila som sa do modlitby. Odovzdala som sa pod zvláštnu ochranu Matky Božej. Ona jediná je vždy so mnou. Ona sa ako dobrá matka pozerá na všetko, čo prežívam.
799 Náhle som uvidela Pána Ježiša, ktorý mi povedal: „Buďpokojná, dieťa moje, vidíš, že nie si sama. Moje srdce bdie nad tebou." Ježiš ma naplnil silou vo vzťahu k istej osobe, cítim v duši silu.
Morálna zásada
Ak nevieme, čo je lepšie, treba sa zamyslieť, rozmýšľať a pýtať si radu, lebo nesmieme konať v neistote svedomia. V neistote si povedať: čo­koľvek urobím, to bude dobré, lebo mám úmysel robiť dobre. Pán Boh prijíma, čo my považujeme za dobré - aj Pán to prijíma a uzná za dob­ré. Netrápiť sa, ak sa po čase ukáže, že táto vec nebola dobrá. Pán Boh hľadí na úmysel, s akým začíname, a podľa toho bude odmeňovať. Je to zásada, ktorú sme povinní dodržiavať.
801 Dnes som ešte išla k Pánovi na krátku návštevu,258 kým som sa ulo­
žila. Môj duch spočinul v ňom ako v mojom jedinom poklade, moje srd­
ce si na chvíľu odpočinulo pri srdci môjho Ženícha. Dostala som svet­
lo ako postupovať v novom prostredí a vrátila som sa do svojej samoty.
Lekár259 ma obklopil svojou starostlivosťou, vidím okolo seba žičlivé
srdcia.
10. XII. 1936
802 Dnes som vstala skoro a ešte pred sv. omšou som si urobila meditá­
ciu. Sv. omša je tu o šiestej hodine. Po sv. prijímaní sa môj duch ocitol
v Pánovi ako v jedinom predmete svojej lásky. Cítila som sa pohltená
jeho všemohúcnosťou. Keď som prišla do svojej samoty, prišlo mi zle
a musela som si ihneď ľahnúť. Sestra260 mi priniesla kvapky, ale po celý
deň som sa necítila dobre. Večer som sa snažila vykonať si svätú hodin-
803ku, ale nemohla som si ju vykonať. Spájala som sa len s trpiacim
Ježišom. Moja samostatná izba je vedľa sály mužov, nevedela som, že
muži sú takí utáraní. Od rána do neskorej noci vedú rozhovory na rôz­
ne témy. Oveľa tichšie je na izbe žien. Vždy ženám vyčítajú toto, ale mala
som možnosť sa presvedčiť. Je pre mňa ťažké sústrediť sa na modlitbu,
804keď počujem smiech a vtipkovanie. Neprekážajú mi vtedy, keď sa ma
celkom zmocní Božia milosť, lebo vtedy neviem, čo sa okolo mňa deje.
Môj Ježišu, ako málo tí ľudia hovoria o Tebe. O všetkom, len nie o Tebe, Ježišu. A ak málo hovoria, tak určite vôbec nemyslia. Zaujíma ich celý svet, ale o Tebe, Stvoriteľu, mlčia. Smutno mi je, Ježišu, keď vidím tú ľahostajnosť a nevďačnosť stvorení. Ó, môj Ježišu, túžim Ťa milovať za nich a svojou láskou Ti robiť zadosťučinenie.
Nepoškvrnené počatie Matky Božej
Už od rána som cítila blízkosť najsv. Matky. Počas sv. omše som ju videla takú peknú, takú krásnu, že nemám slov, aby som mohla o tej krá­se aspoň trošku vypovedať. Bola celá v bielom, prepásaná belasým pásom, plášť mala tiež belasý, na hlave korunu. Z celej postavy vychá­dzal nepochopiteľný jas. „Som kráľovná neba a zeme, ale najmä vaša matka." Privinula si ma k svojmu srdcu a povedala: „Vždy cítim s tebou." Pocítila som silu jej nepoškvrneného srdca, ktorá prešla do mojej duše. Teraz rozumiem, prečo som sa dva mesiace pripravovala a s takou túž­bou očakávala tento sviatok. Odo dnes sa budem usilovať o čo najväčšiu čistotu duše, aby sa lúče Božej milosti odrážali v plnej jasnosti. Túžim byť krištáľom, aby som v jeho očiach našla zaľúbenie.
+ V tento deň som videla istého kňaza, ktorého obklopoval jas vyža- 806 rujúci z nej. Táto duša viditeľne miluje Nepoškvrnenú.
Zvláštna túžba sa zmocnila mojej duše, čudujem sa, že mi neoddelí 807 dušu od tela. Túžim po Bohu, túžim v ňom utonúť. Chápem, že som v strašnom vyhnanstve. Moja duša sa celou silou trhá k Bohu. Ó, oby­vatelia mojej vlasti, spomeňte si na vyhnankyňu - kedy už aj pre mňa spadne závoj? Hoci vidím a tuším, aký tenučký závoj ma delí od Pána, túžim ho vidieť tvárou v tvár, ale nech sa stane všetko podľa jeho vôle.
11. XII. 808
Dnes som nemohla byť na celej sv. omši. Bola som len na dôleži­tejších častiach a po prijatí sv. prijímania som hneď odišla do svojej samoty. Náhle sa ma zmocnila Božia prítomnosť a v tej chvíli som pocí­tila Pánovo umučenie, na veľmi krátku chvíľu. V tej chvíli som hlbšie spoznala dielo milosrdenstva.
V noci som sa náhle zobudila a poznala som, že nejaká duša ma pro- 809 si o modlitbu a že modlitbu veľmi potrebuje. Len krátko, ale z celej duše som prosila Pána o milosť pre ňu.
Na druhý deň už po dvanástej, keď som vošla do sály, videla som 810 zomierajúcu osobu a dozvedela som sa, že agónia začala v noci. Keď som si to overila, bolo to vtedy, keď ma niekto prosil o modlitbu. Náhle
224
DENNÍČEK SESTRY FAUSTINY
DRUHÝ ZOŠIT
225
som počula v duši hlas: „Pomodli sa tú korunku, ktorú som ťa naučil." Beža­la som po ruženec, kľakla som si pri zomierajúcej a začala som sa s celou vrúcnosťou ducha modliť túto koranku. Odrazu zomierajúca otvorila oči a pozrela sa na mňa. Nestihla som sa pomodliť celú korunku a ona už zomrela so zvláštnym pokojom. Vrúcne som prosila Pána, aby splnil pri­sľúbenie, ktoré mi dal za pomodlenie sa korunky. Pán mi dal poznať, že táto duša dosiahla milosť. Táto duša bola prvá, ktorá zakúsila Pánovo pri­sľúbenie. Cítila som, ako moc milosrdenstva napĺňa túto dušu.
811 Keď som vošla do svojej samotky, počula som tieto slová: „Každú
dušu, ktorá sa pomodlí túto korunku, budem v hodine smrti brániť ako svo­
ju chválu. Ak sa ju pri zomierajúcom pomodlia druhí, dosiahnu tie isté
odpustky. Keď sa pri zomierajúcom budú modliť túto korunku, uzmieri
sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplaví dušu. Pohne sa
vnútro môjho milosrdenstva pre bolestné umučenie môjho syna."
Ó, keby všetci poznali, aké veľké je Pánovo milosrdenstvo. Ako veľmi všetci potrebujeme milosrdenstvo, zvlášť v tejto rozhodujúcej hodine.
812+ Dnes som podstúpila s duchmi temnoty boj o jednu dušu. Ako
strašne satan nenávidí Božie milosrdenstvo. Vidím, ako sa stavia proti
celému tomuto dielu.
813+ Ó, milosrdný Ježišu, rozpätý na kríži, spomeň si na našu hodinu
smrti. Ó, najmilosrdnejšie srdce Ježišovo, kopijou prerazené, skry ma
v poslednej hodine smrti. Ó, krv a voda, ktorá si vytryskla z Ježišovho
srdca ako prameň nepochopiteľného milosrdenstva pre mňa v hodine
mojej smrti. Ježišu zomierajúci, pôvodca milosrdenstva261 - zmierni Boží
hnev v hodine mojej smrti.
+ 12. XII. 1936
Dnes som bola len na sv. prijímaní a na časti sv. omše. Celá moja sila je v Tebe, živý Chlieb. Ťažko by mi bolo prežiť deň, keby som nebola na sv. prijímaní. On je mojou záštitou. Bez Teba, Ježišu, nedokážem žiť. 815 Ježiš, moja Láska, dal mi dnes pochopiť, ako veľmi ma miluje, hoci je medzi nami taká veľká priepasť: Stvoriteľ a stvorenie. A predsa istým spôsobom je tu akoby rovnosť, láska vyrovnáva tú priepasť. On sám sa znižuje ku mne a robí ma schopnou stýkať sa so sebou. Ponorila som sa v ňom, celkom som sa stratila, a predsa pod jeho láskavým pohľadom moja duša dostáva moc a silu. Uvedomuje si, že miluje a je zvlášť milo­vaná, vie, že mocný ju bráni. Takáto modlitba, hoci krátka, predsa dáva duši veľa. Celé hodiny zvyčajnej modlitby nedajú duši toľko svetla ako krátka chvíľa hlbšej modlitby.
+ Popoludní som bola prvýkrát na verande.262 Dnes ma navští- 816 vila sestra Felícia.263 Priniesla mi potrebné drobnosti, niekoľko pek­ných jabĺk a pozdrav od milovanej matky predstavenej a drahých sestier.
Spoveď u Pána Ježiša
Keď som rozmýšľala, že už tretí týždeň som nebola na spovedi, roz­plakala som sa. Videla som hriešnosť svojej duše a isté ťažkosti. Na spo­vedi som nebola, lebo tak sa vyvinuli okolnosti. Keď bola spoveď, ja som v ten deň ležala. Na druhý týždeň bola spoveď popoludní, a ja som pred­poludním odcestovala do nemocnice. Dnes popoludní vošiel do mojej izby otec Andrasz a sadol si, aby som sa mohla vyspovedať. Predtým si nevymenil so mnou ani jedno slovo. Veľmi som sa potešila, lebo veľmi som túžila vyspovedať sa. Odhalila som mu celú svoju dušu ako zvy­čajne. Otec mi odpovedal na každú maličkosť. Cítila som sa zvláštne šťastná, že som mohla všetko tak vypovedať. Za pokánie mi dal Litá­nie k najsv. menu Ježiš. Keď som chcela hovoriť o ťažkostiach, ktoré mám pri odriekaní týchto litánií, vstal a dáva mi rozhrešenie. Odrazu začalo z jeho postavy vyžarovať veľké svetlo a vidím, že to nie je otec A., ale Ježiš. Jeho odev bol biely ako sneh a v tom momente zmizol. V prvej chvíli som bola trochu znepokojená, ale po chvíli moju dušu naplnil nejaký pokoj. Všimla som si, že Ježiš spovedá tak isto ako spovedníci. Ale moje srdce predsa niečo divne prenikalo počas tej spovede a v prvej chvíli som nemohla pochopiť, čo to znamená.
16. XII. 1936
Dnešný deň som obetovala za Rusko. Všetky svoje utrpenia a mod- 818 litby som obetovala za ten biedny kraj. Po sv. prijímaní mi Ježiš pove­dal: „Dlhšie tú krajinu nemôžem zniesť, nezväzuj mi ruky, dcéra moja." Pochopila som. Keby nebolo modlitby Bohu milých duší, tak by sa celý ten národ už obrátil v ničotu. Ó, ako trpím pre ten národ, ktorý vyhnal zo svojich hraníc Boha.
+ Ó, nevyčerpateľný prameň Božieho milosrdenstva - rozlej sa na 819 nás. Tvoja dobrota nemá hraníc. Upevni, ó, Pane, silu svojho milo­srdenstva nad priepasťou mojej biedy, lebo Tvoje zľutovanie nepozná hraníc. Predivné a nepochopiteľné je Tvoje milosrdenstvo, udivuje rozum ľudský aj anjelský.
Strážny anjel mi odporúča, aby som sa modlila za istú dušu. Ráno 820 som sa dozvedela, že to bol človek, ktorý v tej chvíli začal zomierať. Pán Ježiš mi zvláštnym spôsobom dáva poznať, že niekto potrebuje moju
226
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHY ZOŠIT
227
modlitbu. Zvlášť poznávam, keď potrebuje moju modlitbu zomierajú­ca duša. Teraz sa to stáva častejšie než predtým.
821Pán Ježiš mi dal poznať, ako veľmi mu je milá duša, ktorá žije Božou
vôľou. Skrze to vzdáva Bohu najväčšiu chválu...
822Dnes som pochopila, že hoci by som nevykonala nič z toho, čo Pán
odo mňa žiada, viem, že budem odmenená, akoby som všetko splnila.
Pretože on vidí úmysel, s akým začínam. A hoci by ma hneď dnes zobral
k sebe, toto dielo tým nič neutrpí. On sám je pánom aj diela, aj toho,
kto ho vykonáva. Odo mňa sa žiada, aby som ho milovala nado všetko.
Všetky diela sú kvapkou oproti nemu, len láska samotná má zmysel aj
silu, aj zásluhu. Odkryl v mojej duši veľké horizonty - láska vyrovnáva
priepasť.
17. XII. 1936
Dnešný deň som obetovala za kňazov. V tento deň som trpela viac ako inokedy. Aj vnútorne, aj navonok. Nevedela som, že za jeden deň je možné toľko trpieť. Snažila som sa vykonať si sv. hodinku, v ktorej môj duch ochutnával horkosti Getsemanskej záhrady. Bojujem celkom osamotená, podopretá jeho ramenom, proti všetkým ťažkostiam, ktoré stoja ako nepreniknuteľné múry predo mnou. Ale dôverujem v silu jeho mena a nebojím sa ničoho.
824V tomto osamotení je sám Ježiš mojím Majstrom. On sám ma vycho­
váva a poúča, cítim, že som pod jeho zvláštnym pôsobením. Kvôli svo­
jim nepochopiteľným zámerom a nepreskúmateľným súdom ma zvlášt­
nym spôsobom zjednocuje so sebou a dovoľuje mi vnikať do nepo­
chopiteľného tajomstva. Je jedno tajomstvo, ktoré ma spája s Pánom,
o ktorom nemôže vedieť nikto, ani anjeli. Hoci by som to chcela vypo­
vedať, nedokáženm to vypovedať, a predsa tým žijem a budem žiť nave­
ky. Toto tajomstvo ma odlišuje od iných duší tu na zemi i vo večnosti.
825+ Ó, deň jasný a krásny, v ktorom sa splnia všetky moje želania, ó,
deň vytúžený, ktorý budeš posledný v mojom živote. Teším sa na ten
posledný ťah božského Umelca, ktorý vtlačí na moju dušu. Dodá mojej
duši zvláštnu krásu, a tá ma odlíši od krásy iných duší. Ó, veľký deň,
v ktorom sa upevní Božia láska vo mne. V ten deň po prvýkrát zaspie­
vam pred nebom a zemou pieseň nepreniknuteľného Pánovho milo­
srdenstva. Je to moje dielo a poslanie, ktoré mi Pán predurčil od stvo­
renia sveta. Aby spev mojej duše bol Najsvätejšej Trojici milý, veď
a priprav sám moju dušu, ó, Duchu Boží. Vyzbrojujem sa trpezlivosťou
a čakám na Tvoj príchod, milosrdný Bože. A strašné bolesti a strach
zomierania - v tom momente viac než inokedy dôverujem v priepasť
Tvojho milosrdenstva a pripomínam Ti, milosrdný Ježišu, sladký Spa-siteľu, všetky Tvoje prisľúbenia, ktoré si mi dal.
Dnes ráno som mala zážitok. Zastali mi hodinky a nevedela som, 826 kedy mám vstať. Bolo mi ľúto vynechať sv. prijímanie. Stále tma, nemoh­la som sa zorientovať, kedy je čas vstávať. Obliekla som sa a vykonala si meditáciu. Išla som do kaplnky, všetko ešte pozatvárané a všade ticho. Ponorila som sa do modlitby, zvlášť za chorých. Teraz vidím, ako veľ­mi chorí potrebujú modlitbu. Konečne kaplnku otvorili. Modlitba mi išla ťažko, lebo som sa cítila veľmi vyčerpaná. Po sv. prijímaní som sa hneď vrátila do svojej samotky. Vtom som uzrela Pána, ktorý mi pove­dal: „Vedz, dcéra moja, že mi je milý žiar tvojho srdca. Ako vrúcne túžiš spo­jiť sa so mnou vo sv. prijímaní, tak i ja túžim dať sa ti celý. Za odmenu tvojej horlivosti odpočiň si pri mojom srdci. "V tej chvíli utonul môj duch v jeho podstate ako kvapka v bezodnom oceáne. Toniem v ňom ako v jedinom svojom poklade. Vtom som spoznala, že Pán dopúšťa isté ťaž­kosti na svoju väčšiu slávu.
18. XII. 1936 827
Dnes mi prišlo ľúto, že ma už týždeň nikto nenavštívil.264 Keď som sa žalovala Pánovi, povedal mi: „Nestačí ti, že ja ťa každý deň navštevu­jem?" Odprosila som Pána a moje rozľútostenie zmizlo. Ó, Bože, moja Sila, Ty mi stačíš.
Dnes večer som poznala, že istá duša potrebuje moju modlitbu. 828 Vrúcne som sa pomodlila, ale cítila som, že to je ešte málo, tak som zotr­vala v modlitbe dlhšie. Na druhý deň som sa dozvedela, že práve v tej hodine začalo zomieranie istej duše a trvalo do rána. Poznala som, aký­mi ťažkými bojmi prechádzala. Pán Ježiš mi zvláštnym spôsobom dáva poznať, že zomierajúca duša potrebuje moju modlitbu. Cítim ducha, ktorý ma prosí o modlitbu, živo a jasne. Nevedela som, že medzi duša­mi je také spojenie. Často mi to hovorí môj anjel strážny.
Malý Ježiško v sv. omši je radosťou mojej duše. Často nejestvuje prieš- 829 tor - vidím istého kňaza, ktorý ho sprevádza. S veľkou túžbou očakávam Božie narodenie, prežívam očakávanie s najsv. Matkou.
Ó, večné svetlo, ktoré prichádzaš na túto zem, osvieť môj rozum 830 a upevňuj moju vôľu, aby som neustala vo chvíľach ťažkých skúšok. Nech Tvoje svetlo rozoženie všetky tiene pochybností, nech Tvoja vše-mohúcnosť pôsobí cezo mňa. Dôverujem Ti, ó, nestvorené svetlo. Ty, ó, malý Ježiško, si mi príkladom v plnení vôle Tvojho Otca. Povedal si: „Prichádzam plniť Tvoju vôľu," daj, aby som aj ja vo všetkom verne plni­la Božiu vôľu. Ó, malý Ježiško, daj mi tú milosť.
228
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
229
831Ó, Ježišu môj, moja duša túžila po dňoch skúšok, ale v zatemnení
mojej duše ma nenechávaj samu, ale mocne ma drž pri sebe. Stráž moje
ústa, aby vôňa utrpenia len Tebe jedinému bola známa a príjemná.
832Ó, milosrdný Ježišu, s akou túžbou si sa ponáhľal do Večeradla, aby
si premenil hostiu, ktorú ja mám prijať vo svojom živote. Túžil si, ó,
Ježišu, prebývať v mojom srdci. Tvoja živá krv sa spája s mojou krvou.
Kto pochopí to tesné spojenie? Moje srdce zatvára všemohúceho, nepo­
chopiteľného. Ó, Ježišu, dávaj mi svoj Boží život, nech Tvoja čistá a šľa­
chetná krv pulzuje celou silou v mojom srdci. Odovzdávam Ti celú moju
bytosť, premeň ma v seba, urob ma schopnou plniť vo všetkom Tvoju sv.
vôľu a milovať Teba. Ó, môj sladký Ženích, Ty vieš, že moje srdce ne­
pozná nikoho okrem Teba. Otvoril si v mojom srdci nenásytnú hĺbku lás­
ky, ktorou Ťa milujem. Od prvej chvíle, ako som Ťa spoznala, si Ťa moje
srdce zamilovalo a spočinulo v Tebe ako v jedinom svojom predmete.
Nech je Tvoja čistá a všemohúca láska podnetom k činu. Kto porozumie
a pochopí tú hĺbku milosrdenstva, ktorá vytryskla z Tvojho srdca?
833Zažila som, ako veľa závisti je aj v duchovnom živote. Spoznávam,
že je málo naozaj veľkých duší, ktoré by šliapali po všetkom, čo nie je
Boh. Ó, duša, okrem Boha nenájdeš krásu. Ó, aká biedna snaha je vyvy­
šovať sa za cenu iných. Aká strata.
19. XII. 1936
Dnes večer som pocítila v duši, že nejaká osoba potrebuje moju mod­litbu. Hneď som sa začala modliť. Náhle vnútorne spoznávam a cítim ducha, ktorý ma o to prosí: modlím sa tak dlho, až zostávam upokoje-ná. Veľká pomoc umierajúcim je táto korunka. Často sa ju modlím na úmysel, ktorý vnútorne spoznávam. Vždy sa modlím tak dlho, až v mojej duši pocítim, že modlitba bola účinná.
835 Zvlášť teraz, keď som v nemocnici, prežívam toto vnútorné spojenie s umierajúcimi, ktorí ma na začiatku zomierania prosia o modlitbu. Boh mi dal zvláštne spojenie s umierajúcimi. Keď sa to častejšie stáva, mala som možnosť overiť si aj čas. Dnes o jedenástej večer som sa náhle pre­budila a cítim jasne, že je pri mne nejaký duch a prosí o modlitbu. Priam nejaká sila ma núti do modlitby. Moje videnie je čisto duchovné skrze náhle svetlo, ktoré mi Boh v tejto chvíli udeľuje. Modlím sa tak dlho, až v duši pocítim pokoj. Nie je to vždy rovnako dlho. Niekedy sa stáva, že sa pomodlím jedno Zdravas, Mária a už som pokojná. Vtedy hovorím „z hĺbky" a už sa nemodlím. A niekedy sa stáva, že sa pomodlím celú korunku a až potom pocítim uspokojenie. Zistila som aj to, že ak dlhší čas pociťujem nutkanie k modlitbe, čiže vnútorný nepokoj, tá duša sa
nachádza vo väčších bojoch a prežíva dlhšie zomieranie. Hodinu som zistila takto: mám hodinky a pozriem sa, koľko je hodín. Na druhý deň, keď mi hovoria o smrti tej osoby, pýtam sa na hodinu, a tá sa doslovne zhoduje s úmrtím. Hovoria mi: tá a tá osoba veľmi ťažko bojuje. Inoke­dy mi hovoria: dnes zomrela tá a tá osoba, ale tak rýchlo a pokojne usnu­la. Stáva sa, že zomierajúca je v druhej alebo tretej budove, ale pre ducha priestor neexistuje. Stáva sa, že aj na niekoľko sto kilometrov mám také isté poznanie. Stalo sa to niekoľkokrát s príbuznými a rodinou, ale aj s rehoľnými sestrami a dušami, ktoré som v živote vôbec nepoznala.
Ó, Bože nepochopiteľného milosrdenstva, ktorý mi dovoľuješ mod­litbou prinášať úľavu zomierajúcim! Buď zvelebený toľko tisíckrát, koľ­ko je hviezd na nebi a kvapiek vody vo všetkých oceánoch. Nech Tvoje milosrdenstvo zaznieva z celého okruhu zeme a nech sa vznáša k nohám Tvojho trónu, zvelebujúc Tvoju najvznešenejšiu vlastnosť, Tvoje nepo­chopiteľné milosrdenstvo. Ó, Bože, nepreniknuteľné milosrdenstvo pri­vádza do nového nadšenia sväté duše a všetkých nebeských duchov. Čistí duchovia sa ponárajú vo svätom úžase a zvelebujú nepochopiteľ­né Božie milosrdenstvo, ktoré ich privádza do nového nadšenia. Zve­lebujú Pána dokonalým spôsobom. Ó, večný Bože, ako vrúcne túžim zvelebovať túto Tvoju najväčšiu vlastnosť, Tvoje nesmierne milosrden­stvo. Vidím celú svoju biedu, nemôžem sa stavať na roveň nebešťanom, ktorí vo svätom údive oslavujú Pánovo milosrdenstvo. Ale aj ja som našla dokonalý spôsob, ako zvelebovať nepochopiteľné Božie milo­srdenstvo.
Ó, najsladší Ježišu, ktorý si dal aj mne biednej spoznať Tvoje nepre- 836 niknuteľné milosrdenstvo! Ó, najsladší Ježišu, ktorý si ma láskavo požia­dal, aby som celému svetu hovorila o Tvojom nepochopiteľnom milo­srdenstve, hľa, dnes beriem do rúk dva lúče, ktoré vytryskli z Tvojho milosrdného srdca - krv a vodu a rozlievam ich po celej zemeguli. Nech každá duša zakúsi Tvoje milosrdenstvo! A keď ho zakúsi, nech ho zve­lebuje naveky! Ó, najsladší Ježišu, ktorý si ráčil vo svojej nepochopiteľ­nej láskavosti spojiť moje biedne srdce so svojím najmilosrdnejším srd­com! Teraz Tvojím vlastným srdcom zvelebujem nášho Boha Otca tak, ako ho ešte žiadna duša nezvelebovala.
21. XII. 1936 837
Poobede vždy hrá rádio, cítim, že mi chýba ticho. Dopoludnia sa tu stále rozpráva, je tu hluk. Môj Bože, tešila som sa na ticho, že sa budem rozprávať len s Pánom, a tu naopak. Ale teraz mi nič neprekáža, ani roz­hovory, ani rádio. Jedným slovom - nič. Božia milosť urobila, že keď sa
230
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHY ZOŠIT
231
modlím, tak neviem dokonca ani kde sa nachádzam. Viem len to, že moja duša je spojená s Pánom. A tak mi ubiehajú dni v tejto nemocnici.
838+ Obdivujem toľké pokorenia a utrpenia, ktoré musí znášať ten kňaz
v celej tejto veci. Vidím to vo zvláštnych chvíľach a podporujem ho
nehodnou modlitbou.265 Len Boh môže dávať takú odvahu, inak by duša
ďalej nevládala. Vidím s radosťou, že všetky tie protivenstva sa pričiňu­
jú o väčšiu Božiu slávu. Pán nemá veľa takýchto duší. Ó, nekonečná več­
nosť, ty zjavíš námahu hrdinských duší. Za tú námahu zem platí nevďač­
nosťou a nenávisťou. Také duše nemajú priateľov - sú osamotené. A v tej
osamotenosti mocnejú. Čerpajú silu len z Boha. S pokorou ale aj odva­
hou sa stavajú proti všetkým búrkam, ktoré do nich udierajú. Sú pevné
ako nebotyčné duby. Tajomstvo spočíva len v tom, že silu čerpajú z Boha.
Všetko, čo potrebujú, majú pre seba aj pre iných. Nesú svoje bremeno,
ale dokážu a sú schopné brať na seba aj bremená iných. Sú to svetelné
stĺpy na Božích cestách, ktoré samy žijú vo svetle a iných osvecujú. Samy
žijú na výšinách a druhým, menším, dokážu ukázať cestu a pomôcť im
na tie výšiny.
839+ Môj Ježišu, pozri, nielenže neviem písať, ale ešte ani dobrého pera
nemám. Neraz sa mi skutočne tak zle píše, že skladám vety po jednom
písmenku a to ešte nieje všetko. Ešte mám taký problém, že zapisujem
niektoré veci v skrytosti pred sestrami. Neraz musím každú chvíľu zatvá­
rať zošit, trpezlivo počúvať rozprávanie danej osoby a čas, ktorý som
mala určený na písanie, prejde. Náhle zatváranie zošita - rozmazáva sa
mi. Píšem s povolením predstavených a na príkaz spovedníka. Zvláštna
vec, že niekedy sa mi píše celkom obstojne, ale niekedy to sama ledva
prečítam.
23. XII. 1936
Prežívam chvíľu s Božou Matkou a pripravujem sa na tú slávnostnú chvíľu, na príchod Pána Ježiša. Božia Matka ma poúča o vnútornom živote duše s Ježišom, zvlášť vo sv. prijímaní. Aké veľké tajomstvo usku­točňuje v nás sv. prijímanie, spoznáme až vo večnosti. Ó, najvzácnejšie chvíle života!
841 Ó, Stvoriteľu môj, túžim po Tebe. Ty mi rozumieš, ó, Pane môj. Všet­ko na zemi sa mi zdá bledým tieňom, chcem len Teba a túžim len po Tebe. Hoci robíš tak nepochopiteľne veľa pre mňa, lebo sám ma zvlášt­nym spôsobom navštevuješ. Tie navštívenia neuspokojujú rany môjho srdca, ale vo mne vzbudzujú ešte väčšiu túžbu po Tebe, Pane. Ó, vezmi ma k sebe, Pane, ak je to Tvoja vôľa. Ty vieš, že zomieram. Zomieram z túžby po Tebe, a zomrieť nemôžem. Smrť, kde si? Vábiš ma do prie-
pästi svojho božstva a zastieraš sa temnotou. Celá moja bytosť je pono­rená v Tebe, ale túžim Ťa uvidieť tvárou v tvár. Kedyže to už bude?
Dnes ma navštívila sestra Chryzostoma.266 Priviezla mi citróny, 842 jabĺčka a malý stromček. Nesmierne ma to potešilo. Matka predstave­ná prosila skrze s. Chryzostomu lekára, aby mi dovolil na sviatky pri­cestovať domov. Lekár267 s tým ochotne súhlasil. Potešila som sa a roz­plakala ako malé dieťa. Sestra Chryzostoma sa divila, že tak zle vyzerám a že som veľmi zmenená. Povedala mi: „Vieš, Faustínka, určite zomrieš, strašne musíš trpieť." Odpovedala som jej, že dnes trpím viac ako po iné dni, ale to nič, na záchranu duší to nie je až tak veľa. Ó, milosrdný Ježišu, daj mi duše hriešnikov.
24. XII. 1936 843
Dnes počas sv. omše som bola zvlášť spojená s Bohom a jeho Ne­poškvrnenou Matkou. Pokora a láska Nepoškvrnenej Panny prenikala moju dušu. Čím viac nasledujem Božiu Matku, tým hlbšie spoznávam Boha. Ó, aká nepochopiteľná túžba sa zmocňuje mojej duše. Ježišu, ako ma môžeš ešte ponechávať v tomto vyhnanstve? Zomieram túžbou po Tebe, každý Tvoj dotyk mojej duše ma nesmierne zraňuje. Prežívam lás­ku aj bolesť zároveň, ale nevymenila by som bolesť, ktorú mi Ty spôso­buješ, lebo je to bolesť nepochopiteľných rozkoší a zaceľuje rany duší milujúcou rukou.
Sestra K.268 pricestovala popoludní a zobrala ma na sviatky domov. 844 Tešila som sa, že budem spolu s kongregáciou. Keď sme išli cez mesto, predstavovala som si, že to je Betlehem. Keď som videla všetkých ľudí, ako sa ponáhľajú, pomyslela som si: kto dnes v tichosti a sústredenosti rozjíma o tom nepochopiteľnom tajomstve? Ó, čistá Panna, Ty dnes cestuješ. Aj ja som na ceste. Cítim, že dnešná cesta má svoj význam. Ó, žiarivá Panna, čistá ako krištáľ, celá ponorená v Bohu, zverujem Ti môj vnútorný život. Usporiadaj všetko tak, aby to bolo milé Tvojmu Synovi. Ó, Matka moja, tak vrúcne túžim, aby si mi dala malého Ježiška na pol­nočnej. V hĺbke duše som pocítila takú živú Božiu prítomnosť, že silou vôle som zadržiavala radosť, aby som navonok nedala poznať, čo sa deje v mojej duši.
Pred večerou som vošla na chvíľu do kaplnky, aby som sa v duchu 845 podelila s oblátkou s osobami, ktoré sú drahé môjmu srdcu. Predstavi­la som Pánu Ježišovi všetkých po mene a prosila som o milosti pre nich. Ale to nie je všetko. Zverila som Pánovi prenasledovaných, trpiacich i tých, ktorí nepoznajú jeho meno, a zvlášť úbohých hriešnikov. Ó, malič­ký Ježiško, vrúcne Ťa prosím, zatvor všetkých v mori svojho nepocho-
232
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHY ZOŠIT
233
piteľného milosrdenstva. Ó, sladký, maličký Ježiško, máš moje srdce, nech je Tvojím milým a pohodlným príbytkom. Ó, nesmierny Majestát, ako sladko si sa priblížil k nám. Tu nie je strach z hromov veľkého Jeho­vu, tu je sladký, maličký Ježiško. Tu sa nebojí žiadna duša, hoci sa nezmenšil Tvoj majestát, ale sa len ukryl. Po večeri som sa cítila veľmi unavená a chorá, musela som si ľahnúť. Ale očakávala som s najsvä­tejšou Matkou príchod malého Dieťatka.
25. XII. 1936
Počas sv. omše ma Božia prítomnosť prenikla skrz-naskrz. Chvíľu pred pozdvihovaním som uvidela Matku, malého Ježiška aj starého Deduška.269 Najsvätejšia Matka mi povedala: „Dcéra moja, Faustína, tu máš najvzácnejší poklad," a podala mi maličkého Ježiška. Keď som ho zobrala na ruky, moja duša pociťovala takú nepredstaviteľnú radosť, že nie som schopná to opísať. Ale zvláštna vec, po chvíli sa Ježiš stal strašný, hrozný, veľký, trpiaci. Videnie zmizlo a nastal čas ísť na sv. prijí­manie. Keď som prijala Pána Ježiša vo sv. prijímaní, celá moja duša sa chvela pod vplyvom Božej prítomnosti. Na druhý deň som videla Božie Dieťa krátku chvíľu počas pozdvihovania.
847 Na druhý deň sviatkov slúžil u nás otec Andrasz sv. omšu, na ktorej
som tiež videla malého Ježiška. Popoludní som bola na spovedi. Na isté
otázky, týkajúce sa toho diela, mi otec nedal odpoveď. Povedal: „Keď
budeš zdravá, potom si konkrétne pohovoríme. A teraz sa snaž využiť
milosti, ktoré ti Boh udeľuje. Snaž sa celkom vyzdravieť - ostatné vieš,
ako sa máš riadiť a čoho sa držať v týchto veciach." Ako pokánie mi dal
otec, aby som sa pomodlila korunku, ktorú ma naučil Ježiš. Keď som
sa modlila, začula som hlas: „Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré
848 sa budú modliť túto korunku. Hlbiny môjho milosrdenstva sa dávajú do
pohybu pre tých, ktorí odriekajú túto korunku. Zapíš si tieto slová, dcéra
moja. Hovor svetu o mojom milosrdenstve, nech celé ľudstvo pozná moje
nepreniknuteľné milosrdenstvo. Je to znamenie posledných časov, po ňom
príde deň spravodlivosti. Kým je čas, nech sa utiekajú k prameňu môjho
milosrdenstva, nech načierajú krv a vodu, ktorá pre nich vytryskla." Ó,
ľudské duše, kde sa ukryjete v deň Božieho hnevu? Utekajte teraz k pra­
meňu Božieho milosrdenstva. Ó, aké veľké množstvo duší vidím -vidím
- zvelebili Božie milosrdenstvo a naveky budú spievať pieseň chvály.
849 27. XII.
Dnes som sa vrátila do mojej samotky.270 Cestu som mala príjemnú, lebo cestovala so mnou jedna osoba,271 ktorá viezla dieťa na krst. Pri-
viezli sme ju až ku kostolu na Podgórzu.272 Aby mohla vystúpiť, polo­žila mi dieťa do náručia. Keď som ho vzala na ruky, vo vrúcnej modlit­be som ho obetovala Bohu, aby raz prinieslo Pánovi zvláštnu chválu. Pocítila som v duši, že Pán pozrel mimoriadnym spôsobom na túto dušičku. Keď sme pricestovali na Pradnik, sestra N.273 mi pomohla odniesť balíček. V mojej izbe sme zbadali krásneho papierového anje- 850 la s nápisom: Glória in... Mám pocit, že je to od chorej sestry, ktorej som poslala vianočný stromček. Tak prešli sviatky. Túžbu mojej duše nemôže nič uspokojiť. Túžim po Tebe, ó, Stvoriteľu môj a večný Bože. Moju dušu neuspokojujú ani slávnosti, ani pekné spevy, ale vzbudzujú v nej ešte väčšiu túžbu. Už len pri pomyslení na Tvoje meno sa môj duch trhá k Tebe, Pane.
28. XII. 1936 851
Dnes som začala novénu k Božiemu milosrdenstvu. V duchu sa pre­nesiem pred obraz a modlím sa korunku, ktorú ma naučil Pán. Na dru­hý deň novény som videla ten obraz akoby živý. Bol ovešaný nespočet­nými vótami. (Vótum - ďakovná tabuľka alebo predmet - pozn. prekl.) Videla som veľké zástupy ľudí, ktorí sem prichádzali. Mnohých z nich som videla naplnených šťastím. Ó, Ježišu, akou radosťou sa rozbúcha­lo moje srdce. Túto novénu sa modlím na úmysel dvoch osôb: arcibis­kupa274 a kňaza Sopočka. Vrúcne prosím Boha, aby vnukol arcibisku­povi, nech schváli túto Bohu tak milú korunku a ten obraz, nech neodkladá a neoneskoruje toto dielo...
Dnes ma náhle prenikol Pánov pohľad, ako blesk. Vtom som spoznala 85 2 najmenšie zrniečka v mojej duši. Spoznala som svoju ničotu do hĺbky, padla som na kolená, odprosovala Pána a s veľkou dôverou som sa vrh­la do jeho nekonečného milosrdenstva. Takéto poznanie ma neubíja ani nevzďaľuje od Pána, ale skôr vzbudzuje v mojej duši väčšiu lásku a bez­hraničnú dôveru. Ľútosť môjho srdca je spojená s láskou. Tie zvláštne Božie záblesky formujú moju dušu. Ó, sladký Boží prameň, presvecuj ma do najskrytejšej hĺbky, lebo túžim dôjsť k čo najväčšej čistote srdca a duše.
Večer sa zmocnila mojej duše veľká túžba. Vzala som si brožúrku275 853 s obrazom milosrdného Ježiša a pritisla som si ju k srdcu. Z duše sa mi vyrvali slová: „Ježišu, večná Láska, pre Teba žijem, pre Teba umieram a s Tebou sa túžim spojiť!" Vtom som uzrela Pána v nepochopiteľnej kráse. Pozrel na mňa láskavo a povedal: „Dcéra moja, a ja som z lásky k tebe zostúpil z neba, pre teba som žil, pre teba som zomrel a pre teba som stvoril nebesia." Ježiš ma privinul k svojmu srdcu a povedal mi: „ Už one­dlho, buď pokojná, dcéra moja." Keď som zostala sama, moja duša sa
234
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
235
854
855
856
zapálila pre utrpenie až do chvíle, v ktorej Pán povie: dosť. A hoci by som mala žiť tisíc rokov, vidím v svetle Božom, že to je iba jedna chvíľa. + Duše (neukončená myšlienka).
29. XII. 1936
Dnes po sv. prijímaní som začula v duši hlas: „Dcéra moja, bdej, lebo prídem nečakane." Ježišu, nechceš mi povedať hodinu, ktorú s takou túž­bou očakávam? „Dcéra moja, pre tvoj úžitok sa dozvieš, ale nie teraz, bdej." Ó, Ježišu, rob so mnou, čo sa Ti páči, viem, že si milosrdný Spasiteľ, a viem, že sa voči mne nezmeníš v hodine smrti. Ak mi teraz prejavuješ toľko zvláštnej lásky a tak dôverne a láskavo sa ráčiš so mnou spájať, ešte viac očakávam v hodine smrti. Ty, Pán môj, Boh, sa nemôžeš meniť. Si vždy ten istý, nebesia sa môžu meniť aj všetko, čo je stvorené, ale Ty, Pane, si vždy Ten istý, budeš trvať naveky. Tak príď, ako chceš a kedy chceš. Otče nekonečného milosrdenstva, ja, Tvoje dieťa, s túžbou oča­kávam Tvoj príchod. Ó, Ježišu, Ty si povedal vo sv. evanjeliu: „Súdim ťa podľa tvojich úst," nuž, Ježišu, ja vždy hovorím o Tvojom nepocho­piteľnom milosrdenstve, tak dúfam, že ma budeš súdiť podľa svojho nesmierneho milosrdenstva.
30. XII. 1936
Končí sa rok. Dnes si robím mesačné exercície. Môj duch sa za­hĺbil do dobrodení, ktorými ma Boh obsypával počas celého roka. Moja duša sa zachvela pri pohľade na to množstvo Pánových milostí. Z mojej duše sa vyrval ďakovný hymnus k Bohu. Celú hodinu som bola pohrúže­ná do adorácie a ďakovnej modlitby. Rozjímala som o jednotlivých Božích dobrodeniach aj o svojich malých chybách. Všetko, čo ten rok v sebe obsahoval, odišlo do priepasti večnosti. Nič sa nestráca, teším sa, že nič sa nestráca.
Jednodňové exercície
V rannom rozjímaní som pocítila nechuť a odpor ku všetkému, čo je stvorené. Všetko je v mojich očiach malé. Môj duch je odtrhnutý od všetkého, túžim iba po samotnom Bohu, a predsa musím žiť. Je to muče­níctvo, ktoré sa nedá opísať. Boh sa dáva duši ľúbostným spôsobom, pri­ťahuje ju do svojich nepochopiteľných hlbín božstva a zároveň ju nechá­va tu na zemi len kvôli tomu, aby trpela a zomierala v túžbe za ním. Tá silná láska je taká čistá, že sám Boh má v nej svoje zaľúbenie. Ku skut­kom jej vlastná láska nemá prístup, lebo tu je všetko preplnené trpkosťou skrz-naskrz, a teda i skrz-naskrz čisté. Život je ustavičnou
smrťou, bolestnou a strašnou. Zároveň je hĺbkou skutočného života, nepochopiteľného šťastia a silou ducha. Skrze to je duša schopná veľ­kých skutkov pre Boha.
+ Večer som sa niekoľko hodín modlila. Najprv za rodičov a pri- 857 buzných, za matku generálnu, celú kongregáciu a chovanice, za troch kňazov,276 ktorým som za veľa vďačná. Prebehla som celý svet po šírke i po dĺžke a ďakovala som nesmiernemu Božiemu milosrdenstvu za všet­ky milosti udelené ľuďom. Odprosovala som za všetko, čím ho urazili.
Počas vešpier som videla Pána Ježiša. Pozrel sa sladko a hlboko do 858 mojej duše. „Dcéra moja, buď trpezlivá, už onedlho. "Ten hlboký pohľad a tie slová naplnili moju dušu silou a mocou, odvahou a zvláštnou dôve­rou, že splním všetko, čo odo mňa žiada, napriek tým strašným ťaž­kostiam. Pocítila som zvláštnu istotu, že Pán je so mnou a s ním môžem všetko. Všetky mocnosti sveta aj celého pekla sú pre mňa ničím, všet­ko musí padnúť mocou jeho mena. Zverujem všetko do Tvojich rúk, ó, Pane môj a Bože, jediný Vodca mojej duše, veď ma podľa Tvojich odve­kých želaní.
Krakov-Pradnik 1.1. 1937 859
Ježišu, dôverujem v Teba
+ Dnes o dvanástej v noci som sa rozlúčila so starým rokom 1936 a privítala som rok 1937. V tejto prvej hodine roka som rozochvená a s obavou pozrela do očí tomuto času. Milosrdný Ježišu, s Tebou pôj­dem odvážne a smelo do zápasov a bojov. V Tvojom mene dokážem všet­ko a nad všetkým zvíťazím. Bože môj, dobrota nekonečná, prosím Ťa, nech ma sprevádza vždy a vo všetkom Tvoje nekonečné milosrdenstvo.
Keď vstupujem do tohto roka, zmocňuje sa ma strach zo života. Ale Ježiš ma vyvádza z tohto strachu, dáva mi poznať, akú veľkú slávu mu prinieslo dielo milosrdenstva.
V živote sú chvíle, keď duša nachádza upokojenie len v hlbokej mod- 860 litbe. Kiežby duše dokázali vydržať v týchto chvíľach v modlitbe, je to dôležitá vec.
Ježišu, dôverujem v Teba Dňa 1. januára
Podrobné predsavzatia: naďalej to isté, to znamená - spájať sa s milo- 861 srdným Kristom, to znamená - ako by robil Kristus to a to. V duchu obsiahnuť celý svet, zvlášť Rusko a Španielsko.
236
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHY ZOŠIT
237
Všeobecné predsavzatia
I. Prísne zachovávanie mlčania - vnútorné ticho. II. V každej sestre vidieť Boží obraz a z tohto podnetu má vyplývať všetka láska k blížnemu.
III.V každej chvíli života verne plniť Božiu vôľu a ňou žiť.
IV.O všetkom verne informovať poradcu a bez dohody s ním nič
dôležitejšie nerobiť. Budem sa snažiť, aby som jasne odkrývala
pred ním najskrytejšie hĺbky svojej duše. Pamätať, že prichádzam
do kontaktu so samotným Bohom, ktorého zastupuje človek.
Každý deň sa modliť o svetlo pre neho.
V. Pri večernom spytovaní si dať otázku: Čo keby si ma dnes po­volal?
VI. Nehľadať Boha ďaleko, ale vo svojom vnútri, stretávať sa s ním
medzi štyrmi očami.
VII. V bolestiach a utrpení sa utiekať do tabernákula a mlčať. VIII. So zásluhami Ježiša spájať všetky utrpenia, modlitby, prácu, umŕtvovanie s cieľom vyprosiť milosrdenstvo pre svet.
IX. Voľné chvíle, hoci aj krátke, využívať na modlitbu za umierajú­cich.
X. Nech nie je v mojom živote deň, v ktorom by som vrúcne ne­odovzdala Pánovi dielo našej kongregácie. Nikdy nebrať ohľad na ľudskú mienku.
XI. Nemať s nikým dôvernosti. Voči dievčatám láskavá rozhod­nosť, trpezlivosť bez hraníc, trestať ich prísne, ale takýmto tres­tom: modliť sa a obetovať sa za ne. Sila, ktorá je v tom, že sa obe­tujem na ich úmysel, je pre ne ustavičnou výčitkou svedomia a mäknú ich zaťaté srdcia.
XII.Božia prítomnosť je základom všetkých mojich skutkov, slov
a myšlienok.
XIII.Využívať všetku duchovnú pomoc. Svoju lásku stavať vždy na
miesto, ktoré jej patrí - to je posledné. Duchovné cvičenia si vyko­
návať tak, akoby som si ich vykonávala poslednýkrát v živote.
Takým istým spôsobom si plniť všetky svoje povinnosti.
862 2.1. 1937
Meno Ježiš, ó, aké veľké je Tvoje meno, ó, Pane, ono je silou mojej duše. Keď sily ubúdajú a temnota sa tlačí do duše, Tvoje meno je sln­kom, ktorého lúče osvecujú, ale i hrejú. Duša sa pod ich vplyvom stáva krásnou a žiari, keď si berie jas z Tvojho mena. Keď počujem najsladšie
meno Ježiš, srdce mi bije mocnejšie. Sú chvíle, keď počujem meno Ježiš a upadám do mdloby. Môj duch sa trhá k nemu.
Tento deň je pre mňa zvlášť významný. Dnes som po prvýkrát ces- 863 tovala v záležitosti maľovania obrazu.277 Dnes bolo Božie milosrdenstvo po prvýkrát navonok zvlášť uctené. Hoci je už oddávna uctievané, teraz to bolo takým spôsobom, ako si želal Pán. Tento deň najsladšieho mena Ježiš mi pripomína veľa zvláštnych milostí.
3.1. 1937 864
Dnes ma navštívila matka predstavená zo spoločnosti, ktorá obslu­huje nemocnicu, s jednou zo svojich sestier.278 Dlhšiu chvíľu sme sa roz­právali o duchovných veciach. Spoznala som, že je veľká askétka, pre­to bol náš rozhovor Bohu milý.
Dnes prišla za mnou jedna slečna. Spoznala som, že trpí. Nie tak na tele, ako na duši. Utešovala som ju, ako som len vedela, ale slová mojej útechy jej nestačili. Bola to úbohá sirota, dušu mala ponorenú v horkosti a bolesti. Odkryla predo mnou svoju dušu a vyrozprávala sa zo všetkého. Pochopila som, že slová prostej útechy tu nestačia. Vrúcne som prosila Pána za túto dušu a obetovala som Bohu svoju radosť, aby mne zobral a jej dal všetky pocity radosti. Pán vyslyšal moju modlitbu - mne zosta­la útecha, že ona bola potešená.
Adorácia. Prvá nedeľa. Počas adorácie som v sebe pocítila také nut- 865 kanie začať konať,279 že som sa rozplakala a povedala som Pánovi: „Ježišu, Ty ma nenaháňaj, ale daj vnuknutie tým, o ktorých vieš, že one­skorujú toto dielo." Počula som tieto slová: „Dcéra moja, buď pokojná, už onedlho."
Počas vešpier som počula: „Dcéra moja, túžim si odpočinúť v tvojom 866 srdci, lebo veľa duší ma dnes vyhodilo zo svojho srdca. Zakúsil som smr­teľný smútok." Snažila som sa potešiť Pána, obetujúc mu po tisícikrát svoju lásku. Pocítila som v duši odpor voči hriechu.
+ Moje srdce sa neustále napája horkosťou, pretože túžim ísť k Tebe, 867 Pane, do plnosti života. Ó, Ježišu, akou strašnou púšťou sa mi zdá byť tento život. Na tejto zemi nie je pokrm pre moje srdce a moju dušu, trpím túžbou po Tebe, ó, Pane. Zanechal si mi, ó, Pane, sv. hostiu, ale ona ešte viac rozpaľuje túžbu mojej duše za Tebou, večný Bože a Stvo-riteľu môj. Ježišu, túžim sa s Tebou spojiť, počúvaj vzdychy svojej neves­ty. Ó, ako trpím, že sa nemôžem s Tebou spojiť, ale nech sa stane podľa Tvojich želaní.
5.1. 1937 868 Dnes večer som videla jedného kňaza, ktorý potreboval modlitbu
238
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
239
v istej veci. Modlila som sa vrúcne, lebo aj mne táto záležitosť veľmi leží na srdci. Ďakujem Ti, ó, Ježišu, za túto dobrotivosť.
869 Ó, Ježišu milosrdenstva, zasiahni celý svet a priviň ma k svojmu srdcu... Dovoľ, ó, Pane, spočinúť mojej duši v mori Tvojho neprenik­nuteľného milosrdenstva.
6.1. 1937
Dnes počas sv. omše som sa mimovoľne ponorila do nekonečného Božieho majestátu. Veľká Božia láska mi zalievala dušu. V tej zvláštnej chvíli som spoznala, ako veľmi sa Boh znížil kvôli mne - ten Pán pánov. A čo som ja, úbohá, že sa takto stýka so mnou? Úžas, ktorý sa ma zmoc­nil po tejto zvláštnej milosti, trval veľmi živo po celý deň. Chcela som využiť dôvernosť, akou ma Pán zahŕňa a prosila som ho za celý svet. V týchto chvíľach sa mi zdá, že celý svet je závislý na mne.
871 + Majster môj, urob v mojom srdci to, aby som neočakávala pomoc
od nikoho, ale snažila sa vždy pomáhať druhým, prinášala im radosť
a každú úľavu. Mám vždy otvorené srdce voči utrpeniu iných. Neza­
tvorím svoje srdce pred ich utrpením, hoci ma preto uštipačne nazvali
smetným košom. To znamená, že každý vhadzuje svoje utrpenie do môj­
ho srdca. Odpovedala som, že každý má miesto v mojom srdci a ja mám
za to miesto v Ježišovom srdci. Uštipačné poznámky z pohľadu zákona
lásky neuzatvárajú moje srdce. Moja duša je vždy citlivá v tomto bode
a len Ježiš je pre mňa podnetom k láske voči blížnemu.
872 7.1. 1937
Počas svätej hodinky mi dal Pán okúsiť svoje umučenie. Zdieľala som trpkosť, ktorou bola preplnená jeho duša. Ježiš mi dal poznať, ako musí byť duša verná modlitbe napriek útrapám, šuchotám a pokušeniam. Čas­to od takejto modlitby závisí uskutočnenie neraz veľkých Božích zá­merov. Ak v tejto modlitbe nevytrváme, kazíme to, čo Boh chcel vy­konať cez nás alebo v nás. Nech si každá duša zapamätá tieto slová: a keď bol v úzkosti, ešte vrúcnejšie sa modlil. Ja takúto modlitbu vždy predĺžim o toľko, koľko je v mojej moci, v súlade s povinnosťami.
873 8.1.1937
V piatok ráno, keď som išla do kaplnky na sv. omšu, náhle som na chodníku uvidela veľký krík borievky a v ňom strašného kocúra, ktorý zlostne hľadel na mňa, prekážal mi na ceste do kaplnky. Jeden povzdych mena Ježiš rozohnal všetko. Celý deň som obetovala za zomierajúcich hriešnikov. Počas sv. omše som pocítila zvláštnym spôsobom Pánovu
blízkosť. Po sv. prijímaní som sa pozrela s dôverou na Pána a povedala som mu: „Ježišu, tak veľmi túžim niečo Ti povedať." Pán pozrel na mňa s láskou a povedal: „A čo mi túžiš povedať?"
„Ježišu, prosím Ťa pre nepochopiteľnú moc Tvojho milosrdenstva, aby všetky duše, ktoré dnes zomrú, unikli pekelnému ohňu, hoci by boli najväčšími hriešnikmi. Dnes je piatok, pamiatka Tvojho bolestného zomierania na kríži. Pretože Tvoje milosrdenstvo je nepochopiteľné, ani anjeli sa tomu nebudú čudovať." Ježiš ma privinul k svojmu srdcu a povedal: „Dcéra drahá, dobre si spoznala hĺbku môjho milosrdenstva. Urobím, ako prosíš, ale spájaj sa ustavične s mojím zomierajúcim srdcom a rob zadosťučinenie mojej spravodlivosti. Vedz, že si ma prosila o veľkú vec, ale vidím, že ti to nadiktovala čistá láska ku mne. Preto urobím zadosťuči­nenie tvojmu želaniu."
Mária, Nepoškvrnená Panna, vezmi ma pod svoju zvláštnu ochranu 874 a chráň čistotu mojej duše, srdca i tela. Ty si príkladom a hviezdou môj­ho života.
Dnes som prežila veľkú bolesť, keď ma navštívili naše sestry. Dozve- 875 dela som sa o istej veci, ktorá veľmi zranila moje srdce. Ovládla som sa tak, že sestry si to vôbec nevšimli. Táto bolesť mi dlhšiu chvíľu trha­la srdce, ale obetujem to všetko za úbohých hriešnikov... Ó, Ježišu, za úbohých hriešnikov... Ježišu, moja sila, buď pri mne, pomôž mi...
10.1. 1937 876
Dnes som prosila Pána, aby mi ráno dal silu ísť na sv. prijímanie. Majster môj, prosím Ťa z celého svojho roztúženého srdca, ak je to v zhode s Tvojou sv. vôľou, daj mi, aké sa Ti páči, utrpenie a sla­bosť, túžim trpieť po celý deň a celú noc, ale Ťa vrúcne prosím, posilni ma na tú chvíľu, v ktorej mám pristúpiť k sv. prijímaniu. Vidíš, Ježišu, že chorým neprinášajú sv. prijímanie. Ak ma neposilníš na tú chvíľu, aby som mohla zísť do kaplnky, akože Ťa prijmem v tajomstve lásky -a vieš, ako túži moje srdce za Tebou. Ó, sladký môj Ženích, načo toľké vysvetľovanie? Ty vieš, ako vrúcne túžim po Tebe a ak chceš, môžeš mi to urobiť.
Na druhý deň ráno som sa cítila, akoby som bola úplne zdravá. Nepri­chádzali na mňa mdloby a slabosti. Ale keď som sa vrátila z kaplnky, všetky utrpenia a slabosti sa okamžite vracali, akoby na mňa čakali. Ale ja som sa ich vôbec nebála, pretože som sa posilnila chlebom mocných. Smelo sa dívam na všetko, dokonca aj samotnej smrti do očí.
+ Ó, Ježišu, ukrytý v hostii, môj sladký Majster a verný Priateľ! Ó, 877 aká šťastná je moja duša, že mám takého Priateľa, ktorý mi vždy robí
240
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
241
spoločnosť! Necítim sa osamotená, hoci som izolovaná. Ježišu - Hos­tia - poznáme sa, to mi stačí.
878 12.1. 1937
Dnes, keď prišiel lekár na vizitu, nejako som sa mu nepáčila. Bola som viac chorá a aj teplota sa dosť zvýšila. Samozrejme, rozhodol, aby som nechodila na sv. prijímanie, kým teplota celkom neklesne. Odpo­vedala som, že dobre, hoci bolesť zovrela moje srdce. Ale povedala som, že keď nebudem mať teplotu, tak pôjdem. Súhlasil s tým. Keď lekár odišiel, povedala som Pánovi: „Ježišu, teraz záleží na Tebe, či pôjdem, alebo nie." A vôbec som už na to nemyslela, hoci každú chvíľu mi pri­chádzala na um myšlienka: ja nemám mať Ježiša - nie, to nie je možné - a to nie jeden raz, ale niekoľko dní, kým neklesne teplota. Ale večer som povedala Pánovi: „Ježišu, ak sú Ti milé moje sv. prijímania, tak ťa pokorne prosím, urob, aby som zajtra ráno nemala zvýšenú teplotu ani o jeden stupeň." Ráno meriam teplotu a pomyslela som si, že ak bude hoci len jeden stupeň, tak už nevstanem, lebo by sa to protivi-lo poslušnosti. Vyberám teplomer a ani jeden stupeň. Vyskočila som okamžite a išla na sv. prijímanie. Keď prišiel lekár, povedala som mu, že som nemala ani stupeň horúčky a išla som na sv. prijímanie. Začu­doval sa. Prosila som ho, aby mi nesťažoval chodiť na sv. prijímanie, lebo to bude negatívne vplývať na moje liečenie. Lekár mi odpovedal: „Aby som mal pokojné svedomie a zároveň vám nerobil prekážky, ses­tra, dohodnime sa takto: keď bude pekne, nebude pršať a budete sa dob­re cítiť, nech sa páči, choďte, ale dávajte na to vo svojom svedomí pozor." Potešila som sa, že je lekár taký ohľaduplný voči mne. Vidíš, Ježišu, čo záviselo odo mňa, to som urobila, teraz je rad na Tebe, a som úplne pokojná.
879Dnes som videla, ako otec Andrasz slúžil sv. omšu. Pred pozdviho-
vaním som videla malého Ježiška, ktorý bol veľmi naradovaný a vystie­
ral rúčky. Po chvíli som už nevidela nič. Bola som vo svojej izolačke
a potom som sa modlila ďakovné modlitby. Ale neskôr som si pomys­
lela: Prečo bol Ježiško taký veselý? Veď nebýva vždy taký veselý, ako
vidím. Vtom som vnútri počula slová: „Lebo mi je dobre v jeho srdci."
A vôbec ma to neprekvapilo, lebo viem, že veľmi miluje Ježiša.
880Moje spojenie s umierajúcimi je naďalej také tesné. Ó, aké nepo­
chopiteľné je Božie milosrdenstvo, že mi Pán dovoľuje pomáhať zomie­
rajúcim mojou modlitbou. Nakoľko len môžem, snažím sa byť pri kaž­
dom zomierajúcom. Dôverujte Bohu, lebo je dobrý a nepochopiteľný.
Jeho milosrdenstvo presahuje naše chápanie.
14.1. 1937 881
Dnes vošiel Ježiš do izolačky vo svetlom rúchu, prepásaný zlatým pásom. Z jeho postavy vyžaroval veľký majestát. Povedal: „Dcéra moja, prečo sa oddávaš bojazlivým myšlienkam?" Odpovedala som: „Ó, Pane, Ty vieš prečo." A riekol mi. „Prečo?"
„To dielo mi naháňa strach, Ty vieš, že som neschopná splniť ho." Povedal mi: „Prečo?"
„Vidíš, som nezdravá, nemám vzdelanie, nemám peniaze, som prie­pasťou biedy, bojím sa stýkať s ľuďmi. Ježišu, ja túžim iba po Tebe, Ty ma môžeš od toho oslobodiť." Pán mi povedal: „Dcéra moja, čo si pove­dala, je pravda. Si veľmi biedna a zapáčilo sa mi uskutočniť dielo milo­srdenstva práve cez teba, ktorá si taká biedna. Neboj sa, nenechám ťa samu. Rob v tejto veci, čo môžeš, ja dokonám všetko, na čo ty nebudeš stačiť. Ty vieš, čo je v tvojich silách a to rob." Pán sa pozrel do hĺbky mojej bytosti s veľkou láskavosťou. Myslela som, že zomriem pod tým pohľadom od radosti. Pán zmizol, v mojej duši zostala radosť, sila a moc konať. Ale udivilo ma, že Pán ma nechce oslobodiť a nemení nič z toho, čo raz povedal. Tak napriek všetkým radostiam vždy zostáva aj tieň bolesti. Vidím, že láska a bolesť idú ruka v ruke spolu.
Takých videní nemám veľa, ale častejšie sa stýkam s Pánom hlbším 882 spôsobom. Zmysly zostávajú uspaté. A všetky veci, hoci sú neviditeľné, sú skutočnejšie a zreteľnejšie, než by som ich videla očami. Rozum spo­znáva v jednej chvíli viac než za dlhé roky dôkladného premýšľania a rozjímania. Spoznáva Božiu podstatu, zjavené pravdy aj svoju vlastnú biedu.
V tom spájaní sa s Pánom mi neprekáža nič. Ani rozhovor s blížny- 883 mi, ani žiadne povinnosti. Hoci by som mala vybaviť aj neviem aké dôležité veci, vôbec mi to neprekáža. Môj duch je s Bohom, moje vnútro je plné Boha, a tak ho nehľadám mimo seba. On, Pán, preniká moju dušu, ako keď lúč slnka prechádza čistým sklom. S mojou rodnou matkou, keď som bola uzavretá v jej tele, som nebola tak spojená ako s mojím Bohom. Tam bola nevedomosť, tu plnosť skutočnosti a vedo­mie zjednotenia. Moje videnia sú čisto vnútorné, ale rozumiem im viac, než dokážem slovami vypovedať.
Ó, aký krásny je duchovný svet. A aký skutočný. Tento vonkajší život 884 je v porovnaní s ním márna ilúzia a bezmocnosť.
Ježišu, daj mi silu a múdrosť, aby som zdolala prekážky tejto straš- 885 nej pustatiny, aby moje srdce dokázalo trpezlivo znášať túžbu po Tebe, ó, Pane môj. Zotrvávam vždy vo svätom údive, keď cítim, že sa pri-
242
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
243
bližuješ ku mne. Ty, Pán strašného trónu, spúšťaš sa do biedneho vyhnanstva a prichádzaš k úbohej žobrácke, ktorá nemá nič okrem bie­dy. Nedokážem Ťa pohostiť, môj Kráľovič, ale Ty vieš, že Ťa milujem každým úderom svojho srdca. Keď vidím, ako sa znižuješ, predsa sa nezmenšuje v mojich očiach Tvoj majestát. Viem, že ma miluješ láskou ženícha a to mi stačí, hoci nás rozdeľuje veľká priepasť, lebo Ty si Stvo­riteľ a ja Tvoje stvorenie. Láska je jediným vysvetlením nášho spojenia, mimo nej je všetko nepochopiteľné. Len láska vysvetľuje túto nepo­chopiteľnú dôvernosť, s akou sa stýkaš so mnou. Ó, Ježišu, Tvoja veľ­kosť ma desí a bola by som v ustavičnom údive a strachu, keby si ma sám neupokojoval. Robíš ma schopnou stýkať sa so sebou vždy, keď sa ideš ku mne priblížiť.
15.1. 1937
Smútok sa neusadí v srdci, ktoré miluje Božiu vôľu. Moje srdce, roz-túžené po Bohu, pociťuje celú biedu vyhnanstva. Kráčam odvážne - aj keď mi to zraňuje nohy - do svojej vlasti a na tejto ceste sa posilňujem Božou vôľou, ona je mojím pokrmom. Podopierajte ma, šťastní obyva­telia nebeskej otčiny, aby vaša sestra neustala na ceste. Hoci je púšť straš­ná, predsa idem so zdvihnutou hlavou a pozerám sa na slnko - na milo­srdné Ježišovo srdce.
19.1. 1937
887
Život v prítomnej chvíli mi plynie v tichom uvedomovaní si Boha. Ním žije moja mlčiaca duša. A ten vedomý život Boha v mojej duši je mojím prameňom šťastia a sily. Nehľadám šťastie mimo hlbín svojej duše, v ktorej prebýva Boh. Som si toho vedomá. Cítim akoby potrebu dávať sa iným. Objavila som v duši prameň šťastia, to znamená Boha. Ó, môj Bože, vidím, že všetko, čo ma obklopuje, je preplnené Bohom a najviac moja duša, ktorú ozdobuje Božia milosť. Tým, čím budem žiť vo večnosti, začnem žiť už teraz.
888Mlčanie je takou mocnou rečou, že dosahuje trón živého Boha. Mlča­
nie je jeho rečou, hoci skrytou, ale mocnou a živou.
889Ježišu, dávaš mi poznať a porozumieť, v čom spočíva veľkosť duše:
nie vo veľkých skutkoch, ale vo veľkej láske. Láska má hodnotu a ona
dáva veľkosť našim skutkom. Hoci naše skutky sú malé a obyčajné samé
osebe, skrze lásku sa stávajú veľkými a mocnými pred Bohom, skrze
lásku.
890Láska je tajomstvo, ktoré premieňa všetko, čoho sa dotkne, na veci
krásne a Bohu milé. Božia láska robí dušu slobodnou. Je ako kráľovná,
nepozná otrocké donútenie, do všetkého sa púšťa s veľkou slobodou duše, lebo láska, ktorá v nej prebýva, je pohnútkou ku skutku. Všetko, čo ju obklopuje, jej dáva poznať, že len sám Boh je hoden jej lásky. Duša zamilovaná do Boha a v ňom ponorená pristupuje k povinnosti s tým istým uspôsobením ako k sv. prijímaniu. Najjednoduchšiu činnosť vyko­náva s veľkou starostlivosťou, pod láskavým pohľadom Boha, nezne­pokojuje sa, keď sa po čase ukáže, že nejaká vec sa menej vydarila. Zostá­va pokojná, lebo vo chvíli, keď ju robila, robila, čo bolo v jej silách. Keď sa stane, že ju opustí živá Božia prítomnosť, z ktorej sa takmer stále teší, vtedy sa snaží žiť živou vierou. Jej duša chápe, že sú chvíle odpočinku a chvíle boja. Vôľou je vždy s Bohom. Jej duša je ako rytier vycvičená v boji, už zďaleka zbadá, kde sa ukrýva nepriateľ a je pripravená do boja. Vie, že nie je sama - Boh je jej silou.
21.1. 1937 891
Dnes už od rána som zvláštne spojená s Pánom. Večer ma navštívil nemocničný kňaz. Po chvíli rozhovoru cítim, že môj duch sa začína viac ponárať do Boha. Prestávala som vnímať, čo sa deje okolo mňa. Prosila som vrúcne Ježiša, aby mi dal možnosť rozprávať sa a Pán umožnil, že som mohla s ním slobodne hovoriť. Ale bola chvíľa, keď som nerozu­mela, čo hovorí. Počula som jeho hlas, ale nebolo v mojej moci rozumieť. Ospravedlňovala som sa, že nerozumiem, čo hovorí, hoci hlas počujem. To je chvíľa milosti spojenia s Bohom, ale nedokonalá, pretože zmysly aj navonok pôsobia nedokonalým spôsobom, nie je to úplné ponorenie sa do Boha, čiže prerušenie zmyslov, ako sa to často stáva, že navonok nič nepočuť ani nevidieť, celá duša je slobodne ponorená v Bohu. Keď ma táto milosť navštívi, túžim byť sama. Prosím Ježiša, aby ma chránil pred zrakom stvorení. Naozaj som sa veľmi hanbila pred tým kňazom, ale upokojila som sa, pretože spoznal trochu moju dušu v sv. spovedi.
Dnes mi dal Pán poznať v duchu Kláštor Božieho milosrdenstva. 892 Videla som v ňom veľkého ducha, ale všetko chudobné a veľmi skrom­né. Ó, môj Ježišu, dávaš mi duchovne sa stýkať s týmito dušami a mož­no tam moja noha nevstúpi, ale nech je zvelebené Tvoje meno a nech sa stane to, čo si mal v úmysle.
22.1. 1937 893
Dnes je piatok. Moja duša je v mori utrpenia, všetko mi zobrali hrieš­nici. Ale dobre, pre nich som všetko dala, aby Ťa poznali, že si dobrý a nekonečne milosrdný. Ja Ti aj tak zostanem verná uprostred dúh aj búrok.
244
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
245
894 Dnes lekár rozhodol, že nemám chodiť na sv. omšu, len na sv. prijí­
manie. Vrúcne som túžila byť na sv. omši, ale spovedník zhodne s leká­
rom povedal, aby som bola poslušná. „Božia vôľa je, aby si bola zdra­
vá, sestra, a nemôžeš robiť nijaké umŕtvovania. Buď poslušná a Boh ti
to vynahradí." Cítila som, že tieto spovedníkove slová sú slová Pána
Ježiša. Hoci mi bolo ľúto vynechať sv. omšu, lebo Boh mi dával milosť
vidieť malého Ježiška, ale poslušnosť dávam na prvé miesto.
Ponorila som sa do modlitby a urobila si pokánie. Vtom som náhle uzrela Pána, ktorý mi povedal: „Dcéra moja, vedz, že väčšiu chválu mi vzdáš jedným skutkom poslušnosti než dlhými modlitbami a umŕtvovaním." Ó, ako dobre je žiť v poslušnosti, žiť vo vedomí, že všetko, čo robím, je milé Bohu.
895 23.1.1937
Dnes som nemala chuť písať. Vtom som začula v duši hlas: „Dcéra moja, nežiješ pre seba, ale pre duše. Píš pre ich úžitok. Vieš, že je to moja vôľa, aby si písala, veď ti to už toľkokrát potvrdili spovedníci. Ty vieš, čo mi je milšie, a ak máš pochybnosti o tom, čo hovorím, vieš, koho sa máš opýtať. Dávam mu svetlo, aby vedel posúdiť moju záležitosť, stráži ho moje oko. Dcé­ra moja, máš byť voči nemu ako dieťa, plná jednoduchosti a úprimnosti. Uprednostni jeho mienku nad všetky moje požiadavky, on ťa povedie podľa mojej vôle. Ak ti nedovolí urobiť to, čo požadujem ja, buď pokojná, nebudem ťa za to súdiť, táto vec zostane medzi mnou a ním - ty máš byť poslušná."
896 25.1. 1937
Dnes je moja duša ponorená v bolesti. Ó, Ježišu, ó, Ježišu môj, dnes môže každý dolievať do môjho kalicha horkosti. Nezáleží na tom, či je to priateľ, alebo nepriateľ, každý mi môže spôsobovať utrpenie, a Ty, ó, Ježišu, mi musíš dávať moc a silu v týchto ťažkých chvíľach. Sv. Hostia, drž ma a zatvor moje pery, aby som nešomrala a nežalovala sa. Keď mlčím, viem, že zvíťazím.
897 27.1. 1937
Cítim značné zlepšenie zdravia. Ježiš ma privádza z brán smrti do života. Veď mi už neveľa chýbalo, aby som zomrela. Pán mi opäť dáva plnosť života. Hoci mám ešte zostať v sanatóriu, som už takmer úplne zdravá. Vidím, že ešte sa nesplnila vo mne celkom Božia vôľa, preto musím žiť. Lebo viem, že keď splním všetko, čo Boh ohľadne mňa roz­hodol na zemi, nenechá ma dlhšie vo vyhnanstve, lebo mojím domo­vom je nebo. Ale kým prídeme do Vlasti, musíme splniť Božiu vôľu na zemi, to znamená - musia sa v nás vykonať skúšky a boje.
Ó, môj Ježišu, prinavraciaš mi zdravie a život. Daj mi silu do boja, 898 lebo bez Teba nedokážem nič urobiť. Daj mi silu, lebo Ty všetko môžeš. Vidíš, že som len slabé dieťa, nuž čo môžem.
Poznám celú moc Tvojho milosrdenstva a verím, že mi dáš všetko, čo potrebuje Tvoje slabé dieťa.
Ako veľmi som túžila po smrti. Neviem, či ešte niekedy v živote 899 budem mať takú veľkú túžbu po Bohu. Boli chvile, keď som upadala do mdlôb z túžby za ním. Ó, aká škaredá je zem pre toho, kto pozná nebo. Musím si robiť násilie, aby som žila. Ó, Božia vôľa, ty si mojím pokrmom.
Ó, život šedivý a plný neporozumenia, učím sa trpezlivosti a nado- 900 búdam skúsenosti. Každý deň veľa spoznávam a učím sa, ale vidím, že málo viem. Stále odhaľujem chyby vo svojom konaní. Neznechucujem sa tým, ale ďakujem Bohu, že mi ráči dávať svoje svetlo na poznanie samej seba.
+ Je tu jedna osoba, ktorá ma cvičí v trpezlivosti. Musím jej veno- 901 vať veľa času. Keď sa s ňou rozprávam, cítim, že vždy klame. Pretože mi hovorí o vzdialených veciach, ktoré si nemôžem overiť, darí sa jej klamať. Ale vnútorne som presvedčená, že to, čo hovorí, nie je pravda. Raz sa ma zmocnili pochybnosti, že i ja sa môžem mýliť a ona možno hovorí pravdu. Prosila som Pána Ježiša, aby mi dal také znamenie, že ak naozaj klame, nech sa mi sama prizná v hocičom z toho, o čom som vnútorne presvedčená, že klame. A ak hovorí pravdu, nech Pán Ježiš odníme odo mňa presvedčenie, že klame. Po krátkej chvíli prichádza opäť ku mne a hovorí: „Sestra, veľmi sa ospravedlňujem, ale klamala som v tej a tej veci." Pochopila som, že svetlo, ktoré som mala vo vnútri, týkajúce sa tejto osoby, ma nemýlilo.
29.1. 1937 902
Dnes som zaspala. Mám len krátku chvíľu, aby som neprišla nesko­ro na sv. prijímanie, lebo kaplnka je dosť dobrý kúsok od nášho odde­lenia.280 Keď som vyšla na dvor, snehu bolo po kolená. Ale skôr než som si stihla pomyslieť, že lekár by mi nedovolil ísť po takom snehu, bola som už u Pána v kaplnke. Prijala som sv. prijímanie a už aj som bola naspäť. Začula som v duši slová: „Dcéra moja, odpočiň si pri mojom srdci, poznám tvoju námahu." Moja duša sa raduje viac, keď som pri srdci svojho Boha.
Jednodňové exercície 30. L 1937
Poznávam čoraz viac Božiu veľkosť a teším sa z neho. Neustále s ním 903
246
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHY ZOŠIT
247
prebývam v hĺbke môjho srdca. Najľahšie je pre mňa nájsť Boha vo vlast­nej duši.
904Počas rozjímania som počula: „Dcéra moja, najväčšiu chválu mi vzdáš,
keď sa budeš trpezlivo podrobovať mojej vôli. Sebe robíš takú veľkú záslu­
hu, že ani postami, ani žiadnymi umŕtvovaniami by si to nedosiahla. Vedz,
že ak svoju vôľu podrobíš mojej vôli, priťahuješ na seba moje veľké zaľúbe­
nie. Táto obeta je mi milá a plná sladkosti, v nej mám zaľúbenie, ona má
silu.
905+ Spytovanie svedomia: naďalej to isté, spájanie sa s milosrdným
Kristom.
Praktické cvičenie: vnútorné ticho, čiže prísne zachovávanie mlčania.
906+ V ťažkých chvíľach budem upierať oči na rozpäté a tiché Ježišovo
srdce na kríži. V plameňoch, ktoré vyžarujú z jeho milosrdného srdca,
mi splynie moc a sila do boja.
907Zvláštna vec, že v zime prichádza k môjmu oknu kanárik a chvíľu
krásne spieva. Chcela som sa presvedčiť, či tu nie je náhodou niekde
v klietke, ale nie, nieje tu nikde, ani na druhom oddelení. Jedna z pacien­
tiek ho tiež počula, ale len raz, a divila sa, ako môže v tomto mrazivom
čase spievať kanárik.
908+ Ó, Ježišu, ako mi je ľúto úbohých hriešnikov. Ježišu, daj im milosť
pokánia a ľútosti, spomeň si na svoje bolestné umučenie. Poznám Tvo­
je nekonečné milosrdenstvo, nemôžem zniesť, aby duša, ktorá Ťa tak veľa
stála, mala zahynúť. Ježišu, daj mi duše hriešnikov, nech si Tvoje milo­
srdenstvo odpočinie v nich. Zober mi všetko a daj mi duše. Túžim sa stať
obetnou hostiou za hriešnikov. Obal tela nech skryje moju obetu, veď aj
Tvoje najsv. srdce je skryté v oblátke, a predsa si živou obetou.
Premeň ma v seba, ó, Ježišu, aby som bola živou obetou, Tebe milou. Túžim Ti v každej chvíli robiť zadosťučinenie za úbohých hriešnikov. Obetu môjho ducha skrýva telo, ľudské oko ju nedovidí. Preto je čistá a Tebe milá. Ó, Stvoriteľu môj a Otče veľkého milosrdenstva, dôveru­jem Ti, lebo si dobrota sama. Duše, nebojte sa Boha, ale dôverujte mu, lebo je dobrý a jeho milosrdenstvo trvá naveky.
909+ Poznáme sa s Pánom navzájom v príbytku môjho srdca. Áno, teraz
ja Teba prijímam ako hosťa v domčeku môjho srdca, ale blíži sa čas, keď
ma zavoláš (pozveš?) do svojho príbytku, ktorý si pripravil pre mňa od
stvorenia sveta. Ó, čože som ja proti Tebe, Pane?
910Pán ma vedie do neznámeho sveta. Dáva mi poznať svoju veľkú
milosť, ale ja sa jej bojím a nepoddám sa jej vplyvu, nakoľko to bude
v mojej moci, kým sa neubezpečím u duchovného poradcu, aká je to
milosť.
V istej chvíli Božia prítomnosť prenikla celú moju bytosť. Môj rozum 911 bol zvláštne osvietený v poznaní jeho podstaty, pripustil ma k poznaniu svojho vnútorného života. Videla som v duchu tri božské osoby, ale jed­nu ich podstatu. On je sám, jeden, jediný, ale v troch osobách. Ani menšia, ani väčšia nie je ani jedna z nich. Ani v kráse, ani vo svätosti niet rozdielu, lebo sú jedno. Jedno, absolútne jedno sú. Jeho láska ma pre­niesla k tomuto poznaniu a spojila ma so sebou. Keď som bola spojená s jednou, tak som bola spojená aj s druhou a treťou. Keď sa spájame s jednou, zároveň sa spájame s tými dvoma osobami - tak isto ako s jed­nou. Jedna je ich vôľa, jeden Boh, hoci v osobách trojjediný. Keď sa duši dáva jedna z troch osôb, vtedy mocou tej jednej vôle je spojená s troma osobami a je zaliata šťastím, ktoré plynie z Najsvätejšej Trojice. Týmto šťastím sa kŕmia svätí. Šťastie, ktoré vytryskuje z Najsvätejšej Trojice, obšťastňuje všetko, čo je stvorené, vytryskuje život, ktorý oživuje a dáva všetok život, ktorý z neho berie počiatok. V týchto chvíľach moja duša zakúsila také veľké Božie rozkoše, ktoré je pre mňa ťažké vyjadriť.
Vtom som začula slová takejto podoby: „Chcem si ťa vziať pre seba." 912 Strach prenikol moju dušu. Ale bez znepokojenia som sa snažila roz­mýšľať, aké by to bolo zasnúbenie. Avšak po každý raz moju dušu pre­niká strach a opäť mám v duši pokoj udržiavaný vyššou silou.
Veď mám večné sľuby. Zložila som ich predsa s úprimnou a úplnou vôľou. Stále rozmýšľam, čo to má znamenať. Cítim a tuším, že je to neja­ká výnimočná milosť. Keď o tom rozmýšľam, idem omdlieť z túžby po Bohu, ale v tom omdlievaní môj rozum zostáva jasný a preniknutý svet­lom. Keď som s ním spojená, omdlievam z nadmiery šťastia, ale môj rozum je jasný a čistý, bez prímesí. Znižuješ svoj majestát, aby si sa stý­kal s biednym stvorením. Ďakujem Ti, ó, Pane, za tú veľkú milosť, kto­rá ma činí schopnou stýkať sa s Tebou. Ježišu, Tvoje meno je mi roz­košou. Vyciťujem zďaleka svojho Milovaného a moja roztúžená duša odpočíva v jeho objatiach. Nedokážem žiť bez neho. Radšej chcem byť s ním v utrpení a bolestiach než bez neho v najväčších rozkošiach neba.
2. II. 1937 913
Dnes už od rána Božia sústredenosť preniká moju dušu. Počas sv. omše som myslela, že uvidím malého Ježiška, ako ho často vidím, ale dnes som videla počas sv. omše ukrižovaného Ježiša. Bol pribitý na kríž s veľkými bolesťami. Moja duša bola preniknutá Ježišovou bolesťou na duši i na mojom tele, hoci neviditeľným spôsobom, ale rovnako bolest­ným. Ó, aké strašné tajomstvá sa dejú počas sv. omše.
Počas sv. omše sa uskutočňuje veľké tajomstvo. S akou nábožnosťou 914
248
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
249
musíme počúvať a zúčastňovať sa na tejto Ježišovej smrti. Raz spozná­me, čo Boh pre nás robí v každej sv. omši a aký dar v nej pre nás pri­pravuje. Jeho božská láska sa mohla vzmôcť jedine na takýto dar. Ó, Ježišu, Ježišu môj, akou veľkou bolesťou je preniknutá moja duša, keď vidím vytryskujúci prameň života s takou sladkosťou a silou pre každú dušu. A predsa vidím, že duše sú zvädnuté a usychajú z vlastnej viny. Ó, Ježišu môj, daj, nech moc milosrdenstva zahrnie tieto duše!
915+ Ó, Mária, dnes strašný meč281 prenikol Tvoju svätú dušu. Okrem
Boha nikto nevie o Tvojej bolesti. Tvoja duša sa nezlomila, ale je statoč­
ná, lebo je s Ježišom. Matka sladká, spoj moju dušu s Ježišom, lebo
iba vtedy vydržím všetky skúšky a skúšania. Jedine v spojení s Ježišom
budú moje malé obety milé Bohu. Najsladšia Matka, poúčaj ma o vnú­
tornom živote, nech ma meč bolesti nikdy nezlomí. Ó, čistá Panna, vlej
do môjho srdca udatnosť a chráň ho.
916+ Dnešný deň je pre mňa výnimočný. Napriek tomu, že som zakú­
sila toľko bolestí, moja duša oplýva veľkou radosťou. V susednej izo-
lačke ležala ťažko chorá židovka. Pred troma dňami som ju bola nav­
štíviť. Pocítila som v duši bolesť, že už onedlho zomrie a milosť sv. krstu
neobmyje jej dušu. Porozprávala som sa s ošetrujúcou sestrou, že ako
sa bude blížiť posledná chvíľa, aby jej udelila sv. krst. Bol však taký prob­
lém, že židia boli vždy pri nej. Ale pocítila som v duši vnuknutie pomod­
liť sa pred obrazom, ktorý mi Ježiš kázal namaľovať. Mám brožúrku a na
obale je obrázok z toho obrazu Božieho milosrdenstva. Povedala som
Pánovi: „Ježišu, sám si mi povedal, že budeš udeľovať veľké milosti
skrze tento obraz, tak Ťa prosím o milosť sv. krstu pre túto židovku.
Nezáleží na tom, kto ju pokrstí, len aby bola pokrstená." Po týchto slo­
vách som bola zvláštne uspokojená a mám úplnú istotu, že napriek ťaž­
kostiam voda sv. krstu prenikne na jej dušu. A v noci, keď bola veľmi
slabá, trikrát som k nej vstávala, aby som mohla ustrážiť vhodnú chvíľu,
v ktorej by som jej udelila túto milosť. Ráno sa cítila akoby lepšie, popo­
ludní sa začala blížiť jej posledná chvíľka. Ošetrujúca sestra hovorí, že
bude ťažké udeliť jej tú milosť, lebo sú pri nej. Nadišla chvíľa, keď cho­
rá začala strácať vedomie, a preto začali behať jedni po lekára, druhí zas
niekde inde, aby chorú ratovali. A tak zostala chorá sama a ošetrujúca
sestra jej udelila sv. krst. A kým sa všetci zbehli, jej duša bola krásna,
ozdobená Božou milosťou, a hneď začalo zomieranie. Zomieranie trva­
lo krátko, celkom akoby zaspala. Náhle som uvidela jej dušu vstupovať
do neba v úchvatnej nádhere. Ó, aká krásna je duša v milosti posväcu­
júcej. Radosť zavládla v mojej duši, že pred tým obrazom som dostala
takú veľkú milosť pre túto dušu.
Ó, aké veľké je Božie milosrdenstvo! Nech ho oslavuje každá duša. 917 Ó, Ježišu môj, tá duša Ti bude po celú večnosť spievať hymnus milo­srdenstva. Nezabudenm na dojem z toho dňa, ktorý som mala v duši. To je už druhá veľká milosť, ktorú som dostala pre duše pred tým obrazom.
Ó, aký dobrý je Pán a plný zľutovania! Ježišu, ako veľmi Ti ďakujem za tie milosti.
5. II. 1937 918
Ježišu môj, napriek všetkému veľmi túžim spojiť sa s Tebou. Ak je to možné, zober ma k sebe, lebo mám pocit, že mi pukne srdce od túž­by za Tebou.
Ó, ako veľmi pociťujem, že som vo vyhnanstve. Kedy sa ocitnem v dome nášho Otca a budem sa opájať šťastím, ktoré sa rozlieva z Naj­svätejšej Trojice? Ale ak je Tvoja vôľa, aby som ešte žila a trpela, tak túžim po tom, čo si mi predurčil. Drž ma na zemi, dokiaľ sa Ti bude páčiť, hoci aj do konca sveta. Ó, vôľa môjho Pána, buď mojou rozkošou a nadšením mojej duše. Hoci je zem taká zaľudnená, cítim sa celkom osamotená a zem sa mi zdá strašnou pustatinou. Ó, Ježišu, Ježišu, Ty vieš a poznáš oheň môjho srdca. Len Ty, ó, Pane, ma môžeš naplniť.
+ Dnes, keď som napomenula jednu slečinku, aby nepostavala toľ- 919 ký čas na chodbe s mužmi, lebo to nepristane slušnému dievčaťu, ospra­vedlnila sa mi a sľúbila, že sa polepší. Rozplakala sa, keď spoznala svo­ju nerozvážnosť. Keď som jej hovorila tých niekoľko slov o morálke, zbehli sa muži z celej sály a počúvali toto poúčanie. Židia dokonca tro­chu počuli aj na seba. Neskôr mi hovorila istá osoba, že poprikladali uši na stenu a pozorne počúvali. Ja som nejako zvláštne vycítila, že počú­vajú, ale povedala som, čo som chcela povedať. Tu sú steny také tenké, že aj keď sa hovorí potichu, tak to počuť.
+ Je tu u nás jedna osoba, ktorá bola kedysi našou chovanicou. Pri- 920 rodzene ma cvičí v trpezlivosti, navštevuje ma niekoľkokrát za deň. Po každej návšteve som unavená, ale vidím, že túto dušu mi poslal Pán Ježiš. Nech Ťa všetko chváli, ó, Pane. Trpezlivosť vzdáva chválu Bohu, ó, aké úbohé sú duše.
6. II. 1937 921
Dnes mi Pán povedal: „Dcéra moja, hovoria mi, že máš veľa jednodu­chosti. Tak prečo mi nehovoríš o všetkom, čo sa ťa týka - aj najmenšie pod­robnosti? Hovor mi o všetkom, vedz, že mi tým urobíš veľkú radosť." Odpo­vedala som: „Veď Ty vieš o všetkom, Pane." A Ježiš mi riekol: ,Áno,ja viem, ale ty sa neospravedlňuj tým, že ja viem, ale s jednoduchosťou dieťaťa
250
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
251
mi hovor o všetkom, lebo mám naklonené ucho i srdce k tebe a tvoja reč je
mi milá."
922 + Keď som začala tú veľkú novénu na tri úmysly, uvidela som na zemi malého chrobáčika. Pomyslela som si: odkiaľ sa tu vzal uprostred zimy? Vtom som začula v duši slová: „Vidíš, ja myslím a udržujem ho, a čo je on v porovnaní s tebou? Prečo sa na chvíľu znepokojila tvoja duša?" Odprosila som Pána za tú chvíľku. Ježiš chce, aby som vždy bola dieťaťom a všetku starosť zložila na neho a slepo sa poddala jeho svä­tej vôli. Všetko vzal na seba.
7. II. 1937
Ze nemôžeš byť pri zomierajúcich. Tak pošlem za seba k zomierajúcim poslušnosť a ona bude podopierať zomierajúce duše

Dnes mi Pán povedal: „Žiadam od teba dokonalú a celopalnú obetu -obetu vôle. S tou obetou sa nemôže porovnať nijaká iná. Sám riadim tvoj život a všetko usporadúvam tak, aby si bola pre mňa ustavičnou obetou a vždy konala moju vôľu. Na doplnenie tejto obety sa budeš so mnou spá­jať na kríži. Viem, čo môžeš dokázať. Budem ti mnoho vecí prikazovať pria­mo, sám, a možnosť vykonania zdržím a urobím závislou od iných. Ale Čo nedosiahnu predstavení, doplním ja sám priamo v tvojej duši. V najskry­tejšej hĺbke tvojej duše bude dokonalá zápalná obeta, a to nie na nejaký čas, ale vedz, dcéra moja, že táto obeta bude trvať až do smrti. Je tu čas, keď ja, Pán, splním všetky tvoje želania. Mám v tebe zaľúbenie ako v živej hostii. Nemaj strach z ničoho, ja som s tebou."
924
Dnes som dostala list282 od predstavenej, že nemôžem byť pri zomie­rajúcich. Tak pošlem za seba k zomierajúcim poslušnosť a ona bude podopierať zomierajúce duše. Taká je Božia vôľa a to mi stačí. Čo nechá­pem teraz, dozviem sa neskôr.

7. II. 1937
925
Dnes som sa modlila vrúcnejšie ako inokedy na úmysel Svätého otca a troch kňazov,283 aby im Boh vnukol to, čo žiada odo mňa, lebo od nich závisí uskutočnenie tejto veci. Ó, ako som sa potešila, že Sv. otcovi sa zlepšilo zdravie.
Dnes som počula, ako mal prejav na Eucharistickom kongrese284 a preniesla som sa tam v duchu, aby som dostala apoštol­ské požehnanie.

Fašiangy 9. II. 1937
Tieto posledné dva dni karnevalu som spoznala veľké množstvo tres­tov a hriechov.
Pán mi dal spoznať v jednej chvíli hriechy celého sveta, ktoré boli popáchané v tento deň. Omdlela som od hrôzy a napriek tomu, že poznám celú hĺbku Božieho milosrdenstva, zadivila som sa, že Boh dovoľuje ľudstvu jestvovať.

Pán mi dal poznať, kto udržiava jest­vovanie tohto ľudstva: sú to vyvolené duše. Keď sa doplní miera vyvo­lených, svet viac nebude existovať
TANEC - svätý Vianney




Dcéra moja, neplač, lebo nemôžem zniesť tvoje slzy. Dám im všetko, o čo prosíš, ale prestaň plakať
- 927
Tieto dva dni som prijímala vynahradzujúce sv. prijímanie. Poveda la som Pánovi: „Ježišu, dnes všetko obetujem za hriešnikov. Nech úde­ry Tvojej spravodlivosti udierajú do mňa a more milosrdenstva nech zahrnie úbohých hriešnikov." Pán vypočul moju prosbu. Veľa duší sa vrátilo k nemu, ale ja som zomierala pod bremenom Božej spravodli­vosti. Cítila som, že som predmetom hnevu najvyššieho Boha. Večer moje utrpenie prešlo do takého veľkého vnútorného opustenia, že z pŕs sa mi mimovoľne vydierali stony. Zamkla som sa na kľúč v mojej izo-lačke a začala som adoráciu, čiže svätú hodinku. Vnútorné opustenie a pociťovanie Božej spravodlivosti - to bola moja modlitba. Ston a bo­lesť, ktoré sa mi vydierali z duše, zaujali miesto sladkého rozhovoru s Ježišom.
Vtom som náhle uzrela Pána. Privinul ma k svojmu srdcu a povedal 928 mi: „
Dcéra moja, neplač, lebo nemôžem zniesť tvoje slzy. Dám im všetko, o čo prosíš, ale prestaň plakať.
" Naplnila ma veľká radosť a môj duch, ako obyčajne, spočinul v ňom ako vo svojom jedinom poklade. V tento deň som sa viac rozprávala s Ježišom, posmelená jeho dobrotou.
A keď som sa ocitla pri jeho najsladšom srdci, povedala som mu: 929 „Ježišu, tak veľa Ti chcem povedať." A Pán mi láskavo riekol: „Hovor, dcéra moja." A začala som predkladať bolesti svojho srdca: „Tak veľmi mi leží na srdci celé ľudstvo, že Ťa všetci nepoznajú, a tí, čo Ťa poznajú, Ťa zas nemilujú tak, ako si hoden lásky. Tu zase vidím veľké utláčanie a prenasledovanie veriacich, zvlášť Tvojich služobníkov. A zase vidím veľa duší, ktoré letia naslepo do strašnej pekelnej priepasti. Vidíš, Ježišu, to je bolesť, ktorá sa mi vtláča do môjho srdca a do mojich kostí. Hoci ma obdarúvaš svojou zvláštnou láskou a zalievaš mi srdce potokmi svo­jich radostí, to neprehluší moje bolesti, ktoré som Ti vymenovala. Skôr mi ešte viac prenikajú do môjho úbohého srdca. Ó, ako vrúcne túžim, aby sa celé ľudstvo s dôverou obrátilo k Tvojmu milosrdenstvu. Vtedy sa uľahčí môjmu srdcu, keď uvidím chválu Tvojho mena." Ježiš vyslyšal výlevy môjho srdca vážne a so záujmom, akoby o nich nevedel. Ukrý­val predo mnou, že o nich vie, a ja som sa vtedy cítila slobodnejšia v roz­právaní. Pán mi povedal: „Dcéra moja, reč tvojho srdca je mi milá. Keď sa modlíš túto korunku, približuješ ľudstvo ku mne." Po týchto slovách som uvidela samu seba, ale Božia prítomnosť je stále v mojej duši.
+ Ó, Ježišu môj, aj keď pôjdem k Tebe a naplníš ma sebou, a to bude 930 plnosť môjho šťastia, predsa nezabudnem na ľudstvo. Túžim odchýliť
252
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
253
záclony neba, aby o Božom milosrdenstve nepochybovala zem. Moje odpočinutie je v ohlasovaní Tvojho milosrdenstva. Najväčšiu chválu vzdáva duša svojmu Stvoriteľovi, keď sa s dôverou obracia na Božie milo­srdenstvo.
Dnes je Popolcová streda
931Počas sv. omše som pocítila vo svojich údoch na krátku chvíľu Ježišo­
vo utrpenie. Veľký pôst, to je spôsob zvláštnej kňazskej práce, treba ísť
pomáhať pri záchrane duší.
932Pred niekoľkými dňami som napísala list svojmu duchovnému porad­

covi.285 Prosila som ho o povolenie na niektoré menšie skutky pokánia
počas pôstu. Nemala som od lekára povolenie ísť do mesta, tak som to
musela vybaviť listom. Dnes je však už Popolcová streda a ja nemám
odpoveď. Ráno po sv. prijímaní som začala prosiť Pána Ježiša, aby mu
vnukol svoje svetlo, aby mi odpísal. V duši som spoznala, že otec nie je
proti cvičeniam, o ktoré som ho prosila, a že mi dáva svoje povolenie.
S pokojom som sa začala cvičiť v tých cvičeniach, o ktoré som ho pro­
sila. V ten istý deň popoludní som dostala od neho list a že rád mi dáva
na požadované cvičenia svoje povolenie. Veľmi som sa potešila, že moje
vnútorné poznanie sa zhoduje s náhľadom duchovného otca.
933Vtom som začula v duši: „Väčšiu odmenu dostaneš za poslušnosť
a závislosť na spovedníkovi než za samotné cvičenie, v ktorom sa budeš
cvičiť. Dcéra moja, vedz o tom a podľa toho konaj, že hoci by to bola aj
najmenšia vec, ale má na sebe pečať poslušnosti voči môjmu zástupcovi, je
v mojich očiach milá a veľká."
934Malé prípravné cvičenia pred pôstom. Nemôžem sa cvičiť vo veľ­
kých umŕtvovaniach ako predtým napriek tomu, že som ochotná a mám
vrúcnu túžbu, lebo som pod prísnym lekárskym dozorom. Ale v menších
veciach sa môžem cvičiť: spať bez vankúša, trochu sa cítiť hladná, kaž­
dý deň sa pomodliť korunku, ktorú ma naučil Pán s rozostretými ruka­
mi, niekedy sa pomodliť s rozostretými rukami po nejaký čas aj spon­
tánnu modlitbu. Úmysel: vyprosovať Božie milosrdenstvo pre úbohých
hriešnikov a pre kňazov silu obracať srdcia hriešnikov.
935Moje spojenie so zomierajúcimi dušami je, tak ako predtým, tesné.
Často sprevádzam dušu, ktorá zomiera vo veľkej vzdialenosti. Najväčšiu
radosť mám, keď vidím, že prisľúbenie milosrdenstva sa na týchto
dušiach spĺňa. Pán je verný. Čo raz povie, dodrží.
936+ Istá duša, ktorá ležala na našom oddelení, začala zomierať. Straš­
ne sa trápila, tri dni zomierala, ale chvíľami znovu nadobúdala vedomie.
Celá sála sa za ňu modlila. Zatúžila som aj ja ísť, ale matka predstave-
ná mi predsa zakázala chodiť k umierajúcim. Tak som sa modlila v izo-lačke za túto dušičku. Ale keď som sa dopočula, že ešte sa trápi a neved­no, kedy to skončí, zrazu sa ma niečo dotklo v mojej duši a povedala som Pánovi: „Ježišu, ak Ti je všetko to, čo robím, milé, tak Ťa prosím o znamenie, nech sa tá dušička netrápi, ale hneď prejde do večného šťas­tia." O niekoľko minút neskôr som sa dozvedela, že táto dušička usnu­la tak pokojne a rýchlo, že nestihli ani sviečku zapáliť.
+ Spomeniem ešte jednu vec o mojom duchovnom poradcovi. Je to 937 zvláštne, že je tak málo kňazov, ktorí dokážu do duše vliať moc, odvahu a silu, že duša sa netrápi a ide vždy dopredu. Pod takýmto vedením duša, aj keď je slabá, môže veľa urobiť na slávu Božiu. V tom som spoznala jedno tajomstvo, a to je, že spovedník, čiže poradca, nepodceňuje malé veci, ktoré mu duša predkladá. A keď duša zbadá, že je v tom kontrolo­vaná, začne sa cvičiť a nevynechá ani najmenšiu príležitosť ku cnosti. Takisto sa vyhýba najmenším chybám a z toho, ako z malých kamien­kov, vzniká krásna svätyňa duše. A naopak, keď duša vybadá, že spo­vedník podceňuje tieto malé veci, aj ona ich začne podceňovať. Presta­ne ich predkladať spovedníkovi, a čo je horšie, začne sa zanedbávať v malých veciach, a tak namiesto dopredu ide pomaly naspäť. A duša sa zbadá až vtedy, keď už upadne do vážnejších ťažkostí. A teraz sa vynára vážna otázka: Čia je to vina? Či jej, či spovedníka, čiže poradcu? Tu skôr hovorím o poradcovi. Mne sa zdá, že celú vinu treba pripísať nerozváž­nemu poradcovi a duši treba pripísať len tú chybu, že si ho sama vybra­la. Poradca mohol dobre viesť dušu po cestách Božej vôle ku svätosti.
Duša sa musí dlhší čas vrúcne modliť o poradcu a prosiť Boha, aby 938 jej ho sám ráčil vybrať. Čo sa začalo s Bohom, bude Božie, a čo sa zača­lo čisto po ľudsky, bude ľudské. Boh je tak milosrdný, že aby duši pomo­hol, sám jej určuje duchovného poradcu a dá duši svetlo, že to je ten, pred ktorým sa má odkryť, aj najskrytejšie hlbiny, ako pred Pánom Ježišom. A keď duša zváži a pozná, že to všetko viedol Boh, nech vrúc­ne prosí, aby mu Boh udelil veľa svetla v jej poznaní a nech nevymieňa takého poradcu, iba ak by sa stalo niečo vážne. Ako pred výberom poradcu sa modlila veľa a vrúcne o poznanie Božej vôle, tak aj keď ho chce zmeniť, nech sa modlí veľa a vrúcne, či je naozaj Božia vôľa, aby ho zanechala a vybrala si druhého. Ak nie je zreteľná Božia vôľa, čo sa tohto týka, tak nech ho nemení, lebo duša sama ďaleko nezájde. Satan chce len to, aby duša túžiaca po svätosti sama seba viedla a vtedy sa nedá povedať, že by k nej mohla dôjsť.
Výnimkou je duša, ktorú vedie priamo sám Boh, ale to poradca hneď 939 zbadá, že daná dušička je vedená samotným Bohom. Boh mu to dá
254
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
255
poznať jasne a zreteľne a taká duša má byť pod ešte prísnejšou kontro­lou poradcu než iná. V tomto prípade poradca nielen vedie a ukazuje cesty, po ktorých má duša ísť, ale skôr posudzuje a potvrdzuje, že duša ide dobrou cestou a vedie ju dobrý duch. V tomto prípade poradca nie­lenže musí byť svätý, ale aj skúsený a rozvážny. Duša musí jeho mien­ke dávať prednosť pred mienkou samého Boha, lebo vtedy bude v bez­pečí od klamov a odchýliek. Duša, ktorá by nepodrobila tieto vnuknutia prísnej kontrole Cirkvi, čiže poradcovi, takto dáva poznať, že ju vedie zlý duch. Poradca musí byť veľmi opatrný, čo sa tohto týka, a musí skúšať dušu v poslušnosti. Satan sa môže skrývať aj pod plášťom poko­ry, ale plášť poslušnosti si na seba nedokáže natiahnuť a tu vyjde naja­vo celá jeho práca. Spovedník sa však nemá príliš báť takej duše, lebo ak mu Boh zverí takú výnimočnú dušu, dá mu aj veľké Božie svetlo ohľadne nej, lebo ako by mohol inak dobre posudzovať také veľké tajom­stvá, aké sú medzi dušou a Bohom.
940Sama som veľa vytrpela a bola som v tomto skúšaná. Preto všetko,
čo píšem, je len to, čo som sama na sebe zakúsila. Veľa novén, modli­
tieb a pokánia som si vykonala, kým mi Boh poslal kňaza, ktorý dobre
porozumel mojej duši. Bolo by oveľa viac svätých duší, keby bolo viac
skúsených a svätých poradcov. Nejedna duša úprimne túžiaca po svä­
tosti si nedokáže sama poradiť, keď prídu chvíle skúšok, a opúšťa ces­
tu dokonalosti. Ó, Ježišu, daj nám horlivých a svätých kňazov.
941Ó, veľká dôstojnosť kňaza, ale aj veľká zodpovednosť kňaza. Veľa ti
bolo dané, ó, kňaz, ale veľa od teba budú aj žiadať...
11.11. 1937
Dnes je piatok. Počas sv. omše pociťujem na svojom tele bolesti: na rukách, nohách aj boku. Tieto bolesti dopúšťa na mňa sám Ježiš kvôli zadosťučineniu za hriešnikov. Je to krátka chvíľa, ale veľká bolesť. Netrpím viac ako niekoľko minút, ale dojem zostáva dlho a veľmi živý.
943+ Dnes sa cítim v duši taká opustená, že si to nedokážem vysvetliť.
Ukryla by som sa pred ľuďmi a plakala bez konca. Nikto nepochopí srd­
ce zranené láskou, a keď zakúsi vnútorné opustenie, nikto ho nepoteší.
Ó, duše hriešnikov, zobrali ste mi Pána, ale dobre, dobre, poznajte, aký
sladký je Pán, a celé more horkosti nech zalieva moje srdce. Všetky Božie
útechy som dala vám.
944+ Sú chvíle, v ktorých nedôverujem sama sebe. Som presvedčená
až do dna o svojej slabosti a biede. Poznala som, že v týchto chvíľach
môžem vydržať len dôverujúc nekonečnému Božiemu milosrdenstvu.
Trpezlivosť, modlitba a mlčanie posilňujú dušu. Sú okamihy, v ktorých
duša musí mlčať a nieje vhodné rozprávať sa so stvoreniami. Sú to chví­le nespokojnosti zo seba samej, duša sa cíti slabá ako malé dieťa. Vte­dy sa celou silou drží Boha. V takých chvíľach žije výlučne vierou, a keď sa cíti posilnená Božou milosťou, vtedy je smelšia v reči a prebývaní s blížnymi.
Večer mi Pán povedal: „ Odpočiň si, dieťa moje, pri mojom srdci. Vidím, 945 že veľmi si sa napracovala v mojej vinici," a moja duša bola zaliata Božou radosťou.
12. II. 1937 946
Dnes ma preniká Božia prítomnosť ako lúč slnka, skrz-naskrz. Túž­ba mojej duše po Bohu je taká veľká, že každú chvíľu ma privádza k omdletiu. Cítim, že večná Láska sa dotýka môjho srdca, moja malič­kosť to nedokáže zniesť. Vnútorná sila je však veľká. Duša sa chce vyrov­nať Láske, ktorá ju miluje. Duša má v týchto chvíľach hlboké poznanie Boha. Čím viac ho poznáva, tým je jej láska k nemu vrúcnejšia, čistejšia. Ó, nepochopiteľné sú tajomstvá duše s Bohom.
Neraz trvá celé hodiny, kým je moja duša ponorená v úžase, vidiac 947 nekonečný majestát, ktorý sa k nej tak znižuje. Neustále ma udivuje, že najvyšší Pán má vo mne svoje zaľúbenie. Sám mi o tom hovorí a ja sa ponáram ešte viac do svojej ničoty, lebo viem, čím som sama zo seba. Ale musím povedať, že aj ja milujem svojho Stvoriteľa na zbláznenie, každým úderom srdca, každým nervom. Moja duša nevedomky tonie, tonie... v ňom. Cítim, že nič ma neodlúči od Pána, nebo ani zem, prí­tomnosť ani budúcnosť. Všetko sa môže zmeniť, ale láska nikdy, nikdy, ona je vždy tá istá. On, nesmrteľný Mocnár, mi dáva poznať svoju vôľu, aby som ho zvlášť milovala a sám vlieva do mojej duše schopnosť k takej láske, akou ho túžim milovať. Ponáram sa čoraz viac v ňom a nebojím sa ničoho. Láska zaujala celé moje srdce. Hoci by mi hovorili o Božej spravodlivosti, ako sa trasú pred ním dokonca aj čistí duchovia, zakrý­vajú si svoje tváre a hovoria: „Svätý," neustále, a z toho vyplýva, akoby takéto moje dôverné stýkanie sa s Pánom bolo na škodu jeho cti a majes­tátu - ó, nie, nie, ešte raz nie. Do čistej lásky sa zmestí všetko - najvyš­šia česť a najhlbšie zvelebovanie. V najhlbšom pokoji je duša ponorená v ňom skrze lásku a vonkajšie vyjadrenie stvorení nemá na ňu vplyv. To, čo jej hovoria o Bohu, je slabým tieňom v porovnaní s tým, čo ona vnú­torne prežíva s Bohom. Neraz sa čuduje, ako sa duše nadchýnajú tým, čo niekto vypovedal o Bohu: lebo pre ňu je to každodenný chlieb. Ona vie, že to, čo sa dá vypovedať, nie je ešte také veľké - prijíma a počúva všetko s úctou, ale má svoj zvláštny život v Bohu.
256
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
257
948 13. II. 1937
Dnes počas pasií286 som videla umučeného Ježiša, tŕním korunova­ného, v ruke držal kúsok trstiny. Ježiš mlčal a žoldnieri sa ponáhľali opreteky, aby ho mučili. Ježiš nehovoril nič, len sa pozrel na mňa. V tom pohľade som vycítila takú strašnú bolesť, že my nemáme ani poňatia, čo vytrpel Ježiš pre nás ešte pred ukrižovaním. Moja duša je plná boles­ti a túžby. Pocítila som veľkú nenávisť k hriechu. Moja najmenšia never­nosť mi pripadá ako veľká hora a robím zadosťučinenie umŕtvovaním a pokáním. Keď vidím umučeného Ježiša, ide mi roztrhnúť srdce. Mys­lím na to, čo bude s hriešnikmi, ak nevyužijú Ježišovo umučenie. V jeho umučení vidím celé more milosrdenstva.
12. II. 1937
+ Božia láska je kvetom - milosrdenstvo je ovocím
Nech pochybujúca duša číta tieto myšlienky a stane sa dôverujúcou.287
Milosrdenstvo Božie, vytryskujúce z lona Otca - dôverujem v Teba.
Milosrdenstvo Božie, najvznešenejšia Božia vlastnosť - dôverujem v Teba.
Milosrdenstvo Božie, nepochopiteľné tajomstvo - dôverujem v Teba.
Milosrdenstvo Božie, prameň vytryskujúci z tajomstva Najsvätejšej Tro­jice - dôverujem v Teba.
Milosrdenstvo Božie, nepreskúmateľné žiadnym rozumom, ľudským ani anjelským - dôverujem v Teba.
Milosrdenstvo Božie, z ktorého vytryskuje všetok život a šťastie - dôve­rujem v Teba.
Milosrdenstvo Božie, prevyšujúce nebesia.
Milosrdenstvo Božie, prameň zázrakov a divov.
Milosrdenstvo Božie, napĺňajúce celý vesmír.
Milosrdenstvo Božie, zostupujúce na svet v osobe vteleného Slova.
Milosrdenstvo Božie, ktoré vyplynulo z otvorenej rany Ježišovho srdca.
Milosrdenstvo Božie, obsiahnuté v Ježišovom srdci pre nás a zvlášť pre hriešnikov.
Milosrdenstvo Božie, nepochopiteľné v ustanovení svätej hostie.
Milosrdenstvo Božie, v ustanovení svätej Cirkvi.
Milosrdenstvo Božie, vo sviatosti svätého krstu.
Milosrdenstvo Božie, naše ospravedlnenie skrze Ježiša Krista.
Milosrdenstvo Božie, sprevádzajúce nás po celý život.
Milosrdenstvo Božie, zahrnujúce nás zvlášť v hodine smrti.
Milosrdenstvo Božie, ktoré nám dávaš večný život.
Milosrdenstvo Božie, ktoré nás sprevádzaš v každej chvíli života.
Milosrdenstvo Božie, chrániace nás od pekelného ohňa.
Milosrdenstvo Božie, v obrátení tvrdošijných hriešnikov.
Milosrdenstvo Božie, údiv pre anjelov, nepochopiteľné pre svätých.
Milosrdenstvo Božie, nepochopiteľné vo všetkých Božích tajomstvách.
Milosrdenstvo Božie, pozdvihujúce nás zo všetkej biedy.
Milosrdenstvo Božie, prameň nášho šťastia a radosti.
Milosrdenstvo Božie, ktoré nás povolávaš z ničoty k bytiu.
Milosrdenstvo Božie, ktoré zahŕňaš všetky diela jeho rúk.
Milosrdenstvo Božie, korunujúce všetko, čo je a čo bude jestvovať.
Milosrdenstvo Božie, v ktorom sme všetci ponorení.
Milosrdenstvo Božie, sladké upokojenie utrápených sŕdc.
949
258
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
259
Milosrdenstvo Božie, jediná nádej zúfalých duší. Milosrdenstvo Božie, odpočinutie sŕdc, pokoj uprostred strachu. Milosrdenstvo Božie, rozkoš a nadšenie svätých duší. Milosrdenstvo Božie, nádej všetkých nádejí.
+ Ó, večný Bože, v ktorom je milosrdenstvo nepochopiteľné a pokladnica zľutovania nevyčerpateľná, vzhliadni na nás láskavo a roz­množ v nás svoje milosrdenstvo, aby sme si v ťažkých chvíľach nezúfa­li ani neupadali na duchu, ale s veľkou dôverou sa poddali Tvojej svä­tej vôli, ktorá je láska a milosrdenstvo samo.
+ Ó, nepochopiteľné a nepreniknuteľné milosrdenstvo Božie, kto Ťa dostatočne zvelebovať a oslavovať môže, najvznešenejšia vlastnosť všemohúceho Boha, ty si sladká nádej pre hriešneho človeka.
Hviezdy, zem a more, spojte sa do jedného hymnu a spoločne s vďa­kou ospevujte nepochopiteľné Božie milosrdenstvo.
952 Ježišu môj, Ty vidíš, že Tvoja sv. vôľa je mi všetkým. Je mi jedno, čo
so mnou urobíš. Keď mi kážeš pustiť sa do diela, púšťam sa s pokojom,
hoci viem, že som na to neschopná. Keď mi kážeš čakať cez svojich
zástupcov, nuž trpezlivo čakám. Napĺňaš moju dušu zápalom a nedávaš
možnosť konať. Priťahuješ ma k sebe do nebies a ponechávaš ma na
zemi. Vlievaš do mojej duše túžbu po Tebe a ukrývaš sa predo mnou.
Zomieram od túžby spojiť sa s Tebou naveky a smrti nedovoľuješ, aby
sa ku mne priblížila. Ó, Božia vôľa, ty si mojím pokrmom a rozkošou
duše. Keď sa poddávam svätej vôli Boha, moju dušu zalieva hlboký
pokoj.
Ó, Ježišu môj, Ty neodmeňuješ za úspech skutku, ale za úprimnú vôľu a vynaloženú námahu. Preto som úplne pokojná, hoci by všetky moje počínania a námahy boli zničené alebo sa nikdy neuskutočnili. Ak urobím všetko, čo je v mojej moci, ostatné nezáleží odo mňa, a preto ani najväčšie búrky nenarúšajú hĺbku pokoja. V mojom svedomí pre­býva Božia vôľa.
953 + 15. II. 1937
Dnes sa moje bolesti trochu zväčšili. Pociťujem nielen väčšie boles­ti v celých pľúcach, ale aj nejaké zvláštne bolesti v črevách. Toľko trpím, koľko moja slabá prirodzenosť môže uniesť. Všetko pre nesmrteľné duše, aby som vyprosila Božie milosrdenstvo úbohým hriešnikom, aby som vyprosila silu pre kňazov. Ó, akú veľkú úctu mám voči kňazom a pro­sím Ježiša, najvyššieho kňaza, o veľa milostí pre nich.
Dnes po sv. prijímaní mi Pán povedal: „Dcéra moja, je mojou rozko- 954 šou spájať sa s tebou. Najväčšiu chválu mi vzdávaš, keď sa podrobuješ mojej vôli. Takto na seba priťahuješ more požehnania. Nemal by som v tebe zvláštne zaľúbenie, keby si nežila mojou vôľou." Ó, môj sladký Hosť, pre Teba som pripravená na všetky obety. Veď Ty vieš, že som slabosť sama, ale s Tebou môžem všetko. Ó, Ježišu môj, pokorne Ťa prosím, buď so mnou v každej chvíli.
15. II. 1937 955
Dnes som počula v duši slová: „Hostia milá môjmu Otcovi, vedz o tom, dcéra moja, že celá Svätá Trojica má v tebe svoje zvláštne zaľúbenie preto, že žiješ výlučne Božou vôľou. Žiadna obeta sa nedá s touto porovnať."
+ Po týchto slovách som dostala v duši poznanie Božej vôle. Na všet- 956 ko pozerám z vyššieho bodu a všetky udalosti a veci, nepríjemné či milé, prijímam s láskou ako dôkazy zvláštneho zaľúbenia Nebeského Otca.
Na oltári lásky bude horieť čistá obeta mojej vôle. Aby bola doko- 957 nalá, spájam sa tesne s obetou Ježiša na kríži. A keď sa pod vplyvom veľkých bolestí zachveje moja prirodzenosť a fyzické i duchovné sily mi budú ubúdať, vtedy sa skryjem hlboko do otvorenej rany Ježišovho srdca, budem mlčať ako holubica a nebudem sa sťažovať. Všetky moje záľuby, hoci najsvätejšie, najkrajšie a najšľachetnejšie, nech sú vždy na poslednom mieste a na prvom mieste Tvoja svätá vôľa. Tvoje najmenšie želanie, ó, Pane, je mi drahšie než nebo so všetkými pokladmi. Viem dobre, že stvorenie ma nechápe, preto moja obeta bude v Tvojich očiach čistejšia.
Pred niekoľkými dňami prišla ku mne istá osoba s prosbou, aby som 958 sa veľmi pomodlila za ňu na jej úmysel, lebo má dôležité a naliehavé záležitosti. Náhle som pocítila v duši, že to nie je Bohu milé a odpove­dala som jej, že sa nebudem modliť na ten úmysel - pomodlím sa za ňu všeobecne. Za niekoľko dní tá pani prišla ku mne a poďakovala mi, že som sa nemodlila na jej úmysel, ale za ňu. Mala v úmysle pomstiť sa istej osobe, voči ktorej bola povinná mať úctu a ktorú si mala vážiť mocou štvrtého prikázania. Pán Ježiš zmenil jej vnútro a sama uznala svoju vinu. Začudovala sa však, že som odhalila jej tajomstvo.
+ Dnes som dostala list od kňaza Sopočka s blahoželaním k meni- 959 nám.288 Potešila som sa blahoželaniu, ale aj zarmútila, lebo sa mu pohor­šilo zdravie. Vedela som o tom vnútorne, ale neverila som. Rýchlo mi však odpísal, že je to tak, a aj iné veci, o ktorých mi nenapísal, sú prav­dou a moje vnútorné poznanie ma nemýli. Odporúča mi, aby som podčiarkla všetko, o čom viem, že to nepochádza odo mňa. To je všet-
260
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
261
ko to, čo mi hovorí Ježiš, čo počujem v duši. Niekoľkokrát ma už o to prosil, ale ja som nemala čas. Pravda je aj to, že som sa veľmi nepo­náhľala, ale odkiaľ vie, že som to neurobila. Veľmi ma to udivilo, ale teraz sa púšťam celým srdcom do tej práce. Ó, Ježišu môj, vôľa Tvojich zástup­cov je Tvojou zreteľnou svätou vôľou bez najmenších pochybností.
16. II. 1937
960Dnes, keď som vošla omylom do susednej izolačky, chvíľu som sa roz­
právala s tou osobou. Keď som sa vrátila ku sebe, chvíľu som rozmýšľa­
la o tej osobe. Odrazu stál pri mne Ježiš. Povedal mi: „Dcéra moja, o čom
rozmýšľaš v tejto chvíli?" Bez rozmýšľania som sa privinula k jeho srdcu,
lebo som spoznala, že priveľa rozmýšľam o stvorení.
Ježišu prosím Ťa, daj milosť obrátenia toľkým dušiam, koľko dnes urobím očiek týmto háčikom

961+ Dnes ráno, keď som si vykonala svoje duchovné cvičenia, hneď
som sa pustila do práce s háčikom. Cítila som ticho vo svojom srdci -
cítila som, že Ježiš v ňom odpočíva. To hlboké a sladké vedomie Božej
prítomnosti ma povzbudilo k tomu, že som Pánovi povedala: „Ó, Naj­
svätejšia Trojica, ktorá prebývaš v mojom srdci, prosím Ťa, daj milosť
obrátenia toľkým dušiam, koľko dnes urobím očiek týmto háčikom.
Vtom som počula v duši slová: „Dcéra moja, tvoja žiadosť je priveľká."

Ježišu, veď Tebe je ľahšie dať veľa než málo

„Tak je, ľahšie je pre mňa dať duši veľa než málo, ale každé obrátenie hriešnej duše vyžaduje obetu." „Tak Ti, Ježišu, obetujem tú svoju úprim­nú prácu. Táto obeta sa mi nezdá primalá za také veľké množstvo duší, veď Ty, Ježišu, si tridsať rokov zachraňoval duše takouto prácou. A pre­to, že sv. poslušnosť mi nedovoľuje robiť veľké pokánia a umŕtvovania, preto Ťa prosím, Pane, prijmi tieto malé veci s pečaťou poslušnosti ako veľké veci." Vtom som počula v duši hlas: „Dcéra moja milá, činím za­dosť tvojej prosbe.
s Sv. Margita Alacoque - O poslušnosti a modlitbe
s Sv. Faustína - O poslušnosti a modlitbe

962+ Často vidím istú osobu milú Bohu. Pán má v nej veľké zaľúbenie.
Nielen preto, že sa snaží o úctu k Božiemu milosrdenstvu, ale pre lásku,
ktorú má voči Pánu Bohu. Aj keď táto duša necíti lásku vo svojom srd­
ci vždy citeľným spôsobom a prebýva takmer stále v Getsemany, je vždy
Bohu milá a jeho veľká trpezlivosť zvíťazí nad všetkými protivenstvami.
963+ Ó, keby trpiaca duša vedela, ako ju Boh miluje, zomrela by od rados­
ti a nadmiery šťastia. Raz spoznáme, čím je utrpenie, ale už nám nebu­
de umožnené trpieť. Len prítomná chvíľa je naša.
964 17. II. 1937
Dnes ráno počas sv. omše som videla trpiaceho Ježiša. Jeho utrpe­nie sa odrazilo na mojom tele, hoci neviditeľným spôsobom, ale neme­nej bolestným.
Ježiš sa pozrel na mňa a povedal: „Duše hynú napriek môjmu trpké- 965 mu umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môj­ho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú nave­ky. Tajomníčka môjho milosrdenstva, píš, hovor dušiam o mojom veľkom milosrdenstve, lebo strašný deň, deň mojej spravodlivosti, je blízko."
+ Dnes som pocítila v duši tieto slová: „Dcéra moja, začni konať, som 966 s tebou. Čakajú ťa veľké prenasledovania a utrpenia, ale nech ťa potešuje myšlienka, že skrze toto dielo sa spasí a posvätí mnoho duší."
+ Pustila som sa do práce a podčiarkovala som Pánove slová.289 Všet- 967 ko som rad-radom prezerala a prišla som na stranu, na ktorej mám zapísané rady a pokyny otca Andrasza. Nevedela som, čo mám urobiť. Či podčiarknuť, alebo nie. Vtom som začula v duši slová: „Podčiarkni, lebo tie slová sú moje, požičal som si ústa priateľa môjho srdca, aby som pre­hovoril k tebe, pre tvoje upokojenie a tých pokynov sa máš držať až do smr­ti. Veľmi by sa mi nepáčilo, keby si ustúpila od týchto pokynov. Vedz o tom, 968 že sám som ho postavil medzi mňa a tvoju dušu. Robím to pre tvoje upoko­jenie a aby si neblúdila. Keď som ťa odovzdal do zvláštnej kňazskej opate­ry, oslobodil som ťa od podrobného informovania predstavených o tom, ako sa s tebou stýkam. Okrem toho, buď voči predstaveným ako dieťa, ale to, čo vykonávam v hĺbke tvojej duše, o tom všetkom hovor úprimne len kňazom." Všimla som si, že od tej chvíle, ako mi Boh dal vodcu, nežiadal, aby som, ako predtým, o všetkom hovorila predstaveným. S výnimkou toho, čo sa týkalo vonkajších vecí. Okrem toho, moju dušu pozná jedine porad­ca. Mať duchovného poradcu je výnimočná Božia milosť. Ó, ako málo duší má túto milosť. Uprostred najväčších ťažkostí duša žije v ustavič­nom pokoji. Každý deň po sv. prijímaní ďakujem Pánu Ježišovi za túto milosť a každý deň prosím Ducha Svätého o svetlo pre neho. Naozaj som sama pocítila v duši, akú veľkú silu má slovo duchovného poradcu. Nech je zvelebené Božie milosrdenstvo za túto milosť.
+ Dnes som si išla vykonať meditáciu pred Najsvätejšiu sviatosť.290 969 Keď som sa priblížila k oltáru, Božia prítomnosť prenikla moju dušu. Bola som ponorená do oceánu jeho božstva. Ježiš mi povedal: „Dcéra moja, všetko, čo jestvuje, je tvoje. "Odpovedala som: „Moje srdce si nežia­da nič, len Teba jediného, ó, Poklad môjho srdca. Za všetky dary, kto­ré mi dávaš, Ti ďakujem, ó, Pane, ale ja si žiadam len Tvoje srdce. Aj keď sú nebesia veľké, bez Teba nie sú pre mňa ničím. Ty dobre vieš, ó, Ježišu, že neustále omdlievam od túžby za Tebou."
„Vedz o tom, dcéra moja, že čo iné duše dosiahnu vo večnosti, ty
262
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
263
už teraz zakusuješ." Náhle bola moja duša zaliata svetlom poznania Boha.
970 Ó, či môžem aspoň trošku vyjadriť, čo moja duša prežíva pri srdci nepochopiteľného majestátu? Nedokážem to vypovedať, jedine tá duša pozná túto milosť, ktorá podobnú milosť aspoň raz v živote prežila. Keď som sa vrátila do svojej izolačky, mala som pocit, že som sa vrátila zo skutočného života do smrti. Keď mi lekár prišiel merať pulz, zadivil sa: „Čo sa vám stalo, sestra, takýto pulz ste nikdy nemali. Ale chcel by som vedieť, čo spôsobilo, že sa vám tep tak veľmi zrýchlil." Čo som mu mohla povedať, keď som sama nevedela, že mám taký rýchly tep. Viem iba to, že zomieram od túžby po Bohu. Ale o tom som mu predsa neho­vorila, lebo čo mi v tom pomôže medicína?
19. II. 1937
Spojenie s umierajúcimi. Prosia ma o modlitbu. Nemôžem sa mod­liť. Pán mi dáva zvláštnym spôsobom ducha modlitby, som s ním usta­vične spojená. Cítim v celej plnosti, že žijem pre duše. Aby som ich pri­viedla k Tvojmu milosrdenstvu, ó, Pane, v tomto smere žiadna obeta nie je primalá.
972Dnes pán dr.291 rozhodol, že tu mám ešte zostať do apríla. Je to Božia
vôľa, hoci som túžila, aby som sa už vrátila do kongregácie.
973Dnes som sa dozvedela o smrti jednej z našich sestier.292 Zomrela
v Plocku, ale bola u mňa predtým, než mi povedali o jej smrti.
974 22. II. 1937
Dnes sa u nás v nemocničnej kaplnke začali exercície pre posluho-
vačky, ale môže sa ich zúčastniť každý, kto chce. Denne je jedna náu­ka. O. Bonaventura293 - piarista - prednáša celú hodinu a hovorí pria­mo do duše. Zúčastňujem sa týchto exercícií, lebo veľmi túžim hlbšie poznať Boha a vrúcnejšie ho milovať. Pochopila som, že čím máme väčšie poznanie, tým mocnejšie môžeme milovať.
975 Dnes som počula slová: „Modli sa za tieto duše, aby sa nebáli priblížiť
k súdu môjho milosrdenstva. Neprestávaj sa modliť za hriešnikov. Ty vieš,
ako veľmi mi ležia na srdci ich duše. Uľahči môjmu smrteľnému smútku,
nešetri mojím milosrdenstvom."
976 24. II. 1937
Dnes počas sv. omše vidím zomierajúceho Ježiša. Pánove bolesti pre­
nikajú moju dušu i telo, hoci neviditeľným spôsobom, ale bolesť je veľ­
ká a trvá veľmi krátko.
Počas spievania pasií294 sa ma zmocňuje tak živo preniknutie jeho
umučením, že nemôžem zadržať slzy. Túžim sa niekam ukryť, aby som 977 sa mohla slobodne oddať zármutku, ktorý vyviera z rozjímania nad jeho umučením.
Keď som sa modlila na úmysel o. Andrasza, poznala som, ako veľ- 978 mi je milý Bohu. Od tej chvíle mám voči nemu ešte väčšiu úctu, ako ku svätému. Veľmi sa z toho teším, vrúcne som sa za to Bohu poďakovala.
Dnes som videla Ježiša počas vďakyvzdávania. Povedal mi: „Buď 979 poslušná vo všetkom svojmu poradcovi. Jeho slovo je mojou vôľou. Upevni sa v hĺbke duše, že ja hovorím jeho ústami a prajem si, aby si mu s tou istou jednoduchosťou a úprimnosťou odkrývala stav svojej duše, ako to robíš predo mnou. Ešte raz ti opakujem, dcéra moja, vedz o tom, že jeho slovo je mojou vôľou pre teba."
Dnes som videla Pána vo veľkej kráse. Povedal mi: „Moja milá hos- 980 tia, modli sa za kňazov, zvlášť v tomto čase žatvy.295 V tebe našlo zaľúbenie moje srdce a pre teba žehnám zem."
Pochopila som za tie dva roky vnútorných utrpení, ktoré trpím, 981 podrobujúc sa Božej vôli, kvôli lepšiemu spoznaniu Božej vôle, že ma to posunulo v dokonalosti viac než predchádzajúcich desať rokov. Už dva roky som na kríži, medzi nebom a zemou, to znamená, že som viazaná sľubom poslušnosti, Predstavenú mám poslúchať ako samého Boha. A na druhej strane mi Boh dáva sám bezprostredne poznať svoju vôľu. Preto je moje vnútorné utrpenie také veľké. Nikto nepochopí a neporo­zumie toto duchovné utrpenie. Ľahšie sa mi zdá odovzdať život, než pre­žiť neraz jednu hodinu v tomto utrpení. Nebudem o tom ani veľa písať, lebo sa to nedá opísať. Spoznávať bezprostredne Božiu vôľu a byť dokonale poslušná Božej vôli nepriamo, v zastúpení predstavených. Ďakujem Pánovi, že mi dal poradcu, lebo inak by som neurobila ani krok dopredu.
V týchto dňoch som dostala veľmi milý list od mojej rodnej sestrič- 982 ky, 17-ročnej, ktorá ma pokorne prosí a zaprisaháva, aby som jej pomoh­la vstúpiť do kláštora.296 Je pripravená na všetky obety pre Boha. Pozná­vam z jej listu, že ju vedie sám Pán. Teším sa z veľkého Božieho milosrdenstva.
+ Dnes Boží majestát zasiahol a prenikol moju dušu skrz-naskrz. Som 983 ponorená do Božej veľkosti, zalieva ma tak, že toniem celá v jeho veľ­kosti, rozplývam sa a strácam sa v ňom ako vo svojom živote a v doko­nalom živote.
Ježišu môj, dobre chápem, že moja dokonalosť nespočíva v tom, že 984 mi prikazuješ uskutočniť tie veľké diela - ó, nie, na tom nie je založená veľkosť mojej duše, ale na veľkej láske k Tebe. Ó, Ježišu, chápem v hĺb-
264
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
265
ke svojej duše, že najväčšie diela nemožno porovnať s jedným skutkom čistej lásky k Tebe. Túžim Ti byť verná, plniť Tvoje želanie a vkladám do toho silu aj rozum, aby som splnila všetko, čo mi prikazuješ, ó, Pane, ale nie som k tomu ani trošku pripútaná. Plním to všetko, lebo taká je Tvoja vôľa. Moja láska celá utonula nie v Tvojich dielach, ale v Tebe samom, ó, Stvoriteľu môj a Pán.
985 25. II. 1937
Vrúcne som sa modlila za šťastnú smrť pre istú osobu, ktorá sa veľ­mi trápila. Dva týždne bola medzi životom a smrťou. Prišlo mi tej oso­by ľúto a povedala som Pánovi: „ Ježišu sladký, ak sú Ti milé moje záleži­tosti, ktoré na Tvoju chválu podnikám, tak Ťa prosím, vezmi ju k sebe, nech si odpočinie v Tvojom milosrdenstve." A bola som zvláštne pokoj­ná. O chvíľu mi prišli povedať, že tá osoba, ktorá sa tak strašne trápila, už zomrela.
986Videla som istého kňaza v ťažkej situácii. Modlila som sa za neho,
až sa Ježiš pozrel na neho láskavo a dal mu svoju silu.
987Dnes som spoznala, ako jedna osoba z mojej rodiny uráža Boha a že
je vo veľkom nebezpečenstve smrti. Toto poznanie preniklo moju dušu
takou veľkou bolesťou, že som si myslela, že to urážanie Boha nezne­
siem. Veľmi som odprosovala Boha, ale videla som, ako veľmi bol roz­
hnevaný.
988Modlila som sa na úmysel jedného kňaza, aby mu Boh udelil pomoc
v istej záležitosti. Náhle som uvidela ukrižovaného Pána Ježiša. Ježiš
mal zatvorené oči a bol ponorený v utrpení. Pozdravila som jeho päť
rán, každú osobitne, a prosila som o požehnanie pre neho. Ježiš mi dal
vnútorne poznať, ako mu je táto duša veľmi milá. Cítila som, že z Ježišo­
vých rán sa vyliala milosť pre túto dušu, ktorá je tak ako Ježiš rozpätá
na kríži.
989Pane môj a Bože, Ty vieš, že Teba jediného si zamilovala moja duša.
Celá spočinula v Tebe, Pane. Aj keby som nesplnila nič z toho, čo si
mi dal spoznať, ó, Pane, aj tak som úplne pokojná, lebo som robila v tej­
to veci, čo bolo v mojej moci. Viem dobre, že Ty, ó, Pane nepotrebuješ
naše diela, Ty žiadaš lásku.
990Láska, láska a ešte raz Božia láska. Okrem nej niet ničoho väčšieho
ani na nebi, ani na zemi. Najväčšia veľkosť je milovať Boha. Skutočná
veľkosť je v Božej láske, skutočná múdrosť je milovať Boha. Všetko, čo
je veľké a pekné, je v Bohu, mimo Boha niet krásy ani veľkosti. Ó, múd­
ri sveta a veľké rozumy, spoznajte, že skutočná veľkosť je v milovaní
Boha. Ó, ako veľmi sa čudujem, že niektorí ľudia klamú sami seba, keď
hovoria: niet večnosti.
26. II. 1937 991
Dnes som videla, ako sa vykonávali sväté tajomstvá bez liturgického rúcha a po súkromných domoch, pre chvíľkovú búrku. Videla som sln­ko, ktoré vyšlo z Najsv. sviatosti, a ostatné svetlá zhasli, čiže boli zatem­nené, a všetci mali oči obrátené k tomu svetlu. Ale význam toho v tejto chvíli nechápem.
+ Idem životom cez dúhy aj cez búrky, ale s hlavou hrdo zdvihnutou, 992 lebo som kráľovské dieťa. Cítim, že Ježišova krv prúdi v mojich žilách. Svoju dôveru som vložila do veľkého Pánovho milosrdenstva.
+ Prosila som Pána, aby istá osoba prišla dnes ku mne, aby som sa 993 mohla s ňou ešte raz vidieť. Bude to pre mňa znamenie, že je povolaná do kláštora, ktorý mi Ježiš káže založiť. Zvláštne, tá osoba prišla. Snaži­la som sa ju trochu vnútorne vypracovať. Začala som jej ukazovať ces­tu sebazaprenia a obetovania, čo ochotne prijala. Celú vec som odo­vzdala do Pánových rúk, aby všetko viedol, ako sa jemu páči.
Dnes, keď som v rádiu počula pieseň „Dobrú noc, svätá hlava môj- 994 ho Ježiša...", môj duch náhle utonul v Bohu a Božia láska zaliala moju dušu. Chvíľu som prebývala s Nebeským Otcom.
995
+ Aj keď nie je ľahké žiť v ustavičnom umieraní, byť pribitá na kríž rôznych bolestí, predsa som sa rozpálila láskou v milovaní a ako serafín milujem Boha, hoci som slabá. Ó, aká veľká je duša, keď v utrpení stojí verne pri Bohu a plní jeho vôľu a uprostred najväčších dúh a búrok je bez potešenia, lebo čistá Božia láska osladzuje jej údel. Nie je veľká vec milovať Boha v šťastí a ďakovať mu, keď sa nám všetko dobre darí, ale zvelebovať ho v najväčších protivenstvách a milovať ho pre neho samého a vložiť doňho svoju nádej. Keď duša prebýva v getsemanských tieňoch uprostred bolesti a utrpenia osamotená, vznáša sa do Ježišových výšin a hoci stále pije horkosť - nie je smutná.
Keď duša plní vôľu najvyššieho Boha, hoci uprostred ustavičného utrpenia a útrap, priložila svoje ústa k podanému kalichu, stáva sa mocnou a nič ju nerozruší.
266
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
DRUHÝ ZOŠIT
267
996
997
998
999
1000
Hoci je utrápená, opakuje: „Staň sa Tvoja vôľa," čaká trpezlivo na chvíľu, keď bude premenená, lebo hoci je v najväčšom súmraku, počuje Ježišov hlas: „Ty si moja," a spozná to v celej plnosti, keď spadne záclona.
28. II. 1937
Dnes som dlhšiu chvíľu pociťovala bolesti Pána Ježiša. Vtom som spoznala, ako veľa duší potrebuje modlitbu. Cítim, že sa celá premieňam na modlitbu, aby som vyprosila Božie milosrdenstvo pre každú dušu. Ó, Ježišu môj, prijímam Ťa do srdca ako liečebný ústav milosrdenstva pre duše.
Keď som dnes večer počula z rádia pieseň „Dobrú noc Ti, svätá hla­va môjho Ježiša...", môj duch bol náhle strhnutý do tajomného Božie­ho vnútra a spoznala som, na čom je založená veľkosť duše a čo má pred Bohom význam: láska, láska a ešte raz láska. Spoznala som, ako všetko, čo jestvuje, je presiaknuté Bohom a zaliala ma taká veľká Božia láska, že to nemožno opísať. Šťastná duša, ktorá dokáže milovať bez výhrad, lebo v tom je jej veľkosť.
Dnes som si zobrala jednodňové exercície. Keď som bola na posled­nej náuke,297 kňaz hovoril, ako veľmi svet potrebuje Božie milosrden­stvo. Je to akoby výnimočný čas, že ľudstvo tak veľmi potrebuje Božie milosrdenstvo a modlitbu. Vtom som počula v duši hlas: „Toto sú slová pre teba, rob všetko, čo je v tvojej moci v diele môjho milosrdenstva. Túžim, aby bolo moje milosrdenstvo uctievané. Dávam ľudstvu poslednú nádej na záchranu - to je utiekanie sa k môjmu milosrdenstvu. Moje srdce sa radu­je z tohto sviatku." Po týchto slovách som pochopila, že nič ma nemôže oslobodiť od tejto povinnosti, ktorú žiada odo mňa Pán.
Dnes v noci som tak trpela. Myslela som, že to už bude koniec môj­ho života. Lekári nemohli zistiť, aká je to choroba. Cítila som, akoby som mala roztrhané celé vnútro, ale po niekoľkých hodinách bolestí som zdravá. Nech je to všetko za hriešnikov. Nech zostúpi na nich Tvo­je milosrdenstvo, ó, Pane.
Uprostred strašného pralesa života, ó, najsladší môj Ježišu, chráň dušu pred stroskotaním, lebo si Prameň milosrdenstva.
Nech svetlo Tvojich lúčov, ó, sladký Vodca našich duší, nech milosrdenstvo premení svet a, prežijúc túto milosť, slúži Ježišovi.
Mám prejsť veľkú skalnatú cestu,
ale nebojím sa ničoho,
lebo mi vytryskuje čistý prameň milosrdenstva
a z neho plynie sila pre pokorného. Som unavená a upracovaná, ale svedomie mi dáva svedectvo, že všetko robím na väčšiu Pánovu slávu. Pán je moje odpočinutie a moje dedičstvo.
(Koniec druhého zošita rukopisu Denníčka)
Tretí zošit
Milosrdenstvo Pánovo budem ospevovať
S. Faustina od Najsvätejšej sviatosti
Kongregácia sestier Matky Božieho milosrdenstva
270
DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY
TRETÍ ZOŠIT
271
+298
1001 J. M. J.
Ďakujem Ti, ó, Pane, Majster môj,
že si ma celú premenil v seba
a ideš so mnou cez námahy a ťažkosti života,
nebojím sa ničoho, keď mám v srdci Teba.
J. M. J.
Ó, Božia vôľa, Ty si mojím pokrmom, Ty si mojou rozkošou. Urých­li, ó, Pane, Sviatok Božieho milosrdenstva, aby duše spoznali prameň Tvojej dobrotivosti.
Boh a duše
Sestra M. Faustína od Najsvätejšej sviatosti
Krakov 1. III. 1937 1004
1002 J. M. J.
Pánova večera je ustanovená,
Ježiš s apoštolmi k stolu sadá.
Celá jeho podstata je premenená na lásku,
lebo taká bola Najsvätejšej Trojice rada.
Veľmi túžim jesť s vami,
kým budem smrteľne trpieť.
Odchádzam - láska ma zdržiava s vami,
prelieva krv, dáva život, lebo nesmierne miluje. Láska sa ukrýva v podobe chleba, odchádza - aby zostal s nami. Takého sebazničenia nebolo treba, ale vrúcna láska ho ukryla do týchto podôb.
Nad chlebom, vínom hovorí tieto slová:
„Toto je krv, toto je moje telo."
Hoci tajomné, ale láskavé slová
a podal kalich svojim učeníkom. Znepokojil sa Ježiš sám v sebe a povedal: jeden z vás vydá svojho Majstra. Zmĺkli a bolo ticho ako v